1, ods. 5 písm. a/ a písm. c/ Tr. zák. účinného do
1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že uznesením Okresného súdu v Trnave z 25. novembra 2011, sp. zn. 6PP 134/2011, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 2 Trestného poriadku b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 437 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného J. Z..
2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trnave z 25. novembra 2011, sp. zn. 6PP 134/2011, sa z r u š u j e . 2 3 Tdo 29/2012 Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku Okresnému súdu v Trnave sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. II.
1 Trestného poriadku obvinený J. Z., nar. X. v Ž., naposledy bytom Ž., sa n e b e r i e do v ä z b y . O d ô v o d n e n i e Uznesením Okresného súdu v Trnave z 25. novembra 2011, sp. zn. 6PP 134/2011, bol obvinený J. Z.
1 Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z
5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.
1 Tr. zák. okresný súd určil obvinenému J. Z. skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Proti tomuto rozhodnutiu podala na podnet R. B. dovolanie ministerka spravodlivosti z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 2 Tr. por., pretože týmto rozhodnutím bol porušený zákon v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 437 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného J. Z.. Ministerka v ňom namietala, že neboli splnené podmienky na podmienečné prepustenie obvineného Z. z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko v zmysle § 437 ods. 1 Tr. zák. bolo potrebné posudzovať trestný čin krádeže
5 písm. a/ a písm. c/ Tr. zák. účinného do
2 Tr. zák. bolo potrebné podmienečné prepustenie z výkonu trestu posúdiť
ustanovení Trestného 3 3 Tdo 29/2012 zákona účinného od
1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením Okresného súdu v Trnave z 25. novembra 2011, sp. zn. 6PP 134/2011, bol porušený zákon v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 437 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného J. Z., 2.
2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trnave z 25. novembra 2011, sp. zn. 6PP 134/2011, zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, 3.
1 Trestného poriadku rozhodol súčasne o väzbe obvineného J. Z., 4.
1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolanie ministerky spravodlivosti bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, Okresnej prokuratúre v Trnave ako aj odsúdenému J. Z. (č.l. 25). Generálny prokurátor možnosť vyjadriť sa v zákonnej lehote nevyužil. Rovnako aj odsúdeným Z. zvolený obhajca vo svojom sprievodnom liste k plnomocenstvu na zastupovanie obvineného Z. uviedol, že možnosť vyjadriť sa k podanému dovolaniu ministerky spravodlivosti nevyužíva (č.l. 26). Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trnave sa stotožnila s tvrdeniami hmotno- právneho ako aj procesného charakteru, o ktoré sa dovolanie ministerky spravodlivosti opiera, 4 3 Tdo 29/2012 tieto považuje za odôvodnené, pričom bol porušený zákon v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ a § 437 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného J. Z. z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 2 Tr. por. Navrhla preto, aby Najvyšší súd rozhodol v súlade s návrhom ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky obsiahnutým v dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377) primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2), bolo podané oprávnenou osobou, v lehote a predpísaným spôsobom (§ 369 ods. 1, § 370), pričom boli splnené aj ďalšie podmienky dovolania
Dovolací súd preto v zmysle § 384 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého uznesenia ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, so zameraním na dôvody dovolania
2 Trestného poriadku ako aj
Keďže bolo dovolanie podané v neprospech obvineného Z., určil Najvyšší súd termín verejného zasadnutia v zmysle § 383 Trestného poriadku per analogiam. Najvyšší súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že rozhodnutím prvostupňového súdu o podmienečnom prepustení obvineného J. Z. bol porušený zákon v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 437 ods. 2 Tr. por. v prospech obvineného J. Z. tak, ako to vo svojom dovolaní uviedla ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky. J. Z. bol právoplatne odsúdený za trestný čin krádeže
5 písm. a/ a písm. c/ Tr. zák. účinného do
zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, postupuje sa
tohto zákona. Keďže prijatím nového Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov sa zaviedol návrat k bipartícii trestných činov, čiže ich deleniu na prečiny a zločiny (resp. obzvlášť závažné zločiny), toto delenie sa prejavilo aj v posudzovaní podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.
1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
starého Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 bola trestná sadzba odňatia slobody za trestný čin krádeže
5, za ktorý bol J. Z. odsúdený, v rozmedzí od 3 až 8 rokov.
1 Tr. zák. ak je potrebné určiť, či trestný čin
zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu
tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a § 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné tento trestný čin posudzovať ako zločin a v tom prípade aj s poukazom na ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. bolo možné obvineného Z. podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody až po vykonaní 2/3 6 3 Tdo 29/2012 trestu, pričom však obvinený bol prepustený už po výkone ½ trestu, čím došlo k porušeniu zákona v už vyššie zmienených ustanoveniach Trestného zákona. Na základe vyššie uvedeného preto Najvyšší súd predmetné uznesenie zrušil, pričom bude potrebné, aby Okresný súd v Trnave tento nedostatok odstránil. K výroku v bode II. rozhodnutia Najvyšší súd uvádza, že v zmysle § 380 ods. 1 Tr. por. ak minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor spolu s dovolaním podaným v neprospech obvineného navrhne zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie a tohto vziať do väzby, dovolací súd obvineného vezme do väzby, ak je daný dôvod väzby
por. a ak je to nevyhnutné vzhľadom na závažnosť trestného činu a naliehavosť dôvodov väzby. Najvyšší súd však nezistil žiaden dôvod väzby, pre ktorý by bolo potrebné obmedziť osobnú slobodu obvineného J. Z. a tieto dôvody neboli ani nijak konkretizované v dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch jeho rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 27. júna 2012 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.