2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č.p. UHCP-BB-SK-102- 001/2010 zo dňa
1 písm. f/ zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „zákon“) s poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. d/ zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţiadateľ (ţalobca) k ţiadosti nepriloţil doklady potvrdzujúce jeho bezúhonnosť (výpis z registra trestov Generálnej prokuratúry SR a výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky), bol preto vyzvaný na odstránenie týchto nedostatkov s poučením o následkoch neodstránenia nedostatkov. Ţiadateľ mal chýbajúce doklady predloţiť do 28. júna 2010, v tejto lehote však predloţil len výpis z registra trestov Generálnej prokuratúry SR. Výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky ţiadateľ nepredloţil ani v predĺţenej lehote do 28. júla 2010, čo malo za následok zastavenie konania. Krajský súd dospel k záveru, ţe neboli splnené podmienky na zastavenie konania
1 písm. d/ Správneho poriadku, nakoľko ust. § 43 ods. 1 písm. f/ a nasl. zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorých ţalobca poţiadal na úradnom tlačive na policajnom útvare v súlade s § 43 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov o udelenie tolerovaného pobytu, neustanovujú pre toto podanie okrem povinnosti ţiadosť podať na úradnom tlačive ţiadne iné náleţitosti a neustanovujú cudzincovi povinnosť predloţiť k ţiadosti ţiadne doklady. Podanie ţalobcu teda spĺňalo všetky náleţitosť v zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku, keďţe osobitný predpis neustanovil pre toto podanie ďalšie náleţitosti. Z tohto dôvodu krajský súd povaţoval postup správneho orgánu
3 Správneho poriadku v rozpore s týmto ustanovením, keď ţalobcu vyzval na odstránenie vád 3 10Sţa/7/2012 v stanovenej lehote 60 dní s poučením, ţe inak konanie zastaví. Z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení konania – výzvy
3 Správneho poriadku
krajského súdu nie je zrejmé, aké konkrétne nedostatky podania sa ţalobcovi vytýkajú, ani aké konkrétne nedostatky podania má teda odstrániť. Správny orgán ţalobcu teda de facto nevyzval pod následkom zastavenia konania na odstránenie vád – nedostatkov samotného podania, ale na predloţenie „chýbajúcich dokladov“ o bezúhonnosti s poukazom na § 79 ods. 1 zákona o pobyte, ktoré však zákon o pobyte cudzincov pre takýto druh ţiadosti a konanie v ust. § 43 a nasl. zákona o pobyte cudzincov ani nevyţaduje, pritom doklady o bezúhonnosti cit. zákon vyţaduje od cudzinca len v prípade podania ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt
3 písm. b), alebo
3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, v prípade ţiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt. K argumentácii ţalovaného, ţe postupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý správnemu orgánu ukladá povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, krajský súd uviedol, ţe nespochybňuje túto povinnosť správneho orgánu ani jeho oprávnenie zaobstarať si od účastníka konania podklady potrebné pre rozhodnutie, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje sám správny orgán (§ 32 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku), rovnako nespochybňuje ani jeho oprávnenie vyzvať ţalobcu na predloţenie listinných dôkazov – výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR a Vietnamskej socialistickej republiky, ak tieto doklady povaţuje za potrebné a rozhodné pre zistenie podmienok pre udelenie povolenia na tolerovaný pobyt ţalobcu na území SR z hľadiska, či takýto jeho pobyt by neohrozoval bezpečnosť štátu alebo verejného poriadku, nebol však
súdu zákonný taký postup správneho orgánu, keď pre nedoloţenie týchto poţadovaných dokladov na základe výzvy
3 Správneho poriadku zastavil konanie s poukazom na § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku. K tvrdeniu ţalovaného, ţe okrem zákona o pobyte cudzincov je správny orgán viazaný aj interným predpisom, ktorým je Rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR č. 3/2010 na zabezpečenie postupu vo veciach pobytu cudzincov na území SR (ďalej len „Rozkaz“) a v tomto prípade postupoval v súlade s čl. 237 prílohy tohto Rozkazu, ktorý ukladá oddeleniu cudzineckej polície povinnosť vyţiadať od cudzinca doklad potvrdzujúci bezúhonnosť, krajský súd poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a 4 10Sţa/7/2012 spôsobom, ktorý ustanoví zákon, preto pokiaľ interný predpis ukladá správnemu orgánu povinnosť postupovať nad rámec zákona, v tejto časti uvedený interný predpis nie je záväzný pre tretie osoby (cudzinca). Preto ani pri rešpektovaní postupu správneho orgánu v zmysle Rozkazu nie je moţné
krajského súdu dospieť k záveru, ţe nepredloţenie dokladov o bezúhonnosti ţalobcom k jeho ţiadosti o povolenie tolerovaného pobytu
1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov je moţno povaţovať za vadu podania, na odstránenie ktorej by bol správny orgán oprávnený ţalobcu vyzvať postupom
3 Správneho poriadku a v prípade neodstránenia vady by bolo moţné konanie zastaviť s poukazom na § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný odvolanie z dôvodu, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; zároveň ţiadal, aby odvolací súd ţalobu ţalobcu zamietol a trovy konania ako aj trovy právneho zastupovania nepriznal. Vo svojom odvolaní uviedol, ţe postupoval v súlade so Správnym poriadkom (s poukazom na ust. § 3 ods.1, 4, § 32 ods. 1 a § 78 Správneho poriadku), keď ţiadal od účastníka konania doloţiť k ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt výpis z registra trestov z Vietnamskej socialistickej republiky, ako aj výpis z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré slúţia ako podporné doklady k rozhodnutiu o ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt a je moţné z nich určiť, či by v prípade udelenia tolerovaného pobytu účastníkovi konania nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, čo správny orgán musí skúmať pri tolerovanom pobyte cudzinca
ust. § 43 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov. Ďalej dodal, ţe oddelenie cudzineckej polície pri rozhodovaní o pobyte cudzinca nemá inú moţnosť ako získať relevantné údaje k osobe ţiadateľa z jeho domovského štátu, prípadne štátu, v ktorom mal v posledných troch rokoch bydlisko. Tým, ţe prvostupňový správny orgán ţiadal od ţalobcu výpis z registra trestov z Vietnamskej socialistickej republiky, rozšíril zákonným spôsobom povinné doklady, ktoré ţalobca musel doloţiť k svojej ţiadosti. 5 10Sţa/7/2012 Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ţe z rozhodnutia č.p. UHCP-BB- RK-PP-80-004/2010 zo dňa
názoru ţalobcu, zo ţiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nevyplýva, ţe by ţiadateľ musel spolu so ţiadosťou, prípadne dodatočne, doloţiť doklady preukazujúce jeho bezúhonnosť, rovnako nevyplýva, ţe v prípade ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt príslušný orgán zastaví konanie, ak ţiadateľ na výzvu nepredloţí doklady, o ktoré bol poţiadaný. Dodal, ţe ani to, ţe pri konaní o ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt môţe príslušný orgán postupovať analogicky
ustanovení o prechodnom či trvalom pobyte na území SR nevyplýva zo ţiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Ţalovaný mal
ţalobcu právo poţadovať doklady preukazujúce bezúhonnosť, avšak zákon mu v prípade ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt neposkytuje ani právo ani neukladá povinnosť konanie o ţiadosti v prípade nedodania týchto dokladov zastaviť. Navyše ţalobca doklad nepredloţil z objektívnych dôvodov, bez vlastného zavinenia, čo bolo ţalovanému známe. Tvrdenie ţalovaného, ţe v konaní o ţiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt na území SR sa predkladajú doklady, ktoré vie objektívne zaobstarať iba účastník konania, a preto je nevyhnutné, aby správny orgán preniesol túto zodpovednosť na ţiadateľa,
názoru ţalobcu nemá oporu v zákone. Ţalovaný ani prvostupňový orgán nemôţu prenášať zodpovednosť zisťovať skutočný stav veci na ţalobcu a ten nemá povinnosť konať niečo, čo mu neukladá zákon a to bez ohľadu na existujúce interné predpisy. K záverečnému vyjadreniu ţalovaného ohľadne rozhodnutia o administratívnom vyhostení ţalobcu, povaţoval ţalobca za potrebné uviesť, ţe rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda o administratívnom vyhostení ţalobcu bolo na základe rozhodnutia súdu rozhodnutím Prezídia PZ SR Úradu hraničnej a cudzineckej polície č. p.: PPZ-HCP-BA2-2011/003437-009 zo dňa 21. júna 2011 zrušené a vec bola 7 10Sţa/7/2012 vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pričom prvostupňový orgán konanie zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. apríla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č.p. UHCP-BB-SK- 102-001/2010 zo dňa
1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov s poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku. Z pripojenej spisovej dokumentácie odvolací súd zistil, ţe ţalobca podal dňa 20. apríla 2010 ţiadosť o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt na území SR
1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov na úradnom tlačive z dôvodu rešpektovania súkromného a rodinného ţivota. Svoju ţiadosť odôvodnil tým, ţe na území SR sa zdrţuje od roku 1988, v roku 1995 sa mu narodila dcéra L., o ktorú sa staral aţ do roku 2001, kedy sa dostal do finančných ťaţkostí, následkom čoho bola dcéra L. na základe dohody medzi ţalobcom a 8 10Sţa/7/2012 starou matkou jeho dcéry zverená do jej opatery súdom. O dcéru sa ţalobca naďalej zaujíma a navštevuje ju. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov bol v minulosti stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výţivy, avšak dlh na výţivnom zaplatil a aj v súčasnosti si vyţivovaciu povinnosť plní, o čom predloţil fotokópie poštových poukáţok. K ţiadosti ţalobca predloţil okrem iného aj kópie korešpondencie s dcérou, ktorú má rád a kvôli ktorej by chcel získať právo na tolerovaný pobyt na území SR, keďţe na základe rozhodnutia Migračného úradu MV SR zo dňa
ktorého cudzinec preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov Generálnej prokuratúry SR a výpisom z registra trestov štátu, v ktorom mal cudzinec v posledných troch rokoch bydlisko), zároveň poučil ţalobcu o následkoch neodstránenia nedostatkov jeho ţiadosti a nepredloţenia chýbajúcich dokladov. Ţalobca listom zo dňa
ktorého konzulát vykonáva preverovanie vo veci ţiadosti o vydanie cestovného pasu a potvrdenia o bezúhonnosti vo Vietname pre ţalobcu. Ţalobca dňa
1 písm. d/ Správneho poriadku, s odôvodnením, ţe ţalobca ani v predĺţenej lehote nepriloţil k svojej ţiadosti výpis 9 10Sţa/7/2012 z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky, ktorý mal na výzvu na odstránenie nedostatkov podania predloţiť. Ţalovaný proti rozhodnutiu o zastavení konania na odvolanie ţalobcu rozhodol tak, ţe jeho odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov predmetom tohto zákona je ustanoviť podmienky pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“).
1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt cudzincovi, ak to vyţaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného ţivota a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok okrem cudzinca uvedeného v § 23 ods. 1 a v § 35 ods. 1 písm. a) aţ d).
2 zákona o pobyte cudzincov za tolerovaný pobyt sa povaţuje obdobie poskytovania ústavnej starostlivosti, posudzovania ţiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, výkonu väzby alebo obdobie výkonu trestu odňatia slobody; to neplatí, ak sa cudzinec oprávnene zdrţiava na území Slovenskej republiky. Za tolerovaný pobyt sa povaţuje aj obdobie najviac 90 dní od podania písomnej ţiadosti cudzinca o dobrovoľný návrat do vycestovania alebo do späťvzatia tejto ţiadosti; to neplatí, ak je cudzinec zaistený alebo ak je oprávnený zdrţiavať sa na území Slovenskej republiky
osobitného zákona. Policajný útvar môţe v odôvodnených prípadoch obdobie, ktoré sa povaţuje
predchádzajúcej vety za tolerovaný pobyt, predĺţiť; na predĺţenie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí na ţiadosť cudzinca povolenie na tolerovaný pobyt najviac na 180 dní
zistených skutočností, ktoré sú dôvodom na jeho udelenie, ak tento zákon neustanovuje inak. Ţiadosť o udelenie tolerovaného pobytu podáva cudzinec na úradnom tlačive na policajnom útvare. Policajný útvar vydá ţiadateľovi v deň podania ţiadosti potvrdenie o jej prijatí.
3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môţe tolerovaný pobyt aj opakovane predĺţiť; pritom je povinný skúmať, či dôvody, pre ktoré bol cudzincovi povolený, naďalej trvajú. Na tento účel je oprávnený od cudzinca vyţadovať preukázanie trvania prekáţky vycestovania.
1 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie
tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 10 10Sţa/7/2012
čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota, obydlia a korešpondencie.
čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd štátny orgán nemôţe do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzaniu nepokojom a zločinnosti ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.
1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.
5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
2 a 3 Správneho poriadku podanie sa posudzuje
jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môţu ustanoviť jeho ďalšie náleţitosti. Pokiaľ podanie nemá predpísané náleţitosti, správny orgán pomôţe účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, ţe inak konanie zastaví.
1 Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o moţnosti zastavenia konania poučený,
1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
čl. 2 a 3 Ústavy SR štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kaţdý môţe konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 11 10Sţa/7/2012 Je nesporným v tejto veci, ţe zákon o pobyte cudzincov pri podaní ţiadosti o udelenie tolerovaného pobytu s poukazom na ust. § 43 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov neustanovuje okrem povinnosti túto ţiadosť podať na úradnom tlačive v súlade s § 43 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, iné náleţitosti a neustanovuje ani povinnosť predloţiť k ţiadosti ţiadne doklady, preto nebol odôvodnený postup správneho orgánu, ktorým vyzval ţalobcu na odstránenie nedostatkov tohto podania. Z uvedeného vyplýva, ţe podanie ţalobcu spĺňalo predpísané náleţitosti zákonom tak, ako to uvádza ust. § 19 ods. 2 Správneho poriadku a teda nebol daný zákonný dôvod postupovať
3 Správneho poriadku. Správne krajský súd podotkol, ţe správny orgán v rozhodnutí č.p. UHCP-BB-RK-PP- 80-004/2010 zo dňa 22. apríla 2010, ktorým v zmysle ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku vyzval ţalobcu na odstránenie nedostatkov a priloţenie chýbajúcich dokladov, v odôvodnení tohto rozhodnutia nekonkretizoval aké nedostatky podania má ţalobca odstrániť. Odvolací súd stotoţniac sa so záverom krajského súdu nespochybňuje povinnosť ţalovaného v zmysle ust. § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci a z toho vyplývajúc poţadovať od ţalobcu podklady potrebné pre rozhodnutie, avšak v tomto prípade ich nepredloţenie nebolo moţné posudzovať ako nedostatok podania, ak ich zákon neustanovuje ako jeho náleţitosť a rovnako neumoţňuje rozšíriť ţalovanému zákonný rozsah náleţitostí podania. Z uvedeného vyplýva, ţe postup správneho orgánu
ust. § 19 ods. 3 následne v spojitosti s ust. § 30 ods. 1 písm. d/ sa zakladal na nesprávnom právnom posúdení, preto odvolací súd povaţoval rozhodnutie krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 O.s.p. a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a meritórne prejednanie veci za vecne správne. K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky a v podrobnostiach na ne odkazuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval námietky ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom, preto napadnutý rozsudok 12 10Sţa/7/2012 krajského súdu stotoţniac sa s jeho právnym záverom
1,2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
posledná veta a trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
názoru odvolacieho súdu, napriek tomu, ţe aplikácia uvedeného ustanovenia musí zodpovedať okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vţdy výnimočný charakter ako i napriek tomu, ţe účastník konania mal vo veci plný úspech, povaţoval odvolací súd jeho postoj k samotnému konaniu za taký, ktorý odôvodňuje pouţitie uvedeného ustanovenia. Je zrejmé, ţe správny orgán vyţadoval predloţenie dokladov k ţiadosti o udelenie tolerovaného pobytu nad rámec zákona, avšak tieto doklady slúţia ako podporné podklady k rozhodnutiu o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt a je moţné z nich určiť, či by v prípade udelenia tolerovaného pobytu účastníkovi konania nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti štátu. Tieto doklady má predloţiť účastník konania. Je vecou úvahy správneho orgánu ako preukazuje splnenie zákonných podmienok. Vychádzajúc z uvedeného povaţoval odvolací súd postoj účastníka pri rozhodovaní o udelení tolerovaného pobytu za taký, ktorý odôvodňuje pouţitie ustanovenia § 250k ods.1 posledná veta O.s.p.. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. apríla 2012 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.