Najvyšší súd 6Sžf/24/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Al

§ 246cods.

1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2, 3, 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov účinného v čase vydania rozhodnutia, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv 6Sžf/24/2011 9 a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. veta prvá a druhá, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Podľa ust. § 15 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

1. a)na predloţenie sluţobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2. b)byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
3. c)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
4. d)nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
5. e)klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
6. f)vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
7. g)nahliadnuť do zapoţičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Podľa ust. § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: 6Sžf/24/2011 10
8. a)umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
9. b)zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
10. c)poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
11. d)predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
12. e)predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
13. f)umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
14. g)zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). Podľa ust. § 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, ţe daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa povaţuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na poţiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa povaţuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. Podľa ust. § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane môţe lehotu uvedenú v prvej vete v zloţitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺţiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. 6Sžf/24/2011 11 Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺţenie lehoty je ministerstvo. Podľa ust. § 29 ods. 1, 2 zák. č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ust. § 29 ods. 4, 8 zák. č. 511/1992 Zb. ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov platného v rozhodnom čase, základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len "zdaňovacie obdobie") presahujú výdavky preukázateľne vynaloţené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie, ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 aţ 10) nie je ustanovené inak. Podľa ust. § 7 ods. 1 písm.
15. b)zák. č. 366/1999 Z. z., príjmami z podnikania sú príjmy zo ţivnosti. Podľa ust. § 23 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z. z., základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane 6Sžf/24/2011 12 a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou. Podľa ust. § 24 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z. z., daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve 5) daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 85) preukázaný výdavok (náklad) moţno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) moţno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2001 kontrolu dane z príjmov fyzických osôb, cestnej dane a dane zo závislej činnosti a funkčných pôţitkov, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 608/320/90/2007/Rei zo dňa 3.1.2007 a dodatok k protokolu o daňovej kontrole č. 608/320/3952/2007/Rei zo dňa 19.1.2007. V nadväznosti bol vydaný dodatočný platobný výmer č. 608/320/3640/2007/Rei z 31.1.2007, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb v sume 472.763,--Sk podľa ust. § 44 ods. 6 písm.
16. b)bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. Čiastkový základ dane z príjmov bol na základe vykonanej kontroly podľa ust. § 7 zák. č. 366/1999 Zb. upravený na sumu 1.709.738,--Sk. Na základe odvolania podaného ţalobcom, ţalovaný rozhodnutím zo dňa 7.8.2007, č. I/222/8723-50291/2007/992120-r zrušil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Pezinok č. 608/320/3640/2007/Rei zo dňa 31.1.2007 z dôvodu nedodrţania zákonom stanovenej lehoty na prerokovanie protokolu, keď bol deň prerokovania protokolu totoţný s dňom lehoty stanovenej daňovému subjektu na vyjadrenie sa k tomuto protokolu a v ďalšom konaní bol správca dane povinný postupovať v súlade s ust. § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., opätovne zaslať novú výzvu na prerokovanie protokolu s ohľadom na počítanie lehôt a aţ následne vydať dodatočný platobný výmer. Následne správca dane vyhotovil Protokol č. 608/320/33546/2007/Rei zo dňa 10.10.2007 a dodatok k protokolu č. 608/320/36201/2007/Sch zo dňa 15.11.2007. V nadväznosti na to bol vydaný dodatočný platobný výmer č. 608/230/37431/2007/Len zo dňa 28.11.2007, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2001 v sume 435.895,--Sk z dôvodu, ţe daň zistená po daňovej kontrole sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie roku 2001. Ţalobca v odvolaní 6Sžf/24/2011 13 proti dodatočnému platobnému výmeru namietal neuznanie výdavkov na kúpu stavebného materiálu, výdavok na poistné, výdavok na vysávač, na vyplatenie odplaty na základe dohody o vykonaní práce a výdavok za vykonané práce Ing. F. Ch.. V súvislosti s výdavkami na kúpu stavebného materiálu argumentoval ţalobca tým, ţe to, ţe materiál nebol pouţitý, je len subjektívny názor pracovníka správcu dane, pretoţe okrem toho, ţe bola kúpa materiálu riadne zaúčtovaná, bol výdavok vynaloţený v súlade s ust. § 24 zák. č. 366/1999 Z. z., pričom tvrdenie ţalovaného, ţe nemá oprávnenie na stavebnú činnosť, povaţuje za neopodstatnené, pretoţe podľa vtedy platného ţivnostenského oprávnenia na predmet činnosti „Montáţ, opravy a údrţba elektrických a vzduchotechnických zariadení“ bol podľa klasifikácie produkcie zaradený pod číselný kód 45.33.12. a nakúpený materiál bol pouţitý v súvislosti s realizáciou opráv, údrţby a montáţí pre odberateľov a musel byť kupovaný vopred na sklad, nakoľko opravy boli zabezpečované v čase pracovného voľna, mimo prevádzkových hodín odberateľov. V súvislosti s výdavkom na poistné za auto, ako i za vysávač (čistiaca technika) skonštatoval, ţe boli vynaloţené na veci, ktoré pouţíval v podnikaní. Na margo neuznania výdavku za vykonané práce Ing. Ch. skonštatoval, ţe aj samotný daňový úrad zistil, ţe práce vykonané boli, ţalobca netvrdil, ţe boli vykonané všetky práce uvedené na objednávke, a preto neboli ani predmetom fakturácie. Rozsah vykonaných prác bol odsúhlasený zmluvnými stranami a bol uvedený na dodávateľskej faktúre č. 952001. Ţalovaný rozhodnutím č. I/222/4758-24492/2008/992120-r zo dňa 9.4.2008 uvedený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Pezinok potvrdil. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa so spisovým materiálom krajského súdu ako aj administratívnym spisom ţalovaného vrátane prvostupňového správneho orgánu, dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V prvom rade odvolací súd povaţoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou ţalobcu, ohľadne nezákonnosti vykonania daňovej kontroly z dôvodu porušenia ust. § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. a prekročenia dĺţky jej trvania. S uvedenou námietkou sa nestotoţnil, pretoţe z obsahu spisu je preukázané ţe daňová kontrola začala dňa 8.2.2006 a protokol č. 608/320/90/2007/Rei zo dňa 3.1.2007 bol prerokovaný dňa 18.1.2007. 6Sžf/24/2011 14 Uvedenému predchádzala ţiadosť Daňového úradu Pezinok o predĺţenie lehoty na výkon daňovej kontroly, ktorej Daňové riaditeľstvo SR vyhovelo a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺţilo v súlade s ust. § 30a ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb. do 31.1.2007. V súlade s ust. § 15 ods. 13 citovaného zákona, kedy je daňová kontrola ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom, bola daňová kontrola u daňového subjektu ukončená dňa 18.1.2007, teda ešte stále v zákonnom limite jej trvania. Nič na uvedenom nemení ani skutočnosť, ţe medzičasom došlo k napadnutiu dodatočného platobného výmeru č. 608/320/3640/2007/Rei zo dňa 31.1.2007, ktoré bolo vydané v nadväznosti na Protokol č. 608/320/90/2007/Rei zo dňa 3.1.2007, riadnym opravným prostriedkom a uvedené rozhodnutie bolo rozhodnutím ţalovaného zo dňa 7.8.2007, č. I/222/8723- 50291/2007/992120-r zrušené pre porušenie ust. § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. správcom dane. Podľa názoru odvolacieho súdu nemoţno odstraňovaním nezákonnosti postupu správcu dane v riadnom odvolacom konaní spôsobiť ďalšiu nezákonnosť a zaťaţiť daňové konanie vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť z dôvodu prekročenia trvania daňovej kontroly nad rámec zákonného limitu. Ďalší postup správcu dane bol v súlade so závermi odvolacieho správneho orgánu a tým, ţe bol ţalobcovi daný priestor na opätovné prerokovanie protokolu č. 608/320/33546/2007/Rei zo dňa 10.10.2007 uţ v zákonom stanovenej lehote. Tým, ţe protokol bol prerokovaný dňa 15.11.2007, nemoţno skonštatovať, ţe by bolo zasiahnuté do jeho práv neprimeranou dĺţkou trvania daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu. Taktieţ podľa názoru odvolacieho súdu nemoţno tvrdenie o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu prekročenia jej dĺţky trvania generalizovať a je treba prihliadať okrem iného aj na udrţanie rovnováhy medzi fiškálnymi záujmami štátu a výkonom práv daňových orgánov, keďţe daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry subjektu (zásada proporcionality). Krajský súd nepochybil, pokiaľ sa námietkou nezákonnosti daňového konania z vyššie uvedených dôvodov nezaoberal, pretoţe ţalobca vzniesol túto námietku aţ po uplynutí lehoty, v ktorej je oprávnený určiť rozsah ţalobných dôvodov v súlade s ust. § 250b ods. 1 O.s.p., kde je vyjadrená koncentračná zásada a podľa názoru odvolacieho súdu uvedená námietka v kontexte preskúmavanej veci nepostihuje konanie takou vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a na ktorú by mal súd prihliadať z úradnej moci, pretoţe napriek tomu, ţe došlo k ukončeniu daňovej kontroly v zákonnej lehote, zrušenie rozhodnutia príslušného daňového úradu z dôvodu porušenia iného procesného práva nepredstavuje taký zásah do práv ţalobcu, ktorý by mal za následok nezákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia. Práve naopak ţalobcovi bol daný opätovne priestor na vyjadrenie 6Sžf/24/2011 15 sa k protokolu o výsledku daňovej kontroly a následne k jeho prejednaniu. Z uvedeného dôvodu povaţuje odvolací súd námietku ţalobcu za nedôvodnú. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe prekáţkou daňovej uznateľnosti ţalobcom deklarovaných výdavkov v predmetnej veci bolo nesplnenie podmienky existencie, vecnosti a preukázateľnosti s tým, ţe jednotlivo zdôvodnil dôvod neuznania výdavkov. Tým, ţe sa v zásade stotoţnil s názorom ţalovaného prezentovaným v odôvodnení ţalobou napadnutom rozhodnutí, s ktorým ţalobca nesúhlasí, ešte neznamená, ţe zo strany krajského súdu došlo k porušeniu ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z tohto pohľadu povaţuje odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu za dostatočne odôvodnené, dávajúce odpoveď na všetky relevantné ţalobné námietky. Pokiaľ ţalobca namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov v daňovom konaní, ktoré mali za následok nesprávne hmotnoprávne posúdenie veci, odvolací súd zdôrazňuje, ţe jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. V činnosti správcu dane pred vyrubením daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia sa uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k zisteniam, pričom táto nepredstavuje 6Sžf/24/2011 16 absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáţu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dôkazné bremeno v daňovom konaní leţí na pleciach daňových subjektov, preto pokiaľ si uplatňuje daňovník výdavky ako daňovo uznateľné musí preukázať, ţe si ich uplatnil v súlade so zákonom o daniach z príjmov a taktieţ môţu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne a to predovšetkým aj splniť svoju dôkaznú povinnosť. V