Obsah (7)

§ 19§ 20a§ 107§ 103§ 104§ 254§ 146

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1ObdoV22/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: 1/ Ľ. H., rodená S., nar. X., ţalobcu: 2/ R. H., nar. X., obaja bytom Š. X

výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave o zápise ţalovaného súd zistil, ţe D. P. V. v likvidácii bol dňom

2. 2008 vymazané z obchodného registra. Neexistencia ţalovaného subjektu patrí medzi neodstrániteľné prekáţky konania. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 103 a 104 O. s. p. konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol

ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie ţalobcovia v 1/ a 2/ rade. 1ObdoV22/2009 2 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením z 29. januára 2009 č. k. 6Obo/172/2008-207 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodení uviedol, ţe

§ 19O. s.

p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať právo a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.

§ 20aods.

2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

§ 107ods.

4 O. s. p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastavil. Ţalovaný bol dňom 24. októbra 2008 vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. bez právneho nástupcu. To znamená, ţe ţalovaný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania. Nedostatok právnej spôsobilosti je neodstrániteľnou prekáţkou Občianskeho súdneho konania. Súd I. stupňa nemohol teda ďalej konať so ţalovaným ako účastníkom konania, ktorý výmazom z obchodného registra uţ neexistuje. Vecne správne potom súd I. stupňa

prvej vety § 104 ods. 1 O. s. p. konanie zastavil. Odvolací súd taktieţ nezistil, ţe je nezhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ a 2/. Navrhli zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

1. januára 2009 č. k. 6Obo 172/2008- 207 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
2. novembra 2008 č. k. 34Cb 27/99-199 a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dovolaní poukázali na tú skutočnosť, ţe uţ v odvolaní uviedli, ţe existuje nesúlad medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom a navrhli vykonanie dôkazov, ktoré mali toto tvrdenie preukázať. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu nie je vôbec zrejmé, ktoré z navrhovaných dôkazov vykonal, a ako ich hodnotil. V tomto smere je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Ţalobcovia 1/ a 2/ navrhli vykonať dôkaz výsluchom likvidátora ţalovaného, pričom odvolací súd neuviedol, z akého dôvodu tento dôkaz odmietol vykonať a tieţ neuviedol, prečo tento dôkaz nevykonal. Odvolací súd tak zaťaţil konanie vadou

ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., čím odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Boli tieţ porušené práva účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 1ObdoV22/2009 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Dovolatelia sú toho názoru, ţe rozhodnutie Najvyššieho súdu je nepreskúmateľné a zakladá protiústavný stav a zároveň porušuje právo účastníkov na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Ústavným právom účastníka konania zodpovedá úradná povinnosť štátneho orgánu – súdu poskytovať práva účastníkov, o ktorých sa koná, súdnu ochranu. Bez toho, aby sa súd zaoberal dôvodmi, ktoré účastník uvádza ako argumenty smerujúce proti správnosti rozhodnutia súdu I. stupňa, námietkami účastníka, jeho dôkaznými návrhmi, nie je moţné dosiahnuť stav, kedy by bola zabezpečená rovnosť účastníkov a rovnosť šancí v sporovom konaní. Táto povinnosť súdov bola rešpektovaná aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ţalobcovia 1/ a 2/ sú toho názoru, ţe existujú vady prvostupňového i odvolacieho konania a preto je tu dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie sú splnené podmienky dovolacieho konania.

§ 103O. s.

p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno odstrániť, súd urobí preto vhodné opatrenie. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, súd urobí, pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O. s. p.). Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví (§ 107 ods. 4 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, ţe pri nesplnení procesných podmienok konania, treba rozlišovať, či ide o nedostatky odstrániteľné, alebo neodstrániteľné. 1ObdoV22/2009 4 Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa povaţuje nedostatok právomoci súdu (§ 7 O. s. p.) litispendencia (§ 83 O. s. p.) res iudicata (§ 159 ods. 3 O. s. p.), nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.). Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť,

§ 104ods.

1 O. s. p. prípadne postúpiť vec inému orgánu.

§ 19O. s.

p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená, spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Občiansky súdny poriadok v § 19 stanovuje, ţe spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Zákon teda odkazuje na hmotné právo. Procesnoprávna subjektivita, preto splýva zo subjektivitou hmotnoprávnou. Otázku hmotnoprávnej subjektivity rieši predovšetkým Občiansky zákonník v spojitosti s Obchodným zákonníkom. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka), medzi ktoré patria aj druţstvá. Túto spôsobilosť majú od svojho vzniku (zápisom do obchodného alebo iného zákonom predpísaného registra, alebo inak

osobitného zákona) a zaniká aţ dňom ich zániku (výmazom z príslušného registra, alebo spôsobom určeným v osobitnom zákone).

§ 254ods.

1 Obchodného zákonníka druţstvo zaniká výmazom z obchodného registra. Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa

2. 2006 pod č. k. 33 Exre 354/2006-16 Dr 177/B súd zrušil D. P. V., Š. X., X. B., IČO: X., s likvidáciou a vymenoval za likvidátora T. V.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
5. Po ukončení likvidácie ku dňu
7. 2008 došlo k výmazu z Obchodného registra D. P. V. v likvidácii, Š. X., X. B., IČO: X., zapísané v Obchodnom registri oddieli Dr. vo vloţke č. 177/B. Týmto dňom ţalovaný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďţe k zániku ţalovaného došlo pred začatím dovolacieho konania a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, a pre túto vadu nemôţe súd konať vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní ţalobcov 1/ a 2/ v súlade s ustanovením § 104 ods. 2 v spojení s § 243c O. s. p. a § 241 ods. 1 O. s. p. zastavil. 1ObdoV22/2009 5 K dôvodom, ktoré ţalobcovia 1/ a 2/ uviedli v dovolaní Najvyšší súd povaţuje za potrebné ešte uviesť, ţe

ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav

príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne konanie, vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, § 26) tak, ţe v rozhodnutí súdu musia byť uvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť

povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností, kaţdej veci. Judikatúra ESĽP, teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Georgidias c. Grécko

1. mája 1997 a Higgins c. Francúzsko z
2. februára 1988). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (rozsudok ESĽP vo veci Kraska c. Švajčiarsko z
3. apríla 1993).

názoru dovolacieho súdu vzhľadom na to, ţe došlo k zániku ţalovaného výmazom z obchodného registra, čím nastala neodstrániteľná prekáţka podmienky konania, pre ktorú súd nemohol pokračovať v konaní a zaoberať sa vecou samou, súdy postupovali v súlade s poţiadavkami vyplývajúcimi s § 157 ods. 2 O. s. p. a relevantnej judikatúry ESĽP, ktorou sú pri svojom rozhodovaní tieţ nespochybniteľne viazaný. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd

§ 146ods.

1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 a § 243c O. s. p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. decembra 2010 1ObdoV22/2009 6 JUDr. Juraj S e m a n , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H.