Obsah (12)

§ 22§ 246c§ 250j§ 2§ 3§ 16§ 32§ 33§ 51§ 74§ 45§ 47

Najvyšší súd 10Sžd/24/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JU

§ 22ods.

1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „ZP“), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe 15. mája 2010 v čase o 15.37 hod. viedol vozidlo zn. VW Passat, ev. č. X. v Trenčíne na ceste č. I/61 na ulici M. R. Štefánika, kde prekročil povolenú rýchlosť jazdy o 24 km/hod., čím porušil § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Za to mu boli

§ 22ods.

2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov uloţené pokuta 300 € (Eur) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 (osem) mesiacov a povinnosť uhradiť trovy konania 16 € (šestnásť Eur). Na základe odvolania ţalobcu ţalovaný rozhodnutím č. KRP-KDI-P-117/2010 z 20. septembra 2010 zmenil rozhodnutie o treste a uloţil ţalobcovi pokutu 300 € (Eur) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 (troch) mesiacov, pričom povinnosť o úhrade trov konania ostala nezmenená. Ohľadne výšky uloţenej sankcie ţalovaný uviedol, ţe prvostupňový správny orgán nehodnotil konanie ţalobcu komplexne a keďţe mu priťaţovalo spáchanie jedného z najzávaţnejších priestupkov a predchádzajúce štyri postihy za rovnaký priestupok v predchádzajúcich dvoch rokoch a naopak poľahčovalo mu, ţe pri spáchaní priestupku nedošlo k ujme na zdraví ani ku škode na majetku, bolo v súlade so zákonom zmeniť sankciu tak, ţe zmiernil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Krajský súd v Trenčíne na základe ţaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia a ţalobu zamietol dôvodiac, ţe vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a vyvodený správny právny záver. V administratívnom spise sa

súdu prvého stupňa nachádzajú podklady, ktoré presvedčivo poukazujú, ţe bola meraná rýchlosť vozidla ţalobcu, ţe policajtka vykonávajúca meranie bola na meranie spôsobilá, pričom opak je subjektívnym názorom ţalobcu. Odborné stanovisko Z., s.r.o. jednoznačne konštatovalo, ţe bolo zmerané vozidlo ţalobcu, a nie motocykel, ktorý ho mohol i predbiehať a tieţ ísť rýchlejšie neţ je povolená rýchlosť (avšak tým sa krajský súd nezaoberal). Rovnako krajský súd neakceptoval námietku 3 10Sţd/24/2011 ţalobcu o tom, ţe by boli poškodené práva ţalobcu ako účastníka konania tým, ţe by nebol riadne predvolaný na ústne prerokovanie priestupku dňa

1. júla
2. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Uviedol, ţe ústne pojednávanie
3. júla 2010 sa uskutočnilo bez jeho prítomnosti a nemohol byť teda dostatočne zistený skutočný stav, keď aj ţalovaný aj krajský súd vychádzali z úradného záznamu npráp. L. vyhotoveného aţ
4. augusta 2010 – po ústnom pojednávaní. Rovnako opakovane namietal, ţe laserový merač rýchlosti odmeral motocykel, ktorý ho predchádzal v čase merania a išiel rýchlejšie ako jeho vozidlo. Pritom motocyklista, ktorý spôsoboval ďaleko väčšie ohrozenie, ako jeho vozidlo zastavený a pokutovaný nebol. Poukázal tieţ na vadnosť meracieho laserového prístroja, jeho opravovanie pred meraním, fotografovanie jeho vozidla dvakrát, kým ostatné boli snímkované len raz a z toho vyvodil, ţe doposiaľ nebol dostatočne zistený skutočný stav. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. K odvolaniu sa písomne vyjadril ţalovaný tak, ţe na laserovom merači neboli ani po skutku –
5. novembra 2011, kedy bol kontrolovaný, zistené ţiadne poškodenia ani odchýlky, meradlo zodpovedalo schválenému typu a spĺňalo metrologické poţiadavky na daný druh meradla. Námietky ţalobcu týkajúce sa úradného záznamu npráp. L. z
6. augusta 2010, moţnosť zamerania motorky namiesto vozidla ţalobcu, či opakované snímanie nie sú takými, aby spochybnili dostatočne a správne zistený skutkový stav a konanie príslušných orgánov v súlade so zákonom a ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a odvolanie ţalobcu zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

§ 250ja ods.

