← Slovensko

o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom polovice peňazí a iné

3 Cdo 349/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci ţalobcu J. Š., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. F. B., advokátom so sídlom v K., proti ţalovanej M. K., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. J. Č., advokátom so sídlom v K., o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom polovice peňazí zo SPORO knižky kapitál CM číslo X. so zostatkom 49 534,38 USD, teda sumy 24 767,19 USD a o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. nepatrí polovica peňazí zo SPORO knižky kapitál CM číslo X. so zostatkom 49 534,38 USD, teda 24 767,19 USD, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19 C 145/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. mája 2009 sp. zn. 9 CoD 48/2008, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a . Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania vo výške 343,89 € do rúk JUDr. J. Č., advokáta so sídlom v K.. 3 Cdo 349/2009 2 O d ô v o d n e n i e Okresný súd Košice I rozsudkom z
  2. marca 2008 č.k. 19 C 145/2007-79 určil, ţe a/ ţalobca je výlučným vlastníkom polovice peňaţných prostriedkov uloţených na SPORO kniţke kapitál v CM č. X. (ďalej len „vkladná kniţka“) so zostatkom 49 534,38 USD, teda sumy 24 767,19 USD) a b/ ţe do dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. nepatrí polovica z peňaţných prostriedkov uloţených na vkladnej kniţke so zostatkom 49 534,38 USD, teda 24 767,19 USD. Ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania. Vychádzal z toho, ţe ţalobca spolu so svojím otcom J. Š. st. mali zriadenú vkladnú kniţku ako „spoločný vklad“, pričom ich podiely boli rovnaké. Zostatok na vkladnej kniţke v čase smrti J. Š. st. (
  3. februára 2006) predstavoval 49 534,38 USD. V zmysle osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi J. Š. st. z
  4. júla 2006 č.k. 10 D 134 /2006-43, ktoré nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia dňom
  5. júla 2006, bol do aktív dedičstva zaradený celý uvedený vklad na vkladnej kniţke. Predmetom dedenia ale mala byť len polovica zostatku na vkladnej kniţke patriaca poručiteľovi (24 767,19 USD), lebo druhá polovica zostatku (24 767,19 USD) bola vlastníctvom ţalobcu. Opodstatnene podanej ţalobe preto vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
  6. mája 2009 sp. zn. 9 CoD 48/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, tak ţe ţalobu v celom rozsahu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Zamietajúci výrok rozhodnutia odôvodnil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, lebo okruh účastníkov konania na strane ţalovaných nebol úplný – ţalovanou nebola aj B. N., ktorá spolu s ostatnými dedičmi uzatvorila dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. Osvedčenie o dedičstve je pre dedičov záväzné. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a to v otázke pasívnej vecnej legitimácie na ţalovanej strane. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe pokiaľ dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, mal rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a nie ho zmeniť a ţalobu zamietnuť. V danom prípade ale o nedostatok vecnej legitimácie ani nešlo, lebo postačujúce bolo podať ţalobu len proti sestre, ktorá jeho vlastníctvo popiera; z toho dôvodu ani neţaloval B. N., sestru, ktorá jeho vlastníctvo uznáva a súhlasila s tým, aby jej vyplatil iba 1/6 zo 3 Cdo 349/2009 3 zostatku na vkladnej kniţke. Z týchto dôvodov ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a potvrdiť prvostupňový rozsudok (alternatívne rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie). Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe ţalobca podal ţalobu v rozpore so zákonom. K otázke nedostatku vecnej legitimácie uviedla, ţe súdy nemajú poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 O.s.p., ak je účastník zastúpený advokátom. Navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods.2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania podľa § 241 ods.2 písm. b/ O.s.p., pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. alebo k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Dovolateľ procesné vady tejto povahy nenamietal a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový 3 Cdo 349/2009 4 stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Konaniu v preskúmavanej veci predchádzalo konanie o dedičstve po poručiteľovi J. Š. st., v ktorom bol celý zostatok peňaţných prostriedkov uloţených na vkladnej kniţke (správne pohľadávka vo výške zostatku) zaradený do aktív dedičstva. Účastníci tohto dedičského konania (ţalobca a jeho dve sestry) uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej celý tento zostatok vo výške 49 534,38 USD nadobudli v rovnakých podieloch po 1/
  7. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia a pre účastníkov dedičského konania záväznosť. Ţalobca neskôr, vychádzajúc z toho, ţe za aktívum dedičstva bol nesprávne povaţovaný aj jeho podiel (1/2) na celkovom zostatku na vkladnej kniţke, zvolil na ochranu svojho práva určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Predpokladom úspešnosti takejto ţaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení a tieţ to, ţe účastníci sú vecne legitimovaní (t.j. ţe ţalobu podal nositeľ určitého hmotnoprávneho oprávnenia proti tomu, kto je z hľadiska hmotnoprávneho nositeľom tomu zodpovedajúcej povinnosti). Odvolací súd pri riešení otázky vecnej legitimácie správne uviedol, ţe ak sa ţalobca domáhal určenia, ţe polovica zostatku na vkladnej kniţke prejednaného ako dedičstvo po poručiteľovi J. Š. st. a/ patrí jemu (ţalobcovi) a b/ nepatrí do dedičstva po poručiteľovi J. Š. st., mal adekvátne tomu prispôsobiť aj určenie okruhu účastníkov na ţalovanej strane. Pokiaľ za ţalované neoznačil obe spoludedičky, ktoré v ideálnych spoluvlastníckych podieloch nadobudli aj to, čo ţalobca povaţuje za predmet svojho vlastníctva, išlo skutočne o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, na ktorý správne poukázal uţ odvolací súd. Na správnosti uvedeného záveru odvolacieho súdu nemení nič, ţe ţalobcom neţalovaná sestra B. N. údajne zastáva rovnaký názor na vlastníctvo polovice zostatku na vkladnej kniţke ako ţalobca. Napriek tomu – so zreteľom na ţalobcom zvolený procesný nástroj uplatnenia jeho práva museli byť ţalovanými všetci tí, ktorí v zmysle osvedčenia o dedičstve nadobudli to, čo ţalobca povaţuje za predmet svojho vlastníctva. Odvolací súd 3 Cdo 349/2009 5 preto postupoval správne, pokiaľ po zistení, ţe ţaloba nesmeruje proti všetkým nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a ţe nejde o procesnú situáciu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na to, ţe ţalobca neopodstatnene napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaná podala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania a výšku trov vyčíslila vo vyjadrení k dovolaniu. Dovolací súd jej v súlade so zauţívanou praxou dovolacieho súdu priznal náhradu trov dovolacieho konania len za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu) advokáta JUDr. J. Č., ktorý ju zastupoval uţ v konaní na súdoch niţších stupňov [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“)]. Odmenu za tento úkon právnej sluţby určil dovolací súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom vychádzal z hodnoty sporu 24 767,19 USD, čo po prepočte podľa kurzu ku dňu vyhotovenia písomného vyjadrenia k dovolaniu predstavuje 17 242,54 €. Tarifná odmena za tento úkon je 336,94 €, čo s reţijným paušálom vo výške 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 343,89 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  8. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  9. mája 2011 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu 3 Cdo 349/2009 6 Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.