OSP, odmietol bez toho, aby skúmal jeho dôvodnosť, ako oneskorene podaný opravný prostriedok navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu č. V 352/2008 zo dňa 21.12.2010, ktorým odporca rozhodol o tom, že návrh na vklad darovacej zmluvy zo dňa 24.1.2008 uzatvorenej medzi E. O. ako darkyňou a JUDr. A. M., M. O., M. K. a D. I. ako obdarovanými, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva (spoluvlastníckych podielov) k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. X. a X. v k.ú. D. a na LV č. X. a č. X. v k.ú. B. zamieta. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. 2 10Sžr/74/2011 Krajský súd skúmajúc, či sú splnené podmienky konania
tretej hlavy piatej časti OSP citujúc ustanovenie § 250m ods. 2 OSP dospel k záveru, že opravný prostriedok zo dňa 3.2.2011 bol podaný po uplynutí lehoty stanovenej na podanie opravného prostriedku a teda oneskorene. Navrhovateľka zastúpená právnym zástupcom podala v zákonnej lehote proti tomuto uzneseniu krajského súdu odvolanie, v ktorom uviedla, že aplikácia § 24 ods. 2 Správneho poriadku prichádza do úvahy len v prípade ak sa adresát v mieste doručenia zdržiava. V uvedenom prípade však adresát písomnosti právny zástupca navrhovateľky v rozhodujúcom čase sa nezdržiaval v mieste doručenia o čom svedčí skutočnosť, že žiadosťou o špeciálne spôsoby dodávania zásielok zo dňa 20.12.2010, ktorú príslušný poštový úrad prevzal dňa 21.12.2010 právny zástupca navrhovateľky požiadal Slovenskú poštu, a.s. o odložený podaj zásielok v období od 22.12.2010 do 3.1.2011 vrátane, v ktorom období bola advokátska kancelária právneho zástupcu navrhovateľky so sídlom D. z dôvodov vianočných sviatkov a čerpania dovolenky zatvorená a advokát ani žiaden jeho koncipient, ani iný pracovník sa v uvedenom období v sídle advokátskej kancelárie nezdržiavali. V dôsledku tejto skutočnosti sa právny zástupca navrhovateľky nemohol žiadnym spôsobom dozvedieť o doručovanej zásielke. Ihneď po skončení čerpania dovolenky právny zástupca navrhovateľky dňa 4.1.2011 prevzal predmetnú zásielku na pošte. V odvolaní namietal, že podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý sa v mieste doručenia zdržiaval. Náhradné doručenie predpokladá predovšetkým splnenie podmienky, že adresát sa zdržiava v mieste doručenia. V danej situácii ak poštový doručovateľ písomnosť doručovanú do vlastných rúk hoci aj po druhom bezúspešnom pokuse uložil na pošte, hoci sa ju mal znovu pokúsiť doručiť, najmä keď vedel, že adresát je na dovolenke, neuplatní sa ustanovenie poslednej vety ustanovenia § 47 ods. 2 OSP, ani § 25 ods. 2 Správneho poriadku v tom, že písomnosť sa považuje za doručenú tretí deň po jej uložení. Adresátovi začne plynúť odvolacia lehota až odo dňa, keď potom na pošte skutočne písomnosť prevzal, aj keď sa tak stalo po uplynutí troch dní od jej uloženia. Vzhľadom na vyššie uvedené názory, ktoré vychádzajú z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že Slovenská pošta, a.s. mala vedomosť o tom, že adresát predmetnej zásielky sa v mieste doručenia v období od 22.12.2010 3 10Sžr/74/2011 do 3.1.2011 (vrátane) nezdržiava, má za to, že lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu začala plynúť až odo dňa, keď právny zástupca navrhovateľky rozhodnutie skutočne prevzal, t.j. 4.1.2011 a opravný prostriedok navrhovateľky podaný na pošte prostredníctvom právneho zástupcu dňa 3.2.2011 tak bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Predmetom konania v danej veci je rozhodovanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu v zmysle tretej hlavy piatej časti § 250l – § 250s OSP.
2 OSP opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu sa podáva na príslušnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné, pričom návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol v lehote podaný návrh na orgáne, ktorý rozhodnutie vydal. V preskúmavanej veci z obsahu pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky mal preukázané, že rozhodnutie odporcu bolo vydané dňa 21.12.2010 a doručené splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky pre konanie pred správnym orgánom JUDr. R. do vlastných rúk dňa 4.1.2010 po tom, čo dňa 22.12.2010 bol vykonaný prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Opakované doručovanie bolo dňa 23.12.2010, a keďže aj tento nový pokus o doručenie zásielky zostal bezvýsledný, doručovateľ dňa 23.12.2010 uložil písomnosť na pošte. Odvolanie navrhovateľky bolo podané na pošte prostredníctvom právneho zástupcu dňa 3.2.2011.
3 Správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi – fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú a to aj vtedy, ak sa podnikateľ – fyzická osoba o tom nedozvie. 4 10Sžr/74/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti udáva, že ide o špeciálne ustanovenie upravujúce doručovanie písomnosti v prípade, ak sa má doručovať účastníkovi konania, ktorý má zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie. Zákon v súvislosti s doručením zásielky zástupcovi s plnomocenstvom pre celé konanie ustanovuje lehotu, ktorá plynie odo dňa vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu v prípade, ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi – fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa. V uvedenej právnej veci sa však o takýto prípad nejedná, nakoľko zásielku bolo možné doručiť na adresu, ktorú právna zástupkyňa uviedla, pretože táto zásielka bola prevzatá dňa 3.1.2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že v danom prípade neplatí zákonná fikcia doručenia ako ju uvádza ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku, pretože pri doručovaní písomnosti zástupcovi s plnomocenstvom pre celé konanie je potrebné sa riadiť ustanovením § 25 Správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že Krajský súd v Žiline mal aplikovať na doručovanie písomností pre zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie ustanovenie § 25 ods. 3 a 5 Správneho poriadku.
1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
2 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže
povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
1 písm. f) a ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 5 10Sžr/74/2011 O trovách konania rozhodne v súlade s § 224 ods. 3 OSP súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. apríla 2012 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.