2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa

1. marca 2011, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca ţalobcu a vyuţil moţnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci. Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. 4 10Sţd/24/2011 Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
2. mája 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného č. KRP-KDI-P-117/2010 z
3. septembra 2010, ktorým tento zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č. ORP-300/DI-SK-2010 z
4. júla
5. Týmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol ţalobca uznaný vinným z priestupku

§ 22ods.

1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „ZP“), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe 15. mája 2010 v čase o 15.37 hod. viedol vozidlo zn. VW Passat, ev. č. X. v Trenčíne na ceste č. I/61 na ulici M. R. Štefánika, kde prekročil povolenú rýchlosť jazdy o 24 km/hod., čím porušil § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, za čo mu boli uloţené uţ uvedené sankcie a povinnosť nahradiť trovy konania.

§ 2ods.

1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný

osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

§ 22ods.

1 písm. h/ ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h-1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h-1 a viac.

§ 3ods.

1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“), účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

§ 3ods.

2 písm. b/ ZCP, účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

§ 16ods.

4 ZCP vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50km/h., ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km/h.

§ 3ods.

5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj Správny poriadok), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 5 10Sţd/24/2011

§ 32ods.

l zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.

§ 33ods.

l a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

§ 51

ZP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Preskúmaním predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, zistil, ţe ani orgány objasňujúce priestupok, ani Krajský súd v Trenčíne sa uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadili, keď skutkový stav veci nebol dostatočne zistený, a preto bol i nesprávne právne posúdený a napokon v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z doposiaľ vykonaného dokazovania a z obsahu pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, ţe ţalobca 15. mája 2010 o 15.37.03 aţ 15.37.04 hod. v Trenčíne na Štefánikovej ulici mal jazdiť osobným motorovým vozidlom zn. VW Passat ev. č. X. rýchlosťou o 24 kilometrov za hodinu vyššou neţ je povolené v obci. Zo snímok, ktoré počas sluţby v uvedený deň vyhotovila príslušníčka Policajného zboru SR npráp. L. vyplynulo, ţe merací kríţ je namierený na vozidlo VW Pasat s ev. č. X. ţalobcu a meraná rýchlosť je na dvoch snímkach odmeraných na vzdialenosť 144,4 metra o 15.37.03 74 km/hod. a na vzdialenosť 120,9 metra o sekundu neskôr rovnako 74 km/hod. Na oboch snímkach je na pravom okraji zachytená časť postavy na motorke, ktorá jazdí pred vozidlom Passat ţalobcu v jeho jazdnom pruhu, bliţšie k stredovej čiare. Okresný dopravný inšpektorát v Trenčíne povaţoval konanie ţalobcu za dopravný priestupok

§ 22ods.

1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. a na podklade správy o výsledku objasňovania priestupku z

1. mája 2010, fotografie vozidla ţalobcu z
2. mája 2010 o 15.37.03, certifikátu o overení cestného laserového rýchlomera z
3. novembra 2009 vypracovaného Slovenským metrologickým ústavom a evidenčnej karty vodiča – ţalobcu, rozhodol
4. júla 2010 o prejednaní priestupku bez prítomnosti ţalobcu, či jeho zástupcu tak, ako uţ bolo uvedené. 6 10Sţd/24/2011 Po
5. júli 2010 predloţila úradný záznam z
6. augusta 2010 npráp. L., v ktorom sa vyjadrovala k spôsobu merania rýchlosti vozidla ţalobcu
7. mája
8. Na tento úradný záznam vzal zreteľ a vzal ho i za podklad svojho rozhodnutia Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne, ktorý rozhodoval
9. septembra 2010 tieţ bez prítomnosti ţalobcu, či jeho právneho zástupcu, takţe sa nemohli vyjadriť k novému dôkazu – úradnému záznamu z
10. augusta
11. Po
12. októbri 2010 (po podaní ţaloby) aţ
13. decembra 2010 Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne, ako doplnenie vyjadrenia k ţalobe M., zaslal Krajskému súdu v Trenčíne odborné stanovisko Ing. J. zo
14. decembra
15. Zo znenia § 73 ods. 2 ZP vyplýva, ţe obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemoţno donucovať.

§ 74ods.

1 ZP, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Spoločne s uţ citovaným ustanovením § 32 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,

ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov, aj

§ 33ods.

2 citovaného zákona správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Okresný dopravný inšpektorát konal v súlade so zákonom, keď po riadnom predvolaní obvineného z priestupku - ţalobcu

1. júna 2010, konal
2. júla 2010 ústne pojednávanie o priestupku bez jeho prítomnosti v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 ZP. Ţalobca mal dostatok času na riadne ospravedlnenie, pokiaľ mu bránila nejaká prekáţka v účasti na ústnom pojednávaní
3. júla
4. Pokiaľ ţalobca predpokladal, ţe sa konania nemusí zúčastniť len preto, ţe na návratke doručenky uviedol dátum
5. októbra 2010 namiesto
6. júna 2010, kedy predvolanie prevzal, nie je tomu tak. Najvyšší súd SR nezistil vadu konania v tom, ţe by predvolanie bolo vyhotovené neskôr, neţ sa malo konať, ako to namietal opakovane ţalobca. Okresný dopravný inšpektorát v Trenčíne dokonca mohol pouţiť pre vynútenie si účasti ţalobcu na ústnom pojednávaní, ktorý sa bez váţnych dôvodov nedostavil na ústne 7 10Sţd/24/2011 pojednávanie, a tieţ ak povaţoval jeho osobnú účasť napríklad kvôli prednesu jeho obhajobných tvrdení za nevyhnutnú, poriadkové opatrenie

§ 45Správneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však preskúmaním zistil závaţné a opakované porušenie práva na obhajobu a nedodrţanie citovaných ustanovení zákonov o priestupkoch i o správnom konaní. V priestupkovom konaní ako špeciálnom druhu správneho konania má obvinený z priestupku právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Okresný dopravný inšpektorát nedal ţalobcovi moţnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam tvoriacim podklad rozhodnutia z

1. júla 2010 a ani nemohol, pretoţe aţ
2. augusta 2010 vyhotovila svoj úradný záznam npráp. L. a odborné vyjadrenie Ing. J. bolo vyhotovené aţ po odvolacom konaní Krajského dopravného inšpektorátu
3. decembra
4. Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne však úradný záznam npráp. L. vzal za podklad pre svoje rozhodnutie vydané bez účasti a moţnosti vyjadrenia ţalobcu, či jeho zástupcu a na odborné vyjadrenie Ing. J. sa vo vyjadrení k ţalobe odvolával, ako keby bolo zadováţené v súlade so zákonom – pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Nie je úlohou prieskumného konania či uţ súdu prvého stupňa alebo súdu odvolacieho, aby naprával pochybenia správnych orgánov podrobným zisťovaním skutkového stavu a rozhodovaním o ňom, a právny poriadok to ani nedovoľuje, pretoţe by to znamenalo nahrádzanie ich konania v rozpore so zákonom a rovnako by to spôsobovalo porušovanie práva na obhajobu, resp. jeho odňatie oprávneným osobám pred týmito orgánmi. Navyše odvolací súd nezistil len toto závaţné procesné pochybenie priestupkových orgánov i súdu prvého stupňa. Doposiaľ nebolo v priestupkovom konaní bez akýchkoľvek pochybností zistené, či laserový merač rýchlosti, ktorým npráp. L. merala rýchlosť vozidla ţalobcu
5. mája 2010 odmeral v danom okamihu jedine a len rýchlosť vozidla ţalobcu a nie aj motorkára, ktorého zachytila optika meracieho prístroja a nebolo ani vysvetlené, z akých dôvodov je tomu tak. Nestalo sa tak len pre nedodrţanie práva na obhajobu, ale i preto, ţe ani odborné vyjadrenie Ing. J., ak by naň bolo moţné prihliadať ako na riadny relevantný a v súlade s procesnými ustanoveniami získaný dôkaz, neobsahuje jednoznačný záver o námietke ţalobcu, ţe laserový merač odmeral rýchlosť motorky, ktorá predchádzala jeho vozidlo, a nie rýchlosť samotného vozidla ţalobcu. Priestupkovým konaním sa

ustanovenia § 58 ods. 1 ZP rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či 8 10Sţd/24/2011 a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom

tohto alebo iného zákona,

1. b)tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
2. c)sa uloţí sankcia za priestupok alebo sa od jej uloţenia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,
3. d)uloţí ochranné opatrenie,
4. e)uloţí páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Ak ţalobca namietal svoje zavinenie, ţe jazdil nedovolenou rýchlosťou v obci a túto prekročil o viac ako 20 km/h bolo úlohou priestupkových orgánov bez akýchkoľvek pochybností zistiť, ţe to bol ţalobca, a nikto iný, koho zachytil laserový merač rýchlosti a ak k tomu potreboval odborné vyjadrenie či znalecký posudok, mal ho zadováţiť uţ pred rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Trenčíne na ústnom pojednávaní 8. júla 2010 a nie aţ po tomto dátume, lebo tak odňal ţalobcovi právo vyjadriť sa k nemu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Rovnako náleţite by sa mal Okresný dopravný inšpektorát v Trenčíne po vrátení veci na ďalšie konanie zaoberať otázkou, do akej miery je moţné v súlade s citovanou zásadou rovnosti občanov pred zákonom vyjadrenou v priestupkovom konaní ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku, premietnuť nepostihnutie motorkára jazdiaceho prinajmenšom rovnakou rýchlosťou ako ţalobca, do výroku o treste, keďţe je nesporné, ţe ďalší priestupca ostal nepostihnutý len nečinnosťou priestupkových orgánov, keď bolo nepochybné, ţe rýchlosť jeho vozidla bola rovnaká alebo dokonca i vyššia. Z uvedeného, v súlade s uţ citovanou zásadou správneho konania uvedenou v § 3 ods. 5, veta druhá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ţe správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, nie je moţné prijať rozdielny spôsob rozhodnutia o takmer identickom priestupku, ak navyše v prerokúvanom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav. Na záver zhodnotenia dokazovania i právneho posúdenia je nutné poznamenať, ţe odvolací súd zo spisu zistil, ţe ţalobca od počiatku priestupkového konania popieral spáchanie priestupku. Uţ z tohto dôvodu mali Okresný i Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne dbať na zadováţenie takých nevyvrátiteľných dôkazov, ktoré by v otázke viny nepripúšťali ani najmenšie pochybnosti.

uţ citovaného § 51 ZP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 9 10Sţd/24/2011

§ 47ods.

3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne sa síce zaoberal podrobnejšie neţ Okresný dopravný inšpektorát v Trenčíne odôvodnením uloţenej sankcie – najmä zákazu činnosti, avšak aj tieto úvahy sú z pohľadu odvolacieho súdu nedostatočné, pretoţe skôr vedú k úvahe o sprísnení sankcie neţ k jej zmierneniu, najmä ak priťaţujúce okolnosti i priestupcova minulosť prevaţujú vysoko nad zdanlivo poľahčujúcou okolnosťou, ţe nikomu neublíţil na zdraví, ani nespôsobil škodu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil so závermi krajského súdu, ktorý mal za preukázané, ţe dopravný priestupok kladený za vinu ţalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu, preto napadnutý rozsudok

§ 250ja ods.

3 O. s. p. zmenil tak, ţe rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRP-KDI-P-117/2010 z 20. septembra 2010 zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné prihliadnuť na zásadu správneho konania, ţe v rovnakých alebo podobných prípadoch nemajú byť zásadné rozdiely v rozhodovaní, ak sa v prerokúvanom prípade ani dokazovaním nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, ţe konanie ţalobcu je priestupkom. Odvolací súd však zdôrazňuje, ţe sa tak nestalo z dôvodu jednoznačnej istoty o nevine ţalobcu, ale z dôvodu pochybností, ktoré majú oporu najmä v nie zákonne vykonanom dokazovaní policajných orgánov, ako orgánov objasňujúcich priestupok. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho súdneho konania. Jeho trovy pozostávajú zo súdnych poplatkov za podanú ţalobu (33 €) aj odvolanie (66 €), spolu vo výške 99 €, ako aj z trov právneho zastúpenia. Tie si však ţalobca v odvolacom konaní nevyčíslil vôbec a v prvostupňovom konaní si vyčíslil iba trovy, ktoré mu vznikli do 9.2.2011; z celkovej vyčíslenej sumy 369,17 € povaţoval odvolací súd za účelne vynaloţené iba trovy právneho zastúpenia za dva úkony 10 10Sţd/24/2011 právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ţaloby) v uplatnenej výške po 55,49 € + 2x reţijný paušál po 7,21 €, čo predstavuje spolu 125,40 €. Neakceptoval vyčíslené náklady z titulu cestovného z Bratislavy do Trenčína a späť dňa 27.10.2010 vrátane náhrady za stratu času (t.j. deň osobného podania ţaloby na súde), ani za ďalší právny úkon – písomné podanie z 9.2.2011, obsahujúce iba oznámenie, ţe ţalobca súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 23. mája 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková