Obsah (9)

§ 250j§ 53§ 48§ 39§ 48a§ 47§ 56§ 250k§ 151

Najvyšší súd 3 Sţo/53/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Ge

§ 250jods.

2 písm. c/, d/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu, ktorou sa domáhal ţalobca preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného zo dňa 01. februára 2011 č. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 a nepriznal mu náhradu trov konania. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý

§ 53ods.

l písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov 2 3 Sţo/53/2011 Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) uloţil ţalobcovi – ppor. PhDr. P. K., zaradenému v stálej štátnej sluţbe vo funkcii samostatný stráţny na úseku stráţnej a eskortnej činnosti oddelenia ochrany a obrany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. disciplinárne opatrenie, zníţenie sluţobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov tak, ţe pôvodne identifikované porušenie základných povinností príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráţe uvedené v § 48 ods. 3 písm. f/, g/, h/ a i/ zákona č. 73/1998 Z.z. zúţil na porušenie ustanovenia § 48 ods. 3 písm. h/ tohto zákona. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe po preskúmaní administratívneho spisu a vyhodnotenia dôkazov vykonaných v správnom konaní dospel k právnemu záveru totoţnému so závermi správnych orgánov oboch stupňov a síce, ţe konanie, ktoré bolo ţalobcovi kladené za vinu bolo v správnom konaní dostatočným spôsobom preukázané. Pri vyvodzovaní skutkového záveru vychádzal z porovnávania obsahu skorších vyjadrení ţalobcu a práp. S. s ich neskoršími vyjadreniami a zistil, ţe si v podstatných bodoch odporujú, preto aj dôvody, ktoré viedli práp. S. k predloţeniu „čestného vyhlásenia“ napísaného ţalobcom k svojmu odvolaniu proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania (č. ÚVTOSaÚVV-71/1-2010 zo dňa 02.09.2010) nemoţno hodnotiť inak, ako účelové. Ţalobca potom vyhlásením skutočností obsiahnutých v čestnom vyhlásení porušil povinnosti uloţené mu zákonom č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 48 ods.

1. Námietku ţalobcu týkajúcu sa prejudikovania veci povaţuje súd za irelevantnú, nakoľko o prejudikovaní moţno hovoriť len v prípade, ak by určité právne závery vyslovil orgán oprávnený vo veci konať a rozhodnúť, a z nich by následne vychádzalo aj meritórne rozhodnutie, čo sa v danom prípade nestalo. Po preskúmaní splnenia formálnych náleţitostí správneho rozhodnutia súd konštatoval, ţe tvrdenia ţalobcu o tom, ţe rozhodnutie neobsahuje odtlačok pečiatky so štátnym znakom sa javí ako nedôvodné tak, ako aj námietka o nedodrţaní lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pretoţe 30 dňová subjektívna lehota začala plynúť dňa
2. októbra 2010, kedy sa správny orgán dozvedel o disciplinárnom previnení ţalobcu a disciplinárne opatrenie bolo uloţené dňa
3. novembra
4. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. zo dňa
5. februára 2011 č. k. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 a disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia ochrany a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. č. 3 zo dňa 04.11.2010, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania pre nedostatočne zistený skutkový stav. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe podstatou správnych rozhodnutí je, ţe mal účelovo a ako dôkaz pre disciplinárne konanie iného príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráţe vystaviť klamlivé čestné vyhlásenie, ktoré bolo v rozpore s objektívnym stavom, čím sa dopustil nečestného konania, a to porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej disciplíny v zmysle § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z., za čo mu bolo uloţené disciplinárne opatrenie spočívajúce v zníţení sluţobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov. Namietal, ţe čestným vyhlásením nikdy nechcel tvrdiť, aký bol objektívny stav vzniknutej konfliktnej situácie, ale len to, ţe mu to pán S. neoznámil, a dozvedel sa o tom od svojho zástupcu ppor. R.. Podstatou celého čestného vyhlásenia bolo teda len jeho tvrdenie ako sa o konfliktnej situácii dozvedel, nie kedy a ako situácia vznikla a ako sa zachoval práp. S.. Fakt, ţe samotné čestné vyhlásenie nie je v súlade s objektívnym stavom vzniknutej konfliktnej situácie ešte neznamená, ţe je z jeho hľadiska nečestné a klamlivé. Ak ho ţalovaný za takéto povaţoval, mal v prvom rade zisťovať, či jeho tvrdenie je pravdivé alebo 3 3 Sţo/53/2011 nie. Ţalovaný to neskúmal, ani to ako sa o celej situácii dozvedel, kedy sa stala, či tam v danom čase mohol byť alebo nie. Ţalovaný nevykonal ţiadne dokazovanie, iba z kontextu záznamov o disciplinárnom konaní pána S. vytrhol dve nepriamo podané a napísané vety, ktoré mal údajne povedať, a ktoré sú v rozpore s jeho neskorším čestným vyhlásením, a svoje tvrdenie o klamlivosti čestného vyhlásenia oprel o vlastné vyprodukované záznamy, navyše vykonané v celkom inom disciplinárnom konaní. Ţalovaný mal tieţ zistiť, kedy presne sa konflikt odohral, kto bol v tom čase na pracovisku, vypočuť zamestnanca spoločnosti S., s.r.o., pána N. a odsúdenú Š. a doţiadaním zistiť, či bol u zubného lekára a kedy, a na overenie pravdivosti jeho tvrdenia a zástupcu ppor. R. vykonať napr. aj konfrontáciu, čo však neurobil. Vytýkal prvostupňovému súdu, ţe sa stotoţnil so skutkovým stavom zisteným v správnom konaní a nevyhodnotil jediný priamy dôkaz (vyhlásenie pána N.) o tom, ţe pán R. a pán S. boli prítomní, keď sa po konflikte ospravedlnil odsúdenej Š.. Záverom uviedol, ţe nesprávny je aj názor krajského súdu týkajúci sa 30 dňovej lehoty, v rámci ktorej je správny orgán oprávnený uloţiť disciplinárne opatrenie. Ţalovaný sám priznáva, ţe o čestnom vyhlásení vedel uţ dňa 02.09.2010, čo vyplýva z rozhodnutia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. zo dňa 01.02.
6. Keďţe čestné vyhlásenie je zo dňa 22.09.2010 a disciplinárne opatrenie bolo uloţené aţ dňa 04.11.2010, znamená to, ţe bolo uloţené po zákonnej 30 dňovej lehote (§ 57 zákone o štátnej sluţbe). Z týchto dôvodov je postup ţalovaného v rozpore s § 241 zákona o štátnej sluţbe a ustanoveniami správneho poriadku. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k ţalobe zo dňa
7. mája
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., § 250ja ods. 3 vetá druhá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
9. mája 2011) rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho a súdneho spisu najvyšší súd zistil, ţe ţalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil skutkové vymedzenie disciplinárneho deliktu, ktorý zúţil tak, ţe ţalobca sa svojím konaním dopustil porušenia sluţobnej disciplíny a tým aj sluţobnej prísahy, čo je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje štátnu sluţbu príslušníkov Policajného zboru a tretia časť zákona v ustanovení § 47 a nasledujúcich sluţobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc.

§ 48ods.

3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný, f/ zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, 4 3 Sţo/53/2011 h/ dodržiavať služobnú disciplínu, i/ vykonávať štátnu službu nestranne.

§ 53ods.

1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je

1. a)písomné pokarhanie,
2. b)zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,
3. c)zníţenie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
4. d)zákaz činnosti,
5. e)prepadnutie veci. Správne orgány v tomto konkrétnom prípade usúdili, ţe konanie ţalobcu spočívajúce v tom, ţe vydal „čestné vyhlásenie“, ktoré nadriadené orgány vyhodnotili ako nepravdivé, má za následok porušenie sluţobnej prísahy a dosiahlo takej intenzity, ţe napĺňa zákonný dôvod

§ 53ods.

1 písm. b/ na uloţenie disciplinárneho opatrenia. Ţalobca sa svojím konaním dopustil porušenia sluţobnej disciplíny a tým aj sluţobnej prísahy, čo je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré boli

jeho názoru zadováţené a vykonané v súlade s § 238 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 238 ods. 4 citovaného zákona, a ktoré jednoznačne potvrdili, ţe skutok sa stal tak, ako to uviedli správne orgány. Podstatou argumentácie ţalobcu v odvolaní je nedostatočne zistený skutočný stav, ktorý vidí v tom, ţe za účelom prešetrenia nečestnosti a klamlivosti čestného vyhlásenia správny orgán nevykonal ţiadne dokazovanie a oprel sa len o vlastné vyprodukované záznamy spísané v inom disciplinárnom konaní, ktoré nemohol ovplyvniť, prečítať, opraviť a autentickosť potvrdiť svojím podpisom, ďalej, ţe nezistil, či skutočne v čase konfliktu bol na pracovisku a za tým účelom nevykonal konfrontáciu s jeho zástupcom a nakoniec, ţe disciplinárne opatrenie mu bolo uloţené po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty. Z obsahu spisu je nesporné, ţe disciplinárna zodpovednosť napadnutým rozhodnutím ţalovaného bola voči ţalobcovi vyvodená ako dôsledok nepravdivého jeho čestného vyhlásenia. Za týchto okolností povaţuje najvyšší súd za rozhodujúce objasnenie právnej povahy čestného vyhlásenia, okruhu právnych situácií, v ktorých čestné vyhlásenie môţe nahradiť dôkaz a právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Všeobecná právna povaha čestného vyhlásenia je upravená v § 39 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,

ktorého správny orgán môţe namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe čestné vyhlásenie je právny inštitút, ktorý nie je dôkazom, ale nahradzuje dôkaz. Nejde o priame nahradenie dôkazu s účinkami ex lege, ale aţ na základe správnej úvahy správneho orgánu, ktorý môţe čestné vyhlásenie pripustiť (rozhodnúť o jeho pripustení). Čestné vyhlásenie

správneho poriadku zákona môţe urobiť iba účastník konania. Na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia musí 5 3 Sţo/53/2011 správny orgán účastníka upozorniť (§ 39 ods. 3 Správneho poriadku). Z tohto ustanovenia implicitne vyplýva, ţe upozornenie sa musí urobiť vopred.

§ 39ods.

3 správneho poriadku, v čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Všeobecné čestné vyhlásenie

Správneho poriadku však nemoţno pouţiť v konaniach

zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý v ustanovení § 247a pôsobnosť Správneho poriadku vylučuje. Čestné vyhlásenie

zákona č. 73/1998 Z.z. je upravené ako osobitný inštitút, ktorým sa preukazujú zákonom ustanovené skutočnosti (napr. v prijímacom konaní do sluţobného pomeru - § 14 ods. 4 alebo v prípade majetkového priznania - § 48a ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z.). Okruh právnych situácii, v ktorých moţno pouţiť čestné vyhlásenie

zákona č. 73/1998 Z.z. je ustanovený taxatívne. Čestné vyhlásenie moţno pouţívať vo veciach sluţobného pomeru iba v prípadoch ustanovených zákonom a rovnako vyvodzovať právne následky z jeho nepravdivosti. Nie je prípustné pouţiť ho v disciplinárnom konaní namiesto dôkazu a ani ho nemoţno pouţiť namiesto dôkazov v konaní o povolenie obnovy konania

zákona č. 73/1998 Z.z. Písomnosť označenú ako „Čestné vyhlásenie“ zo dňa 22.09.2010, ktoré predloţil ţalobca moţno povaţovať iba za návrh na vykonanie výsluchu svedka na v ňom identifikované skutočnosti. Právne následky nepravdivých údajov sú však

zákona spájané aţ s nepravdivou svedeckou výpoveďou. Nejde o čestné vyhlásenie v zmysle § 39 Správneho poriadku, ani o čestné vyhlásenie v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z.

§ 48ods.

3 písm. h/ zák. č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný dodrţiavať sluţobnú disciplínu.

§ 48aods.

12 písm. b/ zák. č. 73/1998 Z.z. za porušenie sluţobnej povinnosti sa povaţuje, ak policajt úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení

odsekov 8 a 11. Z uvedených ustanovení vyplýva, ţe zákon č. 73/1998 Z.z. výslovne kvalifikuje ako porušenie sluţobnej disciplíny úmyselné uvedenie neúplných alebo nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení

§ 48aods.

8 a 11. Toto ustanovenie sa na prípad ţalobcu nevzťahuje.

§ 47zákona č.

73/1998 Z.z. Sluţobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

§ 56ods.

1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho dospel senát odvolacieho súdu k záveru, ţe ţalovaný sa vyššie citovanými ustanoveniami neriadil a preto bolo rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 6 3 Sţo/53/2011

konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21 zo dňa

1. júna 2007) úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/43/2011-79 zo dňa
2. septembra 2011 tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 zo dňa 01.02.2011

§ 250jods.

2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude ţalovaný postupovať v naznačenom smere, dôsledne sa vysporiada s námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie, viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.), náleţite odôvodní. O trovách konania rozhodol odvolací súd

§ 250kods.

1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, aj keď mal v konaní úspech, ich náhradu nepriznal. Ţalobca v lehote stanovenej v § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. vyčíslenie trov konania nepredloţil, preto súd postupoval

§ 151ods.

2 O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 10. mája 2012 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková