Najvyšší súd 4 Cdo 212/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. G., s.r.o., so sídlom v H., proti ţalovanému M., a.s., so sídlom v B., zastúpenému Advokátskou kanceláriou I., B., s.r.o., so sídlom v K., o zaplatenie 155 052,05 Eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 20 C 34/2010, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo
- augusta 2011 sp. zn. 6 Co 32/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II uznesením z
- apríla 2011, č.k. 20 C 34/2010-141, zamietol návrh, ktorým sa ţalovaný domáhal, aby súd prerušil konanie z dôvodu, ţe na Okresnom súde Humenné prebiehajú konania vo veciach ţalobcu M., a.s. proti ţalovanému M. G., s.r.o. o zaplatenie 331 939,20 Eur (6 Ro 167/2010), 134 047,60 Eur (21 Ro 167/2010), 35 753,34 Eur (10 Ro 167/2010), 47 753,34 Eur (18 Ro 84/2010) a 8 457,63 Eur (17 Ro 84/2010), ktorých predmetom sú pohľadávky, ktoré ţalobca v rozsahu, v akom ich uznáva, t.j. vo výške 328 28,98 Eur, započítal proti svojej pohľadávke 483 341,93 Eur. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe tieto ţaloby vedené na Okresnom súde Humenné nie sú dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretoţe predmetom tohto konania je nárok ţalobcu titulom zhodnotenia predmetu nájmu po započítaní uznaných pohľadávok ţalovaného a súd bude dôvodnosť uplatneného nároku posudzovať čo do základu aj výšky. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením zo
- augusta 2011, sp. zn. 6 Co 32/2011, rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, keď sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotoţnil. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ţiadal napadnuté uznesenie a tieţ uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 2 4 Cdo 212/2011 V dovolaní namietal nesprávnosť oboch rozhodnutí súdov niţších stupňov. Podrobne opísal skutkový stav veci tak, ako ho uvádzal vo svojich doterajších podaniach a tieţ v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa a prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., ktorý dôvod spočívajúci v odňatí moţnosti konať pred súdom ţiadnym spôsobom bliţšie nešpecifikoval. Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), predovšetkým skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či 3 4 Cdo 212/2011 konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v § 237 O.s.p. Nezistil, ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Treba uviesť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Ţalovaný existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 okrem písm. f/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolací súd sa preto zameral na dovolateľom vytýkanú vadu konania odňatia moţnosti konať pred súdom. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol doručený rozsudok do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by oba niţšie súdy v prejedávanej veci v prípade ţalovaného nerešpektovali niektoré z týchto práv. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe rozhodnutím oboch súdov o neprerušení konania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. 4 4 Cdo 212/2011 Ustanovenie § 109 ods. 2 O.s.p. uvádza prípady, (procesné situácie), v ktorých pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť. Okrem iného tak môţe urobiť vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Súdy niţších stupňov vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia dospeli k záveru o nedôvodnosti návrhu na prerušenie konania, s náleţitým odôvodnením svojho právneho názoru, keď poukázali na predmet konania v prejednávanej veci a v nadväznosti naň na moţnosť samostatného riešenia prejudiciálnej otázky, bez viazanosti, na jej vyriešenie v inom konaní. Odňatie moţnosti pred súdom konať nemoţno vidieť v právnych záveroch, na ktorých prvostupňový ako aj odvolací súd zaloţili svoje rozhodnutie. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Keďţe v danom prípade nie je dovolanie podľa § 239 O.s.p. prípustné a vada konania v zmysle § 237 O.s.p. zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný odmietol. Vzhľadom na úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval z dôvodu, ţe dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi 5 4 Cdo 212/2011 účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho konania, t.j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v § 151 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová