1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. POZ 5720-2005/OZ 211840 II/66-2010 zo
1 v spojení s § 2 ods. 1 písm. k/ zákona č. 55/1977 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 55/1976 Z. z.“) vymazaná z registra ochranných známok v plnom rozsahu ochranná známka „S. C. S.“ č. X. (ďalej ako „napadnutá ochranná známka“), žalobcu ako majiteľa, z dôvodu, že majiteľ v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky zjavne vedel o právach iného subjektu k zhodnému označeniu a jeho označenie nemohlo byť vytvorené celkom nezávisle a náhodne – rozhodol
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s § 35 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 506/2009 Z. z.“) tak, ţe prvostupňové rozhodnutie zmenil a ochrannú známku č. X. „S. C. S.“ vyhlásil za neplatnú a zároveň rozhodol o vrátení kaucie
7 zák. č. 6Sžhuv/2/2011 2 506/2009 Z. z. navrhovateľovi.
názoru ţalovaného prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnou úpravou platnou v čase jeho vydania, avšak vzhľadom na skutočnosť, ţe v priebehu konania o rozklade nadobudol účinnosť zákon č. 506/2009 Z. z. (od 1.1.2010),
ktorého návrh na výmaz ochrannej známky sa považuje za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú,
1, bolo potrebné zmeniť výrok rozhodnutia a zosúladiť ho s ustanovením § 35 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z. z. Prvostupňový súd v konaní neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, dospel k záveru, ţe ţalovaný vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a nestotoţnil sa s tvrdením ţalobcu, ţe ţalovaný nedostatočne odôvodnil svoje závery ohľadne absencie dobrej viery pri podávaní prihlášky napadnutej ochrannej známky. Uviedol, ţe z odôvodnení rozhodnutí ţalovaného vydaných v oboch stupňoch je zrejmé, ţe ţalovaný sa zaoberal vyhodnocovaním otázky dobrej viery pri podávaní prihlášky napadnutej ochrannej známky a svoje závery náleţite odôvodnil, pričom súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného. V danom prípade súd povaţoval za nespornú skutočnosť, ţe ţalobca v čase podania prihlášky ochrannej známky č. X mal vedomosť o označení „S. C. S.“ uţívaného pred podaním prihlášky v prospech inej osoby – navrhovateľa. Zdôraznil, ţe ţalobca a ţalovaný, pre posúdenie podmienok zápisnej spôsobilosti prihlášky napadnutej ochrannej známky, povaţovali za relevantné iné prvky. Ţalobca povaţoval za významnú skutočnosť to, ţe jeho jediný spoločník česká obchodná spoločnosť I., spol. s r.o. bola v čase podania prihlášky vlastníkom medzinárodnej ochrannej známky č. X. S. C. S. platnej aj na území Slovenskej republiky a ţalobca podal prihlášku napadnutej ochrannej známky dňa 25.5.2005 na základe poskytnutého súhlasu na pouţívanie a registráciu označenia S. C. S. na území SR zo strany českej obchodnej spoločnosti I., spol. s r.o. Na druhej strane ţalovaný tieto prvky nepovaţoval za relevantné, ale za významné povaţoval preukázané prvky absolútnej prekáţky zápisnej spôsobnosti spočívajúce v preukázaní absencie dobrej viery pri podávaní prihlášky. Z preukázaného skutkového stavu mal za preukázané, ţe ţalobca mal vedomosť o práve inej osoby (navrhovateľa) k právam vyplývajúcim z českej národnej ochrannej známky č. X. a zároveň pri podávaní prihlášky ţalobca mal súhlas na pouţívanie a registráciu zhodného označenia na území SR od českej spoločnosti I., spol. s r.o., ako vlastníka medzinárodnej ochrannej známky X., platnej aj na území SR. Súd dospel k záveru, ţe za prvotné treba povaţovať to, ţe pri podaní prihlášky nemôţu existovať absolútne prekáţky zápisnej spôsobilosti, t.j. absolútne výluky pre zápis. Zdôraznil, ţe ak je takáto absolútna prekáţka zápisnej spôsobilosti preukázaná, potom ani prípadný súhlas, na ktorý poukazoval ţalobca, nie je významný. Ţalobca teda mohol pri zápise slovenskej ochrannej známky získať súhlas českej spoločnosti I., spol. s r.o., ako vlastníka medzinárodnej ochrannej známky X., avšak táto skutočnosť, vzhľadom na okolnosti prípadu, bola irelevantná.
názoru krajského súdu táto skutočnosť by bola významná len za predpokladu neexistencie a nepreukázania prekáţky zápisnej spôsobilosti. Pokiaľ ţalobca preukazoval existenciu dobrej viery pri podávaní prihlášky (resp. vylučoval zlý úmysel pri podávaní prihlášky) poukazovaním na skutočnosť, ţe mal súhlas majiteľa medzinárodného zápisu č. X., krajský 6Sžhuv/2/2011 3 súd povaţoval za potrebné zaoberať sa tieţ otázkou, za akých okolností sa spoločnosť I., spol. s r.o., so sídlom v B., stala (zostala) majiteľom medzinárodného zápisu č. X.. V posudzovanej veci bolo zistené, ţe česká spoločnosť I., spol. s r.o., bola v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky majiteľom medzinárodného zápisu č. X. len v dôsledku právnej chyby (nedôslednosti) pri prevodoch ochranných známok, pričom sám ţalobca v ţalobe poukázal na to, ţe navrhovateľ výmazu sa v dôsledku toho snaţí všemocne túto svoju chybu odstrániť. Navrhovateľ výmazu uviedol, ţe zo strany českej spoločnosti I., spol. s r.o., nedošlo pri prevode českej ochrannej známky č. X. k uvedeniu všetkých relevantných skutočností, t.j. ţe táto ochranná známka je podkladom pre medzinárodný zápis č. X.. Vo veci bolo zistené, ţe z právnych krokov navrhovateľa výmazu bolo zrejmé, ţe mal záujem o ochrannú známku č. X., ktorú nadobudol zmluvou o prevode 28.8.2004, pričom z jeho ďalšieho postoja (korešpondencie) vyplývalo, ţe mal záujem o predmetné označenie ako také, resp. jeho záujem smeroval k zabráneniu pouţívania predmetného označenia inými osobami, čo vyústilo aj do podania ţaloby na Krajskom súde v Brne o určenie práv k ochranným známkam. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd povaţoval súhlas, na ktorý sa odvolával ţalobca, za irelevantný, najmä ak existencia vlastníctva k medzinárodnému zápisu č. X., zostala v dôsledku „právnej chyby“, hoci z ďalších okolností muselo byť ţalobcovi zrejmé, ţe navrhovateľ mal záujem aj o túto ochrannú známku, resp. mal záujem na jej nepouţívaní českou obchodnou spoločnosťou I., spol. s r.o., t.j. materskou spoločnosťou ţalobcu. Pokiaľ sa ţalobca dovolával ochrany vyplývajúcej z medzinárodného zápisu č. X. v prospech jeho jediného spoločníka českej spoločnosti I., spol. s r.o., v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, súd poukázal na to, ţe pri medzinárodných zápisoch odvodených od národných ochranných známok v čase závislosti (do 5 rokov od medzinárodného zápisu ochrannej známky), správne poukázal ţalovaný na skutočnosť, ţe v danom prípade sa medzinárodný zápis nestal nezávislým, pretoţe k vzdaniu sa národnej ochrannej známky jej majiteľom (navrhovateľom), od ktorej bol odvodený medzinárodný zápis ochrannej známky, došlo pred uplynutím 5 rokov od dátumu medzinárodného zápisu (24.7.2002 - 16.2.2007), v dôsledku čoho je súhlas majiteľa medzinárodného zápisu (bez stanoviska majiteľa národnej ochrannej známky vzhľadom na vzťah závislosti) bez právneho významu. Z dôvodu, ţe v čase podania prihlášky existoval uţ preukázateľný rozpor medzi majiteľmi ochrannej známky č. X. a medzinárodného zápisu č. X., súd nepovaţoval za správne tvrdenie ţalobcu o voľnom nakladaní s medzinárodným zápisom, ktoré by bolo moţné akceptovať, len ak by sa stal medzinárodný zápis nezávislý, k čomu v danom prípade nedošlo, keďţe navrhovateľ sa vzdal práv k národnej ochrannej známke v lehote do 5 rokov od jej medzinárodného zápisu.
názoru súdu v prípade rozdielnych stanovísk majiteľa národnej ochrannej známky a majiteľa medzinárodného zápisu v období pred nadobudnutím nezávislosti medzinárodného zápisu je rozhodujúce stanovisko majiteľa národnej ochrannej známky, ktoré je potrebné uprednostniť. V danom prípade bol súhlas majiteľa medzinárodného zápisu č. X. na registráciu a pouţívanie napadnutej ochrannej známky irelevantný, pretoţe vzhľadom na okolnosti daného prípadu bola preukázaná výluka zápisnej spôsobilosti
1 písm. k/ zákona č. 55/1997 Z. z., t.j. prihláška napadnutej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere. Súd uviedol, ţe svedčia tomu najmä okolnosti, ţe v čase podania prihlášky dňa 25.5.2005: 6Sžhuv/2/2011 4
ţalobcu nie je preto obhájiteľné vysvetlenie, ţe jediný spoločník českej spoločnosti I. spol. s r.o., americká spoločnosť A., Inc., X. N.W. Xth A./A, M., U., nevedela o tom, ţe jej česká spoločnosť I. spol. s r.o. vlastní medzinárodnú ochrannú známku X.. Práva k medzinárodnej ochrannej známke č. X. zostali českej spoločnosti I. spol. s r.o., a to aţ do ich zániku na základe úkonov americkej spoločnosti A., Inc., X. N.W. Xth A./A, M., U.. Preto
názoru ţalobcu, v čase od prevodu obchodného podielu aţ do zániku medzinárodnej ochrannej známky č. X. bola česká spoločnosť I. spol. s r.o. oprávnená legitímne s touto známkou nakladať. Uvedené potvrdzuje aj to, ţe pri zápise slovenskej národnej známky č. X. ţalovanému postačoval súhlas českej spoločnosti I. spol. s r.o., ktorá vlastnila práva k medzinárodnej ochrannej známke X., pričom ţalovaný nepoţadoval súhlas vlastníka českej národnej ochrannej známky č. X., teda americkej spoločnosti A., Inc., X. N.W. X.th A./A, M., U.. O tom, ţe takýto súhlas českej spoločnosti I. spol. s r.o. bol postačujúci
ţalobcu svedčí aj tá skutočnosť, ţe ţalovaný nikdy nezačal na základe svojho skúmania z úradnej moci konanie
1 uţ zrušeného zákona č. 55/1997 Z. z. hoci uvedené ustanovenie mu takúto moţnosť dávalo. Ţalobca zdôraznil, ţe názor Krajského súdu v Banskej Bystrici o právnej chybe pri prevodoch ochranných známok nemá ţiaden podklad v dokazovaní, pričom to, ţe niekto ponechá pred prevodom obchodného podielu majetok v obchodnej spoločnosti nie je ţiadnou právnou chybou, ktorá by zakladala zlú vieru ţalobcu, resp. jeho materskej českej spoločnosti. Uviedol tieţ, ţe neexistuje ţiaden dôkaz v tom smere, ţe americká spoločnosť A., Inc., X. N.W. Xth A./A, M., U. mala nejaký záujem o medzinárodný zápis č. X., pričom sám zástupca americkej spoločnosti uviedol, ţe táto nemala vedomosť o existencii tohto medzinárodného zápisu, čo vylučuje akúkoľvek vedomú alebo nevedomú nedôslednosť v tomto smere. Okrem toho neexistuje ţiaden dôkaz o tom, ţe navrhovateľ výmazu zisťoval u konateľa českej spoločnosti I. spol. s r.o. niečo vo vzťahu k medzinárodnému zápisu a tento konateľ mu zatajil skutočnosti s cieľom oklamať navrhovateľa výmazu, ktorý aţ následne po tom, ako zistil, ţe ţalobca sa stal legálne vlastníkom medzinárodného zápisu, začal podnikať terorizujúce kroky v smere likvidácie legálne nadobudnutých práv ţalobcu, ktoré boli označené ako „odstránenie chyby“, čo nemôţe ísť v ţiadnom prípade na vrub ani českej spoločnosti I. spol. s r.o. ani ţalobcu a tobôţ nemôţe slúţiť ako dôkaz toho, ţe sa stala „právna chyba“ zakladajúca zlú vieru ţalobcu alebo jeho materskej českej spoločnosti I. spol. s r.o. Pokiaľ navrhovateľ výmazu uviedol, ţe zo strany českej spoločnosti I. spol. s r.o. nedošlo pri prevode českej národnej ochrannej známky č. X. k uvedeniu všetkých relevantných skutočností, t.j. ţe táto ochranná známka je podkladom pre medzinárodný zápis č. X.,
názoru ţalobcu toto tvrdenie je úplne mystifikujúce, nakoľko jediný spoločník predsa musí poznať majetok spoločnosti z účtovných dokladov a nie je odkázaný na informácie iných osôb. Ţalobca ďalej dôvodil tým, ţe dobrá viera sa skúma v čase podania prihlášky ochrannej známky a v tom čase neexistovali ţiadne výmazové kroky navrhovateľa výmazu v smere k českej národnej známke, a teda aj skúmanie závislosti je irelevantné. Uviedol tieţ, ţe názor krajského súdu – ţe v čase podania prihlášky uţ existoval preukázateľný rozpor medzi majiteľmi národnej 6Sžhuv/2/2011 6 ochrannej známky č. X. a medzinárodného zápisu č. X., z dôvodu ktorého súd nepovaţoval za správne tvrdenie ţalobcu o voľnom nakladaní s medzinárodným zápisom, ktoré by bolo moţné akceptovať, len ak by sa stal medzinárodný zápis nezávislý, k čomu v danom prípade nedošlo, keďţe navrhovateľ sa vzdal práv k národnej ochrannej známke v lehote do 5 rokov od jej medzinárodného zápisu – je nesprávny, lebo v celej veci ide o posúdenie, či v čase podania prihlášky mohol jediný spoločník ţalobcu nakladať s medzinárodným zápisom v rozsahu potrebnom na udelenie súhlasu. Nakoľko ţalovaný takýto súhlas akceptoval, hoci
tvrdenia krajského súdu bol nedostatočný, je to len jeden záver a to ten, ţe jediný spoločník ţalobcu mohol takto konať. V súvislosti s argumentáciou krajského súdu uvedenou v odôvodnení rozsudku, ţalobca namietal, prečo ţalovaný nepoţadoval súhlas, resp. prečo mu súhlas stačil. Na tvrdenie súdu, ţe v čase podania prihlášky dňa 25.5.2005 - prihlasovateľovi uţ bol známy postoj navrhovateľa výmazu, ktorý po zhoršení obchodných vzťahov sa doţadoval práv z ochranných známok v znení označenia pôvodne pouţívaného navrhovateľom – uviedol, ţe nie je podklad vo vykonanom dokazovaní. Na ďalšie tvrdenie – prihlasovateľovi bol známy prevod práv z českej národnej ochrannej známky č. X. na navrhovateľa, ktorý bol realizovaný na základe zmluvy o prevode z 28.8.2004 – uviedol, ţe tu je daný dôvod práve v prospech ţalobcu, nakoľko navrhovateľ výmazu „čistil“ pred prevodom obchodného podielu českú spoločnosť I. spol. s r.o., ktorú formálne neinformoval o tomto prevode ani o svojich ďalších plánoch do budúcnosti. Ţalobca tieţ uviedol, ţe je zaráţajúce, ţe krajský súd bez akýchkoľvek dôkazov na jednej strane obhajuje záujmy navrhovateľa výmazu vo forme, ţe urobil chybu, nedbanlivosť hoci ako jediný spoločník môţe len ťaţko presvedčiť súd, ţe nevedel čo vlastní jeho spoločnosť pred prevodom obchodného podielu, na druhej strane povaţuje legitímne nakladanie so svojimi právami vykonávané českou spoločnosťou I. spol. s r.o., resp. ţalobcom za dôkaz jeho zlej viery. Ţalobcovi v jeho konaní ohľadne prihlásenia známky nič nebránilo a nemohol byť ani v zlej viere, nakoľko medzinárodný zápis zostal jeho materskej spoločnosti vzhľadom ku všetkým skutočnostiam spolu s obchodným podielom. Záverom uviedol, ţe súd zanedbal svoju základnú zákonnú povinnosť, a to skúmať všetky dôkazy, pretoţe inak by dospel k záveru, ţe nedodávanie tovaru navrhovateľom výmazu na územie Slovenskej republiky je len dôkazom toho, ţe navrhovateľ výmazu počítal s tým, ţe teritórium SR pripadne českej spoločnosti I. spol. s r.o., a preto jej ponechal aj medzinárodný zápis platný pre územie SR a potom neskôr tvrdiac, ţe nevedel čo vlastní si to rozmyslel, ako je to podrobne uvedené vyššie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny a náleţite odôvodnený potvrdil. Ohľadne námietok ţalobcu uviedol, ţe súd sa spôsobom nadobudnutia práv jediného spoločníka ţalobcu k medzinárodnej ochrannej známke č. X. zaoberal a vyhodnotil okolnosti dôleţité pre posúdenie relevancie súhlasu udeleného českou spoločnosťou I. spol. s r.o., resp. ţalobcovi (prihlasovateľovi). Ţalovaný za dôleţitú skutočnosť povaţoval aj obsah Zmluvy o prevode ochrannej známky z 28.8.2004, z ktorej vyplýva, ţe nadobúdateľ (pribratý účastník konania pred súdom) financoval proces registrácie českej ochrannej známky a prevodca konal pred Úradom priemyselného vlastníctva Českej republiky fakticky ako jeho splnomocnenec. 6Sžhuv/2/2011 7 Cieľom uzavretia predmetnej zmluvy o prevode ochrannej známky S. C. S. teda bolo zosúladenie zápisu majiteľa ochrannej známky s faktickým stavom a dosiahnutie formálnej zmeny majiteľa v registri. Zdôraznil, ţe túto okolnosť ţalobca v odvolaní neuvádza a bez ohľadu na jednoznačný úmysel zmluvných strán vyjadrený v Preambule, sa pokúša prevod českej národnej ochrannej známky prezentovať ako jej vyňatie z obchodného imania českej spoločnosti I.spol. s r.o. pred prevodom jej obchodného podielu. Ţalobca prehliada závislú povahu medzinárodného zápisu od základného (národného) zápisu v zmysle čl. 6 ods. 3 Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok: Ochrany vyplývajúcej z medzinárodného zápisu bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k jeho prevodu sa nemožno ďalej dovolávať, ak pred uplynutím piatich rokov od dátumu medzinárodného zápisu základná prihláška alebo zápis z nej vyplývajúci, alebo základný zápis,
povahy veci, boli vzaté späť, zanikli, došlo pri nich k vzdaniu sa právana ochrannú známku, bolo vydané konečné rozhodnutie o ich zamietnutí, zrušení, výmaze alebo neplatnosti vo vzťahu ku všetkým alebo niektorým výrobkom a sluţbám uvedeným v medzinárodnom zápise. Ţalovaný zdôraznil, ţe účelom citovaného ustanovenia je zabezpečiť právnu istotu v právnych vzťahoch zaloţených medzinárodným zápisom stanovením päťročnej doby závislosti medzinárodného zápisu od základnej ochrannej známky. Počas tohto obdobia medzinárodný zápis zdieľa osud základnej ochrannej známky bez ohľadu na prípadnú zmenu jej majiteľa.
ţalovaného správny výklad citovaného ustanovenia čl. 6 ods. 3 Protokolu v tomto prípade nespočíva v riešení otázky naplnenia jeho hypotézy (k vzdaniu sa práva na základnú ochrannú známku nepochybne došlo a to pred uplynutím päťročnej doby, táto otázka v konaní nie je sporná), ale v následkoch, ktoré vyvoláva. Ţalovaný tvrdenie ţalobcu, ţe pri zápise slovenskej národnej ochrannej známky č. X. postačoval ţalovanému súhlas českej spoločnosti I. spol. s r.o. a zo strany ţalovaného nebol poţadovaný súhlas vlastníka českej národnej známky č. X. – americkej spoločnosti A., Inc. (pribratý účastník konania) – povaţoval za účelové a špekulatívne z nasledovných dôvodov: 1.) v konaní o prihláške ochrannej známky P. X. ţalovaný nevyzýval prihlasovateľa na predloţenie ţiadneho súhlasu, prihlasovateľ ho predloţil bez vyzvania (č.l. 7 správneho spisu), 2.)
1 písm. a) zák. č. 55/1997 Z. z. za ochrannú známku nemoţno uznať označenie zhodné s ochrannou známkou so skorším právom prednosti (vrátane medzinárodnej ochrannej známky), ktorá je zapísaná pre iného majiteľa pre rovnaké tovary a sluţby, pričom § 3 ods. 2 umoţňoval prekonať túto absolútnu prekáţku zápisnej spôsobilosti udelením (a predloţením) písomného súhlasu na zápis neskôr prihláseného označenia ako ochrannej známky, 3.) na rozdiel od vyššie uvedenej prekáţky zápisnej spôsobilosti – zhodnosť so staršou ochrannou známkou – zápisnú prekážku spočívajúcu v nedostatku dobrej viery pri podaní prihlášky v zmysle § 2 ods. 1 písm. k/ neumožňuje zákon prekonať žiadnym spôsobom a pri jej naplnení úrad bezpodmienečne musí prihlášku zamietnuť resp. ochrannú známku vymazať (vyhlásiť za neplatnú), 4.) preukázanie skutočnosti, ţe prihláška nebola podaná v dobrej viere, bez toho, ţe by boli podané pripomienky zo strany tretích osôb (§ 8a zák. č. 55/1997 Z. z.) je v konaní o prihláške ochrannej známky vo väčšine prípadov takmer nemoţné, nakoľko 6Sžhuv/2/2011 8 okolnosti týkajúce sa dobrej viery prihlasovateľa vţdy úzko súvisia s právami dotknutých tretích osôb, úrad nemôže nedostatok dobrej viery u prihlasovateľa jednoducho predpokladať bez náležitého zistenia skutkového stavu, na to je dostatočný priestor v sporovom konaní o návrhu na výmaz ochrannej známky
1 zák. č. 55/1997 Z. z., resp. o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 platného zákona č. 506/2009 Z. z., 5.) nezačatie konania z úradnej moci
1 v spojení s § 2 ods. 1 písm. k) zák. č. 55/1997 Z. z. nie je moţné účelovo vykladať tak, ţe úradu postačoval súhlas českej spoločnosti I. spol. s r.o., nakoľko tento súhlas vôbec nie je spôsobilý prekonať nedostatok dobrej viery prihlasovateľa, ako je to vysvetlené v bode 3.), z tohto istého dôvodu ţalobca nemohol od úradu očakávať, ţe bude poţadovať predloţenie súhlasu od vlastníka českej národnej ochrannej známky č. X – americkej spoločnosti A., Inc. Ak teda ţalobca preukazoval existenciu dobrej viery pri podávaní prihlášky poukazovaním na skutočnosť, ţe mal súhlas majiteľa medzinárodného zápisu, táto skutočnosť sama osebe nemohla spochybniť opačný záver ţalovaného tak, ako vyplynul z dokazovania a ako je aj zachytený v prvostupňovom rozhodnutí. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe spoločnosť A. – A. E. S. P., Inc. (zaloţená v roku 1983) je americký výrobca a dodávateľ komplexnej dátovej infraštruktúry systémov štruktúrovaných kabeláţí a optickej kabeláţe. Na základe predloţených výročných správ moţno uviesť, ţe táto spoločnosť zriadila predaj svojich výrobkov označovaných označením „S.“ prostredníctvom spoločností v Nórsku, Švédsku, Nemecku, Rusku, Ukrajine, ktoré následne rozšírili predaj i v rámci východnej Európy. Výrobky tejto spoločnosti označované „S. C. S.“ boli dodávané na územie Českej republiky prostredníctvom českej spoločnosti I. spol. s r.o., B.. Uţ v samotnom katalógu produktov spoločnosti I. spol. s r.o., B. (vydaného v roku 2002) je uvedené, ţe obchodná značka „S.“ americkej spoločnosti A. zahrňuje širokú škálu aktívnych prvkov pre budovanie počítačových sietí. Takisto z predloţených dokladov je zrejmé, ţe česká spoločnosť I. spol. s r.o. prihlásila v Českej republike na ÚPV ČR 29.1.2002 ochranné známky „A.“ a „S. C. S.“. V zmluve o prevode ochrannej známky „S. C. S.“ z 27.8.2004 v preambule je uvedené, ţe nadobúdateľ (v tomto prípade navrhovateľ) niesol všetky náklady spojené s registráciou uvedenej ochrannej známky na ÚPV ČR a prevodca jednal ako zmocnenec za účelom urýchlenia správneho konania. Vo faktúre č. 22500172 z 21.12.2002 vystavenej spoločnosťou I. spol. s r.o. pre americkú spoločnosť A., Inc., - je uvedené – „prefakturujeme Vám náklady na registráciu Vašich obchodných známok „A.“ a „S.“, z čoho moţno vyvodiť, ţe tieto označenia boli povaţované za obchodné známky americkej spoločnosti A. Inc., t.j. navrhovateľa. Majiteľ napadnutej ochrannej známky – I. spol. s r.o., B. vznikol ako dcérska spoločnosť českej spoločnosti I. spol. s r.o., B. 13.7.2000, ktorá predávala výrobky „S.“ na území Slovenskej republiky. Prihláška napadnutej ochrannej známky bola podaná na úrad 25.5.2005 pre tovary a sluţby s rovnakým či podobným zameraním. Na základe uvedených skutočností ţalovaný uviedol, ţe moţno konštatovať, ţe
všetkých daných okolností majiteľ v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky zjavne vedel o právach iného subjektu k zhodnému označeniu. 6Sžhuv/2/2011 9 Ţalovaný k otázke, či jediný spoločník musí skutočne poznať majetok spoločnosti z účtovných dokladov, poznamenal, ţe ani český ani slovenský právny poriadok neprikazuje podnikateľom viesť v účtovníctve tie ochranné známky (a uţ vôbec nie ich medzinárodné zápisy), ktoré nadobudli ich vlastnou činnosťou, t.j. boli ich prihlasovateľmi. Povinnosť účtovať ochranné známky vzniká aţ pri ich odplatnom nadobudnutí na základe prevodu, inak je účtovanie ochranných známok moţné len na ich podsúvahových účtoch v poznámkach (ako dobrovoľná informácia napr. pre zahraničného partnera). Ţalovaný nesúhlasil s názorom ţalobcu, ţe v celej veci ide o posúdenie, či v čase podania prihlášky mohol jediný spoločník ţalobcu nakladať s medzinárodným zápisom v rozsahu potrebnom na udelenie súhlasu.
jeho názoru nedostatok dobrej viery prihlasovateľa nemoţno prekonať udelením súhlasu majiteľa staršej zhodnej ochrannej známky alebo medzinárodného zápisu. Fakt, ţe v prospech jediného spoločníka prihlasovateľa svedčil v čase podania prihlášky medzinárodný zápis staršej ochrannej známky, nijako nevylučuje, ţe prihlasovateľ – prostredníctvom osoby konateľa Ing. I. K. – podal prihlášku v zlej viere. Zdôraznil, ţe v konaní bolo preukázané: po skončení vzájomných obchodných vzťahov medzi českou spoločnosťou I. spol. s r.o. a americkou spoločnosťou A., Inc., podal ţalobca dňa 25.5.2005 prihlášku ochrannej známky P. X. a zároveň poţiadal o jej medzinárodný zápis pre spolu 32 krajín (č.l. 3 správneho spisu), pričom urobil tak prostredníctvom osoby jediného konateľa Ing. I. K., ktorý udelil plnú moc patentovému zástupcovi a podpísal tieţ súhlasné prehlásenie (č.l. 7 správneho spisu). V období, keď americká spoločnosť A., Inc. vlastnila 100 % obchodný podiel v českej spoločnosti I. spol. s r.o., vykonával Ing. I. K. funkciu konateľa na základe mandátnej zmluvy (č.l. 22 správneho spisu), ktorá predpokladala vysokú mieru lojality k mandantovi. Ing. I. K. sa počas výkonu tejto funkcie nepochybne s predmetným označením stretol a bolo aj po skončení spolupráce známe, ţe práva k nemu patria americkej spoločnosti A., Inc. Uvedené skutočnosti
názoru ţalovaného vzbudzujú legitímnu otázku: Aký bol skutočný účel podania prihlášky ochrannej známky P. X., keď jediný spoločník ţalobcu - česká spoločnosť I. spol. s r.o. ako majiteľ medzinárodného zápisu -
tvrdenia ţalobcu uţ mal všetky práva, ktoré mohol prihlasovateľ získať zo zápisu zhodnej ochrannej známky? Známkovú ochranu totiţ nie je moţné týmto spôsobom „zdvojnásobiť“. Podanie ďalšej prihlášky zhodnej ochrannej známky nemá z právneho hľadiska ţiadne opodstatnenie a z ekonomického hľadiska predstavuje zbytočné náklady najmä v súvislosti s duplicitným platením poplatkov za medzinárodný zápis. Jediným logickým vysvetlením
názoru ţalovaného je vedomosť prihlasovateľa – ţalobcu, ţe medzinárodný zápis českej spoločnosti I. spol. s r.o. je zo strany majiteľa českej ochrannej známky č. X americkej spoločnosti A., Inc. zraniteľný a snaha prihlasovateľa vyhnúť sa strate medzinárodnej ochrany. Navyše prihlasovateľ bol od začiatku zastúpený patentovým zástupcom, a preto je namieste predpokladať, ţe s ním túto odbornú problematiku konzultoval a bola mu známa. Záverom ţalovaný zdôraznil, ţe tak ako úrad aj súd prvého stupňa svoje skutkové a právne závery dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, a preto tvrdenie ţalobcu o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozsudku povaţoval za neopodstatnené. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 6Sžhuv/2/2011 10 Účastník konania A. Inc. vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe v čase podania prihlášky slovenskej P.X. ţalobca mal vedomosť o skorších právach navrhovateľa výmazu, a to predovšetkým k českej ochrannej známke č. X.. Zároveň uviedol, ţe ÚPV SR poţadoval súhlas majiteľa medzinárodného zápisu č. X., pretoţe išlo o zhodné označenie „S. C. S.“ zapísané pre zhodné výrobky v triede 9, 37 a 42 medzinárodného triedenia, ktorého ochrana bola rozšírená aj na území SR. Česká národná ochranná známka č. X. nebola a ani nemohla byť v SR platná, keďţe išlo o českú ochrannú známku zapísanú ÚPV ČR. ÚPV SR z tohto dôvodu nemohol poţadovať súhlas od navrhovateľa výmazu ako od majiteľa českej ochrannej známky č. X., keďţe táto ochranná známka nebola na území SR platná, lebo takýto súhlas nebol potrebný pre účely zápisu P.X. Zdôraznil, ţe pri zabezpečovaní ochrany práva a majetku sa uplatňuje princíp teritoriálneho členenia, ktorý ţalobca zrejme opomenul vziať do úvahy. Uviedol tieţ, ţe prvoradou úlohou ÚPV SR je posudzovať zápisnú spôsobilosť prihlasovaných označení a v prípade konfliktu so staršími známkovými právami posúdiť, či ide o zameniteľné označenia alebo nie. Vzhľadom na to, ţe český zápis č. X. nepoţíval ochranu v SR, ÚPV SR nemal dôvod namietať tento český zápis pri posudzovaní P.X. Z tohto dôvodu ani nemohol začať výmazové konanie, ako sa ţalobca mylne domnieva, pričom ÚPV SR môţe vychádzať iba z jemu dostupných informačných zdrojov, t.j. pri preskúmavaní zápisnej spôsobilosti P.X nemohol vedieť, ţe prihlasovateľ/ţalobca: - bol ekonomicky nepriamo prepojený s navrhovateľom výmazu a ţe - o skoršom práve navrhovateľa výmazu k označeniu „S.C. S.“ vedel. Účastník konania uviedol, ţe v prípade, ţe ÚPV SR začne výmazové konanie na podnet tretej osoby, ako to učinil v tomto prípade, má moţnosť posúdiť znovu okolnosti zápisu a prehodnotiť svoje skôr vydané rozhodnutie, a to v súlade so zákonom. Zdôraznil, ţe to, či prihláška bola alebo nebola podaná v dobrej viere sa posudzuje kedykoľvek, ide totiţ o absolútnu prekáţku zápisnej spôsobilosti, t.j. pokiaľ ochranná známka nebola podaná v dobrej viere, nemôţe poţívať právnu ochranu. Uviedol, ţe existuje viac úrovní, na ktorých je moţné zabezpečiť známkoprávnu ochranu, t.j. národná, medzinárodná a komunitárna, pričom zdôraznil, ţe národná ochrana sa vzťahuje len na teritórium štátu, kde je poskytnutá, t.j. neprekračuje hranice štátu. Česká národná ochranná známka č. X. poskytuje ochranu svojmu majiteľovi len na území Českej republiky, preto pre posúdenie zápisnej spôsobilosti P.X. bola jej existencia irelevantná. Navrhovateľ výmazu/účastník však preukázal a doložil dôkazmi, že žalobca mal vedomosť o skoršom známkovom práve účastníka, t.j. o českej ochrannej známke, preto podanie prihlášky ochrannej známky P. X. nebolo učinené v dobrej viere. Účastník konania tým, ţe sa vzdal svojho práva k českej ochrannej známke č. X., vyuţil svoje zákonné právo: ţalobca, resp. česká spoločnosť I. spol. s r.o. napriek tomu, ţe bola v čase podania P.X. majiteľom platného medzinárodného zápisu č. X. chráneného aj na území SR, si podala P.X. v SR s identickým zoznamom výrobkov a sluţieb a pre identické krajiny následne tento zápis dezignovala. Z uvedeného konania vyplýva záver, ţe ţalobca, resp. česká spoločnosť I. spol. s r.o. si bola vedomá hrozby zániku medzinárodného zápisu č. X., preto si pre istotu podala novú prihlášku P.X. a jej medzinárodný zápis č. X. rozšírila na 6Sžhuv/2/2011 11 rovnaké krajiny ako medzinárodný zápis č. X.. Z uvedeného je zrejmé,
názoru účastníka ide o špekulatívne konanie, ktoré je v rozpore s dobrou vierou a ktorého jediným cieľom bolo vytlačiť účastníka konania z účasti na hospodárskej súťaţi v celosvetovom meradle. Zdôraznil, ţe nikdy neprenechal teritórium SR českej spoločnosti I. spol. s r.o., ako to ţalobca zavádzajúco naznačuje, a preto podal aj predmetný návrh na výmaz. Uviedol tieţ, ţe skutočnosti uvádzané ţalobcom o dodávaní tovaru, resp. nedodávaní tovaru navrhovateľom výmazu, povaţuje za nepravdivé vzhľadom na to, ţe všetky faktúry, ktoré česká spoločnosť I. spol. s r.o., týkajúce sa dodávok tovaru do SR predloţila, boli z obdobia, kedy účastník konania bol 100 % majiteľom českej spoločnosti I. spol. s r.o. Preto nie je pravdou, ţe nedodával výrobky na slovenský trh, činil to prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti, ako je to beţné, pričom či výrobky boli alebo neboli na slovenský trh dodávané, je pre posúdenie toho, či prihláška P.X. bola alebo nebola podaná v dobrej viere, irelevantné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu
1 O.s.p., prejednal odvolanie ţalobcu bez nariadenia pojednávania
2 a dospel k záveru, ţe rozsudok je potrebné zrušiť
1 písm. f) O.s.p. a
2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závaţné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy (t.j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).
1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len "v medziach ţaloby") dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta. V zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, ţe ţalobu zamietne, ak zistí, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná. 6Sžhuv/2/2011 12 Procesnému právu účastníka konania vznášať v ţalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03). Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Úlohou krajského súdu bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného zn. POZ 5720-2005/OZ 211840 II/66-2010 zo
1 v spojení s § 2 ods. 1 písm. k/ zákona č. 55/1977 Z. z. o ochranných známkach vymazaná z registra ochranných známok v plnom rozsahu ochranná známka „S. C. S.“ č. X. ţalobcu ako majiteľa, z dôvodu, ţe majiteľ v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky zjavne vedel o právach iného subjektu k zhodnému označeniu a jeho označenie nemohlo byť vytvorené celkom nezávisle a náhodne – rozhodol
2 správneho poriadku v spojení s § 35 zákona č. 506/2009 Z. z. tak, ţe prvostupňové rozhodnutie zmenil a ochrannú známku č. X. „S. C. S.“ vyhlásil za neplatnú a zároveň rozhodol o vrátení kaucie 6Sžhuv/2/2011 13
7 zákona č. 506/2009 Z. z. navrhovateľovi.
názoru ţalovaného prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnou úpravou platnou v čase jeho vydania, avšak vzhľadom na skutočnosť, ţe v priebehu konania o rozklade nadobudol účinnosť zákon č. 506/2009 Z. z. (od 1.1.2010),
ktorého návrh na výmaz ochrannej známky sa povaţuje za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú,
1, bolo potrebné zmeniť výrok rozhodnutia a zosúladiť ho s ustanovením § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný návrh na výmaz ochrannej známky
doterajšieho zákona, povaţuje sa za návrh na zrušenie ochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatný
tohto zákona. Na posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, ţe neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra
predpisov platných v čase jej zániku.
1 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, úrad vymaţe ochrannú známku z registra, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, ţe bola zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. k/ zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere. Zo ţaloby vyplýva, ţe základnou námietkou ţalobcu bola skutočnosť, ţe ţalovaný viacnásobne v napadnutom rozhodnutí porušil ustanovenie § 3 ods. 4 správneho poriadku a § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 506/2009 Z. z. Namietal tieţ, ţe ţalovaný si v plnom rozsahu osvojil tvrdenia navrhovateľa výmazu o vzájomných vzťahoch navrhovateľa výmazu, ţalobcu a ţalobcovej materskej spoločnosti, pričom ignoroval dôkazy a tvrdenia predložené žalobcom. Ţalovaný nedostatočne skúmal zlú vieru žalobcu pri podávaní prihlášky a ním tvrdenú skutočnosť, ţe navrhovateľ výmazu pri prevode českej ochrannej známky X. neprejavil ţiadny záujem o nadobudnutie práv plynúcich z medzinárodného zápisu ochrannej známky S.C.S. č. X. na území SR a rovnako neprejavil záujem o nadobudnutie práv z citovanej medzinárodnej známky ani pri zmluvnom predaji dňa 4.3.2005 svojho 100 % podielu českej spoločnosti I. spol. s r.o. Ţalobca v rámci ţaloby argumentoval, ţe práva 6Sžhuv/2/2011 14 plynúce z medzinárodného zápisu ochrannej známky S. C. S. č. X. majú samostatný charakter. Ţalobca ako ţalobný dôvod tieţ uviedol, ţe všetky dôkazy ţalobcu o nezáujme navrhovateľa výmazu o slovenský trh vyhodnotil ţalovaný ako jeho domnienku a nie ako skutočnosť, ktorú mal podrobne skúmať v rámci dokazovania. Zdôraznil, ţe navrhovateľ výmazu v súčasnosti nedodáva na slovenský trh ţiaden tovar, dodáva ho len ţalobca. Ţalovaný si tieţ bez existencie relevantných dôkazov a ignorujúc dôkazy predloţené ţalobcom do spisu ţalovaného osvojil názor, ţe výrobky dodávané do SR patrili navrhovateľovi výmazu, ktorý túto skutočnosť podloţil len katalógmi, pričom v právnej praxi relevantným dôkazom takýchto skutočností sú napr. dodávateľské faktúry, zmluvy a podobne. Nakoľko takéto dôkazy absentujú, ţalobca povaţoval uvedenú skutočnosť za nepreukázanú. Z obsahu odvolania ţalobcu je zrejmé, ţe nesúhlasil s tým, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s dôvodmi ţaloby, keď pri posudzovaní jej opodstatnenosti zanedbal svoju zákonnú povinnosť spočívajúcu v skúmaní všetkých dôkazov. Preto napadnutý rozsudok povaţoval za zmätočný a nepreskúmateľný. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, bolo povinnosťou odvolacieho súdu skúmať opodstatnenosť ţalobcom vznesenej námietky, ţe krajský súd komplexne vec neposúdil. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s podkladmi súdneho spisu zistil, ţe táto námietka ţalobcu je v plnom rozsahu dôvodná. V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých žalobných námietkach a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať. V tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sţo/25/2011 z 25.1.2012, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „V správnom súdnictve je (krajský) súd viazaný obsahom jednotlivých bodov žaloby a v odôvodnení rozhodnutia sa musí s nimi vyporiadať. Len Najvyššiemu súdu SR ako odvolaciemu súdu v správnom súdnictve zákon umožňuje, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP); ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie , ktorého celý text v odôvodnení uvedie (§ 250ja ods. 7 OSP). Krajského súdu ako súdu prvého stupňa v správnom súdnictve sa citované zákonné ustanovenia netýkajú a nerešpektovaním platných princípov na riadne odôvodnenie rozhodnutia krajský súd v správnom súdnictve odníma účastníkovi možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (rozsudku krajského súdu), voči ktorému má právo podať opravný prostriedok (odvolanie). Z citovaného odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa uvedených zákonných zásad dôsledne nepridržiaval, čím sa stalo jeho rozhodnutie 6Sžhuv/2/2011 15 nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov a preto mu chýba presvedčivosť, požadovaná zákonom (§ 157 ods. 2 posledná veta v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP)“. Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku zaloţil iba na formálnom prevzatí záverov obsiahnutých v písomnom vyjadrení ţalovaného správneho orgánu, pričom s argumentáciou ţalobcu sa dostatočne nevysporiadal, čím postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom. Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove procesné i hmotné námietky,
názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a uvedeným postupom bolo porušené jeho právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásady spravodlivého procesu
čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR uţ vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03). V správnom súdnictve je súd viazaný ţalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch ţaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok
1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania. V ďalšom konaní prejedná vec v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní a to aj vzhľadom na vyjadrenie ţalobcu z 25.5.2012. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Záverom povaţuje odvolací súd za potrebné uviesť, ţe pri posudzovaní dobrej viery pri podávaní prihlášky ochrannej známky v zmysle citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. k/ zák. č. 55/1997 Z. z., musí byť bezpečným spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázané, ţe v danom prípade absentovala dobrá vôľa prihlasovateľa. Treba zdôrazniť, ţe dôkazné bremeno je na strane ţalovaného správneho orgánu, t.j. Úradu priemyselného 6Sžhuv/2/2011 16 vlastníctva SR, pričom v pochybnostiach sa má za to, ţe prihláška bola podaná v dobrej viere. V danom prípade teda nestačí, ţe určité okolnosti nasvedčujú, ţe ţalobca pri podávaní prihlášky nekonal v dobrej viere. Bude preto úlohou prvostupňového súdu skúmať, či vzhľadom na dôkazné bremeno ţalovaného z obsahu spisového materiálu moţno vyvodiť jednoznačný záver, ţe prihláška ţalobcu nebola podaná v dobrej viere. Z doteraz vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi
názoru odvolacieho súdu sa javí, ţe nemoţno jednoznačne ustáliť, ţe prihláška ochrannej známky bola podaná ţalobcom v zlej viere, resp. ţe nebola podaná v dobrej viere. Z uvedeného vyplýva, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým vymazal z registra ochranných známok napadnutú ochrannú známku v plnom rozsahu, bolo vydané zrejme predčasne, keďţe pre takýto záver nebol dostatočný podklad v spisovom materiáli. Taktieţ je potrebné prihliadnuť na okolnosti a závery uvádzané v rozsudku Krajského súdu v Brne č.j.: 41/11 Cm 181/2005-351 z 3.11.2011, ktorý bol ţalobcom predloţený do spisu v priebehu odvolacieho konania.
názoru najvyššieho súdu, tieţ záver krajského súdu „o právnej chybe“ nemá ţiaden podklad v spisovom materiáli.
4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 30. mája 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.