100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 a § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uloţila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok v celkovej sume 9 810,42 €. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe odporkyňu zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 848,53 €. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, ţe odporkyni sa nepodarilo preukázať, ţe by navrhovateľka, ktorá neporušila ţiadnu uloţenú povinnosť, vedome inak nespôsobila vznik preplatku, nevylákala dávku ani nezamlčala ţiadnu rozhodnú skutočnosť, vedela, alebo musela z okolností predpokladať, ţe dôchodok jej patrí v niţšej výmere. Uviedol, ţe účelom ustanovení § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., resp. § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. je ochrana dobromyseľného poţívateľa dávky.
názoru krajského súdu nemoţno vyvodzovať vedomosť navrhovateľky o poberaní dávky vo vyššej výmere ako patrila so samotnej skutočnosti, ţe odporkyňa nevyuţila údaje, ktoré jej navrhovateľka nahlásila, keď spĺňala svoju oznamovaciu povinnosť
1 zákona. Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie a ţiadala ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Argumentovala tým, ţe na druhej strane rozhodnutia č. X. zo dňa 3.7.2002 bolo poučenie o súbehu nárokov na dôchodky a ich výplatu, z čoho
odporkyne vyplýva, ţe navrhovateľka získala vedomosť o tom, ţe jej synovi patrí invalidný dôchodok v plnej sume a sirotský dôchodok v jednej polovici a preto nemohla prijímať sirotský dôchodok v dobrej viere, nebola dobromyseľná. Preto navrhovateľka zodpovedá za vzniknutú neprávom vyplatenú sumu na sirotskom dôchodku a je povinná ju vrátiť. Odporkyňa napadla aj výrok rozsudku krajského súdu o trovách s tým, ţe
1 a 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhl.“) v dávkových veciach sociálneho poistenia patrí advokátovi odmena za jeden úkon právnej sluţby vo výške 1/13-iny 3 1So/80/2010 výpočtového základu, ktorý v roku 2009 činil 695,41 € v roku 2010 721,40 €. Preto za kaţdý úkon právnej sluţby v roku 2009 mala byť priznaná odmena v sume 53,49 € a reţijný paušál 6,95 € v roku 2010 v sume 55,49 € a reţijný paušál 7,21 €. Odporkyňa namietala aj priznanie cestovného v sume 52,20 € bez odôvodnenia výšky tejto sumy.
odporkyne mala byť navrhovateľke priznaná náhrada trov konania v sume 405,14 € a nie v sume 848,53 €, ako to vyslovil krajský súd. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla prvostupňový rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v sume 199,59 €. Znovu zdôrazňovala, ţe za roky poberania dávok nikdy nemala vedomosť o tom, ţe by poberala niektorú dávku neprávom. Pravidelne sa obracala na odporkyňu za účelom vystavenia potvrdení o výške poberaných dôchodkov pre potreby iných inštitúcií, no odporkyňa, hoci disponovala všetkými podkladmi, nezistila počas niekoľkých rokov, ţe jej synovi vypláca sirotský dôchodok vo vyššej sume, ako mu patril. Naďalej zotrvala na svojom tvrdení, ţe bola v dobrej viere, ţe všetky dávky poberá v správnej výške. K odvolaniu odporkyne proti trovám konania uviedla, ţe zvýšenie odmeny
4 vyhl. bolo dôvodné, pretoţe v danom prípade došlo k spojeniu konania o dvoch rozhodnutiach odporkyne. Vyčíslenie trov odporkyňou
jej názoru nerešpektuje skutočnú stratu času (8 polhodín na cestu na pojednávanie a späť) a ani spojenie dvoch vecí, preto boli trovy vyčíslené správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu odporkyne vo veci samej nemoţno vyhovieť, no jej odvolanie proti výroku o trovách je sčasti dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. mája 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu odporkyne zistil, ţe odporkyňa rozhodnutím zo dňa 11.11.2009
1 písm. b/ zákona 4 1So/80/2010 č. 461/2003 Z.z. uloţila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok v celkovej sume 9 810,42 € a to do tridsiatich dní od doručenia uvedeného rozhodnutia. Dôvodom vydania rozhodnutia bola skutočnosť, ţe v období od 16.3.2002 do 1.10.2009 poberala navrhovateľka pre svojho syna J., narodeného X., zároveň invalidný aj sirotský dôchodok v plnej výške, hoci od priznania invalidného dôchodku synovi navrhovateľky patril sirotský dôchodok uţ len vo výške polovice (s poukazom na § 56 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.). Poberaním oboch dôchodkov v plnej výške vznikol preplatok, ktorý je
odporkyne navrhovateľka povinná
1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. vrátiť. Rozhodnutím zo dňa 9.2.2010 odporkyňa zmenila rozhodnutie z 11.11.2009 v odôvodnení, keď citovala ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 107 a § 56 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Sirotský dôchodok pre syna J. poberala navrhovateľka od 17.11.1993. Rozhodnutím zo dňa 3.7.2002, č. X., priznala odporkyňa synovi navrhovateľky aj invalidný dôchodok a to od 16.3.2002.
odporkyne toto rozhodnutie malo obsahovať poučenie o súbehu nárokov na dôchodky a ich výplatu (teda aj to, ţe synovi patrí sirotský dôchodok len v ½), preto navrhovateľka nemohla prijímať sirotský dôchodok v plnej sume v dobrej viere. Odvolací súd poukazuje na to, ţe v spise sa nenachádza originál rozhodnutia zo dňa 3.7..2002, ktoré by obsahovalo aj avizované poučenie (odporkyňa ho predloţila vo fotokópii spolu s vyjadrením z 9.4.2010 a v inej podobe – bez druhej strany, ktorá mala obsahovať predmetné poučenie na výzvu odvolacieho súdu dňa 11.3.2011.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňaţná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
1 zákona č. 100/1988 Zb. príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, ţe povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku, či jej časť, vznikne príjemcovi len ak by porušil niektorú zákonnú povinnosť, alebo prijímal vyššiu dávku, napriek tomu, ţe vedel, alebo musel predpokladať, ţe sa dávka vyplácala vo vyššej výmere alebo vedome sám inak spôsobil, ţe sa dávka takto vyplácala. V predmetnej veci však nemoţno konštatovať naplnenie ţiadneho z týchto predpokladov pre zodpovednosť navrhovateľky ako príjemcu neprávom vyplácanej dávky. Navrhovateľka neporušila ţiadnu zákonnom uloţenú povinnosť a ani nespôsobila vedome vyplácanie sirotského dôchodku vo vyššej výmere. Zároveň nebola vyvrátená obrana navrhovateľky a súčasne nebolo preukázané, ţe navrhovateľka vedela, resp. musela z okolností predpokladať, ţe sirotský dôchodok sa vyplácal v plnej výške neprávom. Podklady pre priznanie a určenie výšky dávok vedie odporkyňa. Ak vydá rozhodnutie o priznaní dávky príjemcovi, ktorý poberá od nej aj iné dávky, treba predpokladať, ţe si z vlastných podkladov sama odporkyňa (resp. na to určený zamestnanec) zabezpečí a zistí informácie potrebné pre správny výpočet dávky. Nemoţno spravodlivo očakávať od kaţdého príjemcu dávky, ţe bude predpokladať nesprávne určenú sumu prináleţiacej dávky. Naopak moţno predpokladať, ţe dobromyseľný príjemca dávky (ktorý jej priznanie nevymámil uvedením nepravdivých informácií či porušovaním zákonných povinností) bude povaţovať odporkyňou vydané rozhodnutie o priznaní dávky v určitej sume za správne (platí prezumpcia správnosti administratívneho rozhodnutia). Preto aj v predmetnej veci, keď odporkyňa vydala rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, navrhovateľka dôvodne predpokladala správnosť v ňom uvedenej výšky dávky, spoliehala sa na správny výpočet dávky na to povolaným zamestnancom odporkyne, nemala dôvod spochybňovať výšku 6 1So/80/2010 dávky, či predpokladať omyl odporkyne pri jej určení. Ak by si aj prečítala „základné informácie k rozhodnutiu“ týkajúce sa súbehu dôchodkov, nevyplývali by z nich pre navrhovateľku ţiadne povinnosti v súvislosti s vyplácaním dôchodkov, pretoţe aj v týchto informáciách je uvedené, ţe „o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne aţ po ich úprave
osobitného predpisu...“, čiţe aj z nich vyplýva povinnosť odporkyne rozhodnúť o súbehu dávok a nie povinnosť príjemcu „prepočítavať“ odporkyňou vypočítanú sumu dávky. Odvolací súd sa stotoţnil s konštatovaním krajského súdu, ţe odporkyni sa nepodarilo preukázať naplnenie predpokladov pre zodpovednosť navrhovateľky za neprávom vyplatenú sumu na sirotskom dôchodku. Treba dodať, ţe odporkyňa v preskúmavanom zmenovom rozhodnutí zo dňa 9.2.2010 citovala ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,
ktorého uvedená právna vec spadá pod reţim zákona č. 100/1988 Zb., no vo výroku zmenového rozhodnutia znovu nesprávne poukazovala aj na ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov krajský súd
názoru odvolacieho súdu rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď preskúmavané rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto prvý výrok jeho rozsudku ako vecne správny
V časti o trovách však krajský súd pochybil, keď navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 848,53 €, teda v sume, v akej si ich uplatnil právny zástupca navrhovateľky.
3 vyhl. (v znení účinnom do 31.5.2010) je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych sluţieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Výpočtový základ v roku 2009 činil 695,41 € a v roku 2010 721,40 €. Preto v predmetnej veci patrí advokátovi odmena za kaţdý úkon právnej sluţby realizovaný v roku 7 1So/80/2010 2009 v sume 53,49 € a v roku 2010 v sume 55,49 € a nie 115,90 € a 120,23 €. Advokát si navyše nedôvodne zvýšil odmenu s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 4 vyhl. o 20%, keďţe
jeho názoru došlo k spojeniu vecí. V predmetnej právnej veci súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 11.11.2009 a ďalšieho zmenového rozhodnutia zo dňa 9.2.2010, ktoré neboli vedené ako dve samostatné veci (pod dvomi rôznymi spisovými značkami). Veci neboli spojené na spoločné konanie, pretoţe vo veciach sociálneho poistenia sa preskúmavajú automaticky aj zmenové rozhodnutia nadväzujúce na pôvodné rozhodnutie. Z rovnakého dôvodu nebolo moţné priznať advokátovi odmenu za ďalšie prevzatie veci (7.2.2010). Odporkyňa namietala priznanie cestovného krajským súdom bez uvedenia a preukázania ceny pohonných hmôt. Na výpočet náhrady cestovného (vlastným motorovým vozidlom) sa pouţijú ustanovenia zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
5 zákona č. 283/2002 Z.z. cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môţe vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáţe cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa pouţije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad"). Je pravdou, ţe advokát nepreukázal cenu pouţitých pohonných hmôt dokladom o ich kúpe, preto odvolací súd vychádzal z priemerných cien za motorovú naftu v apríli 2010, ktorá bola 1,065 € za 1 L. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti o trovách
OSP zmenil tak, ţe priznal navrhovateľke náhradu trov konania celkovo v sume 394,23 € pozostávajúcu z: - odmeny za nasledujúce úkony právnej pomoci a prislúchajúci režijný paušál a to za: - prevzatie a príprava zastúpenia vo veci .......9.12.2009 (§ 14 ods. 1, písm. a/ vyhl.) v sume 53,49 € a reţijný paušál v sume 6,95 € 8 1So/80/2010 - podanie opravného prostriedku ...... 9.12.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) v sume 53,49 € a reţijný paušál v sume 6,95 € - písomné podanie na súd .... 20.2.2010 (§ 14 ods. 1, písm. c/ vyhl.) v sume 55,49,–€ a reţijný paušál 7,21,–€ - účasť na pojednávaní na krajskom súde .....29.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.) v sume 55,49 € a reţijný paušál v sume 7,21 €. - z náhrady za stratu času
1 vyhl. za 8 polhodín (cesta na obe pojednávania a späť Zubrohlava – Ţilina) po 12,02 €, spolu 96,16 €. - z náhrady výdavkov za cestovné (za cestu osobným motorovým vozidlom AUDI A 2.00 Diesel na pojednávania a späť, celková vzdialenosť bola 208 km, vozidlo má
údajov z technického preukazu spotrebu 6,2 L na 100km, cena PHM bola 1,065 € za 1 L), celkovo v sume 51,79 € ktorá je súčtom - 1/ náhrady za pouţitie motorového vozidla ... 0,183 x 208 = 38,06 € - 2/ náhrady za pohonné hmoty ... 6,2/100 x 208 km x 1,065 € = 13,73 € O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, ţe navrhovateľke priznal trovy v sume 62,17 € spočívajúce v odmene za 1 úkon právnej sluţby – vyjadrenie k odvolaniu odporkyne - v sume 55,49 € a v reţijnom paušále v sume 7,21 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. mája 2011 JUDr. I. Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.