1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného ako 2 5Sţf/33/2011 i prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Ţilina I (ďalej len „správca dane“) č. 694/230/96339/09/KopM z 29.09.2009, ktorým správca dane čiastočne vyhovel odvolaniu ţalobcu a zmenil výrok rozhodnutia správcu dane č. 694/230/78349/09/KopM z 21.07.2009, ktorým správca dane nepriznal ţalobcovi úrok za oneskorené vrátenie daňového preplatku
6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2011 (ďalej len „zákon o správe daní“). Výrok vyššie uvedeného skoršieho prvostupňového rozhodnutia správca dane zmenil v označení právnej formy ţalobcu, pričom ponechal nezmenený výrok vo vzťahu k nepriznaniu úroku za oneskorené vrátenie daňového preplatku pozostávajúceho z neoprávnene zadrţiavaných peňaţných prostriedkov ţalobcu na nadmernom odpočte dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2002, dodatočne vyrubenej daňovej povinnosti za uvedené zdaňovacie obdobie a na sankcii (zvýšenie dane) viaţucej sa a vyrubenej k tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Dorubená daňová povinnosť na DPH za zdaňovacie obdobie december 2002 bola ţalobcom uhradená dňa 27.11.2003 na základe neprávoplatného, avšak vykonateľného rozhodnutia správcu dane č. 694/230/99577/03/Kup z 23.10.2003 a zvýšenie dane bolo ţalobcom uhradené dňa 17.02.2004 na základe rozhodnutia správcu dane č. 694/230/99578/03/Kup z 23.10.2003, pričom obe tieto rozhodnutia boli v rámci súdneho prieskumu ich zákonnosti zrušené rozsudkami Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 25S/16/2004 z 14.02.2005 a sp. zn. 25S/53/2004 z 25.07.
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 35b zákona o správe daní. Argumentujúc ustanoveniami § 30 ods. 10, § 46 ods. 9 zákona o správe daní v znení účinnom do 31.12.2003 a § 35b ods. 5 zákona o správe daní v znení účinnom od 01.01.2004 a s prihliadnutím na právoplatnosť prvostupňových rozhodnutí správcu dane, na základe ktorých ţalobca zaplatil na účet správcu dane dorubenú daňovú povinnosť a uloţené zvýšenie dane (právoplatnosť nadobudli dňa 11.03.2004 a 09.07.2004 na základe doručenia rozhodnutí o odvolaní vydaných odvolacím správnym orgánom, a nie, ako tvrdil ţalobca, dňa 14.02.2005 a 25.07.2005 - nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti vyššie uvedených rozsudkov Krajského súdu v Ţiline, ktorými boli prvostupňové rozhodnutia správcu dane zrušené), krajský súd uzavrel, ţe v preskúmavanom konaní nebola splnená podmienka na postup § 35b ods. 5 zákona o správe daní.
krajského súdu základným predpokladom, ktorý vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je, ţe daň alebo rozdiel dane má byť zaplatený na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu. Táto podmienka môţe byť splnená len v rozhodnutiach vydaných od 01.01.2004 vzhľadom na to, ţe len od tohto dátumu je účinné znenie ustanovenia § 46 ods. 9 zákona o správe daní,
ktorého odvolanie má odkladný účinok, ak neustanoví tento zákon inak. Krajský súd ďalej vyvodil, ţe ak zákonodarca ustanovením § 35b ods. 5 zákona o správe daní predpokladá zaplatenie dane alebo rozdielu dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, mohlo sa tak stať najskôr od 01.01.2004, pretoţe v predchádzajúcom období povinnosť zaplatiť daň vznikla v lehote určenej v rozhodnutí uţ na základe vykonateľného rozhodnutia. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe
1 OSP neúspešnému ţalobcovi uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu
2 písm. f/ OSP, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe vyhovie jeho ţalobnému petitu a zruší napádané 4 5Sţf/33/2011 rozhodnutia ţalovaného a správcu dane. Ţalobca krajskému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 35b ods. 5 zákona o správe daní. Uvádzal, ţe existencia vzniku nároku na vrátenie neoprávnene zadrţiavaných finančných prostriedkov je viazaná predovšetkým na splnenie podmienky vydania rozhodnutia o zníţení dane, resp. existencie vzniku nadmerného odpočtu, ktorá v danom prípade nastala v roku 2005, a to rozsudkom Krajského súdu v Ţiline č. k. 25S/16/04 z 26.11.2004, právoplatným a vykonateľným dňom 14.02.2005 a následne rozsudkom č. k. 25S/53/04 zo dňa 20.05.2005, právoplatným a vykonateľným dňom 25.07.2005. Týmto momentom je
ţalobcu moţné konštatovať existenciu vzniku rozdielu dane ako podstatnej skutočnosti pre zadefinovanie pojmu neoprávnene zadrţiavaných finančných prostriedkov, a to vo vzťahu k zaplatenej dani na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, a to bez ohľadu na čas ich vydania, ako aj na čas, kedy u nich nastala vykonateľnosť a právoplatnosť. Svoju argumentáciu ţalobca odvodzuje od obsahu ustanovenia § 110e zákona o správe daní v znení účinnom od 01.01.2005,
ktorého sa ustanovenia tohto zákona pouţijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 01.01.2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako pouţije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako pouţije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch. Ţalobca poukazuje na znenie definície pojmu neoprávnene zadrţiavaných finančných prostriedkov vyplývajúce z ustanovenia § 35b ods. 5 zákona o správa daní, pričom právne skutočnosti nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti zrušených rozhodnutí správcu dane povaţuje za podmienky, s ktorými zákon spája právny následok bez ohľadu na ich časovú postupnosť, ktorej skúmanie pre potreby pouţitia § 35b ods. 5 zákona o správe daní je
ţalobcu právne bezvýznamné. Z uvedeného dôvodu a v spojení s obsahom ustanovenia § 110e zákona o správe daní ţalobca povaţuje tvrdenie ţalovaného o nesplnení zákonných podmienok na aplikáciu § 35b ods. 5 zákona o správe daní a priznanie sankčného úroku z dôvodu časového predchádzania vykonateľnosti zrušených prvostupňových rozhodnutí správcu dane pred ich právoplatnosťou za právne nedôvodné, nemajúce oporu v zákone. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil, pretoţe ţalobca v odvolaní neuvádza ţiadne 5 5Sţf/33/2011 nové dôkazy a argumenty, ktoré by preukázali nezákonnosť postupu daňových orgánov. V odôvodnení svojho petitu opätovne zotrváva na právnom názore, ţe pre posúdenie predmetnej veci je podstatné, ţe pre uplatnenie inštitútu sankčného úroku plateného správcom dane daňovému subjektu zavedenému s účinnosťou od 01.01.2004 ustanovením § 35b ods. 5 zákona o správe daní, je nevyhnutné splnenie podmienky, ţe pôvodne vyrubená daň mala byť zaplatená na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. V rozhodnutiach správcu dane vydaných pred 01.01.2004, ktorými sú aj rozhodnutia v tejto veci, nie je naplnené ustanovenie § 35b ods. 5 citovaného zákona, pretoţe tieto rozhodnutia nadobudli vykonateľnosť pred právoplatnosťou, z čoho vyplýva, ţe daň bola zaplatená v čase, keď rozhodnutia ešte neboli právoplatné. Z uvedeného dôvodu má ţalovaný za to, ţe základný predpoklad pre priznanie sankčného úroku správcom dane ţalobcovi v predmetnom prípade nebol splnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal obe napadnuté rozhodnutia a konania, ktoré im predchádzali v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu proti rozsudku priznať úspech nie je moţné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 6 5Sţf/33/2011
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
10 zákona o správe daní účinného do 31.12.2003 rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemoţno podať riadne opravné prostriedky alebo ak ich podanie nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.
9 zákona o správe daní účinného do 31.12.2003 odvolanie nemá odkladný účinok, ak neustanoví tento zákon inak.
289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty účinného do 31.12.2003 daň je splatná za zdaňovacie obdobie do 25 dní po skončení tohto obdobia s výnimkou dane pri dovezenom tovare
. Dodatočne splatná daň a sankcie sú splatné do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia daňového úradu. 7 5Sţf/33/2011
5 zákona o správe daní účinného od 01.01.2004, ak daň zníţenú
odseku 4 daňový subjekt zaplatil v pôvodnej nezníţenej výške, povaţuje sa rozdiel medzi pôvodne zaplatenou daňou vyrubenou rozhodnutím a daňou zníţenou
odseku 4 za neoprávnene zadrţiavané peňaţné prostriedky daňového subjektu.
6 zákona o správe daní účinného od 01.01.2004 správca dane za obdobie neoprávnene zadrţiavaných peňaţných prostriedkov daňového subjektu
odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platný v deň, keď daňový subjekt uhradil správcovi dane pôvodnú výšku dane. Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadrţiavaných peňaţných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane, do dňa, keď správca dane neoprávnene zadrţiavané peňaţné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava.
5, prechodných ustanoveniach k úpravám zákona o správe daní účinným od 01.01.2004, do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa ustanovenia § 35b ods. 1 aţ 9 uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.
5 veta prvá zákona o správe daní účinného od 01.01.2005 rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom dane zníţeným novým rozhodnutím sa povaţuje za neoprávnene zadrţiavané peňaţné prostriedky daňového subjektu.
, prechodných ustanoveniach k úpravám zákona o správe daní účinným od 01.01.2005, ustanovenia tohto zákona sa pouţijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 01.01.2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako pouţije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako pouţije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch. 8 5Sţf/33/2011 Z obsahu predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe krajský súd v rámci medzí ţaloby skutočnosti na právne posúdenie zákonnosti namietaného postupu ţalovaného vyhodnotil správne a podmienky aplikácie ustanovenia § 35b ods. 5 a ods. 6 zákona o správe daní ohľadne povinnosti správcu dane priznať ţalobcovi nárok na sankčný úrok z titulu neoprávnene mu zadrţiavaných finančných prostriedkov v spojitosti s právnou úpravou časovej pôsobnosti relevantných zmien zákona o správe daní vyloţil správne. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti svoje skoršie rozhodnutie, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţ-o-KS 120/2006 z 07.03.2007, v ktorom k časovej pôsobnosti a podmienkam pouţitia ustanovenia § 35b ods. 5 a ods. 6 zákona o správe daní vyslovil právny názor,
ktorého za neoprávnene zadrţiavané finančné prostriedky daňového subjektu v zmysle definície § 35b ods. 5 zákona o správe daní pre účely priznania sankčného úroku nemoţno povaţovať finančné prostriedky zaplatené na základe len vykonateľného rozhodnutia správcu dane vydaného do 31.12.2003, a to vzhľadom na dovtedajšiu zákonnú úpravu vzniku povinnosti zaplatiť daň na základe vykonateľného rozhodnutia bez ohľadu na nadobudnutie jeho právoplatnosti. Z obsahu intertemporálneho ustanovenia § 110c zákona o správe daní nevyplýva, ţe by zákon č. 609/2003 Z. z. zavádzajúci inštitút neoprávnene zadrţiavaných finančných prostriedkov daňového subjektu a jeho nároku na vyplatenie sankčného úroku na ťarchu správcu dane, mal spätnú časovú pôsobnosť, a teda jeho účinky a následky, ako i vznik nároku na vyplatenie sankčného úroku daňovému subjektu, vyvolávajú skutočnosti, ktoré nastanú aţ po jeho účinnosti (01.01.2004), ba vzhľadom na obsah ods. 5, vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty a spotrebným daniam aţ od nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Odvolací súd poukazujúc na princíp zákazu spätnej účinnosti zákonov, samozrejme pokiaľ to zákonodarca v intertemporálnych ustanoveniach k zmenám zákona nepripúšťa, s prihliadnutím na obsah prechodných ustanovení § 110c ods. 5 a § 110e k úpravám zákona o správe daní účinným od 01.01.2004 a od 01.01.2005, v spojení so zákonnou úpravou vzniku povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty dodatočne určenej rozhodnutím správcu dane v roku 2003, t. j. splatnosti určenej ustanovením § 41 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákonnou úpravou účinkov podaného odvolania proti rozhodnutiam 9 5Sţf/33/2011 správcu dane
9 zákona o správe daní účinného do 31.12.2003, konštatuje, ţe právne skutočnosti, ako nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí správcu dane vo vzťahu k naplneniu časti definičných znakov neoprávnene zadrţiavaných finančných prostriedkov daňového subjektu, musia nastať a byť súčasné splnené po účinnosti zákona, ktorým bol inštitút sankčného úroku za neoprávnene zadrţiavanie finančných prostriedkov daňového subjektu zavedený do právneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné. Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná, nakoľko ţalovaný sa v rámci ţalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov. Keďţe
názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie ţaloby ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne a keďţe najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku povaţujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí ţiadny rozpor s daňovými predpismi, rozsudok Krajského súdu v Ţiline
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Nakoľko zákonom č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. 10 5Sţf/33/2011 O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 31. mája 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.