Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 57/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu R. P., zastúpeného JUDr. Petrom Jonášom, advokátom v Trebišove, M.R. Štefánika 2393/29, proti ţalovanému PhDr. M. K.K., zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom, advokátom v Košiciach, Idanská 17, P.O. BOX 67, o zaplatenie 4 315,21 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 29 C 112/2006, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- júna 2010, sp.zn. 5 Co 99/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Košice II rozsudkom z
- januára 2010 č.k. 29 C 112/2006-169 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu 4 315,21 € so 6% ročným úrokom z omeškania od
- mája 2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol. O trovách konania účastníkov a štátu rozhodol tak, ţe o týchto rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia §§ 460, 470 ods. 1, 657, 559 ods. 1, 2, 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a §§ 10a, 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a odôvodnil ho tým, ţe na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţalobca dňa
- októbra 2004 poţičal Š. K.K. (otcovi ţalovaného) sumu 130 000 Sk, ktorý o tom pred svedkom podpísal čestné vyhlásenie s tým, ţe pôţičku vráti do
- mája
- Š. K.K. zomrel a peniaze nevrátil. Dedičstvo po poručiteľovi Š. K. v celosti nadobudol ţalovaný. Nakoľko ţalovaný spochybňoval pravosť podpisu svojho otca na predmetnom čestnom vyhlásení, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru písmoznalectvo – ručné písmo nepotvrdil 2 4 Cdo 57/2011 ani nevyvrátil, ţe by išlo o podpis nebohého Š. K. s tým, ţe porovnanie sporných podpisov nebolo moţné pre ich druhovú nezhodnosť, sporné podpisy boli textové, zatiaľ čo porovnávacie podpisy boli nacvičené nečitateľne, iné dokumenty nebolo moţné na znalecké skúmanie predloţiť ani zo strany súdu, ani zo strany účastníkov konania, ktorí inými dokumentmi, na ktorých by boli podpisy nebohého Š. K., ktoré by mohli slúţiť ako porovnávací materiál, k dispozícii nemali. Súd však vzal do úvahy výpovede svedkov V. K. a M. K., ktorí potvrdili, ţe majú vedomosť o tom, ţe nebohý Š. K. si poţičal od ţalobcu sumu 130 000 Sk, ako aj výpoveď svedka R. Š., ktorý je podpísaný pod čestným vyhlásením zo dňa
- októbra 2004 a ktorý uviedol, ţe videl, ako nebohý Š. K. podpisuje čestné vyhlásenie, ako ţalobca dáva nebohému peniaze, pričom nevedel presne v akej výške, avšak podľa toho, ako to ţalobca so Š. K. prepočítavali, mal za to, ţe to bola väčšia suma. Čiastočné zamietnutie ţaloby (vzťahujúce sa na príslušenstvo pohľadávky) prvostupňový súd odôvodnil tým, ţe ţalobca si spolu s istinou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9%, avšak výška úrokov z omeškania v čase omeškania dlţníka bola 6%. Rozhodnutie v časti výroku o trovách konania oprel o ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovaného rozsudkom z
- júna 2010 sp.zn. 5 Co 99/2010, 5 Co 119/2010 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, a súčasne potvrdil aj uznesenie Okresného súdu Košice II z
- januára 2009 č.k. 29 C 112/2006-115, ktorým bolo určené znalečné znalkyni Mgr. D. N. za podaný znalecký posudok č. 7/2007 zo dňa
- januára 2008 vo výške 702,25 € s tým, ţe v sume 33,19 € sa vyplatí z preddavku zloţeného ţalovaným
- apríla 2007, poloţka denníka Zsk-38/07 a v prevyšujúcej sume 669,06 € predbeţne zo štátnych prostriedkov. V dôvodoch rozhodnutia (vo veci samej) sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku povaţoval za potrebné dodať, ţe podstatnými náleţitosťami zmluvy o pôţičke je dohoda o predmete pôţičky a o čase jej vrátenia, forma tohto dvojstranného právneho úkonu nie je predpísaná, postačí aj ústna dohoda, pojmovým znakom zmluvy o pôţičke je určenie zmluvných strán (veriteľ a dlţník), prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a pri peňaţných pôţičkách veriteľ spravidla vyţaduje od dlţníka písomné prehlásenie o dlhu (tzv. dlţobný úpis), ktorým dlţník potvrdzuje, ţe 3 4 Cdo 57/2011 dlhuje veriteľovi určitú sumu, ktorý môţe byť vydaný aj po uzavretí zmluvy a môţu byť s ním spojené účinky uznania dlhu (§ 110 Občianskeho zákonníka). Čestné vyhlásenie z
- októbra 2004, podpísané právnym predchodcom ţalovaného za prítomnosti svedka, moţno vyhodnotiť ako dlţobný úpis, slúţiaci na preukázanie existencie ústne uzavretej zmluvy o pôţičke medzi ţalobcom a právnym predchodcom ţalovaného a preukazujúci podstatné náleţitosti zmluvy o pôţičke, t.j. ţe veriteľom je ţalobca a dlţníkom právny predchodca ţalovaného, ktorému bola poţičaná suma 130 000 Sk, ktorú sa zaviazal vrátiť do
- mája
- Potvrdenie uznesenia prvostupňového súdu o určení znalečného odôvodnil taktieţ jeho vecnou správnosťou s tým, ţe dôvody uvádzané ţalovaným v odvolaní, nemajú pre právne posúdenie veci nijaký význam, keďţe ţalovaný odvolanie odôvodnil iba nejednoznačnosťou záveru znaleckého posudku, na základe ktorého súd nemohol rozhodnúť. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol dovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol a uznesenie prvostupňového súdu z
- januára 2009 č.k. 29 C 112/2006-115 zrušil. Dovolanie oprel o dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Odvolaciemu súdu predovšetkým vytkol, ţe konal v ropzpore s ustanovením § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého mal obligatórne nariadiť pojednávanie, pretoţe vo veci bolo a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Spochybňujúc pravdivosť svedeckých výpovedí a vôbec dôveryhodnosť vypočutých svedkov, ako aj závery znaleckého dokazovania bez vykonania nového znaleckého dokazovania, návrh na vykonanie ktorého prvostupňový ani odvolací súd neakceptovali, dovolateľ vyslovil názor, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa nebola zabezpečená spravodlivá ochrana jeho práv a oprávnených záujmov ako účastníka konania, súd prvého stupňa nezistil úplne a správne skutkový stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo sa následne ako vada konania prejavilo aj v konaní pred odvolacím súdom. Tým, ţe odvolací súd v tak na dokazovanie zloţitej veci, kde ţalovaný nebol zastúpený advokátom, konal podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez toho, aby dal ţalovanému moţnosť uplatniť svoju obranu aj pred odvolacím súdom, pričom dokazovanie malo byť doplnené ţalovaným v odvolaní navrhovanom smere, odňal odvolací súd svojim postupom ţalovanému moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. 4 4 Cdo 57/2011 Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol ako neprípustné odmietnuť. Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania z titulu právneho zastúpenia advokátom, vo výške 188,33 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vo výroku tento vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., pričom nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. 5 4 Cdo 57/2011 Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., na ktoré poukazoval dovolateľ. Dovolateľ tvrdí, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., ako aj tým, ţe oba súdy niţšieho stupňa nevyhoveli jeho návrhu na doplnenie dokazovania. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci v prípade ţalovaného nerešpektovali niektoré z týchto práv. Zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, s účinnosťou od
- októbra 2008 zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214 O.s.p. tým, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od
- októbra 2008) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od
- októbra 2008). Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (krajský súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie nedoplňoval ani nezopakoval, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia 6 4 Cdo 57/2011 pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní ţalovaného bez nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
- októbra 2008 nemohlo preto dôjsť k odňatiu moţnosti ţalovanému pred súdom konať. Pokiaľ ide o druhú námietku ţalovaného, o ktorú opiera prípustnosť podaného dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ani táto nie je dôvodná, nakoľko po splnení povinnosti účastníkov v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je len vecou rozhodnutia súdu, ktoré z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom (R 37/1993). Ţalovaný preto neopodstatnene namietal, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Keďţe dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Pre úplnosť treba dodať, ţe pokiaľ ţalovaný napáda dovolaním aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o potvrdení prvostupňového uznesenia o určení znalečného, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku, ale nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 139 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu 7 4 Cdo 57/2011 rozhodnutia odvolacieho súdu treba prípustnosť dovolania posudzovať podľa ustanovení § 239 O.s.p., ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu. V § 239 ods. 3 O.s.p. sú však vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania. Jedným z nich je aj uznesenie o znalečnom. Dovolanie proti takémuto rozhodnutiu preto nie je prípustné. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z § 238 O.s.p., z § 239 O.s.p. (pokiaľ ide o znalečné), nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Úspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalobcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné a účelné bránenie práva, lebo v porovnaní s jeho vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo nové okolnosti. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2012 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová