1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí ţalovaného zo dňa 16.10.2009 č. I/225/12979-115224/2009/ 990705-r, rozhodnutia č. I/225/12979-115227/2009/990705-r, rozhodnutia č. I/225/12979- 115229/2009/990705-r a č. I/225/12979-115232/ 2009/ 990705-r, ktorými ţalovaný potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Vranov nad Topľou zo dňa 09.06.2009 č. 744/ 230/18343/09/Pet, č.744/230/18351/09/Pet, č. 744/230/18413/09/Pet, a č. 744/230/ 18428/09/Pet, ktorými bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2001 v sume 32.932,91 eura, jún 2001 v sume 101.952,69 eura, august 2001 v sume 90.124,84 eura a november 2001 v sume 49.103,63 eura. Zo skutkových zistení krajskému súdu vyplynulo, ţe Daňový úrad Vranov nad Topľou vykonal u ţalobcu opakovanú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka
názoru krajského súdu správca dane vykonal rozsiahle šetrenie a zabezpečil dostatok dôkazov, na základe ktorých dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa krajský súd stotoţnil. Preto krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutia sú vecne správne a v súlade so zákonom. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne, alternatívne ţiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukazoval na to, ţe krajský súd zdôvodňuje zamietnutie ţaloby okrem iného aj tým, ţe daňovou kontrolou bola spochybnená vierohodnosť a pravdivosť daňových dokladov od spoločnosti ŠAJGALOIL, s. r. o., predovšetkým expertíznym posudkom, a tým, ţe sa nepodarilo preukázať opak. Takýto záver ţalobca nepovaţuje za správny. Uviedol, ţe nakupoval naftu od osôb, ktoré sa preukázali ako zástupcovi firmy ŠAJGALOIL, s. r. o., mali pečiatku tejto spoločnosti ako aj výpis z obchodného registra tejto spoločnosti. Uviedol, ţe nemal dôvod pochybovať o ich hodnovernosti, naftu nakupoval a vystavené doklady riadne zaevidoval do účtovníctva. Nesúhlasil so závermi expertízy, ktoré nie sú
jeho názoru jednoznačné. Uviedol, vec bola prešetrovaná Úradom justičnej a kriminálnej polície vo Vranove nad Topľou a trestné stíhanie bolo zastavené. Poukázal na článok z novín, ktorý poukazoval na trestnú činnosť skupín obchodujúcich s pohonnými látkami. Uviedol, ţe nemôţe niesť zodpovednosť za trestnú činnosť niekoho iného a navrhoval, aby sa odvolací orgán v rámci odvolania oboznámil s podstatou uvedeného trestného stíhania pretoţe, ako bol on podvedený, boli podvedení aj ďalší podnikatelia, pričom tomuto jeho návrhu nebolo vyhovené. Uviedol, ţe
jeho názoru boli splnené všetky podmienky dané ust. § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z. z., t. j. zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo dňom dodania tovaru, ktorý následne dodal svojim odberateľom
dodacích listov. Daň na vstupe riadne zaúčtoval vo svojom účtovníctve v súlade s platnou legislatívou. Daň zaplatil platiteľovi dane spoločnosti 5Sţf/29/2011 4 ŠAJGALOIL, s. r. o., ktorá mu vystavila daňové doklady (faktúry a pokladničné doklady o úhrade faktúr). Bol mu platiteľom dane vystavený doklad o zaplatení dane, pričom na daň do výšky 200.000 Sk boli postačujúce príjmové doklady o úhrade predmetných faktúr. Ţalobca ďalej uviedol, ţe nesúhlasí s závermi ţalovaného a krajského súdu,
ktorého nebolo zistené vystavenie faktúr v programe spoločnosti ŠAJGALOIL, s. r. o.. Opakovaná daňová kontrola bola vykonaná na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sţ-o-KS 87/2006 z 17.10.2007, ktorým bolo správcovi dane uloţené umoţniť ţalobcovi, aby si ţalobca mohol uplatniť svoje práva a povinnosti, ktoré mu ako daňovému subjektu
zákona o správe daní a poplatkov prislúchajú.
jeho názoru správca dane nemal otvárať opakovanú daňovú kontrolu, ktorej účel upravuje ust. § 15 zákona o správe daní. Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva povinnosť daňového orgánu otvoriť opakovanú daňovú kontrolu, a teda opakovaná daňová kontrola nemala byť vôbec vykonaná. Taktieţ namietal aplikáciu ust. § 45 ods. 2 zákona o správe daní a uviedol, ţe správca dane mal pokračovať v pôvodnej daňovej kontrole a opakovanú daňovú kontrolu nemal vykonávať na odstránenie procesných vád daňového konania, aby mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu, pričom tento úkon nie je úkonom smerujúcim k vyrúbeniu dane alebo rozdielu dane. Nestotoţnil sa ani so záverom krajského súdu, ţe správca dane sa dôsledne riadil a rešpektoval pokyn Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a pri opakovanej daňovej kontrole ho oboznámil s výsledkami vykonaného dokazovania, vrátane zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 13.12.2001, výsledkami expertízneho skúmania podpisov o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 29.05.2009 a protokol o opakovanej daňovej kontrole zo dňa 15.05.2009. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2011na odvolanie ţalobcu uviedol, ţe dôvody uvedené v odvolaní povaţuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Uviedol, ţe sú takmer identické s dôvodmi uvedenými v ţalobe, a preto sa pridrţiaval svojich doterajších písomných vyjadrení a podaní. Poukázal na to, ţe krajský súd nezistil zo strany ţalovaného alebo správcu dane také procesné pochybenia, ktoré by mohli viesť k vydaniu rozhodnutí na základe neobjektívne zisteného skutkového stavu, a ţe daňovému subjektu bolo umoţnené uplatniť si všetky svoje práva v daňovom konaní, pričom celé konanie prebehlo v rámci zákonnej lehoty na vyrúbenie dane. Ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe v rámci svojej právomoci zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutia a správcovi dane dal podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, nakoľko riadna daňová kontrola uţ bola v tomto 5Sţf/29/2011 5 prípade vykonaná.
jeho názoru opakovaná daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom a v zákonných lehotách bol aj rozdiel dane vyrúbený. Poukázal na to, ţe prostredníctvom zákonného inštitútu opakovanej daňovej kontroly správca dane zabezpečil daňovému subjektu v tomto konaní uplatnenie všetkých práv a povinností, skutkový stav povaţuje za objektívne zistený a postupoval v zmysle právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sţ-o-KS 87/2006. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného, ktorými potvrdil dodatočné platobné výmery daňového úradu Vranov nad Topľou zo dňa 09.06.2009 č. 744/230/18343/09/Pet, č. 744/230/18351/09/Pet, č. 744/230/18413/09/Pet, a č. 744/230/ 18428/09/Pet, ktorými bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2001 v sume 32.932,91 eura, jún 2001 v sume 101.952,69 eura, august 2001 v sume 90.124,84 eura a november 2001 v sume 49.103,63 eura. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní 5Sţf/29/2011 6 postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní/ správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní/
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových 5Sţf/29/2011 7 kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 veta prvá zákona č. 289/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase (za zdaňovacie obdobie roku 2001) platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje inak.
2 zákona č. 289/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase (za zdaňovacie obdobie roku 2001) platiteľ má nárok na odpočet dane, ak:
2 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase (za zdaňovacie obdobie roku 2001) daňový doklad musí obsahovať obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobca v konaní ako dôkazy na podporu svojich tvrdení predloţil faktúry, ktoré mal vystaviť jeho dodávateľ spoločnosť ŠAJGALOIL, s. r. o., 5Sţf/29/2011 8 a to všetky na dodávku motorovej nafty, pričom správca dane v daňovom konaní zistil, ţe sporné faktúry na dodávku motorovej nafty spoločnosť ŠAJGALOIL, s. r. o., nemala v svojom účtovníctve vôbec zaevidované, a ţe so ţalobcom nikdy neobchodovala. Ţalobca však správcovi dane ţiadne iné listinné dôkazy nepredloţil, resp. neoznačil iné dôkazy na podporu svojich tvrdení, ţe predmetné dodávky motorovej nafty boli uskutočnené skutočne obchodnou spoločnosťou ŠAJGALOIL, s. r. o.. Obchodná spoločnosť ŠAJGALOIL, s. r. o., neevidovala vo svojom účtovníctve ţiadne doklady, ktorými by bolo moţné preukázať uskutočnenie zdaniteľných plnení v prospech ţalobcu. Z obsahu spisového materiálu mal ďalej najvyšší súd za preukázané, ţe správcovi dane sa uskutočnenie predmetných zdaniteľných plnení nepodarilo preukázať ani s pomocou výsluchu bývalého konateľa spoločnosti ŠAJGALOIL, s. r. o., I., ktorý uviedol, ţe spoločnosť ŠAJGALOIL, s. r. o., obchodovala najmä bezhotovostným prevodom a len vo výnimočných prípadoch sa platilo hotovosťou. Tento svedok tieţ uviedol, ţe sám uvedené faktúry nevystavoval. Zamestnankyňa spoločnosti ŠAJGALOIL, s. r. o., pani E. uviedla, ţe spoločnosť v čase vystavenia predmetných faktúr sídlila vo Svite na Hviezdoslavova ul. č. 65 a nie Hviezdoslavovej ul. č. 25 a ţe pečiatku uvedenú na dokladoch nikdy spoločnosť ŠAJGALOIL, s. r. o., nepouţívala a nemohla teda uvedené doklady vystavovať, lebo by boli neplatné.
názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu, skutočnosťou rozhodujúcou v tomto prípade je, ţe ţalobca v daňovom konaní nepreukázal, ţe motorovú naftu skutočne nadobudol od spoločnosti ŠAJGALOIL, s. r. o., nakoľko uvedená spoločnosť obchodovanie so ţalobcom poprela, uviedla, ţe predmetné – sporné faktúry a pokladničné doklady nevystavila, a preto ich ani neevidovala v svojom účtovníctve. Reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia od platiteľa dane uvedeného v daňovom doklade je základnou podmienkou pre uplatnenie si odpočtu dane z pridanej hodnoty. V prípade, ak zdaniteľné plnenie nie je reálne uskutočnené platiteľom uvedeným na faktúre, potom len samotná formálna existencia faktúry a pokladničného dokladu ako preukazovania zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre prípadné uplatnenie si odpočítania dane v zmysle zákona o DPH. Ţalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o tom, ţe spoločnosť ŠAJGALOIL, s. r. o., s ním reálne obchodovala. Správca dane pritom nespochybnil, 5Sţf/29/2011 9 ţe mu bol tovar dodaný a za tovar ţalobca aj riadne zaplatil, avšak neuniesol dôkazné bremeno v tom, ţe mu tovar dodala spoločnosť ŠAJGALOIL, s. r. o.. Toto podnikateľské riziko ide na ťarchu ţalobcu, nakoľko nebol pri uzatváraní sporných obchodov primerane predvídavý a neoveril si totoţnosť osôb, ktoré od neho preberali hotovosť za tovar dodaný na základe predmetných sporných faktúr. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ktorá sa týkala vykonania samotnej opakovanej daňovej kontroly, najvyšší súd nezistil, ţe by bol porušený zákon a v tomto smere sa v celom rozsahu pridrţiava záverov krajského súdu. Správca dane bol oprávnený vykonať opakovanú daňovú kontrolu, nakoľko predchádzajúca daňová kontrola bola skončená prerokovaním protokolov o kontrole dňa 30.06.2004, a teda opakovaná daňová kontrola bola vykonaná v súlade s ust. § 45 ods. 2 zákona o správe daní. Úkon smerujúci k vyrúbeniu dane bol urobený prerokovaním protokolov o opakovanej daňovej kontrole, keď päťročná lehota
2 zákona o správe daní začala plynúť od 01.01.2005 a uplynula by dňom 31.12.
ustanovenia § 20 zákona č. 289/1995 Z. z. (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia) spočíva v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto ho nemoţno iba stotoţňovať s faktúrou. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí obsahovať predpísané náleţitosti a musí ho vydať platiteľ, a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad a z obsahu administratívneho i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane
ustanovenia § 20 ods. 1 ani § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia). Pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta nedostatočne zistený skutkový stav krajským súdom, najvyšší súd k tejto námietke dáva do pozornosti ţalobcu, ţe v konaniach o ţalobách (§ 247 a nasl. OSP) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP). Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva, ktorý je stanovený v § 244 OSP. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- 5Sţf/29/2011 11 právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý (s výnimkou vecí v tzv. plnej jurisdikcii (§ 250i ods. 2 OSP) posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Najvyšší súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov v danej veci aj v zmysle ustanovenia § 250j ods. 3 OSP, konkrétne či daňové konanie netrpí takými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazová ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd
4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. 5Sţf/29/2011 12 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.