1, ods. 5 zákona č. 140/1961 Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon), o sťažnosti krajského prokurátora v Košiciach proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. apríla 2011, sp. zn. 2T 16/03, takto r o z h o d o l :
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť krajského prokurátora v Košiciach sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach uznesením z 3. februára 2010, sp. zn. 2T 16/2003,
1 písm. a/ Tr. por. účinného do
1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub obžalovanej M. Z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obžalovanej
1 písm. a/ Tr. por. vyššie uvedené uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že
1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 67 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vzal obžalovanú M. Z. do väzby s tým, že táto začala plynúť od 2. februára 2010 o 16.00 hod., pričom
1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obžalovanej neprijal. Obžalovaná M. Z.
2 Tr. por. žiadosť obžalovanej o prepustenie na slobodu zamietol a súčasne
1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub neprijal. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 16. júna 2010, sp. zn. 5 Tost 19/2010,
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovanej M. Z. zamietol. Obžalovaná M. Z.
2 Tr. por. žiadosť obžalovanej o prepustenie na slobodu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 14. septembra 2010, sp. zn. 2 Tost 25/2010,
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovanej proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach zo dňa
2 Tr. por. žiadosť obžalovanej o prepustenie na slobodu zamietol a súčasne
1 písm. b/ Tr. por. jej písomný sľub neprijal. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obvinená M. Z., ktorú Najvyšší súd uznesením zo dňa
1 písm. b/ Tr. por. s použitím článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv o prepustení obžalovanej z väzby na slobodu, prijal jej písomný sľub a uložil jej povinnosti a obmedzenia, ktoré mali zabezpečiť účasť obžalovanej v ďalšom konaní. Proti uvedenému uzneseniu podal krajský prokurátor sťažnosť, v ktorej sa nestotožnil so záverom súdu o objektívnych podmienkach vzniknutých na strane súdu ako aj obžalovanej, 3 Tost 13/2011 3 ktoré by bránili vo veci rozhodnúť. Poukazoval na skutočnosť, že obžalovaná namietala úkony svojej bývalej obhajkyne, JUDr. V. F., až po doručení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
jeho názoru rozhodnutím o prepustení obžalovanej z väzby môže dôjsť k týmto prieťahom v konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil
1 písm. a/ Tr. por., neprijal písomný sľub obžalovanej a zamietol žiadosť o jej prepustenie z väzby. K sťažnosti sa vyjadril aj obhajca obžalovanej, JUDr. G. Z., ktorý považuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. apríla 2011, sp. zn. 2T 16/03, za správne. Poukazoval na skutočnosť, že obžalovaná je vo väzbe už 15 mesiacov a za ten čas súd nemohol konať a rozhodnúť z objektívnych príčin, ako boli podania jej bývalej obhajkyne, výmena prísediaceho, potreba doplniť dôkazy výsluchom poškodených, ktorých výpovede boli prečítané na základe súhlasu obžalovanej, hoci takýto súhlas nikdy nedala. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora zamietol a prepustil obžalovanú z väzby na slobodu. K sťažnosti prokurátora sa vyjadrila aj obžalovaná M. Z., ktorá uviedla, že skutočnosť, že JUDr. V. F. nekonala v jej záujme a o úkonoch, ktoré robila sa dozvedela až po jej vzatí do väzby a po tom, ako si v októbri 2010 preštudovala spis, preto tieto skutočnosti ani nemohla skôr namietať. Pri nahliadnutí do spisu našla doklad č. 1332 – súhlas na čítanie výpovedí svedkov, ktorý nikdy nepodpísala. K vyjadreniu prokurátora, že je trestne stíhaná od roku 2002 a že chce predkladať dôkazy, obžalovaná uviedla, že už na prvom pojednávaní sa prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadrila, že trvá na vypočutí všetkých svedkov a k trestnej veci sa vyjadrí až po vypočutí svedkov a potom predloží dôkazy. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby Najvyšší súd zamietol sťažnosť prokurátora a prepustil ju na slobodu, nakoľko počas trvania jej väzby (15 mesiacov), sa vo veci nekonalo, hoci z jej strany k pochybeniu voči súdu nedošlo. 3 Tost 13/2011 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti postupom
1 Tr. por. účinného do
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Po preštudovaní spisu Najvyšší súd dospel k záveru, že rezultát krajského súdu je zákonný a správny. Stotožnil sa s odôvodnením krajského súdu, že hoci existujú dôvody väzby na strane obžalovanej
1 písm. a/ Tr. por., skutočnosti, ktoré vznikli na strane súdu ako aj konaním jej bývalej obhajkyne, nemôžu byť obžalovanej na ujmu, a teda s prihliadnutím na ustanovenie článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, krajský súd správne rozhodol, keď prijal písomný sľub obžalovanej a túto prepustil z väzby na slobodu. Rovnako sa Najvyšší súd stotožnil aj s povinnosťami a obmedzeniami, ktorými krajský súd zaviazal obžalovanú, aby v budúcnosti nedošlo k zmareniu ďalšieho konania. 3 Tost 13/2011 5 Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. c/ sťažnosť krajského prokurátora v Košiciach ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 18. mája 2011 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.