Najvyšší súd Slovenskej republiky 1ObdoV/48/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S. S., a. s., M. P. P., proti ţalovaným 1/ M. D., nar. X. bytom P., R., t. č. U., D. B., 2/ V. D., nar. X. bytom P. R., 3/ M. B., bytom P., M., 4/ M. W., nar. X., bytom P., J., t. č. Š., 5/ R. R., nar. X., bytom P., D., 6/ B. D., nar. X. bytom H., o zaplatenie 5 065,39 eur (152 600,-Sk) vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Cb 7764/94 na dovolanie spoločnosti M.. H., a. s., sídlo P., B., zast. advokátom JUDr. P. S., M., X. B. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.marca 2009 č. k. 2Obo 35/2007 – 197, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 25.marca 2009 č. k. 2Obo 35/2007 – 197 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Cb 7764/94 – 87 zo dňa 14. 06. 1999 zastavil konanie v časti nad sumu 152 600,-Sk a 30 % ročný úrok z omeškania zo sumy 152 600,-Sk od 24. 12. 1997 do zaplatenia. Nárok ţalobcu na zaplatenie úrokov v sume 12 600,-Sk a 30 % ročného úroku z omeškania zo sumy 152 600,-Sk od 24. 12. 1997 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie. Ţalovaným v 1/ aţ 6/ rade uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 12 800 ,-Sk. Ţalobu v časti o zaplatenie istiny v sume 127 200,-Sk zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2 1ObdoV/48/2009 Odvolaním ţalobca napadol rozsudok v časti, ktorou prvostupňový súd zamietol ţalobu o zaplatenie istiny v sume 127 200,–Sk a ţiadal rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil. V odôvodnení konštatuje, ţe súd skúmal podmienky konania , za ktorých môţe konať (§ 103 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.). Zistil, ţe právoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach z 31. 07. 2000 č. k. 2K 231/95 na majetok dlţníkov (ţalovaných 1/, 2/ ) bol vyhlásený konkurz. Ţalobca (S. S., a. s.) ţalovanú pohľadávku prihlásil do konkurzu dňa 19. 09. 2000, bola zaevidovaná ako konkurzná pohľadávka veriteľa č. 2 a prieskumné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 03. 04. 2002. V dôsledku vyhlásenia konkurzu toto súdne konanie, v štádiu odvolacieho konania bolo zo zákona prerušené (§14 ods. 1, písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). V konaní pokračované nebolo, pretoţe správca podstaty k tomu nedal súhlas. Keďţe ţalobca uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní a nijaká zmena v konkurznom konaní (ohľadne zmeny konkurzného veriteľa) konkurznému súdu oznámená nebola, nebral konkurzný súd ohľad ani na notárske zápisnice ohľadne dispozície s touto konkurznou pohľadávkou. Listom z 05. 03. 2009 č. k. 2K 231/95 konkurzný súd (Krajský súd v Košiciach) odvolaciemu súdu oznámil, ţe v rámci konkurzného konania bola právoplatne schválená konečná správa (uznesením z 28. mája 2008 č. k. 2K 231/95 – 86 ) a bude vydané len rozvrhové uznesenie. Rozvrhové uznesenie nemá vplyv na toto konanie, v ktorom uţ nie je moţné pokračovať, keďţe pohľadávka bola uspokojená v rozsahu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Keďţe neboli splnené podmienky pre ďalšie pokračovanie v odvolacom konaní, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie zastavil. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal M.. H., a. s. B. dovolanie a uviedol, ţe odvolací súd predmetným uznesením mu odňal ako účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, ţe konkurz bol vyhlásený len na ţalovaného v 1/ rade a nie aj na ţalovaného v 2/ rade. Právny predchodca ţalobcu - S. S., a. s. B. si svoju pohľadávku v súlade so zákonom prihlásil konkurznou prihláškou zo dňa 30. 08. 2000.Uvedená pohľadávka bola v konkurznom konaní uznaná v plnom rozsahu. 3 1ObdoV/48/2009 Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi S. S., a. s. a spoločnosťou S. K., a. s. prešli všetky práva k vymáhanej pohľadávke, k jej príslušenstvu a všetky práva s ňou spojené z postupcu SLSP, na postupníka S. K., a. s. B.. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 01. 2004 uzavretej medzi S. K. a. s. a postupníkom M.. H. a. s., B., spísanej vo forme Notárskej zápisnice č. N 26/2004, Nz 5704/2004 dňa 23. 01.2004 bola predmetná pohľadávka postúpená na M.. H., a. s., pričom táto skutočnosť bola konkurznému súdu oznámená podaním zo dňa 26. 02. 2004, čo konkurzný súd zobral na vedomie a spoločnosť M.. H., a. s. evidoval v zozname pohľadávok ako konkurzného veriteľa. M.. H., a. s. ako nový veriteľ pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, podal dňa 03. 10. 2005 návrh na pripustenie zámeny účastníka konania na strane ţalobcu podľa § 92 ods. 2, 3 O. s. p. Konajúci prvostupňový súd následne konal so spoločnosťou M.. H., a. s. ako s účastníkom konania, doručoval mu všetky písomnosti ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým rozhodol o podanom odvolaní, a to bez osobitného procesného rozhodnutia. Právny nástupca ţalobcu podaním zo dňa 15. 03. 2006 súdu oznámil, ţe na podanom odvolaní trvá. Podaním zo dňa 12. 06. 2006 vzal svoj návrh čiastočne späť voči ţalovanému v 1/ rade M. D. a ţiadal, aby súd konanie voči nemu zastavil a zároveň ţiadal o pokračovanie v konaní voči ostatným ţalovaným. Následne M.. H. a. s. vzala späť svoj návrh aj voči ţalovanému v 6/ rade, ktorý zomrel. Odvolací súd však nezastavil konanie voči týmto fyzickým osobám. V napadnutom uznesení naďalej označil ako aj osoby uvedené v rade 1/ a 6/ a ako ţalobcu uvádza právneho predchodcu spoločnosti M.. H., a. s. – S. S., a. s. Rovnako stanovisko ţalobcu v danej veci zo dňa 28. 03. 2007, predloţené Najvyššiemu súdu SR v odvolacom konaní, zostalo bez povšimnutia. Pohľadávky konkurzných veriteľov boli uspokojené aţ na základe rozvrhového uznesenia zo dňa 19. 05. 2009, č. k. 2K 231/95-94, vydaného Krajským súdom v Košiciach, pričom pohľadávka konkurzného veriteľa- M.. H., a. s. v konkurznom konaní uspokojená nebola, a to ani čiastočne. 4 1ObdoV/48/2009 Dovolateľ povaţuje rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods.1 písm. c/ O. s. p. ) a je tu daný dôvod dovolania v zmysle § 237 písm. f O. s. p.- postupom súdu ako účastníkovi konania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a riadne uplatňovať svoje procesné práva a bolo porušené tak právo ţalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorých zákonných ustanovení odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie zastavil, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky presne neuviedol, ktorá podmienka konania nebola splnená, pre ďalšie pokračovanie v odvolacom konaní, ktorej nedostatok viedol k zastaveniu konania ex offo podľa § 104 ods. 1 O. s. p. Rovnako nie je pravdou, ţe na základe schválenej konečnej správy v konkurznom konaní bola uspokojená pohľadávka ţalobcu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ktoré ţalobca dostatočne preukázal, poukazom na existenciu zákonného dôvodu na podanie dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., § 241 ods. 2 a/ a c/, za splnenia podmienok uvedených v § 240 ods. 1 a § 241 ods. 1 a 2 O. s. p. a ţiada, aby dovolací súd uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas (§ 240 ods.1 O. s. p.), dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (243a ods.1 O. s. p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu , ktorým odvolací súd zrušil rozsudok prvého stupňa a konanie zastavil. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.