1. písm. f/ zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave a dráhach vo výške 33,- Eur. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku, keď vystúpil z rýchlika č. R – 608 na strane koľajiska, na mieste, kde sa nenachádzalo nástupište, čím ohrozoval svoj život ako aj celkové pomery na koľajisku, kde sústavne prichádzajú a odchádzajú vlaky, teda už vystúpením z vlaku nastala právna skutočnosť, ktorá je v rozpore so zákonom. Tohto priestupku sa žalobca dopustil z nedbanlivosti, lebo ako sám tvrdí, nevedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale vzhľadom na okolnosti (nevystupovalo sa na nástupište, z vlaku bolo treba zoskočiť) a na svoje osobné pomery (aj vek) vedieť mal a najmä mohol. Krajský súd sa vysporiadal so všetkými dôvodmi žaloby, v ktorých žalobca poukázal na okolnosti vystupovania z vlaku, pričom samotnú skutočnosť, že došlo k vystupovaniu na nesprávnej strane považoval za preukázané a ani samotný žalobca netvrdil iný spôsob vystúpenia z vlaku. Pokiaľ ide o výšku pokuty krajský súd dospel k záveru, že jej výšku v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca nenamietal, preto súd nemohol využiť moderačné oprávnenie na zníženie výšky uloženej sankcie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadal zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Vytýkal krajskému súdu nedostatočné zistenia a závery týkajúce sa zavinenia z nevedomej nedbanlivosti s tým, že nikdy netvrdil, že by vedel o tom, že vystupuje do koľajiska, ale práve, že nevedel o tom, že vystupuje do koľajiska.
žalobcu krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav a preto aj vec nesprávne právne posúdil. Vytýkal tiež, že jeho vec nebola spojená na spoločné prejednanie s vecou týkajúcou sa jeho manželky, s ktorou z vlaku vystúpili spoločne. 3 4Sžo/8/2011 Žalovaný (ktorý je právnym nástupcom orgánu, ktorý rozhodol ako odvolací orgán) žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP). Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, že dňa 09.01.2010 žalobca cestoval spolu so svojou manželkou do Popradu vlakom. Pri vystupovaní z vlaku zoskočil zo schodov do koľajiska. V dozorujúcej železničnej hliadke videl záruku bezpečnosti. Neskôr ho však legitimovali, uložili mu blokovú pokutu vo výške 5,- €, ktorú odmietol zaplatiť, pretože nemal vedomosť o tom, že vystúpil na nesprávnej strane vlaku. Bol poučený, že spáchal priestupok a vec bude riešená v správnom konaní. Neskôr mu bola uložená pokuta vo výške 33,- € rozhodnutím o priestupku č. k. ŽP-8/2010-KE zo dňa 12.03.2010. Odvolací súd konštatoval, že v predmetnej veci manželky žalobcu A. F., rozhodli správne orgány rovnakým spôsobom, pričom v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov najvyšší súd v konečnom rozhodnutí rozsudkom 3Sžo/256/2010 z 8. februára 2011 rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a žalobkyni (manželke žalobcu) uložil sankciu – pokutu vo výške 5,- Eur. Vo zvyšnej časti zamietajúci rozsudok krajského súdu potvrdil, keď žalovanému uložil povinnosť náhrady trov odvolacieho konania v prospech žalobkyne. Senát 4S, ktorý rozhoduje vo veci J. F., vzhľadom na totožný skutkový dej, ktorý bol posúdený ako priestupok
1 písm. f/ zákona č. 514/2009 Z.z., ktorého sa dopustili manželia pri vystupovaní z vlaku v Poprade, nezistil dôvod na iné skutkové a právne závery, než aké vyslovil odvolací senát vo veci 3Sžo/256/2010 a na ktoré súčasne v plnom rozsahu odkazuje. 4 4Sžo/8/2011 Senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, že ani skutočnosť, že príslušníci Železničnej polície, ktorých prítomnosť v koľajisku z vlaku zaznamenal žalobca, nemôže mať vplyv na posúdenie zavinenia samotného žalobcu, keďže žalobca zodpovedá za vlastné konanie, ktoré nepochybne naplnilo znaky priestupku
1 písm. f/ zákona.
372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
4 písm. f/ zákona č. 514/2009 Z.z. cestujúci je povinný dodržiavať podmienky zmluvy o preprave vrátane prepravného poriadku. V časti I., článok 4 ods. 4.2, bod d/ Prepravného poriadku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., platného od 03.12.2009 (ďalej len Prepravný poriadok), sú uvedené povinnosti cestujúcich. Okrem iného je cestujúci povinný postarať sa o to, aby na správnom mieste, správnej strane a stanici včas nastúpil, prestúpil alebo vystúpil zo, respektíve do správneho vlaku. Správna strana je daná miestnymi pomermi a pri staniciach bez podchodov je to zvyčajne strana od výpravnej budovy. Ak si cestujúci nie je istý, vyžiada si včas potrebné informácie od dopravcu, respektíve personálu vykonávajúceho dopravnú obsluhu stanice. V konaní bolo nesporne z vyjadrení samotného žalobcu zistiteľné, že sa spoľahol na vlastnú pamäť a skúsenosť a nevyžiadal si od personálu vlaku informáciu k vystupovaniu z vlaku. Zavinenie je založené na intelektuálnej a vôľovej zložke. Existujú dva druhy zavinenia; úmyselné a nedbanlivostné. Rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením spočíva v tom, že pri zavinení z nedbanlivosti a to pri vedomej nedbanlivosti 5 4Sžo/8/2011 páchateľ priestupku vie, že môže spôsobiť následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto možnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa, ktorý pácha priestupok z nevedomej nedbanlivosti, je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené kumulatívne spojením prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol. V prejednávanej veci došlo k naplneniu všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty priestupku, vrátane jeho subjektívnej stránky tým, že sa žalobca nepostaral o to, aby z vlaku vystúpil na správnej strane. Vzhľadom na časový odstup od ostatnej cesty vlakom do stanice Poprad je dôvodné očakávať predvídavosť a opatrnosť žalobcu v takej miere, aby si overil spôsob vystúpenia z vlaku. Z týchto dôvodov odvolací súd nevidel dôvod na zrušenie rozhodnutia o vine z priestupku založenej na nevedomej nedbanlivosti. Pokiaľ ide o samotnú výšku sankcie, odvolací súd vzhľadom na princíp individuálnej zodpovednosti, závažnosti a dôsledkov priestupku (aj so zreteľom na absenciu preventívneho pôsobenia príslušníkov železničnej polície, ktorí nezasiahli neodkladne tak, aby zamedzili cestujúcim vystúpiť z vlaku na nesprávnej strane) dospel k záveru, že uložená sankcia je neprimeraná povahe a okolnostiam priestupku. Súd nezistil dôvod ani na to, aby správny orgán niekoľkonásobne zvýšil pôvodnú blokovú pokutu uložením sankcie v administratívnom konaní, ktoré vyvolal žalobca legitímnym uplatnením svojich procesných práv na prejednanie veci. Uložená sankcia je v rozpore s princípom proporcionality a legitímneho očakávania. Odvolací súd preto
5 OSP na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní ako aj pred prvostupňovým súdom rozhodol o zmene výroku sankcie (§ 250ja ods. 3 OSP) tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, ktorú považuje za zodpovedajúcu aj požiadavka generálnej prevencie. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie konania (§ 224 ods. 1 OSP). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 OSP. Vzhľadom k tomu, že došlo k zmene rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, mal žalobca čiastočný úspech v konaní, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v časti a to len za súdny 6 4Sžo/8/2011 poplatok za odvolanie 33 €, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 21. apríla 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.