Obsah (9)

§ 58§ 22§ 3§ 250j§ 250i§ 12§ 212§ 219§ 224

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžd/44/2011 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 58ods.

1 a § 59 ods. 1 a 2 zákona 2 1Sžd/44/2011 č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, Okresného dopravného inšpektorátu v Šali č. p.:ORP-146/DI-SK-2009 z 11.09.2009, ktorým bola ţalobcovi

§ 22ods.

2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák. č. 372/1990 Zb.“) uloţená sankcia - pokuta vo výške 1.300,- € a súbeţne - zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov s uloţením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania, tak, ţe v časti znel: „

§ 22ods.

2 písm. a) zákona o priestupkoch sa obvinenému/ej/ - L. ukladá:“. 2. Čo sa týka dôvodu zmeny výroku rozhodnutia, ţalovaný poukázal na to, ţe z predloţeného spisového materiálu zistil, ţe v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu absentuje konkrétna právna kvalifikácia ustanovenia, na základe ktorej bola účastníkovi konania uloţená vyššie uvedená sankcia.

§ 22ods.

2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok

odseku 1 písm.

1. a)až
2. c)sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. 3. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca dňa 19.02.2009 o l9.20 hod. v obci Diakovce viedol osobné motorové vozidlo zn. B., EČ: S., keď nerešpektoval pokyn hliadky polície k zastaveniu vozidla, ktorý mu bol dávaný svetelným a zvukovým znamením. Po prenasledovaní bol zastavený pred rodinným domom č. X.. Pri kontrole bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky elektronickým meračom zn. Dräger 7410, a hoci bol zákonne poučený o spôsobe jej vykonania, tak dychová skúška nebola zo strany ţalobcu úspešne vykonaná. Následne bol predvedený do Fakultnej nemocnice v Nitre, kde odmietol odber krvi. Ďalšia jazda bola ţalobcovi zakázaná. 4. Ţalovaný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, ţe ţalobca hore uvedeným konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm.
3. c)zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán uznal ţalobcu vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

§ 22odsek 1 písm.

a) zák. č. 372/1990 Zb. 3 1Sžd/44/2011

§ 3ods.

2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. v znení platnom v čase spáchania priestupku účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

§ 22ods.

1 písm.

1. a)zák. č. 372/1990 Zb. v znení platnom v čase spáchania priestupku sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. 5. Námietku ţalobcu o výške uloţenej pokuty a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá ako aj k tomu, ţe uloţená pokuta nie je primeraná jeho osobným pomerom, ţalovaný nepovaţuje za neopodstatnenú. V súvislosti s nimi najmä ţalovaný upozornil na výroky ţalobcu ako účastníka konania o správnom odvolaní zo dňa 18.03.2009, kedy uviedol, ţe jeho ušlý zisk ako súkromného podnikateľa kvôli imobilite (zákaz činnosti viesť motorové vozidlo) je pribliţne 1.000 eur za kaţdý deň. Takisto ţalovaný s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 a § 22 ods. 2 písm.
2. a)zák. č. 372/1990 Zb. konštatoval, ţe v priestupkovom konaní bolo prihliadnuté na závaţnosť priestupku a mieru jeho nebezpečnosti pre spoločnosť (ţalobca ako vodič porušil svoju zákonnú povinnosť a to závaţným spôsobom), preto mu bola uloţená vyššie uvedená sankcia. Pri určovaní výšky a druhu sankcie v súlade s § 12 citovaného zákona správny orgán prihliadal na všetky okolnosti, ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv a odvolací správny nezistil ţiadne poľahčujúce okolnosti na jej zníţenie. Naopak, za neprehliadnuteľné označil tie okolnosti, ktoré majú

neho priťaţujúci charakter, a to nedisciplinovanosť ţalobcu ako pacienta (neodovzdal správy od odborných lekárov), nereagoval na výzvy a pokyny príslušníkov PZ, kládol odpor a iné.

1. K námietke o neodôvodnení prvostupňového rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe toto rozhodnutie má v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku zákonom ustanovené náleţitosti, ktorými sú obsahové a formálne náleţitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V predmetnom rozhodnutí je presne, určito a stručne opísaný spáchaný priestupok ţalobcu ako účastníka konania, je uvedené, z akých dôkazných 4 1Sžd/44/2011 materiálov vychádzal správny orgán pri rozhodovaní o priestupku spolu so správnou úvahou, rozhodnutie taktieţ obsahuje dostatočné odôvodnenie uloţenej sankcie a poučenie.
2. Tieţ s prihliadnutím na dôkaznú situáciu, ktorá vychádza zo spisového materiálu a rozsiahle dokazovanie (výpovede príslušníkov PZ, výpovede lekárov, znalecký posudok, správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke a iné), ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následnom správnom konaní vykonané, dostatočne

ţalobcu preukazuje skutočnosť, ţe ţalobca sa uvedeným konaním dopustil priestupku

ustanovenia § 22 ods. písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. Preto ţalovaný tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. II. Konanie na prvostupňovom súde

1. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu zo 07.01.2010 na Krajský súd v Nitre.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sţo/167/2010 z
3. apríla 2011 rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
4. marca 2010 č. k. 11S/8/2010-42 zrušil ako rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky arbitrárnosti, a v časti je nepreskúmateľné, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. V ďalšom konaní krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa s prihliadnutím na zásadu procesného práva iudex ne eat ultra petita partium preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby, a na základe uvedeného dospel k záveru, ţe sankcia uloţená ţalobcovi

§ 22ods.

2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. (pokuta a zákaz činnosti v hornej hranici) je v súlade s ust. § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. a krajský súd u ţalobcu nezistil dôvody na postup

§ 250jods.

5 O.s.p. Ţalovaný správny orgán svoje rozhodnutie (ako i prvostupňový správny orgán) logicky, v súlade s procesnými i hmotnoprávnymi ustanoveniami, odôvodnil a vyporiadal sa náleţite, v súlade so zákonom s námietkami ţalobcu, ktoré i dostatočne vyargumentoval. Krajský súd nezistil také vady konania, na ktoré by

§ 250iods.

3 O.s.p. musel prihliadnuť, preto ţalobu

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol a ţalobu v zmysle záverov ako nedôvodnú zamietol. 5 1Sžd/44/2011 11. Krajský súd s poukazom na ustanovenia § 247 ods. 2 O.s.p., § 3 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z., § 11, § 12, § 22 ods. 1 písm.

1. a)a § 22 ods. 2 písm.
2. a)zák. č. 372/1990 Zb. ako aj § 137 ods. l a 2 cit. zákona na prvom mieste zdôraznil, ţe ţalobca v danej veci nenamieta a nepopiera spáchanie skutku, ale namieta uloţenie sankcie za skutok opísaný. 12. Krajský súd ďalej poukázal na správanie ţalobcu, ktorý neposlúchol výzvu policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou cestnej premávky. Išlo o prvotné úkony policajtov, ktoré sú neopakovateľné, pretoţe ich výsledok,

názoru krajského súdu, potvrdí porušenie povinností vodiča

konkrétneho ustanovenia zákona o cestnej premávke, alebo toto podozrenie vyvráti. Krajský súd potvrdil, ţe k týmto úkonom patrí aj oprávnenie policajnej hliadky zastaviť motorové vozidlo, a kontrolovaný vodič je povinný uposlúchnuť takýto pokyn ihneď; toto však ţalobca neurobil, hoci sám doznal, ţe počul zvukové znamenie a bol si vedomý zapnutého policajného majáku. Naopak, krajský súd v tejto súvislosti zdôraznil účelovosť argumentácie ţalobcu, tento v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok, dopravil aţ k svojmu bydlisku, čo zdôvodňoval tým, ţe cesta bola zasneţená. Takéto porušenie pravidiel cestnej premávky však zákon v ustanovení § 137 ods. 2 písm. b/ cit. zákona jednoznačne klasifikuje ako závaţné porušenie, na ktoré

krajského súdu správny orgán pri ukladaní sankcie za priestupok

§ 12ods.

1 zák. č. 372/1990 Zb. musí prihliadať. 13. K námietke ţalobcu o neprimeranosti uloţenej sankcie za dopravný priestupok

§ 22ods.

1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb., keďţe je dôchodca so zdravotnými problémami, krajský súd zdôraznil, ţe z vykonaného dokazovania bol náleţite zistený a objasnený skutkový stav, pričom toto bolo postačujúce pre prijatie záveru o spôsobe spáchania dopravného priestupku a zavinenia ţalobcu, a tomu zodpovedá

krajského súdu aj uloţená sankcia, výšku ktorej oba správne orgány dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnili. V súvislosti s uvedeným najmä krajský súd poukázal na tie skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu, kedy policajná hliadka sa rozhodla preveriť, či ţalobca nie je ovplyvnený alkoholom, po tom, čo ho spozorovala vychádzať z reštaurácii, následne nasadať do motorového vozidla a toto ako vodič aj riadil. Vedenie motorového vozidla po vplyvom alkoholu, resp. poţitie alkoholu počas jazdy za volantom je vţdy nebezpečné konanie pre spoločnosť, lebo rozpoznávacia zloţka vodiča je zníţená, oslabená je vôľová schopnosť a moţnosť vodiča dodrţať pravidlá cestnej premávky, čím ohrozuje iných 6 1Sžd/44/2011 účastníkov cestnej premávky, ale i seba. Tento záujem spoločnosti poţíva najvyšší stupeň ochrany. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A)

1. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 31.10.2011 (č. l. 80) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný vyslovil nasledujúcu kombináciu odvolacích dôvodov: - konanie má inú vadu. ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
2. Vo svojich ďalších námietkach sa zameral na výšku uloţenej pokuty na hornej hranici sankcie, ktorú ţalobca označil za neprimeranú. V súvislosti s uvedeným najmä poukázal na to, ţe je dôchodca s váţnymi zdravotnými problémami. Preto ako osoba s viacerými zdravotnými komplikáciami musí ţalobca pravidelne navštevovať lekárov a podrobovať sa lekárskym ošetreniam. Zákaz činnosti viesť motorové vozidlo mu tieto návštevy výrazne sťaţuje aţ znemoţňuje.
3. Ďalej k výške pokuty, ktorá mu bola napadnutým rozhodnutím uloţená, konštatoval, ţe nie je primeraná jeho osobným pomerom. Pokuta bola uloţená v hornej hranici, ktorú zákon pripúšťa za spáchanie priestupku

§ 22ods.

1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. Takýto postup správneho orgánu nezohľadňuje fakt, ţe ţalobca je dôchodca so zdravotnými problémami a peniaze potrebuje aj na zaobstaranie liekov a iných zdravotných pomôcok. 17. S hore uvedenými skutočnosťami sa

ţalobcu krajský súd v rámci svojho rozhodovania nevysporiadal dostatočne (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Ţalobca ďalej zdôraznil, ţe v rámci odôvodnenia v napádanom rozsudku krajský súd uviedol iba to, ţe námietky ţalobcu o neprimeranosti sú totoţné s námietkami odvolacími, a krajský súd ich povaţuje 7 1Sžd/44/2011 za neodôvodnené, a

krajského súdu ide o účelovú obranu ţalobcu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za zistený a preukázaný dopravný priestupok.

1. Záverom ţalobca poţadoval zmenu rozsudku krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie spolu s uloţením povinnosti zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania. B)
2. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 18.11.2011 (č. l. 84) vyplýva, ţe ţalovaný sa uţ podrobne vyjadril k ţalobe pod č. p. KRP-109/DI-SK-2009 dňa 03.02.2010, taktieţ vo vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu. Preto k odvolaniu ţalobcu, v ktorom neuvádza ţiadne nové skutočnosti ktoré by vyvracali alebo zoslabovali obvinenia voči jeho osobe, len opakovane poukazuje na ním uţ uvádzané námietky, sa preto podrobne vyjadrovať nebude.
3. K časti odvolania, kde poukazuje na uloţenú výšku sankcie, však ţalovaný poukázal na zákonnú notorietu, ţe v čase. keď sa ţalobca dopustil priestupku, mal alebo mohol vedieť, ţe v prípade zistený tohto priestupku môţe byť zaň postihnutý finančnou pokutou.
4. V súvislosti s uvedeným ţalovaný ďalej poukázal na obrannú argumentáciu ţalobcu, ktorý nenamieta a nepopiera spáchanie skutku, ale namieta uloţenie sankcie za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Výšku uloţenej sankcie správne orgány

ţalovaného dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnili, tzn. ţe [ďalej nasleduje doslovná citácia argumentov obsiahnutých vo vyjadrení ţalovaného] „pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom, alebo 8 1Sžd/44/2011 disciplinárnom konaní. Správny orgán sa vo svojom odôvodnení dostatočne zaoberal predmetným ustanovením a tým dostatočne odôvodnil výšku a druh sankcie. Uvedené konkretizoval skutočnosťami – hrubé porušenie pravidiel cestnej premávky v zmysle § 137 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., za posledné dva roky bol žalobca riešený jeden krát v blokovom konaní, pri dokumentovaní priestupku kládol pasívny odpor a nereagoval na výzvy a pokyny zasahujúcej hliadky. KDI KR PZ Nitra sa vo svojom rozhodnutí k uvedenému taktiež vyjadril, pričom uviedol, že nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti na zníženie už uloženej sankcie, avšak poukázal na priťažujúce okolnosti, ktoré vyplývajú so spisového materiálu – nedisciplinovanosť pacienta (neodovzdal správy od odborných lekárov), nereagoval na výzvy a pokyny príslušníkov PZ. kládol odpor z čoho je možné usudzovať, že odmietal akúkoľvek spoluprácu s policajnou hliadkou, tiež na závery znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia.“ 22. Za účelom úplného a presného zistenia skutkového stavu veci vykonali správne orgány v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie. Z uvedeného dôvodu bol vypracovaný znalecký posudok č. 27/2009 znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, MUDr. M. R., na ktorý ţalovaný prostredníctvom svojho vyjadrenia opätovne upozornil. 23. Záverom ţalovaný poţadoval označiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné. IV. Právne názory odvolacieho súdu 24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny 9 1Sžd/44/2011 poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

1. Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či pri stanovení výšky uloţenej pokuty je nutné zohľadniť všetky pomery páchateľa. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Predovšetkým po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v základnom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). 10 1Sžd/44/2011
3. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení v zmysle právnych názorov Najvyššieho súdu (6Sţo/167/2010) zaoberal opätovne odôvodnením opodstatnenosti a primeranosti uloţenia sankcie ţalobcovi za priestupok.
4. Z obsahu odvolania ţalobcu je nepochybné, ţe tento brojí iba proti výške uloţenej pokuty (body č. 15 a 16), ako správne konštatoval ţalovaný vo svojom vyjadrení. Preto Najvyšší súd nemôţe v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a pri neexistencii dôvodov uvedených v odseku 2 citovaného ustanovenia vykonať prieskum celého rozhodnutia o sankcii, tzn. aj výroku o vine.
5. Pri svojom tvrdení o neprimeranosti výšky uloţenej pokuta (na hornej hranici sankcie) ţalobca vychádzal zo svojich súkromných pomerov, tzn. je, ţe je dôchodca s váţnymi zdravotnými problémami. Preto ako osoba s viacerými zdravotnými komplikáciami musí pravidelne navštevovať lekárov a podrobovať sa lekárskym ošetreniam. Zákaz činnosti viesť motorové vozidlo mu tieto návštevy výrazne sťaţuje aţ znemoţňuje. Uvedenú argumentáciu musí Najvyšší súd z hľadiska právneho odmietnuť ako irelevantnú, lebo iba zákonodarca ustanovuje dôsledky porušenia zákonnej povinnosti, ako aj podmienky, resp. inštitúty, kedy spoločenská nebezpečnosť konania páchateľa vôbec nevzniká (prekáţky začatie priestupkového konania), zaniká (prekáţky pokračovania v priestupkovom konaní) alebo sa zmierňuje (najmä v prípadoch priestupkov páchaných mladistvými a ukladaním ochranných opatrení). Zákonodarca medzi uvedené skupiny v ţiadnom prípade nezaradil zdravotné komplikácie páchateľov a s nimi súvisiace pravidelné návštevy lekárov.
6. Obdobne musel Najvyšší súd vyhodnotiť aj ďalšiu obranu ţalobcu, a to neprimeranosť výšky pokuty k jeho osobným pomerom. Uvedenú námietku, ţe ţalobca je dôchodca so zdravotnými problémami a peniaze potrebuje aj na zaobstaranie liekov a iných zdravotných pomôcok, ak bude chcieť, môţe ţalobca uplatniť v inom konaní, nie však v súdnom prieskume rozhodnutia správneho orgánu. 11 1Sžd/44/2011
7. Pokuta bola uloţená v hornej hranici, ktorú zákon pripúšťa za spáchanie priestupku

§ 22ods.

1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. 32. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie o uloţení sankcie má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia nielen v zmysle § 47 Správneho poriadku ale aj

zák. č. 372/1990 Zb. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe výška uloţenej pokuty a jej odôvodnenie bolo správnymi orgánmi vykonané v súlade so zákonom, a nič na tomto závere nemení samotná konkrétne uloţená výška pokuty. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť. 33. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 34. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je 12 1Sžd/44/2011 spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
2. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.

§ 12ods.

1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil, a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 12. júna 2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová