1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţaloby ţalobcu, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/226/17020-46721/2009/990565-r, č. I/226/17020-46730/2009/990565-r a č. I/226/17020-46728/2009/990565-r, všetky z
2 písm. a/ zákona o DPH. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší všetky tri rozhodnutia ţalovaného a vráti mu vec na ďalšie konanie. Namietal, ţe nesúhlasí s názorom krajského súdu, pretoţe súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, ţe v daňovom ako aj v súdnom konaní na základe predloţených dôkazných prostriedkov jednoznačne preukázal splnenie všetkých podmienok v zmysle § 20 ods. 2 zákona o DPH, a preto má za to, ţe mu nárok na odpočet DPH vznikol. Ďalej namietal, ţe pri dodaní nafty obchodoval s pánom O. L. ml., ktorý za spoločnosť M., S. konal, ako aj preberal platby za naftu ako zamestnanec dodávateľa, pričom konanie O. L. ml. nebolo spoločnosťou M., S. spochybnené, a to ani potom, ako sa spoločnosť M., S. o jeho konaní dozvedela. Teda, ţalobca má za to, ţe konanie O. L. ml. vo veci spoločnosti M., S. je moţné povaţovať za konanie tejto spoločnosti napriek absencii plnomocenstva. Ďalej namietal, ţe ţalovaný ako aj krajský súd zohľadnili len skutočnosti v neprospech ţalobcu. Poukazoval na to, ţe účelom daňovej kontroly je čo najúplnejšie zistenie daňovej povinnosti daňového subjektu a je potrebné prihliadať nielen na záujmy štátu, ale dbať aj na záujmy a práva daňového subjektu. Preto správca dane musí pri svojich zisteniach poukazovať na všetky zistené nedostatky, ktoré nielen negatívne ale aj pozitívne ovplyvňujú výšku dane vyčíslenej daňovým subjektom. Ďalej uviedol, ţe ţalobca vo svojich daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty deklaroval na jednej strane nákup motorovej nafty od svojich dodávateľov, kde na základe prijatých faktúr uplatňoval nárok na odpočet DPH a na druhej strane deklaroval predaj motorovej nafty svojim odberateľom, kde z týchto uskutočnených zdaniteľných plnení deklaroval daňovú povinnosť. Poukazoval na to, ţe ak sa
záveru ţalovaného dodanie motorovej nafty od dodávateľa neuskutočnilo, potom nemohlo následne dôjsť k dodaniu zodpovedajúceho mnoţstva motorovej nafty jeho odberateľom, a teda ani k uskutočneniu zdaniteľných plnení, nakoľko ţalobca bol len distribútorom a nie výrobcom motorovej nafty a mohol predať len toľko nafty, koľko nakúpil. Preto bolo povinnosťou ţalovaného ako aj správcu dane za predmetné zdaňovacie obdobia povaţovať za neuskutočnené aj predaj zodpovedajúceho mnoţstva tovaru nakúpeného od dodávateľa. Tvrdil, ţe ak nedostatočne preukázal nákup tovaru, potom nemohol u ţalovaného uspieť ani 4 8Sžf/32/2010 s preukázaním následného predaja tohto tovaru. Poukazoval na to, ţe vzhľadom na uvedené, krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Súčasne uviedol, ţe pokiaľ krajský súd okrem iného odôvodnil rozsudok aj tým, ţe ţalobca ako ani jeho dodávateľ nesplnili povinnosť v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, t. j. nepreukázali okrem registrácie obchodníka aj skutočnosť, ţe sú drţiteľmi odberného preukazu na odber daňovo zvýhodnených minerálnych olejov, tak táto skutočnosť s prejednávanou vecou nesúvisí, čo napokon konštatoval aj samotný krajský súd. Posudzovanie tejto otázky pritom podstatne ovplyvnilo rozhodnutie súdu vo veci samej. Ţalobca napokon uviedol, ţe v dôsledku uvedeného je odôvodnenie rozsudku nepresvedčivé, zmätočné, nepreskúmateľné a konanie krajského súdu má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach ţaloby a v rozsahu odvolania ţalobcu /§ 212 ods.1 O.s.p./, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. mája 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Predmetom konania v danej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť horeoznačených rozhodnutí ţalovaného, ktorými potvrdil horeuvedené dodatočné platobné výmery Daňového úradu Trenčín, ktorými bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia november 2002, jún 2003 a apríl 2003 v celkovej výške 838 069 Sk. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). 5 8Sžf/32/2010 Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu 6 8Sžf/32/2010 dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 veta prvá zákona č. 289/1995 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie november 2002) platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje inak.
2 zákona o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie november 2002) platiteľ má nárok na odpočet dane, ak:
1 písm. c/ zákona č. 289/1995 Z. z. (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie jún 2003 a apríl 2003) odpočítať daň
môţe platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ.
2 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) daňový doklad musí obsahovať obchodné meno, sídlo alebo 7 8Sžf/32/2010 trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobca v konaní ako dôkazy na podporu svojich tvrdení predloţil faktúry č. X.- interné číslo X., č. X.- interné číslo X., č. X. – interné číslo X., č. X.- interné číslo X. za zdaňovacie obdobie november 2002, vo faktúre č. X. - interné číslo X., č. X. – interné číslo X. za zdaňovacie obdobie jún 2003 a vo faktúrach č. X. - interné číslo X., č. X. – interné číslo č. X., č. X. - interné číslo X. za zdaňovacie obdobie apríl 2003, ktoré boli vystavené spoločnosťou M., S., so sídlom v B., predmetom ktorých bola fakturácia za dodanie motorovej nafty. Nepredloţil však ţiadne iné listinné dôkazy, resp. neoznačil iné dôkazy na podporu svojich tvrdení, ţe predmetné dodávky motorovej nafty boli uskutočnené skutočne obchodnou spoločnosťou M., S.. Ďalej mal najvyšší súd z obsahu administratívneho spisového materiálu za preukázané, ţe ţalobca nepredloţil ţiadne dôkazy preukazujúce úhrady vyššie uvedených faktúr, a to ani úhrady hotovostné, pričom správcovi dane sa nepodarilo získať v spoločnosti M., S. ţiadne doklady ani účtovnú evidenciu týkajúcu sa dodania fakturovanej nafty ţalobcovi. Spoločnosť M., S. totiţ nepodávala ţiadne štvrťročné prehľady, ročné hlásenia ani neodvádzala daň zo závislej činnosti. Jej konateľ J. T. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 600/321/136399/05 zo dňa 13.10.2005 uviedol, ţe nemá ţiadne informácie o sídle spoločnosti, nevie nič o jej obchodných aktivitách ani o vystavených faktúrach, nič nevie o daňových priznaniach ani o účtovníctve, ktoré
neho mal viesť O. L. starší. Ďalej konateľ spoločnosti J. T. uviedol, ţe plnomocenstvo dal P. H., pričom jej fotokópia nebola správcovi dane predloţená. Taktieţ uviedol, ţe P. H. mu dal podpísať niekoľko dokumentov, avšak nevedel uviesť o aké dokumenty išlo a ţe v predchádzajúcich výpovediach na Daňovom úrade v Trenčíne a na Daňovom úrade v Ţiline vypovedal z dôvodu strachu nepravdivo a jedinou činnosťou, ktorú ako konateľ spoločnosti vykonával bol výber peňazí z účtov v bankách, ktoré potom odovzdával P. H. a O. L. mladšiemu, za čo dostával finančnú odmenu vo výške od 1000 Sk do 5000 Sk. V zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 4.1.2006 v rámci výkonu daňovej kontroly dane z príjmov fyzických osôb J. T. uviedol, ţe P. M. nepozná, alebo si nespomína, ţe by sa s ním stretol. Ďalej mal najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, ţe napriek riadnemu predvolaniu sa ţalobca výsluchu J. T. ako svedka nezúčastnil. Tento svedok taktieţ poprel podpis na predmetných faktúrach, ktoré videl iba keď mu boli predloţené daňovými orgánmi a políciou. Ďalej uviedol, ţe nikdy nemal pečiatku spoločnosti M., S.. 8 8Sžf/32/2010 Z obsahu spisového materiálu mal ďalej najvyšší súd za preukázané, ţe správcovi dane sa ani s pomocou Obvodného oddelenia Policajného zboru SR v Dubnici nad Váhom nepodarilo zabezpečiť výpoveď P. H., keďţe tento sa na adrese svojho trvalého bydliska nezdrţiava, na uvedenej adrese býva iná osoba, ktorá nevedela uviesť, kde sa predchádzajúci majiteľ odsťahoval. Ako svedok bol vypočutý aj O. L. starší, bytom T., N. X., ktorý uviedol, ţe pre spoločnosť M., S. vykonával zmluvy, dohody, prevody obchodného podielu, mal viesť aj účtovníctvo, ale napokon ho neviedol. S ţalobcom sa stretol len raz a nemal vedomosti o vystavených faktúrach a ani o tom či boli uhradené. Najvyšší súd poukazuje na to, ţe skutočnosťou rozhodujúcou v tomto prípade je, ţe ţalobca v daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie motorovej nafty, vyfakturovanej vyššie označenými faktúrami, ani ich úhradu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli ţalobcovi vôbec dodané a ţe boli dodané práve obchodnou spoločnosťou M., S.. Ţalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Zákon č. 289/1995 Z. z. (účinný v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutí) v ustanovení § 20 ods. 1 viaţe nárok platiteľa na odpočet dane pri prijatých plneniach, ak boli prijaté na účely uskutočnenia zdaniteľných plnení. Tento nárok ďalej časovo a vecne podmieňuje splnením všetkých podmienok zakotvených v odseku 2. Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty
ustanovenia § 20 zákona č. 289/1995 Z. z. (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia) spočíva v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto ho nemoţno iba stotoţňovať s faktúrou. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí obsahovať predpísané 9 8Sžf/32/2010 náleţitosti a musí ho vydať platiteľ, a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad a z obsahu administratívneho i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane
ustanovenia § 20 ods. 1 ani § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia). Pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta nedostatočne zistený skutkový stav krajským súdom, najvyšší súd k tejto námietke dáva do pozornosti ţalobcu, ţe v konaniach o ţalobách (§ 247 a nasl. OSP) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP). Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva, ktorý je stanovený v § 244 OSP. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý (s výnimkou vecí v tzv. plnej jurisdikcii /§ 250i ods. 2 OSP/) posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky si nemohol osvojiť argumentáciu ţalobcu, ţe ţalovaný sa v dokazovaní zameral len na spochybnenie O. L. ml. konať za spoločnosť M., S.. V danom prípade je právne irelevantné, či O. L. ml. konal ako zamestnanec spoločnosti M., S., alebo ako splnomocnený zástupca. Z obsahu administratívneho spisu mal totiţ aj Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, ţe ţalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli ţalobcovi vôbec dodané a ţe boli dodané dodávateľom obchodnou 10 8Sžf/32/2010 spoločnosťou M., S.. Ţalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Pokiaľ ţalobca namieta, ţe krajský súd okrem iného odôvodnil rozsudok aj tým, ţe ţalobca ako ani jeho dodávateľ nesplnili povinnosť v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, t. j. nepreukázali okrem registrácie obchodníka aj skutočnosť, ţe sú drţiteľmi odberného preukazu na odber daňovo zvýhodnených minerálnych olejov, najvyšší súd poukazuje na to, ţe táto skutočnosť je danej veci v zásade právne irelevantná, poukazuje však v celom kontexte iných dôkazov na to, ţe v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočet DPH. Najvyšší súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov v danej veci aj v zmysle ustanovenia § 250j ods. 3 OSP, konkrétne či daňové konanie netrpí takými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. 11 8Sžf/32/2010 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 12. mája 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.