1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. SK/0858/99/2010 z 18.01.2010, ktorým ţalovaný zmenil rozhodnutie inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj (ďalej len „správny orgán 1. stupňa“) č. R/0096/03/2010 z 24.05.2010 a uloţil ţalobcovi pokutu v sume 200 eur za porušenie povinností
3 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zistenej u ţalobcu dňa 20.01.2010 tým, ţe porušil zákaz šírenia inej ako prípustnej porovnávacej reklamy. Krajský súd tak rozhodol v konaní
OSP, § 4 ods. 2 a ods. 3, § 11 ods. 3 písm. e/ a ods. 5 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“), keď z pripojeného spisového materiálu zistil, ţe správny orgán
správneho orgánu 1. stupňa ţalobca porušil
3 zákona o reklame zákaz šírenia inej ako porovnávacej reklamy, a preto rozhodnutím z 24.05.2010 mu bola uloţená pokuta v sume 200 eur. Ţalovaný na odvolanie ţalobcu zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti týkajúcej sa vykonania kontroly z 06.11.2009, ktorú vo výroku napadnutého rozhodnutia vypustil. Zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia, resp. v jeho odôvodnení na strane 2 vo 3 5Sţo/41/2011 štvrtom odseku opravil ţalovaný listom č. j. SK/0858/99/2010 za pouţitia § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Z rozhodnutí správnych orgánov je
krajského súdu zrejmé, ţe správny orgán
5 zákona o reklame. Mal za to, ţe ak sa správny orgán 1. stupňa dozvedel prvýkrát o porušení povinností ţalobcom dňa 06.11.2009, vo veci rozhodol dňa 24.05.2010, t. j. v jednoročnej lehote v zmysle § 11 ods. 5 zákona o reklame, skutočnosť, ţe rozhodnutie ţalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2011, nemá na posúdenie lehoty na rozhodnutie vo veci
5 zákona o reklame vplyv. Takto potom krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný úplne zistil skutočný stav veci, dokazovanie správne vyhodnotil, vyvodil z neho správny právny názor a rozhodol v súlade so zákonom a dôvody uvedené ţalobcom v ţalobe neboli
krajského súdu spôsobilé na zrušenie napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol súd
1 OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. 4 5Sţo/41/2011 Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, ţe ţalovaný správny orgán vo výrokovej časti svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobcovi sa ukladá pokuta za porušenie povinností zistených kontrolou dňa 20.01.
ţalobcu na základe vykonaného dokazovania dospel súd k správnemu skutkovému zisteniu, ţe o porušení povinností zo strany ţalobcu
3 zákona o reklame sa správny orgán dozvedel uţ 06.11.2009, čo konštatuje aj v odôvodnení svojho rozsudku.
odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel súd k záveru, ţe nakoľko sa prvostupňový správny orgán dozvedel o porušení povinností dňa 06.11.2009 a o uloţení pokuty rozhodol 24.05.2011, dodrţal jednoročnú lehotu
5 zákona o reklame. S týmto právnym názorom prvostupňového súdu ţalobca vyslovil nesúhlas. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 5 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, ktoré neupravuje lehotu na vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu, ale lehotu na uloţenie pokuty. Ţalobca mal za to, ţe pokutu moţno povaţovať za uloţenú účastníkovi správneho konania vtedy, keď mu vznikne povinnosť túto pokutu uhradiť. Táto povinnosť nevzniká vydaním rozhodnutia, ale aţ jeho právoplatnosťou, pretoţe len právoplatné rozhodnutie je pre účastníka konania záväzné.
názoru ţalobcu je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 5 zákona o reklame potrebné, aby správny orgán v jednoročnej subjektívnej lehote nielen vydal rozhodnutie o uloţení pokuty, ale aby v tejto lehote vydané rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť. K uloţeniu pokuty, a teda k vzniku určitej právnej povinnosti pre účastníka konania, dochádza aţ právoplatnosťou rozhodnutia. Lehotu upravenú v ustanovení § 11 ods. 5 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame je potrebné povaţovať za lehotu prekluzívnu, po uplynutí ktorej nemoţno účastníka konania postihnúť za správny delikt. Jedná sa o hmotnoprávnu lehotu, ktorá sa neprerušuje dňom vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu. Obdobným spôsobom je limitované ukladanie 5 5Sţo/41/2011 pokút aj
iných predpisov, napr. v § 38 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, alebo v § 19 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.
názoru ţalobcu mohol teda správny orgán právoplatne rozhodnúť vo veci len v termíne do 06.11.2010, teda do jedného roka odvtedy, ako sa prvý raz o porušení zákazu šírenia inej ako prípustnej porovnávacej reklamy dozvedel. Rozhodnutie však nadobudlo právoplatnosť aţ 25.01.2011, teda po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej lehoty. Rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu je
ţalobcu zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci, pretoţe neboli splnené podmienky na uloţenie pokuty po uplynutí lehoty
ustanovenia § 11 ods. 5 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, čím sú v predmetnej veci dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Vzhľadom k uvedenému ţalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, č. SK/0858/99/2010 zo dňa 18.01.2011 zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a ţalovaného zaviaţe nahradiť ţalobcovi trovy konania. Ţalovaný v písomnom vyjadrení na odvolanie zotrvávajúc na dôvodoch svojho rozhodnutia a vyjadreniu k ţalobe k ţalobcovým námietkam uviedol, ţe si nie je vedomý ţiadneho porušenia zákona. Bol toho názoru, ţe ako kontrolný orgán postupoval v zmysle zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, správne zistil skutkový stav a vyvodil právny záver v tom zmysle, ţe kontrolovaný subjekt porušil uvedený právny predpis. Na základe tohto zistenia mu bola uloţená pokuta ktorú povaţuje ţalovaný za primeranú k zistenému porušeniu zákona a rozsahu dopadu na spotrebiteľa. Ţalovaný zastáva názor, ţe rozhodnutie č. SK/0858/99/2010 zo dňa 18.01.2011 bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci, v súlade splatnými právnymi predpismi, čo potvrdil aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí 13S/24/2011-41 zo dňa 28.06.2011, ktorého sa ţalovaný pridrţiava. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací odvolanie ako nedôvodné zamietol a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/24/2011-41 zo dňa 28.06.2011 potvrdil s tým, ţe ţalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c 6 5Sţo/41/2011 ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďţe súd nie je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP).
2 OSP ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Citované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou poţiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môţe reagovať jednak tým, ţe uloţí správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. 7 5Sţo/41/2011 Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je zaloţený i na zistení vady v procesnom postupe alebo rozhodnutí (§ 250i ods. 3 OSP). Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená znamená to, ţe správnym orgánom pouţitý procesný postup, zistenie skutkového stavu a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu. Ak takáto vada zistená je, súd v zmysle § 250i ods. 3 OSP vţdy skúma, či táto vada mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) posudzujúc, či krajský náleţite preskúmal zákonnosť ţalobou napadnutých rozhodnutí a v intenciách dôvodov podaného odvolania dospel k záveru, ţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Obsahom administratívneho spisu bolo nesporne preukázané, a potvrdil to vo svojom rozsudku i krajský súd, ţe prvostupňový správny orgán sa o porušení zákona, a to § 4 ods. 3 zákona o reklame, zo strany ţalobcu dozvedel 06.11.2009, pričom o uloţení pokuty rozhodol 24.05.2010. Ţalovaný rozhodol dňa 18.01.2011 a vec bola právoplatne skončená 25.01.2011.
čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore, ktorým vyslovil, ţe „v právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.“ (pozri k tomu bliţšie sp. zn. I. ÚS 17/1999, Nález z 22.09.1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne sp. zn. I. ÚS 44/1999. Nález z 13.10.1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). V judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky sa poţiadavka materiálneho právneho štátu akceptovala aj v ďalšom právnom názore,
ktorého „v právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu, čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy), sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. 8 5Sţo/41/2011 Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané (I. ÚS 10/98).“ (pozri sp. zn. I. ÚS 54/
čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy „trestné obvinenie“ a „práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému reţimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. 9 5Sţo/41/2011 Keďţe čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je
názoru najvyššieho súdu nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R
zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie
názoru odvolacieho súdu aplikovať na danú vec čl. 6 ods. 1 prvá časť dohovoru. V predmetnej veci ţalobcovi bola uloţená pokuta
Z ustanovenia § 11 ods. 5 zákona o reklame vyplýva ţe pokutu moţno uloţiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán dozoru o porušení zákona dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia tohto zákona. V zmysle dnes uţ ustálenej judikatúry slovné spojenie pouţité zákonodarcom ... „pokutu možno uložiť“... je potrebné chápať tak, ţe uloţením pokuty treba rozumieť právoplatné rozhodnutie. Pokiaľ by pre uloţenie pokuty postačovalo iba vydanie rozhodnutia orgánu prvého stupňa, nebolo by moţné zabrániť predlţovaniu konania na úkor účastníka. S ohľadom na konštitutívny charakter rozhodnutia o uloţení sankcie za správny delikt aţ materiálnou právoplatnosťou je dotknutá právna sféra páchateľa správneho deliktu, keďţe týmto okamihom vznikne jeho povinnosť sa rozhodnutiu podrobiť (pozri k tomu bliţšie nález 10 5Sţo/41/2011 Ústavního soudu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 192/05 – www.nalus.cz, rozsudok Nejvyššího správního soudu Českej republiky sp. zn. 6A/99/2001 - www.nssoud.cz, či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sţo/147/2008 – ZSP 70/2009). V zmysle zhora uvedeného preto na zachovanie lehôt
5 zákona o reklame nestačí len v rámci nich vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloţenie sankcie za správny delikt moţno povaţovať len také rozhodnutie, ktoré je uţ v zásade konečné, a ktorým bola právoplatne uloţená povinnosť plniť. Aţ právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá práva sféra povinného subjektu. Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt ustanovujú prekluzívne lehoty na uloţenie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie moţno dosiahnuť len jej včasným uloţením, sankcia uloţená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov). Zákonodarca v predmetnom ustanovení ustanovil subjektívnu jednoročnú prekluzívnu lehotu, ktorá plynie v rámci objektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty. Lehoty (či doby) uvedené v zhora citovanom zákonnom ustanovení§ 11 ods. 5 zákona o reklame (jednoročná subjektívna a trojročná objektívna) na uloţenie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom konania namietané. Na konanie inšpekčných orgánov pri ukladaní sankcií
zákona o reklame sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“),
ktorého ţalovaný aj postupoval, ktorý však nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty (či uţ jej nezačatím, spočívaním, neskončením, či prerušením jej plynutia). 11 5Sţo/41/2011 Termín „dozvedieť sa o porušení povinnosti“
5 zákona o reklame znamená, ţe ide o časový okamih vedomosti správneho orgánu, príslušného na rozhodnutie o postihu za protiprávne konanie. Pre počítanie času je prirodzeným a obvyklým počítaním spôsob označovaný „a momento ad momentum“, od okamihu k okamihu. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí v predmetnej veci nesporne vyplýva, ţe ţalovaný sa po vykonaní šetrenia musel dozvedieť (a aj sa dozvedel) o protiprávnom konaní ţalobcu najneskôr na základe inšpekčného záznamu zo dňa 06.11.2009, na základe ktorého začal dňa 21.04.2010 správne konanie
3 zákona o reklame. O uloţení pokuty rozhodol rozhodnutím z 24.05.2010. Proti rozhodnutiu o uloţení pokuty podal ţalobca odvolanie. O odvolaní ţalobcu rozhodol ţalovaný 18.01.2011 tak, ţe napadnuté prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil.
ustálenej judikatúry správne konanie prvostupňové a druhostupňové tvorí jeden celok a je skončené aţ právoplatnosťou druhostupňového rozhodnutia, t. j. v danej veci 25.01.2011. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, ţe pokiaľ krajský súd ţalobu zamietol povaţujúc pokutu za uloţenú v zákonnej lehote, nerozhodol v súlade so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu
3 prvá veta OSP zmenil, rozhodnutie ţalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. a/ a e/ OSP). Ţalovanému treba vytknúť, ţe mal na preklúziu prihliadnuť pri rozhodovaní o opravnom prostriedku. Ak správne orgány nestihli pokutu uloţiť v lehote jedného roka, bolo potrebné konanie
správneho poriadku zastaviť.
4 OSP správne orgány sú viazané názorom súdu. O náhrade trov súdneho konania rozhodol najvyšší súd
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 a 5 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu zo zaplatenia súdneho poplatku za ţalobu a za odvolanie 2 x po 66 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 193,23 eura v zmysle ich vyčíslenia, a to za 3 úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia 12 5Sţo/41/2011 09.03.2011, podanie ţaloby 17.03.2011 a podanie odvolania 08.08.2011) jeden úkon á 57 eur (správne mohol účtovať za jeden úkon 123,50 eura), plus 3 x 7,41 reţijný paušál plus odmena za jeden úkon právnej sluţby (§ 11 ods. 1 (správne ods. 4) a § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov), ktorú náhradu je v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ţalovaný povinný zaplatiť na účet JUDr. Dušana Motúsa, advokáta so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, vedený vo VÚB, a. s., číslo účtu X. do troch dní. Vzhľadom na to, ţe súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh, nemohol najvyšší súd priznať ţalobcovi vyššiu odmenu, ako si vyúčtoval. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.