tomto ohľade sa odvolací súd plne stotoţňuje so záverom krajského súdu ohľadne námietky týkajúcej sa dôvodov neuznania výdavkov ţalobcu za čistiace a montáţne práce vo výške 810.000,--Sk od dodávateľa Ing. Ch.. Zastáva názor, ţe krajský súd sa k otázke rozsahu prác vyjadriť ani nemohol, keďţe rozsah týchto prác ostal nejasný. Na základe zistených skutočností, ktoré správca dane posúdil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v daňovom konaní v rámci dokazovania sa správcovi dane nepodarilo dokázať jednu zo základných podmienok definovaných v ust. § 24 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a to podmienku preukázateľnosti. Odvolací súd sa stotoţňuje so záverom správcu dane ako i krajským súdom ohľadne nepreukázania vecnej súvislosti nákupu tohto materiálu s dosiahnutím, udrţaním svojich príjmov ako aj skutočnosť, ţe tento bol reálne pouţitý u jednotlivých odberateľov. V zásade sa odvolací súd stotoţnil aj s právnym záverom krajského súdu súvisiacim s neuznaním výdavku nákupu stavebného materiálu v sume 180.417,--Sk od J. V., ktorý povaţoval odôvodnenie ţalobou napadnutého rozhodnutia za dostatočne zrozumiteľné, preskúmateľné a vecne správne. Ţalovaný skonštatoval, ţe ak si daňový subjekt uplatňuje daňovo uznateľné výdavky na nákup stavebného materiálu, bolo jeho povinnosťou preukázať vecnú súvislosť nákupu tohto materiálu s dosiahnutím, udrţaním svojich príjmov, ako aj skutočnosť, ţe tento materiál bol reálne pouţitý u jednotlivých odberateľov. Hoci predmetom činnosti daňového subjektu bola montáţ, údrţba a kontrola vzduchotechnických zariadení, z predloţených dokladov nevyplynulo ţiadne vykonávanie konkrétnych stavebných práv pre odberateľov. Napriek riadnej evidencii a riadnemu zaúčtovaniu sa nedá skonštatovať oprávnené zahrnutie výdavku do základu dane, pretoţe podmienka preukázateľnosti nebola splnená. Konštatovanie krajského súdu ako aj správneho orgánu o tom, ţe ţalobca v čase rozhodnom nedisponoval oprávnením na stavebnú činnosť, vo vzťahu k argumentácii ţalobcu ohľadne zaradenia jeho predmetu činnosti podľa klasifikácie produkcie pod kód 45 predstavujúci stavebnú činnosť, nie je aţ tak zásadné pochybenie vo vzťahu k správnosti záveru ohľadne nepreukázania podmienky preukázateľnosti daňového výdavku. To, či 6Sžf/24/2011 17 porušoval daňový subjekt zákonnú úpravu na úseku ţivnostenského podnikania tým, či mal alebo nemal oprávnenie na stavebnú činnosť spojenú s výkonom predmetu jeho činnosti, nič nemení na tom, ţe aj keď reálne nejaké stavebné práce v súvislosti s predmetom svojej činnosti vykonával, nepreukázal vecnú súvislosť nákupu tohto materiálu s dosiahnutím a udrţaním svojich príjmov ako i tú skutočnosť, ţe bol reálne pouţitý u jednotlivých odberateľov a ak aj bol pouţitý, na aké konkrétne práce bol vynaloţený. Na uznanie takéhoto výdavku nestačí iba riadna účtovná evidencia a prípadné oprávnenie na výkon takejto činnosti, ale aj reálne preukázanie pouţitia stavebného materiálu na konkrétnu prácu u odberateľov. S argumentáciou ţalobcu ohľadne porušenia ust. § 15 ods. 5 písm.
17. f)zák. č. 511/1992 Zb. sa odvolací súd nestotoţňuje a povaţuje ju za účelovú, nakoľko je síce správne tvrdenie ţalobcu, ţe z ust. § 15 ods. 16 zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva primerané pouţitie ustanovení prvej časti a ust. § 32, 34 a 41 a ţe v súlade s ust. § 41 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého, keď vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predloţených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, avšak týmto nemohlo dôjsť k porušeniu práva ţalobcu vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, pretoţe toto právo mohol a aj ţalobca vyuţil v rámci daňového konania, keď sa k protokolu vyjadril a zároveň bol tento v jeho prítomnosti prerokovaný. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa pritom v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. 6Sžf/24/2011 18 O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 30. mája 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth