Najvyšší súd 5Sži/2/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne EUREA, občianske združenie, IČO: X., Tupého 25/A, Bratislava, zastúpenej Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti ţalovanému Krajskému súdu v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. Spr. 6018/2009 z
- júna 2009, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/127/2009-28 zo
- novembra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/127/2009-28 z
- novembra 2011 o zastavení konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zastavil podľa § 10 ods. 1 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, keď ţalobkyňa súdny poplatok za ţalobu na základe výzvy súdu nezaplatila, pričom dospel k záveru, ţe ţalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ktorého sa dovolávala, neprislúcha. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe bliţším preverením skutočných aktivít ţalobkyne a vyhodnotením konaní na tunajšom súde, v ktorých opakovane 2 5Sţi/2/2012 vystupuje, bolo zistené, ţe ţalobkyňa je občianskym zdruţením, ktoré okrem vyššie uvedeného cieľa (ekologické aktivity), vo svojich stanovách uvádza tieţ ciele: budovanie a rozvoj regiónu Bratislava – Viedeň – Györ, podpora prípravy a implementácie projektov, rozvoj vzdelávania a vedy a rozvoj občianskej spoločnosti a podpora transparentnosti. Z poznatkov z doterajších súdnych konaní vedených Krajským súdom v Bratislave vyplýva, ţe doposiaľ súd prakticky neprejednával ţalobu podanú občianskym zdruţením EUREA, ktorá by sa týkala ekológie, teda činnosti, výkon ktorej by odôvodňoval osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb.. Krajský súd poukázal tieţ na to, ţe v predmetnej veci ţaloba smeruje k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia vydaného podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani v tomto prípade sa toto rozhodnutie ekológie netýkalo. Ďalej krajský súd zistil, ţe ţalobkyňa prostredníctvom svojej internetovej stránky o ţiadnej svojej aktivite týkajúcej sa ekológie neinformuje. Hlavnými oblasťami činností ţalobkyne, ako to vyplýva aj zo štruktúry jeho internetovej stránky, je príprava projektov, rozvoj vzdelávania a vedy, transparentnosť a boj proti korupcii. O akýchkoľvek ekologických aktivitách neinformuje ani ţalobkyňou na internete zverejnená výročná správa (za rok 2009). Tieţ zistil, ţe ţalobkyňa sa nenachádza ani v ţiadnom zverejnenom a súdu prístupnom zozname, či registri ekologických organizácií. Zákon o súdnych poplatkoch v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. priznáva personálne oslobodenie od súdneho poplatku ekologickým organizáciám, ktoré vznikajú prevaţne ako mimovládne organizácie, nenapojené na štátny rozpočet a s obmedzenými moţnosťami financovania, avšak ktorých činnosť a zameranie má pre spoločnosť nezastupiteľný význam. Krajský súd bol toho názoru, ţe len prosté konštatovanie v stanovách o ekologickom zameraní organizácie, bez súvislosti k podanej ţalobe a prejednávanej veci s touto problematikou, nie je dostatočným podkladom pre záver, ţe ţalobkyňa je ekologickou organizáciou, a preto mu patrí podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukázal na to, ţe s uvedeným záverom sa stotoţnilo i správne kolégium Krajského súdu v Bratislave, ktoré sa na svojom zasadnutí otázkou posúdenia povinnosti ţalobkyne uhradiť súdne poplatky zaoberalo dňa 26.09.
- 3 5Sţi/2/2012 O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe ţiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, čo odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 246c OSP. Proti tomuto uzneseniu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, ţe rozhodnutie je povrchné a nesprávne, nakoľko ekologické aktivity ţalobcu sa nemusia realizovať iba prostredníctvom ţalôb. Skutočnosť, ţe časť svojho úsilia venuje ţalobkyňa aj aktivitám v oblastí presadzovania dodrţiavania zákona o slobodnom prístupe k informáciám, vyplýva skôr z odbornej a záujmovej profilácie jednotlivých členov zdruţenia, z ktorých kaţdý prispieva k aktivitám zdruţenia podľa svojich schopností a preferencií, čím zdruţenie ako dobrovoľné zoskupenie spoločensky aktívnych jedincov generuje výrazný pozitívny impact s nemalým synergickým efektom v rôznych oblastiach záujmu ţalobkyne. Z náhľadu na úzky výsek aktivít ţalobkyne teda nemoţno vysloviť záver o absencii ekologického charakteru ţalobkyne. Ţalobkyňa uviedla, ţe od svojho vzniku v roku 2003 sa venovala viacerým prioritám, ku ktorým okrem pomoci ţiadateľom pri príprave a riadení projektov podporených z Európskych zdrojov patril regionálny rozvoj, podpora vedy a vzdelávania, podpora transparentnosti, boj proti korupcii, ale aj ekologické aktivity. V zmysle platných stanov je ţalobkyňa ekologickou organizáciou, pričom podporuje prípravu a implementáciu ekologických projektov. Počas svojej činnosti ţalobkyňa od roku 2005 trikrát pripravila a podala rozvojový projekt pre obec Hrubý Šúr, súčasťou ktorého bola aj revitalizácia ramena malého Dunaja, čo malo prispieť k obnove biodiverzity v oblasti. Plánovaná bola tieţ výstavba kultúrneho domu ako pasívneho objektu s vysokým ekologickým štandardom. Projekt bol v obmedzenej verzii schválený a implementovaný. Ďalej poukázala na dva pripravované a podané úspešné projekty na rekonštrukciu školských zariadení v obciach Domaňovce a Trenčianska Teplá, ktoré prispeli k významnému zníţeniu tepelnej náročnosti a zníţeniu emisií. Uviedla, ţe v rokoch 2003 aţ 2007 realizovala, ako ţiadateľka alebo partnerka viacero projektov v regióne Podunajsko, ktoré mali významný environmentálny dopad. Či uţ sa jednalo o výstavbu cyklistického chodníka Hamuliakovo – Senec, projekt podporujúci odstraňovanie nelegálnych skládok odpadu v regióne a vzdelávacie aktivity 4 5Sţi/2/2012 zamerané na prevenciu ich vzniku, ale tri po sebe nasledujúce projekty regionálne spolupráce s Rakúskom podporujúce vzdelávanie v environmentálnej oblasti. Neskôr podporila prípravu projektu na revitalizáciu potoka v obci Píla a v rámci projektu Manaţment programov a projektov EÚ v roli konzultanta sprostredkoval podanie viacerých študentských projektov v oblastí ekológie. V priebehu roka 2010 ţalobkyňa starostovi obce Pila Mgr. R. poskytovala konzultácie týkajúce sa moţností získania prostriedkov zo zdrojov Európskych fondov na vyčistenie a revitalizáciu potoka pretekajúceho obcou. V rámci spolupráce s Fyzikálnym ústavom SAV a architektonickou kanceláriou Createrra sa ţalobkyňa podieľala na zohľadnení ekologických riešení pri nadstavbe a rekonštrukcií pavilónu Fyzikálneho Ústavu SAV, vrátane vytvorenia podmienok pre minimalizácie redukovania zelene v dôsledku stavebných prác. Celkovo od svojho vzniku ţalobkyňa pripravila osem úspešných projektov s ekologickým zameraním v celkovej hodnote bezmála dva milióny eur, z toho tri projekty sám realizoval a v dvoch pôsobil ako partner. Ekologický prvok v činnosti ţalobkyne je teda silno akcentovaný s náleţitým vyjadrením v jeho činnosti. Nie je preto pravdou, ţe u ţalobkyne ide iba o prosté konštatovanie „ekologického zamerania“ ţalobkyne v texte stanov. Krajský súd však podľa ţalobkyne nedôsledne pristúpil k výkladu obsahu zákonného pojmu „ekologická organizácia“, ktorý nesprávne pouţil vo význame „ekologické zameranie“. Samotný pojem ekológia je pritom veľmi široký a neurčitý: „Ekológia odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a ţivotným prostredím a vzťahy medzi ţivými organizmami navzájom. Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Pristúp ekológie k štúdiu ţivotného prostredia sa často povaţuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov ţivotného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitosti je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny. Podľa inej uznávanej definície, pouţívanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a ţivotným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha“. Ţalobkyňa poukázala na to, ţe krajský súd nevysvetlil, akými úvahami sa riadil pri nachádzaní obsahu tohto neurčitého pojmu „ekologická organizácia“, najmä aké prvky 5 5Sţi/2/2012 činnosti vo všeobecnosti by mali dávať organizácii ekologický charakter, a ktoré ho naopak vylučujú. Súd sa nevysporiadal s otázkou, či organizácia ašpirujúca na oslobodenie od súdnych poplatkov musí byť ekologickou výlučne, prevaţne, alebo iba v určitom parciálnom aspekte svojej činnosti. Súd sa tieţ nevysporiadal s otázkou, čí pre posúdenie prevaţujúceho alebo parciálneho zastúpenia ekologického zamerania v činností organizácie je rozhodujúce kritérium finančného objemu vynaloţených prostriedkov, časového rozsahu aktivít, počtu členov organizácie venujúcich sa danej aktivite, mediálneho výstupu alebo dosiahnutých výsledkov. Rovnako súd nevymedzil, či organizácia musí v oblasti ekológie viesť aj súdne spory, či musí ekologické aktivity vykonávať verejne alebo bez publicity, odborne alebo na báze amatérskej. Súd by tieţ mal podľa ţalobkyne vziať do úvahy aj samotnú podstatu súdnych poplatkov, ktoré sú príjmom štátu, pričom súd je štátnym orgánom rozhodujúcim o povinnosti platiť ich. Uţ len z tohto dôvodu by súd mal postupovať zdrţanlivo a neurčitý právny pojem nevykladať reštriktívne, s cieľom zaťaţiť účastníka konania poplatkovou povinnosťou. Povinnosť platiť súdne poplatky za súdny spor so štátnym orgánom, ktorý je vţdy od súdnych poplatkov oslobodený, je pritom uţ zo svojej podstaty nemorálna a je zneuţívaním mocenskej prevahy štátu, narušujúcej princíp rovnosti účastníkov súdneho konania. Konštatácia krajského súdu o výsledku porady správneho kolégia, ktoré sa rozhodlo ďalej neakceptovať tvrdené oslobodenie ţalobkyne od súdnych poplatkov, zároveň je spôsobilé vyvolať obavu, ţe skutočným motívom bolo skôr odradiť ţalobkyňu od podávania ďalších ţalôb. Pokiaľ by však sudcovia správneho kolégia vykonali analýzu predmetu a úspešnosti ţalôb, museli by nutne dospieť k záveru, ţe nejde o ţaloby bezúspešne ani samoúčelné, motivované iba púhou vášňou súdiť sa, či spôsobovať štátnym orgánom ťaţkosti. Naopak, je smutné, ţe aj po 11 rokoch účinnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám sú pravidlom tak zúfalo nezákonné rozhodnutia, ktoré ţalobca napáda svojimi ţalobami, a to v drvivej väčšine prípadov úspešne. Štát teda mal skôr poskytnúť ţalobcovi dotáciu pri presadzovaní dodrţiavania zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nie klásť prekáţky v podobe vymáhania súdnych poplatkov napriek zákonnému osobnému oslobodeniu. Ukáţkovým prípadom extrémne nezákonného rozhodnutia je podľa ţalobkyne aj ţalobou ţalobkyne napadnuté rozhodnutie, ktoré je zaloţené na nerozlišovaní rozdielov inštitútov nahliadania do súdneho spisu účastníkom konania v reţime OSP a ţiadosťou 6 5Sţi/2/2012 o informácie v reţime ZSI. Vo svetle uvedeného tak motivácia sudcov správneho kolégia dostáva skôr charakter zlomyseľnosti neţ snahy o spravodlivé uplatňovanie zákona. Paradoxne pritom od podania ţaloby uplynulo skoro 2,5 roka, súd však napriek tomu pred úkonmi smerujúcimi k meritórnemu vybaveniu ţaloby uprednostnil preskúmavanie aktivít ţalobkyne. Na základe vyššie uvedeného ţalobkyňa ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie o zastavení konania zrušil. Ţalovaný odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 2456c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a zistil ţe odvolaniu ţalobkyne treba priznať úspech. Ţalobkyňa sa ţalobou zo dňa 10.07.2009 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo: Spr. 6018/2009 zo dňa 29.06.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, č. Spr. 6017/2009–11 zo dňa 15.06.2009, ktorým bola ţalobcovi zamietnutá ţiadosť o sprístupnenie informácii podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave vyrubil ţalobkyni súdny poplatok podľa poloţky 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., pričom konštatoval, ţe len prosté konštatovanie v stanovách o ekologickom zameraní organizácie, bez súvislosti k podanej ţalobe a prejednávanej veci s touto problematikou, nie je dostatočným podkladom pre záver, ţe ţalobkyňa je ekologickou organizáciou, a preto mu patrí podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa článku 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právo slobodne sa zdruţovať sa zaručuje. Kaţdý má právo spolu s inými sa zdruţovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných zdruţeniach. 7 5Sţi/2/2012 Podmienky vzniku a právneho postavenia občianskych zdruţení upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o zdruţovaní občanov“). Občania môţu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske zdruţenia, ako aj odborové organizácie a zdruţovať sa v nich. Členmi môţu byť aj právnické osoby (§ 2 ods. 1, 2 zákona o zdruţovaní občanov). Zdruţenia sú právnickými osobami (§ 2 ods. 3 veta prvá zákona o zdruţovaní občanov). Vznikajú registráciou. Registrovým orgánom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy. Návrh na registráciu môţu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (prípravný výbor). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a adresy bydliska. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. K návrhu pripoja stanovy (v dvoch exemplároch), v ktorých musia byť uvedené: - názov zdruţenia, - sídlo, ak je sídlo v Bratislave alebo v Košiciach, je nutné v adrese uviesť aj mestskú časť, - cieľ jeho činnosti, - orgány zdruţenia, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene zdruţenia, ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene, - zásady hospodárenia (§ 6 ods. 2 písm. a/ až d/ a f/ zákona o združovaní občanov). K návrhu je nutné pripojiť aj potvrdenie o zaplatení správneho poplatku vo výške 66 €. Poplatok je moţné uhradiť kolkovými známkami – v tom prípade sa odporúča ich zaslanie v poistenej zásielke, poštovým poukazom typu U alebo prevodom z účtu na účet správneho orgánu. Pri platbe poštovým poukazom je nutné k návrhu priloţiť originál ústriţku poštového poukazu, pri platbe prevodom originál avíza banky potvrdzujúceho vykonanie úhrady. 8 5Sţi/2/2012 Podľa § 8 ods. 1 zákona o združovaní občanov ministerstvo registráciu odmietne, ak z predloţených stanov vyplýva, ţe: - ide o politickú stranu a politické hnutie, o organizáciu zriadenú na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, alebo o cirkev a náboţenské spoločnosti, - stanovy nie sú v súlade so zákonom, - ide o nedovolené zdruţenie, - ciele združenia sú v rozpore s požiadavkami zákona uvedenými v §
- Zdruţenie EUREA bolo zaloţené v roku 2003 na základe splnenia uvedených podmienok, ktoré stanovuje zákon o zdruţovaní občanov. Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch Súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch). Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch od poplatku sú oslobodené nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a zdruţenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov. Dikcia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ani zákona č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov neurčuje koľko krát za rok, alebo určité obdobie je občianske zdruţenie povinné vytvárať činnosť v uvedenom smere, alebo podávať 9 5Sţi/2/2012 ţaloby, aby spĺňalo podmienku pre oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. z dôvodu, ţe je ekologickou organizáciou. Preto odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu nemá v uvedených zákonných ustanoveniach oporu. Krajský súd dostatočne svoje tvrdenia neodôvodnil a ani sa dostatočne nevysporiadal z názormi uvedenými v rozhodnutí, ktoré ho viedli k zastaveniu konania. Najvyšší súd má za to, ţe ak si krajský súd vyhľadal na internetovej stránke zverejnenú výročnú správu za rok 2009, v ktorej podľa neho ţalobkyňa neinformuje o ţiadnych ekologických aktivitách, mohol si vyhľadať aj aktivity, ktoré uvádza ţalobkyňa vo svojom odvolaní a na základe ktorých je potrebné konštatovať, ţe občianske zdruţenie EUREA medzi organizácie ktoré vyvíjajú činnosť v oblasti ekológie patrí. Taktieţ nemoţno opomenúť dôvody odvolania ţalobkyne, ţe sa snaţí podporovať programy v rámci projektov Európskej únii, kde medzi hlavné ciele Európskej politiky patrí Environmentálna politika a trvalo udrţateľný rozvoj, čo moţno overiť aj na stránke webovej ţalobkyne www.eura.sk. Vzhľadom k tomu, ţe krajský súd zastavil konanie, pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktorý nesprávne vyrubil ţalobkyni, ktorá je zo zákona (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch) oslobodená od súdneho poplatku, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/127/2009-28 zo dňa 02.11.2011 podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 2 OSP), v ktorom krajský súd ţalobu vecne prejedná a o nej rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). 10 5Sţi/2/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková