2, písm. c/ OSP v časti uvedenej v bode 2, písm. m/ rozhodnutia a vec v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšku sa ţaloba z a m i e t a. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : 3 Sţ 169/2004 2 Ţalobca sa ţalobou podanou dňa
ustanovenia § 4 ods. 8 ZoEK podnik na účely tohto zákona je kaţdá osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť, sluţbu alebo sieť a sluţbu v oblasti elektronických komunikácii bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania. V čl. III dôvodov ţaloby ţalobca uviedol, ţe dňa
technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie určených úradom, a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, 2) určuje technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie.“ Ţalobca ďalej uviedol, ţe ţalovaný vo výrokovej časti Rozhodnutia nepotvrdil, prípadne nezrušil ani nezmenil časti Prvostupňového rozhodnutia bod 2 písm. d/, f/, i/, k/ a l/ hoci vo výrokovej časti uviedol, ţe Prvostupňové rozhodnutie mení. V čl. V ţaloby je ţalobca toho názoru, ţe v súlade s ustanovením § 247 ods. 2 OSP ako účastník správneho konania bol Rozhodnutím ako aj Prvostupňovým rozhodnutím a postupom ţalobcu v konaní ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov okrem vyššie uvedeného aj z dôvodov uvedených v čl. VI až XIII ţaloby, v ktorých uviedol námietky k jednotlivým dielčím výrokom ţalovaných rozhodnutí. V čl. XIV ţalobca podal návrh na odloţenie vykonateľnosti Rozhodnutia, ktorému návrhu súd rozhodnutím zo 14.decembra 2004 vyhovel. V čl. XV ţalobca zhrnul dôvody ţaloby nasledovne : Ţalovaný vo výrokovej časti Rozhodnutia nepotvrdil, prípadne nezrušil ani nezmenil časti Prvostupňového rozhodnutia bod 2 písm. d/, f/, i/, k/ a l/ hoci vo výrokovej časti uviedol, ţe Prvostupňové rozhodnutie mení. To má za následok nejasnosť a nepreskúmateľnosť celého Rozhodnutia, čo je dôvodom na zrušenie
2, písm. d/ OSP. b) V Rozhodnutí, bod 1 ţalovaný uloţil ţalobcovi povinnosť „dať do súladu terminológiu použitú v návrhu zmluvy o prepojení s terminológiou používanou v zákone“, pričom v Rozhodnutí nešpecifikoval, kde konkrétne a v akom rozsahu povaţuje terminológiu za nesprávnu či nezákonnú a ako konkrétne má ţalobca zosúladiť terminológiu pouţitú v návrhu s terminológiou pouţívanou v zákone, na základe čoho je tento výrok rozhodnutia nejasný a nepreskúmateľný, teda je tu daný dôvod na zrušenie
2, písm. d/ OSP. c) V Rozhodnutí, bod 2 písm. a/ ţalovaný stanovil priamo cenu za prepojenie (stanovenie takých premenných, ktoré vôbec nezohľadňujú náklady ţalobcu), hoci ZoEK mu umoţňuje stanoviť len metodiku výpočtu tejto ceny, čím ţalovaný prekročil svoju právomoc danú mu ZoEK, čo je dôvodom na zrušenie
3 OSP. d) V Rozhodnutí, bod 2 písm. c/ určuje ako jednu z podmienok prepojenia sietí to, ţe „podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré ţiadajú o prepojenie, musí byť umoţnené vyuţívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov aţ do prístupových bodov, ktoré sú definované v návrhu zmluvy (Príloha B)“, čím ţalovaný prekročil právomoc danú mu ZoEK, nakoľko týmto výrokom obmedzuje vlastnícke právo ţalobcu spôsobom, ktorý ZoEK neumoţňuje, čo je dôvodom na zrušenie
3 OSP. e) V Prvostupňovom rozhodnutí, bod 2 písm. d/ uloţil ţalovaný ţalobcovi povinnosť,
ktorej ustanovenia návrhu zmluvy, ktoré sa zaoberajú sluţbou spojovacích okruhov musia byť upravené samostatnou zmluvou, pričom tento výrok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo je dôvodom na zrušenie
2, písm. c/ OSP. 3 Sţ 169/2004 4 f) V Prvostupňovom rozhodnutí, bod 2 písm. f/ stanovil ţalovaný neprimerané podmienky prepojenia znemoţňujúce ţalobcovi uplatniť si v zmluve o prepojení oprávnené náklady ako súčasti ceny za poskytnutie sluţby, pričom vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na zrušenie
2, písm. a/ OSP. g) V Rozhodnutí, bod 2 písm. g/ stanovil ţalovaný neprimerané podmienky prepojenia znemoţňujúce ţalobcovi uplatniť si v zmluve o prepojení oprávnené náklady ako súčasti ceny za poskytnutie sluţby, pričom vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na zrušenie
2, písm. a/ OSP. h) V Rozhodnutí, bod 2 písm. j/ neberie ţalovaný do úvahy, ţe ţalobcovi pri volaniach na uvedené čísla vznikajú dodatočné náklady, ktoré ţalovaný v Rozhodnutí nezohľadňuje, teda tento výrok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo je dôvodom na zrušenie
2, písm. c/ OSP. i) V Prvostupňovom rozhodnutí, bod 2 písm. l/ uloţil ţalovaný ţalobcovi povinnosť nad rámec právomoci ţalovaného vyplývajúcej mu zo ZoEK, čo je dôvodom na zrušenie
3 OSP. j) V Rozhodnutí, bod 2 písm. m/ uloţil ţalovaný ţalobcovi povinnosť nad rámec právomoci ţalovaného vyplývajúcej mu zo ZoEK, čo je dôvodom na zrušenie
3 OSP. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k ţalobe ţiadal jej zamietnutie. Jednotlivé dôvody ţalovaného súd uvedie v ďalšej časti dôvodov rozsudku vo vzťahu k dôvodom ţaloby.
1 OSP, súd pripustil do konania na návrh ţalovaného ako aj na základe vlastného podnetu ako vedľajších účastníkov popri ţalovanom právnické osoby označené v záhlaví tohto rozhodnutia, ktoré so zreteľom na svoju podnikateľskú činnosť majú právny záujem na výsledku tohto sporu. Vedľajší účastník spoločnosť E. S., s.r.o. v písomnom vyjadrení k ţalobe ţiadal jej zamietnutie. Uviedol, ţe k zásahu ţalovaného do procesu dohodovania podmienok zmlúv o prepojení došlo v súlade so zákonom, aj na poţiadanie spoločnosti E., keďţe od roku 2003 bezúspešne rokovala so ţalobcom o podmienkach prepojenia ich sietí. Zásah ţalovaného bol nevyhnutný a ním len plnil svoju povinnosť vyplývajúcu z príslušných ustanovení ZoEK.
neho je rozhodnutie jednoznačné a nemá ţalobcom vytýkanú vadu spočívajúcu v jeho nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti. Prípadne ukrátenými subjektami by mohli byť spoločnosti, ktoré podali návrh na začatie konania, ak by súd dospel k záveru, ţe konanie začalo z vlastného podnetu Úradu, avšak ukráteným nebol ani v tomto prípade ţalobca. K čl. VIII ţaloby uvádza, ţe zmluva o prepojení má niekoľko sto strán. Ţalovaný by preto ani technicky nemohol vo výrokovej časti rozhodnutia uviesť všetky prípady potrebnej úpravy terminológie. Poukázal na to, ţe táto časť prvostupňového rozhodnutia ako jediná nebola napadnutá rozkladom. K čl. IX ţaloby vedľajší účastník E., s.r.o. uviedol, ţe nesúhlasí s tým, ţe ţalovaný stanovil priamo cenu, ale v skutočnosti stanovil metodiku výpočtu ceny. Určenie konkrétneho druhu metodiky výpočtu ceny
EK je vţdy vecou správnej úvahy ţalovaného, ktorý v tomto prípade zvolil metódu benchmarku kombinovanú s veličinou počtu pevných liniek na 100 obyvateľov. Je zrejmé, ţe pouţitie akejkoľvek metodiky bude viesť v konečnom dôsledku k určeniu konkrétnej ceny. K čl. X , XI a XII ţaloby uviedol, ţe povaţuje výhrady ţalobcu za bezpredmetné. Aj v tomto prípade je vecou správnej úvahy ţalovaného, aký spôsob realizácie prepojenia a jeho zabezpečenia bude povaţovať za najvhodnejší a nijakým spôsobom svojim rozhodnutím neporušil hmotnoprávne ani procesnoprávne predpisy. K čl. XIII ţaloby vedľajší účastník poukázal na to, ţe skutočnosť, ţe ţalovaný ako odvolací orgán nezohľadnil zmenu rozhodnutia o licencii 3 Sţ 169/2004 5 ţalobcu (vydanú iným organizačným útvarom ţalovaného) v rozhodnutí, zavinil porušením svojej zákonnej procesnej povinnosti oznámiť túto skutočnosť aj samotný ţalobca. Preto by súd nemal prihliadnuť k tejto vade konania.
písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka N. s..r.o. dospela k presvedčeniu, ţe ţalobca nepreukázal splnenie ani jednej podmienky potrebnej pre zrušenie ţalovaných rozhodnutí a pripája sa k vyjadreniu spoločnosti E., s.r.o. Vedľajší účastník D. T., a.s. ţiadal ţalobu zamietnuť a pripojil sa k vyjadreniu ţalovaného. Najvyšší súd, ako súd vecne príslušný na prejednanie ţaloby
EK preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe na základe spisového materiálu predloţeného účastníkmi, ich vyjadrení v písomnej i ústnej forme, oboznámil sa so stanoviskami vedľajších účastníkov a dospel k nasledovnému záveru: V čl. I – IV ţaloby popísaný skutkový stav zodpovedá obsahu spisu. Telekomunikačný úrad SR rozhodnutím z 18. júna 2004 č. 331/14/200, ako príslušný orgán štátnej správy
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a ustanovení § 6 ods. 1, písm. b/, ods. 3, písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách rozhodol
2 zákona tak, ţe v bode 1 uloţil ţalobcovi dať do súladu terminológiu pouţitú v návrhu zmluvy o prepojení, ktorý spol. S. predloţila úradu 2. januára 2003 a upraviť návrh zmluvy
technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie určených úradom a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto Rozhodnutia a v bode 2 určil technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie v bodoch a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/, i/, j/, k/, l/, a m/. Proti uvedenému rozhodnutiu podali rozklad : ţalobca vo vzťahu k bodom 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, h/, i/, j/,k/, l/, a m/, (predmetom rozkladu nebol bod g/), a spoločnosti E. a G. k bodom 2 a/, b/, c/, g/, a h/. Bod 1 Rozhodnutia nebol predmetom rozkladu ani jedného z účastníkov. Rozhodnutím o rozklade predseda TÚ zmenil Prvostupňové rozhodnutie v bode 1 tak, ţe uloţil ţalobcovi dať do súladu terminológiu zmluvy o prepojení s terminológiou pouţívanou v zákone (v ďalšom zostala uloţená povinnosť o úprave zmluvy
stanovených podmienok prepojenia nezmenená). Bod 2 prvostupňového rozhodnutia zmenil tak, ţe stanovil nové znenie podmienok (najmä ich doplnením) uvedených pod písm. a/, b/, c/, e/, g/, h/, j/, a m/. Súd konštatuje, ţe výrok rozhodnutia o rozklade neobsahuje výrok o spôsobe rozhodnutia o rozklade vo vzťahu k bodom d/, f/, i/, k/, a l/ Prvostupňového rozhodnutia. Ţalobca v čl. IV ţaloby uviedol , ţe orgán rozhodujúci o rozklade nevyčerpal celý predmet odvolacieho konania – nezrušil ani nezmenil výrok prvostupňového rozhodnutia v bode 2, písm. d/,f/,i/,k/ a l/, hoci vo výrokovej časti uviedol, ţe prvostupňové rozhodnutie mení a toto procesné pochybenie má za následok nejasnosť a nepreskúmateľnosť celého rozhodnutia a tým aj nevykonateľnosť prvostupňového rozhodnutia v uvedených bodoch. 3 Sţ 169/2004 6 K tvrdeniu ţalobcu v čl. IV ţaloby ţalovaný uviedol, ţe
ods.2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
výroku rozhodnutia č.143/01/2004 sa rozhodnutie úradu č.331/14/2004 zo dňa 18. júna 2004 v bode 1, bode 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. h/, písm. j/ a písm. m/ mení a znie tak, ako je to uvedené v následnom znení rozhodnutia. Z výroku rozhodnutia je teda zrejmé, ţe predseda úradu rozhodol o zmene presne špecifikovaných bodov prvostupňového rozhodnutia, pričom vo výroku rozhodnutia nie je uvedené, ţe ostatné body prvostupňového rozhodnutia sa rušia.
2 Správneho poriadku , ak sú pre to dôvody, odvolací orgán (orgán rozhodujúci o rozklade ) rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku však neupravuje výslovne formuláciu výroku v prípade, ak dôjde len k čiastočnej zmene alebo k čiastočnému zrušeniu prvostupňového rozhodnutia. Uvedené sa vzťahuje aj na rozhodnutie o rozklade
OSP).
názoru súdu, je výrok Prvostupňového rozhodnutia zloţeným výrokom z časti 1/ a časti 2/, pričom časť 2/ obsahuje samostatné výroky označené jednotlivými písmenami a/ aţ m/. Tomu zodpovedalo aj odôvodnenie rozhodnutia a rozsah podaného rozkladu. Súd je toho názoru, ţe pokiaľ predseda úradu zmenil presne špecifikované body prvostupňového rozhodnutia , je v tejto časti výrok rozhodnutia bez akejkoľvek pochybnosti zrozumiteľný a určitý a nezistil dôvody na jeho zmenu či zrušenie. V bodoch 2/ písm. a/, b/, c/, e/, g/, h/, j/, a m/ rozhodnutia sa jedná o samostatne určené technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie, ktoré boli v konaní o rozklade zmenené novou prípadne doplnenou formuláciou. Predseda úradu svoje rozhodnutie náleţite zdôvodnil v dôvodovej časti rozhodnutia. Pokiaľ ide o body 2 písm. d/, f/, i/, k/, a l/ prvostupňového rozhodnutia, v rozhodnutí o rozklade neuvedené, súd dospel k záveru, ţe hoci je výrok rozhodnutia o rozklade neúplný vo vzťahu k obsahu podaného rozkladu, ktorý sa týkal aj uvedených bodov, z obsahu rozhodnutia o rozklade ako celku, vzhľadom na dôvody uvedené v rozhodnutí, vyplýva, ţe v uvedených bodoch nedošlo k zmene prvostupňového rozhodnutia, ani k jeho zrušeniu a rozhodnutie treba povaţovať v uvedených bodoch vzhľadom na jeho dôvody za potvrdené. Orgán rozhodujúci o rozklade nepovaţoval rozklad v uvedených bodoch, ako to vyplýva z dôvodovej časti rozhodnutia, za dôvodný. Neúplnosť výroku v danom prípade nie je moţné hodnotiť ako takú vadu rozhodnutia, v dôsledku ktorej je celé rozhodnutie aj po materiálnej stránke nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a teda nezákonné, lebo rozhodnutie netrpí súčasne aj nedostatkom dôvodov alebo vnútorným rozporom medzi výrokom a jeho dôvodmi. Súd poznamenáva, ţe postupom ţalovaného a predmetným výrokom nebol ţalobca ukrátený na svojich právach. Rozhodnutím ţalovaného ako celku (teda rozhodnutím prvostupňového orgánu a rozhodnutím o rozklade), boli určené jednotlivé podmienky prepojenia, ktoré so zreteľom na obsah dôvodov rozhodnutia sú účastníkom správneho konania dostatočne jasné a nič im nebráni sa nimi riadiť pri koncipovaní zmluvy o prepojení, tak aby bol naplnený účel, pre ktorý ţalovaný vyuţil svoju právomoc
EK. Zrušenie Rozhodnutia v bode 2/ by naopak znamenalo úplné zmarenie výsledku doterajšieho konania pre vymedzenie budúceho obsahu zmluvy o prepojení. 3 Sţ 169/2004 7 Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, ţe nie je dôvod vyhovieť ţalobe na zrušenie celého Rozhodnutia z dôvodu
2, písm. d/ OSP, ako to poţadoval ţalobca. Ţalobca v čl. V všeobecne tvrdí ukrátenie na právach vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov s poukazom na § 247 ods. 1 OSP, preto súd skúmal vo vzťahu k nasledujúcim článkom VI aţ XIII ţaloby existenciu konkrétnych skutočností nasvedčujúcich tomu, ţe ţalobca bol na svojich subjektívnych právach rozhodnutím ţalovaného ukrátený. V čl. VI ţaloby ţalobca namietal, ţe ţalovaný konanie začal dva krát, pričom uvádza, ţe správne konanie začal z vlastného podnetu, hoci konanie začalo v súlade s § 18 ods. 2 Správneho poriadku doručením prvého podania ţalovanému. Ţalobca vytýka ţalovanému nesprávny postup pri začatí konania. V súvislosti s týmto dôvodom ţaloby však ţalobca ţiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, ţe bol postupom ţalovaného pri začatí konania ukrátený na právach, v ţalobe neuviedol. K tvrdeniu ţalobcu ţalovaný uviedol, ţe postupoval pri začatí konania
2 zákona a v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
2 zákona ak by navrhované zmluvy o prístupe, prepojení alebo spoločnom pouţívaní zariadení obmedzovali súťaţ na relevantnom trhu, poškodzovali iný podnik alebo uţívateľa alebo ich obsah by bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo s rozhodnutím, alebo s opatrením úradu vydaným na základe tohto zákona, úrad je pri vykonávaní regulácie oprávnený na návrh podniku alebo z vlastného podnetu vstúpiť do rokovaní o uzatváraní takých zmlúv, posúdiť ich prípravu, vyţadovať od zmluvných strán špecifikáciu otázok, ktoré musia zmluvy obsahovať, a v prípade zistených nedostatkov uloţiť opatrenie. Úrad je oprávnený určiť podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia, metodiku výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia úrad vstupuje do rokovaní na návrh podniku alebo z vlastného podnetu a aţ v prípade, ţe po vstúpení do rokovaní zistí v navrhovanej zmluve nedostatky, uloţí opatrenie. Úrad teda postupoval v zmysle zákona, keď na základe doručených návrhov spoločností G., E. a G. vstúpil do rokovaní s cieľom oboznámiť sa so situáciou ako aj s argumentmi jednotlivých spoločností. Na základe získaného prehľadu úrad zistil, ţe návrh zmluvy o prepojení vykazuje nedostatky, ktoré poškodzujú iné podniky resp. ktoré sú v rozpore s vybranými ustanoveniami zákona. Následne úrad oznámil spoločnosti S. ako aj spoločnostiam G., E., G. a D. T., ţe začína správne konanie. Úrad teda uţ pri začatí konania vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čím spoločnosť S. T. v ţiadnom prípade nemohla byť ukrátená na svojich právach. Zároveň ţalovaný poukázal na to, ţe ţalobca nešpecifikoval akým spôsobom by mohol byť vo svojich právach ukrátený.
3 OSP pri preskúmaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
názoru súdu v uvedenom bode ţaloby neboli uvedené také skutočnosti vo vzťahu k postupu ţalovaného pri začatí konania, ktoré by samé osebe mohli byť dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti vydaného rozhodnutia. Také skutočnosti nezistil ani súd preskúmaním postupu ţalovaného na základe predloţeného administratívneho spisu. Súd nepovaţuje za dôvod vyslovenia nezákonnosti rozhodnutia ţalobcom uvádzané skutočnosti vo vzťahu k určeniu dátumu začatia konania ako aj k dôvodom jeho začatia. Súd zistil, ţe pokiaľ konanie úrad začal z vlastného podnetu, o začatí konania účastníkov, osobitne ţalobcu riadne upovedomil tak, aby tento mohol uplatniť svoje procesné práva. 3 Sţ 169/2004 8
dôvodov uvedených v čl. VII ţaloby, ţalovaný postupoval v konaní v rozpore so zásadou súčinnosti ustanovenou v § 13 ods. 2 Správneho poriadku, pretoţe ţalobcu neinformoval o vyjadrení spoločnosti G. k vyjadreniu ţalobcu k podkladu Rozhodnutia. Toto svoje právo vyuţila spol. G. svojim vyjadrením zo dňa
ods.2 správneho poriadku moţnosť vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Vzhľadom na to, ţe podklady rozhodnutia boli pred jeho vydaním doplnené o vyjadrenie účastníkov konania S. T., a.s., G. a E., boli účastníkom konania tieto vyjadrenia zaslané. Spoločnosť G. sa listom zo dňa 22. septembra 2004 vyjadrila k vyjadreniu spoločnosti S. T. Ţalovaný zdôraznil, ţe vyjadrenie spoločnosti G. neobsahovalo ţiadne nové skutočnosti, teda skutočnosti s ktorými by spoločnosť S. T. v priebehu konania nebola oboznámená. Správny poriadok
ţalovaného neukladá správnemu orgánu povinnosť oboznamovať účastníkov konania s vyjadreniami k vyjadreniam. Takýto postup by v konečnom dôsledku dával moţnosť účastníkovi konania odďaľovať vydanie rozhodnutia sústavným predkladaním vlastných vyjadrení.
2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z tvrdenia ţalobcu nevyplýva, či jedno z vyjadrení iného účastníka povaţoval so zreteľom na jeho obsah za podklad rozhodnutia orgánu rozhodujúceho o rozklade, pretoţe len vtedy by bolo dôvodné ţalovaného činiť zodpovedným za to, ţe neumoţnil účastníkovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Také tvrdenie ţalobcu o obsahu predmetného vyjadrenia iného účastníka však zo ţaloby nevyplýva.
názoru súdu, za podklad rozhodnutia, s ktorým sa spája povinnosť správneho orgánu dať účastníkovi moţnosť sa k nemu vyjadriť, nemoţno povaţovať kaţdé vyjadrenie účastníka v konaní, prípadne kaţdú repliku k vyjadreniu (vyjadrenie k vyjadreniu), ale iba taký prejav účastníka alebo iného subjektu , ktorý má bezprostredne vplyv na stanovenie práv a povinností účastníka konania vo vydanom rozhodnutí (na rozhodnutie vo veci samej). Ak účastník tvrdí, ţe nemal moţnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu, musí byť z tohto tvrdenia zrejmé, ţe v konkrétnom prípade išlo práve o podklad rozhodnutia, a práve z tohto dôvodu sa vyslovenia jeho nezákonnosti domáha. V danom prípade také tvrdenie ţaloba neobsahovala. Súd súčasne odkazuje na ustanovenie § 250i ods. 3 OSP, keď dospel k názoru, ţe ţalobcom vytýkané konanie ţalovaného nie je takým pochybením, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. V čl. VIII ţaloby ţalobca uviedol, ţe ţalovaný v bode 1 Rozhodnutia ţalobcovi uloţil povinnosť „dať do súladu terminológiu pouţitú v návrhu zmluvy o prepojení s terminológiou pouţívanou v zákone“, pričom v Rozhodnutí nešpecifikoval, kde konkrétne a v akom rozsahu povaţuje terminológiu za nesprávnu či nezákonnú a ako konkrétne má ţalobca zosúladiť terminológiu pouţitú v návrhu s terminológiou pouţívanou v zákone. Z Rozhodnutia teda 3 Sţ 169/2004 9 nevyplýva, ktorých častí návrhu zmluvy a konkrétne ktorej terminológie sa uvedená povinnosť uloţená Rozhodnutím týka. Na základe hore uvedeného je výrok bodu 1 Rozhodnutia nezrozumiteľný a nepreskúmateľný a z toho dôvodu nevykonateľný.
názoru súdu však ţalobca nebol formuláciou povinnosti uloţenej v bode 1/ Rozhodnutia o rozklade ukrátený na svojich právach. Súd nepovaţuje za podstatné konkretizovať, na ktorých miestach návrhu zmluvy o prepojení, o ktorej účastníci rokovali, boli pouţité pojmy (terminológia) nezodpovedajúca zákonu, pretoţe uloţená povinnosť (dať do súladu terminológiu pouţitú v návrhu zmluvy s terminológiou zákona) nie je uloţením konkrétnej povinnosti zmeniť terminológiu na niektorých miestach zmluvy, ale všeobecnou poţiadavkou viaţucou sa na znenie zákona. Nejde o uloţenie takej povinnosti, ktorá je neurčitá, nezrozumiteľná alebo nevykonateľná, pretoţe súlad terminológie zmluvy s terminológiou zákona je základnou poţiadavkou na jej obsah. Samotné uloţenie povinnosti riadiť sa zákonom (pouţitím jeho terminológie) nie je v rozpore so zákonom, aj keď uloţenie tejto povinnosti sa javí ako nadbytočné. Súd však
2 OSP neposudzuje účelnosť a vhodnosť vydaného rozhodnutia. Súd nezistil dôvod na zrušenie bodu 1/ rozhodnutia
2, písm. d/ OSP, ako to poţadoval ţalobca, pričom súd poznamenáva, ţe ţalobca proti obdobnej formulácii povinnosti uvedenej v bode 1/ v prvostupňovom rozhodnutí rozklad nepodal a v ţalobe nešpecifikoval, v čom je formuláciou tejto časti Rozhodnutia ukrátený na právach. V čl. IX ţaloby ţalobca namieta nezákonnosť bodu 2 písm. a/ Rozhodnutia, ktorým
ţalobcu ţalovaný porušil ustanovenie § 22 ods. 1 a § 75 ods. 2 ZoEK tým, ţe stanovil priamo cenu prepojenia bez toho, aby mal na takéto rozhodnutie zákonnú právomoc, teda vytýka neoprávnené priame určenie ceny, namiesto zákonom predpokladaného určenia metodiky výpočtu ceny za prepojenie, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
EK, ktoré oprávňuje ţalovaného pri splnení taxatívne vymedzených podmienok vstúpiť do rokovaní o uzatváraní zmluvy o prepojení a určiť podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie alebo podielu na výnosoch za prepojenie. Rozdiel medzi určením metodiky výpočtu ceny a určením priamo ceny je ten, ţe zatiaľ čo v prvom prípade ide o určenie metódy, akou má ţalobca na základe stanovených premenných dospieť k výslednej cene, v druhom prípade ide o určenie ceny, bez moţnosti ovplyvniť výsledok jej výpočtu. Tvrdenie, ţe ţalovaný prekročil svoju zákonnú právomoc tým, ţe v bode 2 písm. a/ Rozhodnutia určil priamo „ceny za sluţby prepojených volaní“ vyvodzuje ţalobca zo znenia samotného rozhodnutia, keď cituje (v bode i/ ţaloby) ţe „ceny za služby prepojených volaní (...) sa stanovia takto (...) (...)“ (strana 1 Rozhodnutia), ţe „priemerná minútová cena (...) sa stanoví
nasledujúceho vzorca (...)“ (strana 2 a 3 Rozhodnutia) a nakoniec, ţe „minútová cena za prepojenie (...) sa stanoví
nasledujúceho vzorca (...)“ (strana 4 a 5 Rozhodnutia). Vo vzorcoch, ktoré ţalovaný stanovil pre výpočet ceny za prepojenie, je na ľavej strane vzorca
vysvetliviek pod ním priamo „výška ceny za prepojenie“ (strana 2 a 3 Rozhodnutia), resp. „minútová cena za prepojenie“ (strana 4 a 5 Rozhodnutia). Z uvedeného je
ţalobcu zrejmé, ţe ţalovaný stanovil v bode 2 písmeno a/ Rozhodnutia priamo cenu, priemernú minútovú cenu, respektíve minútovú cenu za prepojenie, a nie len metodiku jej výpočtu. 3 Sţ 169/2004 10
stanoviska ţalovaného, Úrad stanovil metodiku výpočtu ceny za prepojenie
bodu 2 písm. a/ rozhodnutia presne tak ako definoval ţalobca metodiku výpočtu ceny v bode (x) svojej ţaloby. Úrad stanovil metódu akou má ţalobca na základe stanovených premenných dospieť k výslednej cene na základe stanovených premenných, ktorými boli v tomto prípade ceny za prepojenie v presne definovaných štátoch Európskej únie, počty pevných liniek na sto obyvateľov v presne definovaných štátoch Európskej únie a počet pevných liniek na sto obyvateľov v Slovenskej republike.
ţalovaného ţalobca v bode (xi) svojej ţaloby pravdepodobne zámerne uvádza neúplné informácie svojim tvrdením, ţe „vo vzorcoch, ktoré ţalovaný stanovil pre výpočet ceny za prepojenie, je na ľavej strane vzorca
vysvetliviek pod ním priamo‚ výška ceny za prepojenie“ resp. ,‚minútová cena za prepojenie“, snaţiac sa dokázať, ţe úrad tým stanovil priamo cenu za prepojenie. Ţalobca však
ţalovaného zabudol uviesť, ţe na strane napravo od znamienka “=“ je uvedený vzorec, teda metodika na základe ktorej sa príslušná cena za prepojenie stanoví. Je ťaţké si predstaviť, ţe by úrad pri stanovení metodiky výpočtu ceny presne nešpecifikoval, výpočtu ktorej ceny sa daná metodika týka. Je preto úplne logické a prirodzené, ţe úrad na ľavej strane vzorca uviedol o výpočet akej ceny sa jedná a na pravej strane vzorca uviedol spôsob resp. metodiku výpočtu tejto ceny. Ţalobca tvrdil porušenie aj § 22 ods.1 a § 75 ods.2 ZoEK tým, ţe ţalovaný neoprávnene stanovil priamo cenu prepojenia namiesto zákonom predpokladaného určenia metodiky výpočtu ceny za prepojenie bez toho, aby mal na takéto rozhodnutie právomoc a vec nesprávne posúdil, keď ju neposudzoval
EK.
EK ak by navrhované zmluvy o prístupe, prepojení alebo spoločnom pouţívaní zariadení obmedzovali súťaţ na relevantnom trhu, poškodzovali iný podnik alebo uţívateľa alebo ich obsah by bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo s rozhodnutím, alebo s opatrením úradu vydaným na základe tohto zákona, úrad je pri vykonávaní regulácie oprávnený na návrh podniku alebo z vlastného podnetu vstúpiť do rokovaní o uzatváraní takých zmlúv, posúdiť ich prípravu, vyţadovať od zmluvných strán špecifikáciu otázok, ktoré musia zmluvy obsahovať, a v prípade zistených nedostatkov uloţiť opatrenie. Úrad je oprávnený určiť podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie. Spornou právnou otázkou teda je , či to, čo stanovil ţalovaný správny orgán v bode 2 a/ výroku rozhodnutia o rozklade, je priamym určením ceny alebo metodikou výpočtu ceny. Vzhľadom na to, ţe vo výroku sú určené vzorce,
ktorých sa určuje cena a údaje z ktorých vzorce vychádzajú, moţno
názoru súdu vyvodiť, ţe nejde o priame určenie ceny ale o určenie metodiky jej výpočtu, t.j. spôsobu, akým sa má ţalobca na základe stanovených premenných dopracovať k výslednej cene. Z dikcie bodu 2 písm. a/ Rozhodnutia nevyplýva určenie ţiadnej konkrétnej ceny prepojenia v zmysle jej stanovenia vo forme cenníka. Taký záver nemoţno vyvodiť ani z citácie znenia rozhodnutia, ktoré uviedol ţalobca v bode (i) ţaloby. Ţalovaný je
EK oprávnený určiť metodiku výpočtu ceny a v tomto smere
názoru súdu svoju právomoc neprekročil. Pre tento postup ţalobcu boli splnené zákonom stanovené podmienky. 3 Sţ 169/2004 11 Ţalovaný určil metodiku výpočtu ceny na základe vlastnej úvahy vyplývajúcej z inštitucionálnej skúsenosti a poznatkov zodpovedajúcich jeho pôsobnosti. Ide o odbornú otázku v rámci ktorej sa uplatňuje správna úvaha kompetentného správneho orgánu v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. a súd nezistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, ţe by ţalovaný vybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 75 ods 2 ZoEK.) alebo z elementárnej logiky. Súd v konaní
V. časti OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené sa súd nemohol zaoberať samotným obsahom zvolenej metodiky výpočtu ceny ani tvrdením, ţe úrad nezohľadnil pri stanovení metodiky výpočtu ceny za prepojenie špecifické národné podmienky. Súd sa v plnej miere stotoţňuje s právnymi dôvodmi rozhodnutia o rozklade (str.11 – – 15) a to aj pokiaľ ide o posúdenie námietky ţalobcu, ţe ţalovaný nevychádzal pri určení metodiky výpočtu ceny z ustanovenia § 22 ods. 1 ZoEK.
EK , ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, ţe nedostatok efektívnej súťaţe umoţňuje významnému podniku poţadovať neprimerané ceny, je oprávnený uloţiť významnému podniku pri poskytovaní špecifických druhov prístupu alebo prepojenia na príslušných trhoch povinnosť stanoviť ceny tak, aby tieto obsahovali iba náklady spojené s poskytovaním prístupu alebo prepojenia a aby do týchto cien neboli započítané aj tie náklady, ktoré nesúvisia s ich poskytovaním,
úradom určenej metódy kalkulácie cien, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia. Úrad zohľadňuje mieru investovania významným podnikom s uznaním primeranej návratnosti vloţeného kapitálu a s tým spojených rizík. Úrad je povinný zabezpečovať, aby predpísané mechanizmy návratnosti nákladov a tvorby cien významného podniku podporovali efektívnu súťaţ a predstavovali prínos pre koncových uţívateľov. Metódu kalkulácie cien a jej zmeny určuje úrad rozhodnutím, ktoré uverejňuje vo vestníku. Ţalovaný v rozhodnutí o rozklade zdôvodnil, prečo nesúhlasil s tvrdením ţalobcu,
ktorého mal úrad pri stanovení ceny za prepojenie vychádzať z § 22 ods. 1 zákona. Úrad pri stanovení ceny vychádzal z § 75 ods.2
ktorého je úrad oprávnený určiť metodiku výpočtu ceny. Poukázal na skutočnosť, ţe § 75 ods. 2 neodkazuje na § 22 zákona a teda z tohto ustanovenia úradu ani nevyplýva povinnosť postupovať pri určení metodiky výpočtu ceny za prepojenie
Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe § 22 je moţné aplikovať výlučne vo vzťahu k významnému podniku v zmysle § 16 zákona, kedy je odôvodnené pouţiť kalkuláciu ceny zaloţenú na nákladoch. Zároveň zdôraznil očividný a zásadný rozdiel v pojmoch pouţitých v § 75 ods.2,
ktorého je úrad oprávnený stanoviť metodiku výpočtu ceny za prepojenie a v § 22 ods.1,
ktorého úrad stanovuje metódu kalkulácie cien. Inými slovami, zatiaľ čo pri stanovení ceny
ods.2 úrad určuje metodiku výpočtu ceny to znamená spôsob výpočtu ceny,
úrad určuje metódu kalkulácie cien, a teda spôsob akým sa do ceny premietnu náklady významného podniku. Súd sa stotoţňuje s názorom ţalovaného (str. 12 ods. 2 Rozhodnutia), ţe aplikácii ustanovenia § 22 ZoEK predchádza postup
zákona (analýza relevantného trhu, určenie významného podniku a uloţenie regulácie cien prístupu a povinnosti nákladovej orientácie), čo v danom prípade nebolo ţalobcom preukázané a ani konštatované. Preto pre aplikáciu ustanovenia zákona, ktorého sa ţalobca domáhal súd nemohol konštatovať splnenie 3 Sţ 169/2004 12 zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ ţalovaný neposúdil vec
EK, nerozhodol v rozpore so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené nebol dôvod vyhovieť ţalobe na zrušenie Rozhodnutia v bode 2 písm. a/ z dôvodu
3 OSP. V čl.X ţaloby ţalobca namietal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného v bode 2 písm. c/ Rozhodnutia a bodu 2 písm. d/ Prvostupňového rozhodnutia.
ţalobcu je bod 2 písm. c/ Rozhodnutia nezrozumiteľný a neaplikovateľný a to preto, ţe ukladá ţalobcovi povinnosť v rozpore s ustanovením § 28 ods. 5 písm. b/ ZoEK a zároveň bod 2 písm. d/ Prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s § 3 ods. 4 Správneho poriadku. V zhrnutí ţaloby ţiadal o zrušenie rozhodnutia v písm. c/ z dôvodu, ţe ţalovaný v Rozhodnutí určuje ako jednu z podmienok prepojenia sietí to, ţe podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré ţiadajú o prepojenie musí byť umoţnené vyuţívať spojovacie okruhy od iných podnikov aţ do prístupových bodov, ktoré sú definované v návrhu zmluvy, príloha B (Prístupové body), čím ţalovaný prekročil právomoc danú mu ZoEK, nakoľko týmto výrokom obmedzuje vlastnícke právo ţalobcu spôsobom, ktorý ZoEK neumoţňuje, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia
3 OSP. V písm. d/ ţiadal o zrušenie rozhodnutia z dôvodu
c/ OSP, lebo uloţenie povinnosti, aby ustanovenia zmluvy, ktoré sa zaoberajú sluţbou spojovacích okruhov boli upravené samostatnou zmluvou, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
ţalobcu táto časť výroku Rozhodnutia v konečnom dôsledku znamená, ţe ţalobca je povinný tretím osobám umoţniť, aby v jeho sieti umiestňovali zariadenia, prostredníctvom ktorých má dôjsť k prepojeniu sietí medzi ţalobcom a spoločnosťami G., E., G. a D. T., čiţe ţalobca je povinný sprístupniť svoje technologické zariadenia a objekty, v ktorých sa tieto technologické zariadenia nachádzajú tretím osobám. Takto závaţné obmedzenie vlastníckeho práva ZoEK neumoţňuje a ţalovaný ho ani nie je oprávnený uloţiť. K čl. X ţaloby ţalovaný uviedol, ţe bod 2 písm. c/ Rozhodnutia v ţiadnom prípade nespochybňuje fakt, ţe bez fyzického zriadenia a prevádzkovania spojovacieho okruhu nie je prepojenie sietí moţné. Tvrdenie ţalobcu,
ktorého je bod 2 písm. c/ Rozhodnutia a bod 2 písm. d/ Prvostupňového rozhodnutia v rozpore s ustanovením § 28 ods. 5 písm. b/ zákona, nebolo v rámci ţaloby ničím preukázané.
EK podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na poţiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe zmluvy prepojiť svoju sieť so sieťou ţiadajúceho podniku. Podniky poskytujúce verejné siete, ktoré kontrolujú prístup najmenej k jednému koncovému bodu siete identifikovanému jedným alebo viacerými číslami v číslovacom pláne, sú povinné prepojiť svoje siete, ak o to ktorýkoľvek z nich poţiada na účel dosiahnutia moţnosti komunikácie medzi uţívateľmi jednotlivých sietí, verejne dostupných sluţieb a zabezpečenia prevádzkyschopnosti sluţieb.
odseku 4 uvedeného ustanovenia zákona prepojenie verejných sietí musí byť prístupné v obvyklých bodoch prepojenia a v kvalite, ktorá nie je horšia ako prevádzkovanie verejnej siete pre vlastnú potrebu podniku alebo poskytovanie verejnej siete a sluţby podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať. Podnik je zodpovedný za prevádzky- schopnosť prepojenia na strane ním prevádzkovanej verejnej siete aţ po bod prepojenia. 3 Sţ 169/2004 13
ods. 5 vyššie uvedeného ustanovenia podnik poskytujúci verejnú sieť je povinný umoţniť prepojenie a) za technických poţiadaviek vyplývajúcich z technických noriem a technických špecifikácií
2 písm. r/ zabezpečujúcich prevádzkyschopnosť sluţieb a za transparentných a nediskriminujúcich podmienok,
názoru súdu nevyplýva, v čom je konečné znenie podmienky prepojenia uvedené v písm. c/ Rozhodnutia v rozpore so znením uvedeného ustanovenia § 28 ods. 2, písm. b/ ZoEK zákona. Adresátom povinnosti umoţniť prepojenie za podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona sú podniky poskytujúce verejnú sieť, a to tak, aby k tomu došlo v primeranej lehote a za primeraných zmluvných podmienok a bez podmienenia platbou za tie časti verejnej siete alebo tie zariadenia, ktoré nie sú na prepojenie nevyhnutne potrebné. Ustanovenie neukladá povinnosť ţalovanému.
názoru súdu ţalobou nebolo vyvrátené tvrdenie ţalovaného, ţe návrh zmluvných podmienok prepojenia nezodpovedal uvedenému zneniu zákona. Ţalovaný preto dôvodne v súlade so svojou právomocou
EK mohol určiť technické a prevádzkové podmienky prepojenia sám. Námietky voči určeniu spôsobu prepojenia uvedené ţalobcom majú v rozhodujúcej miere nie právny ale technický a ekonomický charakter, a preto nemôţu byť predmetom preskúmavania súdom. Tvrdenie ţalobcu o zásahu do jeho vlastníckeho práva nebolo podloţené ţiadnym dôkazom nielen v súdnom konaní, ale ani v konaní o rozklade, kde ţalobca mohol navrhnúť dôkazy odôvodňujúce jeho námietky proti zneniu prvostupňového rozhodnutia. Dôvod na zrušenie rozhodnutia pre prekročenie právomoci ţalovaného súd preto nezistil. Pokiaľ ţalobca namietal obsah stanovených podmienok prepojenia v bode 2 písm. d/ Prvostupňového rozhodnutia, zaloţený na nedostatočnom zistení skutkového stavu, súd poukazuje na dôvody rozhodnutia o rozklade na str. 22 a 23, z ktorých vyplýva nielen dôvod určenia podmienky uvedenej v tomto bode výroku ale aj skutočnosti, z ktorých rozhodnutie ţalovaného vyplynulo. Súd nezistil dôvod na zrušenie tejto časti rozhodnutia pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. V čl. XI ţaloby ţalobca namietal, ţe ţalovaný v bode 2 písm. f/ Prvostupňového rozhodnutia a v bode 2 písm. g/ Rozhodnutia porušil ustanovenia § 28 ods. 4 a 5 písm. a/ a b/ a § 75 ods. 2 ZoEK a to tým, ţe stanovil neprimerané podmienky prepojenia znemoţňujúce 3 Sţ 169/2004 14 ţalobcovi uplatniť si v zmluve o prepojení oprávnené náklady ako súčasti ceny za poskytnutie sluţby. Tým dochádza k diskriminácii ţalovaného voči druhej zmluvnej strane. K čl. XI ţaloby ţalovaný uviedol, ţe zásadne nesúhlasí s tvrdením ţalobcu,
ktorého úrad v bode 2 písm. f/ prvostupňového rozhodnutia a v bode 2 písm. g/ rozhodnutia stanovil neprimerané podmienky prepojenia znemoţňujúce ţalobcovi uplatniť si v zmluve o prepojení oprávnené náklady ako súčasti ceny za poskytnutie sluţby.
1 zákona podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na poţiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe zmluvy prepojiť svoju sieť so sieťou ţiadajúceho podniku. Podniky poskytujúce verejné siete, ktoré kontrolujú prístup najmenej k jednému koncovému bodu siete identifikovanému jedným alebo viacerými číslami v číslovacom pláne, sú povinné prepojiť svoje siete, ak o to ktorýkoľvek z nich poţiada na účel dosiahnutia moţnosti komunikácie medzi uţívateľmi jednotlivých sietí, verejne dostupných sluţieb a zabezpečenie prevádzkyschopnosti sluţieb. Z vyššie uvedeného ustanovenia
ţalovaného jednoznačne vyplýva, ţe prepojenie nie je sluţbou, tak ako v bode (
2 písm.
názoru ţalobcu tento výrok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia
2, písm. c/ OSP.
znenia bodu 2 písm. j/ Rozhodnutia na sluţby uvedené v rozhodnutí sa aplikuje terminačný model s výnimkou volaní na čísla mnoţín uvedených v rozhodnutí. Pri volaniach na čísla sluţieb s rozdelením poplatkov a sluţieb so zvýšenou tarifou operátor, v sieti ktorého volanie vzniklo vyberá poplatky od koncových uţívateľov, pričom si ponechá čiastku zodpovedajúcu nákladom spojených s prenosom volania na strane ním prevádzkovanej siete 3 Sţ 169/2004 15 (origináciou volania) a zvyšnú časť ceny odovzdá podniku, v sieti ktorého je volanie ukončené. V dôvodoch rozhodnutia ţalovaný uviedol podrobne, na akom skutkovom a právnom základe v bode 2 písm. j/ Rozhodnutia rozhodol, pričom vychádzal nielen z vyjadrení účastníkov konania ale aj zo zistenia, aký model uplatňuje ţalobca v rámci existujúcich zmlúv o prepojení vo vzťahu k iným operátorom a zdôraznil zásadu nediskriminácie.
názoru súdu nezodpovedá obsahu spisov tvrdenie ţalobcu, ţe ţalovaný nedostatočne zistil v tejto časti skutkový stav, pričom v konaní ţalobca neuviedol ţiadnu skutočnosť, z ktorého by nedostatočné zistenie skutkového stavu bolo moţné odvodiť. Súd preto nepovaţoval za naplnený dôvod ţaloby spočívajúci vo vzťahu k bodu 2 písm. j/ Rozhodnutia v nedostatočnom zistení skutkového stavu. V čl. XIII ţaloby ţalobca tvrdil, ţe bod 2 písm. l/ Prvostupňového rozhodnutia a bod m/ Rozhodnutia sú v rozpore s ustanovením § 27 ZoEK, pretoţe určujú ţalobcovi povinnosť, ktorú mu ţalovaný nemá právomoc uloţiť. Rozhodnutie sa týka i výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou. Ţalobca mal za to, ţe uloţením povinnosti predvoľby operátora v bode 2 písm. l/ Prvostupňového rozhodnutia a stanovením rozsahu povinnosti individuálnej voľby operátora (bod 2 písm. m/ Rozhodnutia) prekročil ţalovaný svoju právomoc vymedzenú ZoEK a ţiadal ich zrušenie
3 OSP. Sluţbu individuálnej voľby operátora, ako uviedol ţalobca, poskytuje v súlade so svojimi Všeobecnými podmienkami schválenými ţalovaným, ktoré vychádzajú z pôvodného bodu 6.14 licencie ţalobcu, ktorý ţalobcovi ukladal povinnosť umoţniť uţívateľovi telefónnej sluţby výber akéhokoľvek prevádzkovateľa telekomunikačných sluţieb. V súlade s § 76 ods. 4 ZoEK práva a povinnosti z licencií zostávajú v platnosti, pokiaľ ich ţalovaný nezmení a nedoplní. Dňa
ţalobcu ZoEK upravuje moţnosť výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou len v ustanovení § 27,
ktorého ţalovaný uloţí povinnosť umoţniť výber podniku významnému podniku na trhu verejnej telefónnej sluţby. Iným operátorom ţalovaný túto povinnosť v súlade s platnou právnou úpravou uloţiť nemôţe. Aţ do okamihu určenia významného podniku
EK ţalovaný teda nie je oprávnený túto povinnosť ukladať, pretoţe
ustanovenia § 76 ods. 8 ZoEK, „Práva a povinnosti prevádzkovateľa s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu, ktorého určil úrad do 31. decembra 2003, zostávajú nedotknuté do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o určení významného podniku
tohto zákona“. Z uvedeného vyplýva, ţe nedotknuté zostávajú len práva a povinnosti významného podniku ale nie samotný status významného podniku, ktorý je potrebné
ZoEK znovu stanoviť. Vzhľadom k tomu, ţe bod 6.14 bol z licencie 3 Sţ 169/2004 16 ţalobcu vypustený a vzhľadom k tomu, ţe § 27 ZoEK bude moţné aplikovať aţ po tom, čo bude určený podnik s významným podielom na trhu, ţalobca tvrdil, ţe ţalovaný nemal právomoc k tomu, aby ţalobcovi povinnosť umoţniť voľbu a predvoľbu operátora uloţil. V odôvodnení k bodu 2 písm. l/ prvostupňového rozhodnutia ţalovaný sám uvádza, ţe ţalobca je povinný zabezpečiť účastníkom výber operátora
bodu 6.14 licencie č. 7961/2000 zo dňa
ktorej je ţalobca povinný najneskôr od 1. januára 2003 zabezpečiť, aby si uţívateľ telefónnej sluţby mohol vybrať akéhokoľvek prevádzkovateľa telekomunikačných sluţieb poskytujúceho rovnakú sluţbu a to buď formou nastavenia predvoľby čísla, alebo indivi- duálnou voľbou čísla. Pokiaľ teda ţalovaný rozhodol vo výroku rozhodnutia o rozklade v bode 2 písm. m/ o povinnosti ţalobcu, vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie veci. Orgán rozhodujúci o rozklade nezisťoval, či nedošlo k zmene v skutočnostiach, z ktorých pri posúdení veci vychádzal. Súd preto v tomto bode rozhodnutie o rozklade zrušil
2, písm. c/ OSP a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, v ktorom po zistení zmeny skutkového stavu bude potrebné vec opätovne právne posúdiť. Súd pritom poznamenáva, ţe ţalovaný sa k uvedenému bodu ţaloby nevyjadril. Z obdobného nedostatočného skutkového zistenia vychádzal ţalovaný aj v prípade posúdenia dôvodnosti rozkladu proti bodu 2 písm. l/ prvostupňového rozhodnutia, ako to vyplýva z dôvodovej časti rozhodnutia (str. 35 – 36), avšak v tomto smere vo výroku rozhodnutia o rozklade nie je obsiahnutý výrok o spôsobe rozhodnutia v uvedenom bode. Preto súd ani nemohol zrušiť neexistujúci výrok týkajúci sa spôsobu vybavenia rozkladu v tomto bode. Ţalovaný sa v tomto bode k ţalobe rovnako nevyjadril.
názoru súdu nebolo moţné vyhovieť poţiadavke ţalobcu na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretoţe v čase jeho vydania (
1 OS á contr. v spojitosti s § 142 ods. 2 OSP súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďţe ţalobca mal v konaní úspech len čiastočný (v menšej časti ) a ţalovanému trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa 20. júla 2005 3 Sţ 169/2004 17 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.