← Slovensko

ochrana krajiny - účastník konania, Aarhuský dohovor

Obsah (7)§ 250j§ 14§ 81§ 82§ 250§ 250k§ 11

Najvyšší súd 3Sţp/28/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabr

§ 250jods.

2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 202,67 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. I. R., advokátka, K. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 32/2008-rozkl. zo dňa 26.06.2008, ktorým ţalovaný zamietol rozklad podaný ţalobcom proti rozhodnutiu ţalovaného, odboru ochrany prírody č. 3422/2008-2.1/KD zo dňa 22.04.2008, ktorým 3Sţp/28/2011 2 nepriznal

§ 14ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) ţalobcovi postavenie účastníka konania vo veci ţiadosti S., s odôvodnením, ţe skutočnosť neexistencie právnej normy, ktorá by priznávala zdruţeniam s právnou subjektivitou postavenie účastníka konania v správnych konaniach na úseku ochrany prírody a krajiny (absencia procesnej legitimácie) znemoţňuje domáhania sa takéhoto postavenia týmto subjektom. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov celého konania. Namietal, ţe v konaní pred správnymi orgánmi sa doţadoval priznania postavenia účastníka konania na základe čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia publikovaného v zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z.z. (ďalej aj „Aarhuský dohovor“) a porušenie svojich práv rozhodnutím ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vyvodzoval z porušenia práv zakotvených v uvedenom článku Aarhuského dohovoru, teda mal mať prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu, umoţňujúci mu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom Slovenskej republiky v oblasti ţivotného prostredia. Ţalobca svoje právo byť účastníkom konania v konaniach vedených pred prvostupňovým správnym orgánom aj ţalovaným vyvodzoval z ustanovenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý ako je to zrejmé z jeho exaktnej formulácie, zaručuje členom verejnosti prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu, umoţňujúcemu napadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti ţivotného prostredia bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/170/2008-75 zo dňa 13.01.2009 v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, ţe v danom prípade nebola splnená podmienka

čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru na to, aby sa ţalobca stal účastníkom konania, pretoţe nebol splnený predpoklad

vnútroštátneho práva (§ 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.), nejde o rozhodnutie

čl. 6 uvedeného dohovoru, ani o rozhodnutie, ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom. Čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je daná moţnosť verejnosti napadnúť akékoľvek porušenie právnych predpisov v oblasti ţivotného prostredia, ktorého sa dopustil buď orgán verejnej moci alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba. Preskúmanie úkonu alebo opomenutia, ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom môţe vykonať štátny orgán alebo súd.

implementačného sprievodcu k Aarhuskému dohovoru nemá uvedený dohovor vplyv na právo zmluvných strán (strán dohovoru) ustanoviť kritériá, na základe ktorých môţu mať členovia verejnosti prístup ku konaniam o vymáhaní práva ţivotného prostredia. Tento záväzok môţe byť splnený napríklad ustanovením moţnosti iniciovať správne konanie (podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, podnet na podanie protestu prokurátora). Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3 Sţp 6/2009 zo dňa 11.06.2009 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/170/2008-75 zo dňa 13.01.2009. Senát v rámci svojej rozhodovacej činnosti vychádzal z tohto, ţe Aarhuský dohovor nemá priamy účinok. Za účelom deklarovania svojej právnej praxe senát publikoval rozsudok 3 Sţp 6/2009 [L.] v ASPI JUD34577SK s právnou vetou,

ktorej „Aarhuský dohovor v ním neuvedených činnostiach nezakladá právo účasti zainteresovanej verejnosti vo forme účastníka správneho konania“. Z tohto dôvodu vec Súdnemu dvoru Európskej únie na 3Sţp/28/2011 3 rozhodnutie o predbeţnej otázke nepredloţil. Keďţe Súdny dvor podáva výklad iba európskeho práva, najvyšší súd mal za to, ţe poloţiť predbeţnú otázku zhodnú s druhou vetou odpovede Súdneho dvora EU samostatne nemohol, pretoţe sa týkala výkladu národných procesných predpisov, stanovujúcich okruh účastníkov správneho konania. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II. ÚS 129/2010-61 zo dňa 03.11.2011 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Sţp 6/2009 zo dňa 11.06.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom sťaţnosti v konaní pred ústavným súdom bola ţalobcom namietaná rozdielna rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu týkajúca sa procesného postupu v súvislosti s nepredloţením prejudiciálnej otázky v prejednávanej veci, pričom v identickej veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Sţp 41/2009 bolo konanie prerušené a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predloţené predbeţné otázky. Ústavný súd dospel k záveru, ţe najvyšší súd v posudzovanej veci mal povinnosť predloţiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru a v predmetnom konaní tak neurobil, pričom nesplnenie tejto povinnosti malo zároveň zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej (najvyšší súd ţalobcovmu odvolaniu nevyhovel), tak tým ,,zbavil“ ţalobcu práva, aby sa súčasťou právneho základu pre meritórne rozhodnutie v predmetnom konaní stal výklad práva Európskej únie uskutočnený Súdnym dvorom. Ústavný súd vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, aby opätovne rozhodol v súlade s výkladom práva Európskej únie podaným Súdnym dvorom v rozsudku C-240/09 z 8. marca 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom

§ 250ja ods.

2 veta prvá O.s.p. a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým

§ 250ja ods.

3 veta prvá O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ţalovaného zrušil

§ 250jods.

2 písm. a/ O.s.p., pretoţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci bola spornou procesná otázka, či ţalobca ako zdruţenie, ktorého cieľom je ochrana ţivotného prostredia môţe mať procesné práva v rozsahu účastníka správneho konania, v správnom konaní týkajúcom sa povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného ţivočícha – medveďa hnedého. Tohto procesného postavenia sa žalobca domáhal na základe tvrdeného priameho účinku Aarhuského dohovoru, keď dikcia zákona č. 543/2002 Z.z., v znení účinnom do 30.04.2010, mu priznávala iba postavenie zúčastnenej osoby. Ţalobca právo vyvodzoval z Aarhuského dohovoru (Oznámenie MZV SR č. 43/2006 Z.z.) a tvrdil, ţe článok 9 ods. 3 mu ho zaručuje na základe priameho účinku. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom C-240/09 [L.] zo dňa 08.03.2011 rozhodol, ţe „Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo

  1. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu ţivotného prostredia, akou je L., napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci 3Sţp/28/2011 4 správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti ţivotného prostredia.“ Senát pre ďalší procesný postup v konaní z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie stanovil nasledovné závery.
  2. Čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priame účinky. Nemohol byť preto právnym základom pre zaloţenie postavenia účastníka správneho konania pre ţalobcu tak, ako to tvrdil v ţalobe.
  3. Súdny dvor však mimo priameho účinku Aarhuského dohovoru povedal, ţe ide o vec, ktorá síce prináleţí vnútroštátnemu súdu, ide o otázku výkladu národných procesných predpisov, ktoré majú byť vykladané tak, aby bola zabezpečená realizácia hmotného práva Európske únie.

§ 81ods.

1 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2010 na konanie

tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 82ods.

3 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2010 účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len ţiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec, v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Zdruţenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1) a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do siedmich dní od upovedomenia

odseku 7, je zúčastnenou osobou.

§ 250ods.

2 O.s.p. ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

čl. 12 ods. 1 písm. a/ smernice o biotopoch členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany ţivočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a/ v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakáţu všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode.

čl. 16 ods. 1 smernice o biotopoch za predpokladu, ţe existuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môţu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a/ a b/ z dôvodov uvedených pod písmenom a/ aţ e/. Príloha IV smernice o biotopoch, ktorá sa týka ţivočíšnych a rastlinných druhov, o ktoré má Spoločenstvo záujem a vyţadujú prísnu ochranu, uvádza aj druh ,,Ursus arctos“. Vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011 a záväzný právny názor v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2010-61 zo dňa 03.11.2011 senát odvolacieho súdu extenzívnym eurokonformným výkladom vnútroštátneho 3Sţp/28/2011 5 práva priznal ţalobcovi ako zúčastnenej osobe rovnaký rozsah práv ako by mal v postavení účastníka konania. Účastník konania

§ 14ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. je osoba, ktorá je nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu alebo povinnosti (ktoré vyplýva z hmotnoprávneho predpisu) a o takomto práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti je oprávnený rozhodovať správny orgán. Vnútroštátny orgán aplikácie práva sa vţdy musí usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (výklad v súlade s komunitárnym právom). Vnútroštátny súd môţe prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu. Napriek tomu, ţe Súdny dvor Európskej únie vyslovil, ţe čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priamy účinok v práve Európskej únie, bolo potrebné extenzívnym výkladom rozšíriť vyššie uvedenú definíciu účastníka správneho konania a rovnaký rozsah práv ako má účastník konania priznať aj iným osobám (najmä právo podať ţalobu určenú na zabezpečenie ochrany práv) s cieľom zaistiť účinnú ochranu ţivotného prostredia. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie a náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, ţe ţalobca má s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora EU (t.j. od 08.03.2011) postavenie účastníka správneho konania. Dovtedy neexistoval prameň práva, na základe ktorého by súd mohol vysloviť, ţe ţalobcovi patrí postavenie účastníka s ohľadom na čl. 2 ods.2 Ústavy SR. Aarhuský dohovor nemá priamy účinok, a preto pred rozsudkom Súdneho dvora súdy i správne orgány nemali prameň práva,

ktorého by mohli v prospech ţalobcu rozhodnúť. Pre úplnosť je nevyhnutné doplniť, ţe zákonodarca zákonom č. 145/2010 Z.z. okrem iného novelizoval i ustanovenie § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2010. O trovách konania rozhodol odvolací súd

§ 250kods.

1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe priznal ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech právo na náhradu trov konania. Ţalobca si podaním zo dňa 20.10.2008, doručeným krajskému súdu dňa 22.10.2008, na náhradu uplatnil trovy konania na súde prvého stupňa, a to trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej sluţby: prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 1.465,-Sk, ţaloba zo dňa 08.09.2008 vo výške 1.465,-Sk, 2x reţijný paušál vo výške 2 x 190,-Sk, spolu 3.310,- Sk + 19% DPH, celkom trovy právneho zastúpenia na súde prvého stupňa vo výške 3.938,90 Sk, t.j. 130,75 €. Trovy právneho zastúpenia boli uplatnené a priznané v súlade s § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom v čase vykonania právnych sluţieb. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde si úspešný ţalobca uplatnil podaním zo dňa 20.03.2009, doručeným krajskému súdu dňa 23.03.2009, za 1 úkon právnej sluţby - odvolanie zo dňa 04.02.2009 vo výške 53,49 € a reţijný paušál 6,95 €, spolu 60,44 + 19% DPH, celkom trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde vo výške 71,92 €, pričom boli uplatnené a priznané

§ 11ods.

1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vykonania právnej sluţby. 3Sţp/28/2011 6 Celkom boli priznané ţalobcovi na náhradu tieto trovy konania 130,75 € + 71,92 € = 202,67 €, ktoré je povinný zaplatiť ţalovaný na účet JUDr. I. R. č. účtu: X. vedený v S., a.s., VS: X. Ţalobcovi súd nepriznal na náhradu odmenu za jeden úkon právnej sluţby, ktorý si uplatnil v písomnom podaní zo dňa 07.03.2012, a to podanie zo dňa 20.03.2009, uplatnený vo výške jednej polovice výpočtového základu

§ 11ods.

1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t.j. 26,75 € a reţijný paušál 6,95 € spojený s uvedeným úkonom. Súd nevyhodnotil podanie ţalobcu zo dňa 20.03.2009 ako úkon

vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za ktorý by advokátovi patrila odmena

citovanej vyhlášky, pretoţe týmto podaním ţalobca poukázal na novelu Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z. a keďţe súd pozná právo, nešlo o nevyhnutný úkon ţalobcu, ktorým by oznamoval súdu skutočnosti, ktoré by mu neboli známe a ani o ţiaden z úkonov

§ 14vyhlášky č.

655/2004 Z.z. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 06. marca 2012 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.