3 O.s.p. predloţil dňa 02.02.2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vec sp. zn. 21S/82/2011 na rozhodnutie o jeho nesúhlase s postúpením mu právnej veci Okresným súdom Ruţomberok ako súdu vecne príslušnému. V nesúhlase uviedol, ţe petitom podania zo dňa 08.07.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu okamţite mu vydať diplom Mgr. na základe riadne absolvovanej štátnej skúšky zo dňa 15.01.2008 a k nemu opravené vysvedčenie
vyhlášky MŠ SR č. 581/2007 Z.z. a okamţitého určenia termínu obhajoby rigoróznej práce. Podanie navrhovateľa nemalo všetky náleţitosti ţaloby v správnom súdnictve, preto bolo potrebné vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád. Pokus krajského súdu však zostal bezúspešný, keďţe navrhovateľ na výzvu vady neodstránil. Krajský súd zistil, ţe odporcom je orgán verejnej správy, Katolícka univerzita v Ruţomberku, Pedagogická fakulta, ktorá je verejnou vysokou školou (§ 1 písm. a/ bod 19 opatrenia MŠ SR č. 472/2007 Z.z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl, pôsobiacich na území Slovenskej republiky). V teórii správneho práva sa verejná správa delí na štátnu správu, samosprávu a ostatnú 3 Nds/1/2012 2 správu. Verejné vysoké školy sa zaraďujú medzi samosprávne orgány, nie sú priamymi ani nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy, ale sú vykonávateľmi verejnej správy, ako širšieho pojmu štátna správa. Krajskému súdu nebola známa skutočnosť, z ktorej by Katolíckej univerzite v Ruţomberku vyplývala obmedzená pôsobnosť pre územie Slovenskej republiky, teda ju povaţoval za orgán s pôsobnosťou pre celé územie SR. V predmetnej veci zistil vecnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
2 písm. b/ O.s.p, pretoţe návrh navrhovateľa smeruje proti odporcovi, ktorý je orgánom s pôsobnosťou pre celé územie republiky. Najvyšší súd ako súd vecne príslušný na rozhodovanie v sporoch o vecnú príslušnosť medzi okresným a krajským súdom (§ 104a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) po oboznámení sa s návrhom na začatie konania a s nesúhlasom Krajského súdu v Ţiline s postúpením predmetnej veci dospel k záveru, ţe nesúhlas Krajského súdu v Ţiline nie je dôvodný.
104a ods. 3 O.s.p. ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.
2 písm. b/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie
štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Najvyšší súd zistil, ţe Krajský súd v Ţiline uznal ako nesporné, ţe predmet konania patrí do právomoci správneho súdnictva (Piata časť O.s.p.). Najvyšší súd sa v konaní zaoberal jeho nesúhlasom iba v rozsahu nesúhlasu, ktorý spočíval v tom, ţe na konanie mal byť príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky
2 písm. b/ O.s.p., keďţe Krajský súd v Ţiline právne kvalifikoval odporcu ako iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Pre určenie vecnej príslušnosti je však nevyhnutné najskôr subsumovať predmet konania pod konkrétny inštitút správneho súdnictva,
ktorého navrhovateľ ochranu ţiada. Navrhovateľ vady ţaloby neodstránil. Krajský súd i na základe neurčitej ţaloby
obsahu ju kvalifikoval ako návrh na konanie proti nečinnosti odporcu
Tejto právnej kvalifikácii však nezodpovedá petit návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha splnenia tvrdenej povinnosti proti odporcovi, a to vydať diplom Mgr. na základe riadne absolvovanej štátnej skúšky dňa 15.01.2008. V konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd v zmysle § 250t ods. 4 O.s.p. uloţí správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť v správnom konaní, pričom správnemu orgánu neurčuje spôsob ani formu rozhodnutia. Nečinnosť predpokladá existenciu správneho 3 Nds/1/2012 3 konania a povinnosti správneho orgánu konať spôsobom stanoveným príslušným právnym predpisom (§ 250t ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd dospel k záveru, ţe
obsahu ide o návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
Navrhovateľ sa domáha odstránenia protiprávneho stavu tým, ţe mu diplom nebol vydaný. Takýto petit obsahuje návrh na splnenie povinnosti v zmysle § 250v ods. 4 druhá veta O.s.p s cieľom odstrániť tvrdený protiprávny stav. Rozhodujúca je však v danom prípade prejavená vôľa a navrhovateľ by mal v prípade neurčitého návrhu súdu potvrdiť, či súhlasí s tým, aby jeho ţaloba (návrh) pre ďalší postup v konaní bola takto kvalifikovaná. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou a ţalobcovi nemôţe súd oktrojovať spôsob právnej ochrany, ktorý si vyvodil ako pravdepodobne mienený z neurčitej ţaloby. V tejto súvislosti je nevyhnutné dodať, ţe okresný súd mal postúpiť vec z dôvodu vecnej nepríslušnosti aţ potom, ako zabezpečil identitu predmetu konania do takej miery, aby nadriadený súd mohol v prípadnom spore o vecnú príslušnosť rozhodnúť bez toho, aby mal pochybnosti o predmete konania. Zhodný právny názor bol vyslovený v uznesení NS SR 5 Nds/1/2012 zo dňa 03.02.2012: „Nakoľko niekedy je obťažné rozlíšiť, či vec patrí do všeobecného súdnictva alebo do správneho súdnictva, predovšetkým okresný súd, ak podanie účastníka nie je celkom jasné, musí v súlade s ustanovením § 43 OSP vždy odstrániť vady tohto podania tak, aby bolo zrejmé nad akúkoľvek pochybnosť, čo je predmetom konania (sporu). Len ak vec nesporne spadá pod správne súdnictvo, treba ju bezodkladne uznesením postúpiť súdu vecne a miestne príslušnému v správnom súdnictve“. Vzhľadom na to, ţe obidve konania (konanie o ochrane pred nečinnosťou i konanie o ochrane pred nezákonným zásahom) majú v zmysle § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. rovnakú vecnú príslušnosť, najvyšší súd sa zaoberal i vyhodnotením, či odporca je „iným orgánom s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky“.
1 prvá veta zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 141/2002 Z.z.) verejná vysoká škola je verejnoprávna samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom.
1 písm. e/ zákona č. 131/2002 Z.z. do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov.
131/2002 Z.z. akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora. 3 Nds/1/2012 4 Označený odporca ako vysoká škola je samosprávnou inštitúciou a vykonáva samosprávne funkcie voči akademickej obci vysokej školy. Subjekty, voči ktorým je samospráva vykonávaná nie sú určené územnou pôsobnosťou vysokej školy, ale vnútorným vzťahom k vysokej škole, tým, ţe tvoria akademickú obec vysokej školy. Akademická samospráva je preto vykonávaná nie na územnom princípe, ale na tzv. záujmovom princípe, ktorý predpokladá existenciu vnútorného vzťahu medzi samosprávnym orgánom a členom akademickej obce. Nie je preto rozhodujúce, kde má člen akademickej obce bydlisko. Vysoká škola nemá svoj územný obvod a na rozdiel od orgánov verejnej správy zaloţených na územnom princípe (napr. obce, mestá - územná samospráva), nevykonáva pôsobnosť voči neurčitému počtu subjektov, kde vzťah k subjektu je vymedzený územným obvodom. S ohľadom na túto okolnosť dospel najvyšší súd k záveru, ţe vysokú školu nie je moţné kvalifikovať ako orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Vecná príslušnosť na konanie v tejto právnej veci nie je zaloţená
ustanovenia § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ale vecne príslušný je krajský súd v zmysle § 246 ods. 1 O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 22. februára 2012 JUDr. Ivan R U M A N A predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.