2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej 2 8Sžo/163/2010 v texte rozsudku len „O. s. p.“) v časti týkajúcej sa výšky uloţenej pokuty tak, ţe ţalobcovi uloţil pokutu vo výške 17 000 €. Krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe nemal pochybnosti o spáchaní priestupku zo strany ţalobcu, avšak tento priestupok bol správnymi orgánmi nesprávne posúdený. Pri určení druhu sankcie a jej výmery je správny orgán mimo iného povinný prihliadnuť na závaţnosť priestupku a na jeho následky, t.j. či chránený objekt priestupku bol porušený a ak bol porušený, či ide o prechodnú alebo trvalú poruchu, aká je výška škody, prípadne aký vysoký je stupeň ohrozenia chráneného záujmu. Účelom § 105 ods. 4 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Stavebný zákon“), je chrániť pred nezákonnou výstavbou a nezákonným zaberaním poľnohospodársku pôdu, ktorá spĺňa určité atribúty a slúţi na zabezpečenie poľnohospodárskych potrieb ako poľnohospodársky pôdny fond, preto krajský súd povaţoval za potrebné posúdiť reálny stav pôdy, na ktorej začal ţalobca stavať nehnuteľnosť. Parcela, na ktorej začal ţalobca uskutočňovať stavbu, je obklopená z viacerých strán výstavbou a priamo hraničí so zastavanou plochou. Táto parcela bola dlhodobo určená na zastavanie, spolu s ďalšími parcelami, pričom prijatiu územného plánu predchádzalo dlhodobé konanie ohľadne námietok, ktoré sa netýkali dotknutej parcely. Na uvedenej parcele sa pred jej zastavaním nijakým spôsobom nehospodárilo a nebola vyuţívaná ako poľnohospodárska pôda. Krajský súd upozornil na to, ţe mestským zastupiteľstvom bol prijatý nový územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy dňa 31.5.2007 a bola stanovená jeho účinnosť na deň 1.9.2007. Prvostupňový orgán rozhodoval o uloţení sankcie ţalobcovi aţ dňa 19.7.2007, t.j. po prijatí územného plánu a ţalovaný dokonca aţ 12.12.2007, t.j. po účinnosti tohto územného plánu. Krajský súd povaţoval závery správnych orgánov o nutnosti aplikácie § 105 ods. 4 Stavebného zákona za rýdzo formálne správne, avšak z hľadiska materiálneho pri hodnotení spoločenskej škodlivosti konania ţalobcu za neprimerané. Spoločenská škodlivosť musí byť v prípade správneho deliktu, ktorého skutková podstata je uvedená v § 105 ods. 4 Stavebného zákona, posudzovaná z hľadiska materiálneho tak, ţe musí nastať reálne ohrozenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu a následne na to aj vplyvom nedovolenej výstavby znemoţnená poľnohospodárska činnosť. Krajský súd ďalej poukázal, ţe k takémuto závaţnému ohrozeniu záujmu nedošlo, nakoľko na dotknutej parcele sa ţiadna poľnohospodárska činnosť nevykonávala a ani nebol predpoklad na jej ďalšie poľnohospodárske vyuţívanie, preto záver správneho orgánu o tom, 3 8Sžo/163/2010 ţe došlo k zásahu do poľnohospodárskej pôdy, nebol adekvátny danej situácii ako by bol býval v prípade, keby sa jednalo o parcelu, na ktorej sa priamo vykonáva poľnohospodárska činnosť, prípadne v budúcnosti sa môţe ďalej vykonávať poľnohospodárske obhospo- darovanie. Formálnym záverom správnych orgánov nedala za pravdu ani skutočnosť, ţe v čase rozhodovania ţalovaného, bola pôda určená aj účinne platným VZN na zastavanie, na čo však správne orgány neprihliadli pri hodnotení závaţnosti konania ţalobcu. V odôvodnení rozhodnutí správne orgány ani neuviedli dôvody, na základe ktorých anulovali obranu ţalobcu o okolnosti, ţe platnosťou VZN sa domnieval, ţe toto nadobudne účinnosť v stanovenom termíne. Z ich záverov nevyplýva, ţe by bola nejaká verejne známa okolnosť o tom, ţe účinnosť VZN môţe byť ohrozená, preto z tohto pohľadu treba uznať obranu ţalobcu s jeho argumentmi o legitímnom očakávaní o výške pokuty, charaktere ohrozenia chráneného záujmu s prihliadnutím na prax, ktorú uplatňovala dotknutá štátna inštitúcia. Krajský súd uviedol, ţe v súlade so zásadou spravodlivého správneho trestania je ţiaduce, aby uloţená sankcia bola uloţená proporčne ekonomickej situácii delikventa v miere ohrozenia záujmu chráneného zákonom a prístupom delikventa k priestupku. Krajský súd sa nestotoţnil s hodnotením nepriaznivých následkov priestupku tak, ako ich hodnotili správne orgány, nakoľko vyššie uvedené okolnosti jednoznačne a výrazne zniţujú spoločenskú škodlivosť konania ţalobcu, keď formálne jeho konanie napĺňalo § 105 ods. 4 Stavebného zákona, v skutočnosti však uvedené námietky a závery posúvajú toto konanie skôr k naplneniu znakov skutkovej podstaty § 104 ods. 3 Stavebného zákona (kde horná hranica sankcie bola 1 000 000 Sk), pričom súd vyhodnotil škodlivosť konania ţalobcu s prihliadnutím na to ţe: staval bez stavebného povolenia, so stavbou hneď po výzve stavebného orgánu prestal a v činnosti nepokračoval a zároveň spolupracoval s orgánmi administratívneho dohľadu pri objasňovaní priestupku tak, ţe za primeranú povaţoval sankciu vo výške 17 000 €. Záverom krajský súd poukázal, ţe prebieha konanie o legalizácii stavby a s dodatočným povolením vyslovilo súhlas aj hlavné mesto SR Bratislava, z ktorej skutočnosti vyplýva, ţe ţalobca svojim konaním nespôsobil ţiaden nezvratný stav, čo bol takisto znak, ktorý mal vplyv na hodnotenie závaţnosti jeho protispoločenského konania. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe úspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko rozhodnutie o výške sankcie záviselo od úvahy súdu. 4 8Sžo/163/2010 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote dňa 23.4.2010 ţalobca odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny v časti týkajúcej sa výšky uloţenej pokuty tak, ţe odvolací súd mu uloţí pokutu vo výške 3 3319,93 € (zrejme malo byť 3 319,93 €). Uviedol, ţe jeho priestupok z materiálneho hľadiska nebol tak závaţný a nespôsobil ním ţiadnu trvalú ani prechodnú poruchu, ani ţiaden nezvratný stav. Súd neprihliadol na skutočnosť, ţe v čase rozhodovania o priestupku bola parcela č. X., nachádzajúca sa v katastrálnom území V. určená na zastavanie, platným VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. X., ktoré bolo dňa 31.5.2007 prijaté mestským zastupiteľstvom. Stavebný ani iný zákon presne nedefinuje, či za pozemok určený na zastavanie treba povaţovať pozemok, ktorého zastavanie je určené účinným VZN, alebo sa za pozemok určený na zastavanie povaţuje pozemok určený na zastavanie platným, nie však účinným VZN. V predmetnej veci neexistuje ustálená judikatúra, v zmysle ktorej by bolo moţné pojem „pozemok určený na zastavanie“ presne definovať. Ţalobca tieţ uviedol, ţe Mestská časť Bratislava – Nové Mesto ako aj krajský súd pochybili, nakoľko konštatovali, ţe ţalobca svojim konaním naplnil skutkové znaky priestupku
4 Stavebného zákona. Ak by boli postupovali správne a pri svojom rozhodovaní zohľadnili zásadu in dubio pro reo, potom by museli kvalifikovať priestupok
3 Stavebného zákona,
ktorého moţno uloţiť pokutu maximálne do výšky 1 000 000 Sk. Ďalej ţalobca namietal, ţe krajský súd mal vec posúdiť aj z hľadiska proporcionality uloţenej sankcie k dôsledku skutku, za ktorý bola sankcia uloţená aj so zreteľom na legitímne očakávania sankcionovaného subjektu. Neprimeraná výška pokuty zasiahla do legitímneho očakávania ţalobcu, ktorý sa ako fyzická osoba síce priestupku dopustil, ale správny orgán a následne aj krajský súd mu uloţili pokutu, ktorá je omnoho vyššia v porovnaní s pokutami, ktoré sú beţne ukladané za rovnaké priestupky fyzickým osobám – nepodnikateľom. Krajský súd mal pri rozhodovaní o výške sankcie prihliadať na dokazovaním zistenú prax, ktorú v danom období uplatňovala Mestská časť Bratislava – Nové Mesto, keď priemerná výška pokút, ktoré za rovnaké priestupky ukladala, bola podstatne niţšia ako tá, ktorú krajský súd uloţil ţalobcovi. Taktieţ mal krajský súd prihliadnuť aj na skutočnosť, ţe ţalobca nikdy svoju zodpovednosť za priestupok nepopieral, s výstavbou ihneď po výzve stavebného orgánu prestal, v stavbe viac nepokračoval a zároveň prejavil snahu o nápravu protiprávneho stavu tým, ţe podal ţiadosť o dodatočné povolenie stavby, ktorej bolo následne vyhovené. 5 8Sžo/163/2010 K podanému odvolaniu sa ţalovaný vyjadril tak, ţe ho povaţoval za neodôvodnené a zároveň v zákonnej lehote podal aj vlastný odvolací návrh, v ktorom sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne, alternatívne zruší rozsudok krajského súdu ako nezákonný. Ţalovaný uviedol, ţe závery krajského súdu odôvodňujúce zníţenie uloţenej pokuty neboli správne, a teda ţe zníţenie výšky pokuty bolo neodôvodnené, nakoľko konajúce správne orgány skutok ţalobcu po právnej stránke kvalifikovali správne a posúdením všetkých okolností porušenia zákona v ich vzájomnej súvislosti určili výšku pokuty, ktorá svojim percentuálnym vyjadrením vo vzťahu k rozsahu príslušnej zákonnej sadzby odzrkadľuje mieru tak poľahčujúcich ako i priťaţujúcich okolností a plní všetky funkcie. Ďalej poukázal, ţe dotknutá parcela bola v čase protiprávnej činnosti v katastri nehnuteľností vedená ako druh pôdy – vinice, pričom v čase keď ţalobca pozemok nadobudol, nachádzali sa na ňom vinice, ktoré boli neskôr, pravdepodobne za účelom plánovanej výstavby, odstránené. V čase, keď príslušný stavebný úrad zistil nepovolenú stavebnú činnosť, stavba bola zrealizovaná v rozsahu dokončenej hrubej stavby, s jedným podzemným a tromi nadzemnými podlaţiami, so zastavanou plochou 630,5 m2 a úţitkovou plochou 1621,5 m2. Ţalovaný uviedol, ţe § 105 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona a § 105 ods. 4 Stavebného zákona predstavujú dve rozdielne skutkové podstaty, s rozdielne vymedzenou zákonnou sadzbou, ktoré nemoţno vzájomne zamieňať. Protiprávne konanie subsumované pod § 105 ods. 4 Stavebného zákona predstavuje najzávaţnejšie ohrozenie verejného záujmu chráneného Stavebným zákonom. Všetky okolnosti, na ktoré poukazoval v rozsudku krajský súd predstavovali výlučne poľahčujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zníţenie výšky uloţenej pokuty v rámci zákonom vymedzenej sadzby, pričom túto skutočnosť správne orgány zdôrazňovali nielen vo svojich rozhodnutiach, ale aj v konaní pred krajským súdom. Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ţe okolnosti porušenia zákona posúvajú konanie ţalobcu skôr k naplneniu znakov skutkovej podstaty
3 Stavebného zákona so zákonnou sadzbou 1 000 000 Sk, keďţe ani krajský súd právnu kvalifikáciu skutku nespochybnil. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe ţalobca sa protiprávneho konania dopustil v čase od 15.1.2007 do 17.4.2007, čo bolo rozhodujúcim obdobím pre posúdenie relevantných skutkových a právnych okolností, teda ţalobca konal protiprávne v čase nielen pred nadobudnutím účinnosti nového územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, ale v čase pred jeho samotným schválením. V čase, keď ţalobca začal s realizáciou stavby nemohol ani 6 8Sžo/163/2010 on sám v dobrej viere predpokladať, ţe nový územný plán bude na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 31.5.2007 schválený, a teda nemohol predpokladať, ţe k zmene právneho stavu dôjde v takom časovom horizonte, ktorý bude pre neho v podstate priaznivý aj pre účely samotného priestupkového konania, nehovoriac uţ o samotnej moţnosti stavbu dodatočne legalizovať. K zmene funkčného vyuţitia predmetnej parcely z poľnohospodárskej pôdy na málo podlaţnú zástavbu obytného územia došlo aţ s účinnosťou od 1.9.2007. Z tohto dôvodu ţalovaný namietal tvrdenie krajského súdu o tom, ţe dotknutá parcela bola dlhodobo určená na zastavanie. Skutočnosť, ţe proces obstarávania územného plánu s jeho následným schválením je dlhodobým procesom, pričom v návrhu uţ bola dotknutá parcela prekvalifikovaná na stavebný pozemok, nezniţuje spoločenskú nebezpečnosť konania ţalobcu ani moţné následky jeho konania. Ţalobca konal vedome (úmyselne) protiprávne, pričom sa neodôvodnene spoliehal na to, ţe konajúce správne orgány budú rešpektovať ním zaloţený skutkový stav. V čase nepovolenej realizácie stavby bolo moţné vychádzať len z účinného právneho stavu, ktorý v tom čase predstavovala Aktualizácia územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy – rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorá realizáciu stavby rodinného domu na predmetnom pozemku neumoţňovala. Stavebník uskutočňovaním stavby v januári aţ apríli 2007 nesporne a bez akýchkoľvek pochybností naplnil skutkové znaky priestupku
4 Stavebného zákona. Ţalovaný uviedol, ţe pri ukladaní pokuty nedošlo k neprimeranej tvrdosti pri aplikácii zákona a práva ţalobcu neboli výškou pokuty hrubým spôsobom porušené. Stanovenie výšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa konajúce správne orgány zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstarali všetky podklady a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili skutkové a právne zistenia a na základe zákonom povolenej správnej úvahy dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závaţnosti spáchaného priestupku a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu. Zdôraznil, ţe vo vzťahu k rozpočtovému nákladu rozostavanej stavby rodinného domu, štvorpodlaţnej stavby so zastavanou plochou 630,5 m2, nemoţno výšku uloţenej pokuty povaţovať pre ţalobcu za likvidačnú a ekonomicky neúmernú. Všetky okolnosti porušenia zákona, na ktoré poukazovali konajúce správne orgány, ako aj krajský súd, je potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu uloţenej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila svoje funkcie – represívnu, výchovnú a preventívnu. Na skutočnosť, ţe v čase po skončení protiprávnej činnosti došlo k zmene funkčného vyuţitia 7 8Sžo/163/2010 parcely z územnoplánovacieho hľadiska, je potrebné prihliadnuť iba ako na poľahčujúcu okolnosť odôvodňujúcu v rámci správnej úvahy zníţiť výšku pokuty v rámci zákonnej sadzby. To isté platí aj pre skutočnosti spočívajúce v tom, ţe sa na parcele v rozhodnom čase nijakým spôsobom poľnohospodársky nehospodárilo a nebola vyuţívaná ako poľnohospo- dárska pôda. Dotknutá parcela bola v katastri nehnuteľností vedená ako vinice a vinice sa na tomto pozemku aj nachádzali. Skutočnosť, ţe je pozemok z územnoplánovacieho hľadiska určený na zastavanie neznamená, ţe je automaticky vyňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu; aj v takomto prípade musí stavebník predloţiť rozhodnutie príslušného orgánu o vyňatí pôdy určenej na zástavbu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a ţalobca začal s realizáciou stavby bez toho, aby k takému úkonu došlo. Ţalovaný uviedol, ţe pri určovaní výšky pokuty správne orgány zohľadnili i to, ţe predmetná stavba rodinného domu vyţadovala samostatné stavebné povolenie, ktorému malo predchádzať samostatné územné konanie o umiestnení stavby. Stavbu bolo potrebné umiestniť v samostatnom územnom konaní z dôvodu, ţe pre dotknuté územie nie je spraco- vaný územný plán zóny a aj vzhľadom na stavebnotechnický charakter stavby s jedným podzemným a tromi nadzemnými podlaţiami (nejedná sa o jednoduchú stavbu
1 Stavebného zákona). Neoprávneným začatím stavby bez stavebného povolenia ţalobca svojvoľne určil podmienky umiestnenia stavby, ktoré sa inak určujú v územnom konaní, v ktorom sa návrh na vydanie územného rozhodnutia posudzuje z hľadiska záujmov chránených osobitnými predpismi v súčinnosti s dotknutými orgánmi, ako aj z hľadiska dodrţania všeobecných technických poţiadaviek na výstavbu, pričom v tomto konaní môţu zároveň účastníci konania uplatniť voči umiestneniu stavby svoje námietky. Ţalobca začal stavbu uskutočňovať takisto bez záväzných stanovísk dotknutých orgánov, pričom si bol vedomý, ţe porušuje zákon a v stavebnej činnosti pokračoval aj po vydaní záporného záväzného stanoviska Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. V prospech ţalobcu a teda primeraného zníţenia pokuty, okrem krajským súdom poukazovanej neskoršej zmeny funkčného vyuţitia pozemku a nevyuţívania pozemku na poľnohospodárske účely svedčalo tieţ to, ţe stavebné práce na stavbe rodinného domu po výzve stavebného úradu zastavil, svoju zodpovednosť za priestupok nepopieral, aktívne spolupracoval pri jeho objasňovaní a prejavil snahu o skorú nápravu protiprávneho stavu formou podania ţiadosti o dodatočné povolenie stavby. Záverom ţalovaný uviedol, ţe zníţenie pokuty krajským súdom povaţuje za neodô- vodnené. Zníţenie pokuty, vzhľadom na všetky okolnosti porušenia zákona, nenapĺňa účel ukladania pokút zo strany stavebných úradov, a to snahu o dodrţiavanie Stavebného zákona 8 8Sžo/163/2010 a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a snahu o zabezpečenie stavebnej disciplíny tými právnymi prostriedkami, ktoré majú stavebné úrady k dispozícii. Ţalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 24.5.2010, v ktorom uviedol, ţe dôleţitou okolnosťou, ktorú bolo pri určení výšky pokuty potrebné zohľadniť, je intenzita ohrozenia záujmu chráneného zákonom. Na to, aby mohol byť skutok ţalobcu povaţovaný za ohrozenie záujmu chráneného zákonom, musí predstavovať reálne ohrozenie verejného záujmu, v tomto prípade pôdneho fondu. K takému ohrozeniu však v prípade ţalobcu neprišlo, keďţe v čase rozhodovania o priestupku bola dotknutá parcela určená na zastavanie VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. X., ktoré bolo dňa 31.5.2007 prijaté mestským zastupiteľstvom. Keďţe pri rozhodovaní o schválení územného rozhodnutia ide o dlhodobý proces, ţalobca v dobrej viere predpokladal, ţe k takému rozhodnutiu dôjde aj vzhľadom na to, ţe pozemok na ktorom sa dopustil priestupku je obklopený ďalšími pozemkami, ktoré sa nachádzajú v jeho tesnej blízkosti, na ktorých uţ dlhodobo stoja veľmi podobné stavby ako je tá, ktorú začal realizovať ţalobca. Okolnosti celého prípadu výrazne zniţujú spoločenskú škodlivosť konania ţalobcu a v súlade so zásadou správneho trestania je ţiaduce, aby sankcia bola uloţená proporčne k miere ohrozenia záujmu chráneného zákonom. Ţalobca toto svoje vyjadrenie doplnil podaniami doručenými odvolaciemu súdu dňa 15.6.2010 a 14.9.2010, v obsahu ktorých poukázal rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto č. ÚK a SP – 2010/154 – EKT zo dňa 11.8.2010 (tvoriace prílohu tohto podania), ktorým bola dodatočne povolená stavba rodinného domu na pozemku č. X./4 kat. úz. V., na S. U. v B., ktorú začal ešte bez stavebného povolenia uskutočňovať ţalobca, pričom táto skutočnosť mala dokázať, ţe konanie ţalobcu nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za váţne ohrozenie verejného záujmu, keďţe nedošlo k trvalému ani prechodnému poškodeniu ani ohrozeniu ţivotného prostredia, zdravia, majetku ani iného dôleţitého verejného záujmu, a preto ţiadal, aby bola sankcia uloţená proporčne k miere ohrozenia záujmu chráneného zákonom. Taktieţ ţalobca poukázal na iné rozhodnutie ţalovaného vo veci priestupku
3 písm. b/ Stavebného zákona (pripojené v prílohe), kde bola pokuta uloţená vo výške 2000 €. Uviedol, ţe priestupok, ktorého sa dopustil je takmer identický s priestupkom v tomto rozhodnutí sankcionovaným, oba priestupky boli spáchané za veľmi podobných okolností na pozemkoch nachádzajúcich sa v rovnakom katastrálnom území s tým, ţe miera ohrozenia verejných záujmov bola pri oboch priestupkoch minimálna, obaja účastníci stavebné práce prerušili a svoj skutok oľutovali. V porovnaní s výškou pokút, ktoré beţne správny orgán prvého stupňa ukladal, mal ţalobca za to, ţe uloţená pokuta bola 9 8Sžo/163/2010 neprimerane vysoká a v súlade so zásadou legitímnych očakávaní a zásadou spravodlivého trestania by mal dostať pokutu, ktorú príslušný stavebný úrad beţne udeľuje za podobné priestupky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov podaných odvolaní
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. Na druhej strane dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nebolo moţné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2.6.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto č. ÚKaSP-2007/37/P/R/MZS zo dňa 19.7.2007, bol ţalobca uznaný za vinného z priestupku
4 Stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, ţe dňa 15.1.2007 začal bez stavebného povolenia uskutočňovať a do 17.4.2007 uskutočňoval novú pozemnú stavbu – budovu na S. ul. v B. na pozemku, parc. č. X. k. ú. V., druh pozemku Vinice,
výpisu z LV č. X., ktorý v čase začatia uskutočňovania stavby nebol určený na zastavanie, ale bol súčasťou územia určeného pre poľnohospodársku pôdu. Za tento priestupok mu bola uloţená pokuta vo výške 3 000 000 Sk (99 581,75 €). Stavebný úrad uviedol, ţe pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal z výsledkov miestnej obhliadky, spisového materiálu a vyjadrenia vinného z priestupku. Pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy druh stavby, jej navrhovaný rozsah
vyjadrenia účastníka konania a rozsah uţ uskutočnených prác s prihliadnutím na to, ţe pri uskutočňovaní stavby ju ţalobca umiestnil bez Stavebným zákonom predpísaného postupu platného v územnom konaní. Pokutu uloţil len málo nad hornou polovicou maximálnej sadzby, zohľadnil aj okolnosti uvedené v § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o priestupkoch“), závaţnosť priestupku a najmä jeho následky a mieru zavinenia, pričom prihliadol aj na pohnútky, ktoré uvádzal účastník konania a na jeho osobu, najmä na to, ţe sa konania zúčastnil, zodpovednosť nepopieral a prejavil skorú snahu o nápravu protiprávneho stavu. 10 8Sžo/163/2010 Ţalovaný rozhodnutím č. A-01972/2007-DLD zo dňa 31.10.2007 odvolanie ţalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia týkajúcich sa výšky uloţenej pokuty, okrem iného, uviedol, ţe vzal do úvahy skutočnosť, ţe ţalobca začal realizovať rozsiahlu stavbu rodinného domu (jedno podzemné a tri nadzemné podlaţia) na pozemku, ktorý bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, stavbu začal realizovať v rozpore s verejným záujmom reprezentovaným účinným územným plánom mesta, bez územného rozhodnutia a stavebného povolenia, bez vyňatia zastavaného pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pričom svojím konaním predurčil umiestnenie stavby a tým značne oklieštil moţnosti posúdenia tohto umiestnenia dotknutými orgánmi z hľadiska ich pôsobnosti vymedzenej osobitnými zákonmi chrániacimi jednotlivé zloţky ţivotného prostredia. Ţalobca si bol vedomý toho, ţe porušuje zákon, pričom v stavebnej činnosti pokračoval aj po vydaní záporného stanoviska Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Aspekt zastavanosti nemôţe byť dôvodom na ospravedlnenie resp. zníţenie spoločenskej nebezpečnosti protiprávneho konania. Ţalovaný taktieţ uviedol, ţe v prospech ţalobcu svedčí to, ţe stavebné práce na stavbe rodinného domu po výzve stavebného úradu zastavil, svoju zodpovednosť nepopieral, aktívne spolupracoval pri objasňovaní priestupku a prejavil snahu o skorú nápravu protiprávneho stavu formou podania ţiadosti o dodatočné povolenie stavby. Na skutočnosť, ţe od 1.9.2007 bol predmetný pozemok
nového územného plánu určený na zastavanie, a teda stavbu bude moţné dodatočne povoliť, prihliadol len ako na poľahčujúcu okolnosť. Vo vzťahu k obsahu dôvodov uvedených v podaných odvolaniach odvolací súd povaţoval za potrebné tieto rozdeliť do dvoch okruhov, a to na námietky týkajúce sa právnej kvalifikácie skutku (ţalobcom tvrdený spáchaný priestupok
3 Stavebného zákona) a námietky oboch odvolateľov týkajúce sa výšky uloţenej pokuty.
3 Stavebného zákona (v znení zák. 479/2005 Z. z. účinného od 1.11.2005), priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto
4 Stavebného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 5 miliónov Sk sa potresce ten, kto bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku.
6 Stavebného zákona, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.
1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
1 zákona o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje
zákona účinného v čase spáchania priestupku;
neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Zo skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi vyplýva nasledovné: 15.1.2007 ţalobca začal s uskutočňovaním stavby rodinného domu na pozemku, ktorý nebol určený na zastavanie, druh pozemku vinice 23.3.2007 podal ţalobca ţiadosť o vydanie záväzného stanoviska vo veci stavby rodinného domu v lokalite S. ul., parc. č. X., k. ú. V. 5.4.2007 Mestská časť Bratislava – Nové Mesto vydala na základe predloţených podkladov a na základe ich posúdenia nesúhlasné záväzné stanovisko, dôvodiac tým, ţe predmetný pozemok je v zmysle Aktualizácie územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy – rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov, určený pre poľnohospodársku pôdu. 17.4.2007 ţalobca práce na stavbe zastavil na základe výzvy v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu 12 8Sžo/163/2010 Pre právnu kvalifikáciu skutku je nutné vymedziť relevantný časový úsek, ktorý je, pri subsumovaní jednotlivých znakov priestupku pod zákonom vymedzenú skutkovú podstatu, potrebné skúmať. V preskúmavanom prípade stavba bola uskutočňovaná v čase od 15.1.2007 do 17.4.2007, ktoré časové obdobie treba povaţovať za čas spáchania priestupku. Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca nepochybne sa dopustil priestupku v zmysle § 105 ods. 4 Stavebného zákona, keď stavbu uskutočňoval na pozemku, ktorý v rozhodnom čase nebol určený na zastavanie. Táto skutková podstata je skutkovej podstate priestupku
3 písm. b/ Stavebného zákona vo vzťahu špeciality, čo znamená, ţe nielenţe bola stavba realizovaná bez stavebného povolenia (§ 105 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona), ale navyše pozemok, na ktorom bola realizovaná, nebol určený na zastavanie, čo predstavuje kvalifikačný znak, ktorý treba pri posudzovaní určitého protiprávneho konania brať na zreteľ. Správna klasifikácia skutku má dôleţitý význam pri následnom ukladaní sankcií, keďţe príslušné právne predpisy môţu za rozličné priestupky stanovovať odlišné druhy sankcií, aj keď v preskúmavanej veci je sankcia za priestupky druhovo rovnaká – pokuta. Skutočnosť, ţe následne schváleným územným plánom, bola dotknutá parcela, s účinnosťou od 1.9.2007 určená na zastavanie, je pri právnej kvalifikácii skutku bez právneho významu, moţno na ňu prihliadať len v rámci posudzovania výšky uloţenej pokuty. Argumentáciu ţalobcu uvedenú v odvolaní, ohľadne skutočnosti, ţe pojem „pozemok určený na zastavanie“ ustálená judikatúra nedefinuje, a preto mala byť zohľadnená zásada in dubio pro reo a skutok mal byť kvalifikovaný ako priestupok
3 písm. b/ Stavebného zákona, hodnotil odvolací súd ako účelovú obranu, keďţe v písomnom vyjadrení k priestupku zo dňa 8.7.2007 (ktoré je súčasťou administratívneho spisu) ţalobca, vtedy obvinený z priestupku, okrem iného, uviedol, ţe v januári 2007 začal s výstavbou rodinného domu, keďţe v navrhnutom znení nového územného plánu mesta Bratislava bolo dané územie určené na zastavanie, z čoho je zrejmé, ţe ţalobca v čase začatia uskutočňovania stavby mal vedomosť o tom, ţe daný pozemok nie je určený na zastavanie. Pokiaľ ţalobca polemizoval s pojmami „platnosť“ a „účinnosť“ všeobecne záväzného nariadenia mesta, je potrebné len uviesť, ţe nadobudnutím platnosti sa predpis stáva súčasťou 13 8Sžo/163/2010 prameňov práva, počas legisvakančnej lehoty je daná moţnosť adresátom tejto normy sa s jej obsahom oboznámiť (vyvesením na úradnej tabuli v meste najmenej na 15 dní), a následne aţ nadobudnutím účinnosti pre jej adresátov vyplývajú práva a povinnosti (VZN nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti). Okrem uvedeného odvolací súd poukazuje na § 43h ods. 1 Stavebného zákona,
ktorého stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou, z čoho moţno logicky vyvodiť, ţe ak parc. č. X. bola
vtedy platného územného plánu súčasťou územia určeného pre poľnohospodársku pôdu, dovtedy bola nezastavaná a nebolo vydané územné rozhodnutie, ktorým by bola určená na zastavanie, potom nešlo o pozemok určený na zastavanie (stavebný pozemok).
2 zák. o priestupkoch, páchateľovi moţno uloţiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uloţiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.
1 zák. o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
2 O. s. p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
2 O. s. p., ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. 14 8Sžo/163/2010
5 O. s. p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňaţnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uloţení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uloţení peňaţnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť pouţitia správnej úvahy (§ 245 ods. 2 O. s. p.), ale aj jej správnosť, keď môţe dospieť k záveru, ţe o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Ak správny súd zistí, ţe pouţitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (napr. zákon neumoţňuje pouţitie správnej úvahy, uloţená pokuta prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemoţno uloţiť daný druh sankcie a. i.), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší (§ 250j ods. 2 O. s. p.). V prípade, ţe správna úvaha bola pouţitá zákonným spôsobom, avšak správny súd dospel k záveru, ţe o peňaţnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, vyuţije § 250j ods. 5 O. s. p. tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uváţením. Treba poznamenať, ţe správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy, a preto moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uloţené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom pouţitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvaţovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváţenia) musí byť aj náleţite zdôvodnené. Ţalovaný svoju diskrečnú právomoc pouţil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uloţená vo výške 3 000 000 Sk, maximálne moţno pokutu
4 Stavebného zákona uloţiť vo výške 5 000 000 Sk), z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneuţil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, (ktoré časti 15 8Sžo/163/2010 odôvodení boli uvedené vyššie), a preto odvolací súd musel konštatovať, ţe správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola pouţitá v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o správnosť výšky uloţenej pokuty, odvolací súd v námietkach ţalobcu, ako ani v obsahu pripojených spisov nevzhliadol dôvod, pre ktorý by malo byť v zmysle § 250j ods. 5 O. s. p. o výške pokuty rozhodnuté inak. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe v súvislosti s výškou uloţenej pokuty boli porušené jeho legitímne očakávania, odvolací súd povaţoval túto za nedôvodnú. Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je uţšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôţu, bez náleţitého odôvodnenia a poskytnutia moţnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Je potrebné zdôrazniť, ţe hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam moţno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, ţe o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemoţno vţdy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora /teraz Súdny dvor Európskej únie/ vo veci C., v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 5.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863), pričom uvedené je moţné a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho trestania. Rozhodovacia činnosť ţalovaného ako ani stavebného úradu nemohla oprávnene vzbudiť legitímne očakávania ţalobcu, keďţe len zo ţalobcom tvrdenej priemerne ukladanej výšky pokút za „rovnaké priestupky“ nemoţno vyvodiť totoţnosť prípadov porušenia Stavebného zákona s konaním ţalobcu (najmä vo vzťahu k rozsahu stavby a druhu pozemku). 16 8Sžo/163/2010 Správne trestanie vychádza z princípu individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne okolnosti spáchania priestupku (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch). Ţalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu najzávaţnejšieho priestupku
4 Stavebného zákona; na pozemku, ktorý nebol určený na zastavanie umiestnil rozsiahlu stavbu rodinného domu (1 podzemné podlaţie, 2 nadzemné podlaţia,1 ustupujúce podlaţie), ktorá v čase zastavenia prác bola v stave dokončenej hrubej stavby. Svojim konaním bez predchádzajúcich administratívnych rozhodnutí (rozhodnutie o odňatí poľno- hospodárskej pôdy
245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia ako individuálnych správnych aktov, ako v rozpore s platným normatívnym právnym aktom – všeobecne záväzným nariadením, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu) porušil záujem chránený daným ustanovením – ochranu pozemku (viníc), ktorý nebol určený na zastavanie pred nezákonnou výstavbou (individuálny objekt priestupku) a taktieţ verejný záujem (všeobecný objekt priestupku), na ktorom je zaloţené uplatňovanie právnej úpravy územného plánovania a stavebného poriadku – záujem na ochrane ţivota a zdravia ľudí, na ochrane ţivotného prostredia, dodrţiavaní stavebnej disciplíny, ako aj záujmov chránených osobitnými predpismi postupmi v rámci Stavebného poriadku (§ 126 Stavebného poriadku). Pri preskúmavaní výšky uloţenej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci,
názoru odvolacieho súdu, nebola pokuta uloţená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom a ekonomickej situácii ţalobcu. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, čo vyplýva aj z § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom pokutu uloţená vo výške 3 000 000 Sk, t. j. nad hornou polovicou sadzby zákonom stanovenej povaţoval odvolací súd za primeranú. Vo sfére ţalobcu, vinného z priestupku, má uloţená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je ţiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôţe sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, ţe by splnila svoj účel. Odvolací súd, s prihliadnutím na rozsah stavby a jej rozpočtový základ, dospel k záveru, ţe pokuta v uloţenej výške takúto funkciu spĺňa. 17 8Sžo/163/2010 Uloţená pokuta plní taktieţ preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totoţných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, t. j. od nepovolenej výstavby na pozemkoch, ktoré na to nie sú určené. Odvolací súd nedospel k záveru, ţe o výške pokuty malo byť rozhodnuté inak ako rozhodli správne orgány. Pri posudzovaní výšky uloţenej pokuty skúmal závaţnosť priestupku (vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom výšky moţnej sankcie), zavinenie (úmyselné), rozsah stavby rodinného domu (1 podzemné podlaţie, 2 nadzemné podlaţia, 1 ustupujúce podlaţie), skutočnosť, ţe ţalobca v stavbe pokračoval aj po doručení zamietajúceho záväzného stanoviska k investičnej činnosti, skutočnosť, ţe ţalobca nerešpektovaním zákonného postupu predchádzajúcemu uskutočňovaniu stavby (rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy, územné rozhodnutie) obmedzil pôsobnosť príslušných správnych orgánov (podmienky umiestnenia stavby stanovené v územnom konaní, vyjadrenia ostatných účastníkov konania
Stavebného zákona, stanoviská dotknutých orgánov
chrániacich osobitné záujmy
1 Stavebného zákona). V prospech ţalobcu svedčí, ţe so stavbou prestal po výzve stavebného úradu, nepopieral spáchanie priestupku, pri objasňovaní priestupku aktívne spolupracoval a prejavil snahu o skorú nápravu protiprávneho stavu podaním ţiadosti o dodatočné povolenie stavby (následnou zmenou územného plánu a splnením ďalších zákonom stanovených podmienok zo strany iných stavebníkov bola stavba dodatočne povolená; samotné rozhodnutie o dodatočnom povolení je výsledkom snahy o nápravu protiprávneho stavu, tak ako ju ţalobca uvádzal uţ v správnom konaní, ktorá okolnosť bola braná na zreteľ uţ ţalovaným ako aj správnym orgánom prvého stupňa, preto naň súd prihliadal len v tejto súvislosti), a skutočnosť, ţe následne bolo prijaté Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 4/2007 zo dňa 31.5.2007, účinného od 1.9.2007, ktoré dotknutú parcelu zaradilo k pozemkom určeným na zastavanie. Samotné rozhodnutie o dodatočnom povolení je výsledkom snahy o nápravu protiprávneho stavu, tak ako ju ţalobca uvádzal uţ v správnom konaní, ktorá okolnosť bola braná na zreteľ uţ ţalovaným ako aj správnym orgánom prvého stupňa, preto naň súd prihliadal len v tejto súvislosti. Nad rámec nutného odôvodnenia odvolací súd povaţuje za dôleţité uviesť, pokiaľ ide o argumentáciu krajského súdu týkajúcu sa reálneho stavu poľnohospodárskej pôdy 18 8Sžo/163/2010 na predmetnej parcele, ţe vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy je spojené s povinnosťami starostlivosti o túto pôdu (v zmysle § 3 zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zák. č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a preto ak ţalobca mal vo vlastníctve vinice (vychádzajúc zo záväznosti údajov katastra nehnuteľností ako aj vyjadrenia ţalovaného), bol k takejto starostlivosti povinný a v prípade, ţe chcel uvedený pozemok pouţívať na iný ako poľnohospodársky účel, poţiadať o vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Skutočnosť, ţe na okolitých pozemkoch prebiehala výstavba nebránila poľnohospodárskemu vyuţívaniu pôdy, keďţe vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva drţať, uţívať, poţívať jeho plody a úţitky a nakladať s ním. Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, zmenil rozsudok krajského súdu postupom
ustanovenia § 220 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej a § 250ja ods. 3 vety tretej O. s. p. a ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 2. júna 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.