Obsah (11)

§ 219§ 237§ 153§ 238§ 25§ 51§ 49§ 101§ 120§ 243b§ 146

Najvyšší súd 4 Cdo 184/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. Ľ. H., bývajúceho v H., zastúpeného JUD. L. Š., advokátom v K., proti ţ

zoznamu zrealizovaných obchodných prípadov potvrdili, ţe s uvedenými subjektmi nikdy nespolupracovali a kúpu realizovali bez sprostredkovateľa. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tieţ nedostatkom pasívnej legitimácie ţalovaného v tomto konaní, pretoţe ţalovaný vymáhanú pohľadávku zo zmluvy o pôţičke

1. marca 2003 postúpil na L. J., ktorý sa stal jej veriteľom 2 4 Cdo 184/2011 namiesto ţalovaného. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
2. októbra 2010 sp. zn. 16 Co 83/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

§ 219O.s.p.

ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vyvodil právne závery a vo veci správne rozhodol a skonštatoval aj správnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zároveň sa vyporiadal aj v odvolaní uvádzanými námietkami ţalobcu týkajúcimi sa splnenia povinnosti unesenia dôkazného bremena v konaní a tieţ námietkou týkajúcou sa svojho uznesenia z 18. mája 2009 sp. zn. 8 Co 37/2009, v ktorom riešil otázku prekáţky res iudicata v prejednávanej veci. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, ţe konanie bolo postihnuté procesnou vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p., keď postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a to tak, ţe súdom prvého stupňa nebol ako účastník konania predvolaný na „hlavné pojednávania“ kde sa vykonávali dôkazy relevantné v merite veci. Nemohol tak poloţiť otázky svedkom a reagovať na priebeh konania, prípadne navrhovať nové dôkazy. Uviedol, ţe porušenie povinnosti predvolať účastníka konania na pojednávanie kde sa vykonávajú dôkazy má za následok vadu konania

§ 237písm.

f/ O.s.p., pretoţe sa tým účastníkovi konania odníma moţnosť uplatnenia jeho procesného práva vyjadriť sa k úkonu druhého účastníka konania a odníma sa tým právo na spravodlivý proces. Zároveň poţiadal o odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný právo vyjadriť sa k podanému dovolaniu nevyuţil. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr 3 4 Cdo 184/2011 to, či dovolanie ţalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolací súd povaţuje za nutné zdôrazniť, ţe dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne pripúšťa zákon. Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú moţnosť, aby v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne umoţňuje, spochybnil opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Dovolanie ale nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním – ani pokiaľ je procesne prípustné – úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zvýrazniť) prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (porovnaj § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci rozhodol súd rozsudkom. Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). 4 4 Cdo 184/2011 V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je

§ 238ods.

1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.

ustanovenia § 242 ods. 1 druhej vety O.s.p., ukladajúceho dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal prípustnosť dovolania smerujúceho proti rozsudku nielen vo vzťahu k § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237

O.s.p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Je potrebné uviesť, ţe ak v konaní došlo k niektorej z uvedených vád, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný, teda aj rozsudok odvolacieho súdu vo veci, v ktorej je dovolanie

ustanovenia § 238 Občianskeho súdneho poriadku vylúčené [porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 11/1998, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe v čísle vydania (zväzku) 4 ročník 1998 na strane 76 pod č. 38]. Vady uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ dovolateľ nenamietal a v konaní ani nevyšli najavo. Vzhľadom na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu, ţe v prejednávanej veci mu bola postupom súdu prvého stupňa odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, 5 4 Cdo 184/2011 ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolateľ videl vadu tejto povahy v tom, ţe súd prvého stupňa ho nepredvolal na pojednávania kde sa vykonávali dôkazy v merite veci, preto nemohol svedkom klásť otázky, reagovať na priebeh konania, prípadne navrhovať nové dôkazy.

§ 25ods.

1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť.

§ 51O.s.p.

predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvolať moţno i ústne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný.

§ 49ods.

1 veta prvá a druhá O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi; ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

§ 101ods.

2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca bol v prejednávanej veci zastúpený advokátom JUDr. L. Š., ktorému udelil

1. januára 2007 plnú moc na zastupovanie pre celé konanie (por. č.l. 12). Na súde prvého stupňa bolo vytýčených celkovo sedem pojednávaní, pričom na prvých štyroch súd prvého stupňa vo veci samej nezačal konať. Po vrátení mu veci odvolacím súdom na ďalšie konanie sa na súde prvého stupňa uskutočnili ešte tri pojednávania, pričom pojednávania uskutočneného
2. októbra 2009 sa osobne zúčastnil tak právny zástupca ţalobcu ako aj ţalobca, ktorý bol na tomto pojednávaní súdom prvého stupňa vypočutý ako účastník konania. Súd prvého stupňa v rámci tohto pojednávania vypočul aj svedka Ing. M. K. a z obsahu zápisnice vyplýva, ţe právnemu zástupcovi ţalobcu ako aj ţalobcovi bolo umoţnené klásť svedkovi otázky a právny zástupca navrhol súdu vypočuť v konaní ďalšieho konkrétneho svedka. Súd prvého stupňa zároveň uznesením oznámil termín ďalšieho 6 4 Cdo 184/2011 pojednávania, ktorý prítomní zobrali na vedomie (por. č.l. 92-94). Vzhľadom na tieto skutočnosti neobstojí tvrdenie dovolateľa, ţe nemal moţnosť v tomto konaní predloţiť dôkazy na ochranu svojich práv. Na ďalšom pojednávaní uskutočnenom
3. decembra 2009 sa zúčastnil právny zástupca ţalobcu, ktorý ospravedlnil neprítomnosť ţalobcu na tomto pojednávaní. Na tomto pojednávaní bol vypočutý svedok Ing. M. B., ktorému právny zástupca kládol otázky, na záver navrhol predvolať ďalších dvoch svedkov a uviedol, ţe zabezpečí účasť ďalšieho svedka a oznámi termín pojednávania ţalobcovi. Súd prvého stupňa uznesením odročil pojednávanie na
4. februára 2010 o 11.00 hod. na č.dv. 222 s tým, ţe právny zástupca ţalobcu vzal termín pojednávania na vedomie a súd tieţ uloţil právnemu zástupcovi zabezpečiť účasť ţalobcu na odročenom pojednávaní (por. č.l. 248-249). Keďţe išlo o právneho zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, v zmysle § 49 ods. 1 O.s.p. nebolo potrebné osobitne doručovať predvolanie na pojednávanie aj takto zastúpenému, na pojednávaní neprítomnému ţalobcovi (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 155/1999, uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 3 ročník 2002 na str. 53 pod č. 24). Bolo totiţ výlučne vecou (povinnosťou) advokáta ţalobcu, ktorému bol termín pojednávania riadne oznámený (naviac i s uloţením povinnosti), aby zastúpeného účastníka (od ktorého sa v danom prípade nevyţadovalo v konaní nič osobne vykonať) o tejto skutočnosti včas upovedomil. Na pojednávaní uskutočnenom
5. februára 2010 sa zúčastnil osobne právny zástupca ţalobcu, ktorý neprítomnosť ţalobcu na pojednávaní neospravedlnil, ani neţiadal pojednávanie z dôleţitého dôvodu odročiť. Z pohľadu konajúceho súdu tak v zmysle § 101 ods. 2 vety druhej O.s.p. bolo moţné pojednávať aj v jeho neprítomnosti (tento postup povaţuje dovolací súd za správny). Súd na tomto pojednávaní vypočul ďalších troch predvolaných svedkov, ktorým právny zástupca ţalobcu kládol na doplnenie ich výsluchu otázky a na dotaz súdu uviedol, ţe ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Prítomným právnym zástupcom účastníkov bolo dané poučenie

§ 120ods.

4 O.s.p., na čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil aj rozsudok vo veci samej (por. č.l. 254-256 p.v.). Uvedeným postupom súdu prvého stupňa nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať, pretoţe tak on, ako aj jeho právny zástupca mali vytvorenú moţnosť sa 7 4 Cdo 184/2011 týchto procesných úkonov (pojednávania) zúčastniť, klásť svedkom otázky, navrhovať dôkazy, ktorú moţnosť aj vyuţili. Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe postupom súdu nebola ţalobcovi v tomto konaní odňatá moţnosť pred súdom konať a dovolateľ tak neopodstatnene vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania z § 237 písm. f/ O.s.p. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

§ 243bods.

5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. mája 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová