o vylúčenie veci z konkurznej podstaty

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obo 69/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci ţalobcu: Ing. V. Š., V., zastúpený Ing. E. Š., M. S., proti ţalovanému: JUDr. A.. T., M. R. Š., správca konkurznej podstaty úpadcu S., M., IČO: X., zastúpeného Mgr. H. H., na základe plnej moci zo dňa

2012, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
2011, č. k.: 6 Cbi/15/2006-622, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa
2011, č. k.: 6Cbi/15/2006-622 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : 2 3 Obo 69/2011 Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa
2011, č. k.: 6Cbi/15/2006-622 uloţil ţalovanému povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, v konkurze vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4 K 22/03, nehnuteľnosti: nebytový priestor - rozostavanú garáţ č. 2/57 suterén s podlahovou plochou 16,8 m2, nachádzajúcou sa v objekte na parc. č. X., X., X., X. a X. na M. a spoluvlastnícky podiel X. na spoločných častiach a zariadeniach domu. Všetko zapísané na liste vlastníctva č. X. k. ú. Bratislava - mestská časť Karlova Ves mesta Bratislava. Ďalej len „nehnuteľnosti“. O trovách konania rozhodol tak, ţe náhradu trov konania ţalobcovi nepriznal. Zároveň uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,93 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobou podanou na súde dňa
2005 si uplatnil ţalobca na súde právo, aby bola ţalovanému správcovi konkurznej podstaty uloţená povinnosť vylúčiť nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalobcu, špecifikované v ţalobe. Následne súd prvého stupňa uviedol dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie a označil ţalobu za dôvodnú. Za preukázané mal, ţe ţalobca nadobudol do vlastníctva právo k nehnuteľnostiam - rozostavanej garáţ č. 2/57 nachádzajúcej sa v suteréne objektu na M. spolu s podielom X. na spoločných zariadeniach domu, zapísaných na liste vlastníctva č. X. katastrálne územie Karlová Ves, obce Bratislava - mestská časť Karlova Ves a to na základe zmluvy uzatvorenej s M. Ţ., T. ako s pôvodným vlastníkom dňa
2003, a ţe vklad vlastníckeho práva bol katastrom nehnuteľnosti povolený dňa
2004 pod číslom V - 5136/03 na návrh podaný dňa
Citoval ustanovenia § 6 zákona č. 328/ 1991 Zb., § 19 ZKV, § 39 Občianskeho zákonníka a za nesporné označil, ţe nehnuteľnosti - rozostavaná garáţ i spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, ktorých vylúčenia sa ţaloba týka neboli vo vlastníctve úpadcu ani ku dňu vyhlásenia konkurzu a ani ich nenadobudol úpadca počas konkurzu, a ţe boli od vkladu vlastníckeho práva vykonaného katastrom nehnuteľností od
2007 vo vlastníctve ţalobcu. Konštatoval, ţe v danom prípade do súpisu bol zaradený predmetný majetok zaradený v rozpore s ustanovením § 18 ZKV, nakoľko bol zaradený cudzí majetok, majetok tretích osôb s odôvodnením správcu konkurznej podstaty, ţe mal pochybnosti o platnosti právneho úkonu, na základe ktorého ţalobcovia ako vlastníci nadobudli majetok 3 3 Obo 69/2011 s poukazom na neplatnosť ďalších právnych úkonov, ktoré predchádzali právnemu úkonu samému. Nešlo teda o pochybnosti, či vec inak do vlastníctva úpadcu do podstaty patrí, ale o pochybnosti o platnosti nadobudnutia cudzieho majetku od úpadcu. Samotné zdôvodnenie absolútnej neplatnosti sa však malo týkať nie rozporu so zákonom, ale s inou zmluvou, a to v nenaplnení nepomenovanej zmluvy uzatvorenej úpadcom so svojimi veriteľmi č. I. a č. II dňa
2001 v znení dodatkov, týkajúcej sa spôsobu splácania jeho záväzkov a realizácie jeho platobného styku. Zákon však neplatnosť právneho úkonu z titulu rozporu právneho úkonu s iným právnym úkonom nepozná. K námietke ţalovaného ohľadne skutočnosti, ţe k prevodu práv a povinností z úpadcu na spoločnosť A., s. r. o. došlo bezodplatne - v rozpore so základným účelom zmluvy o výstavbe - uspokojením veriteľov S. V., konajúci súd uviedol, ţe s postúpením práva povinností zo zmluvy oboma účastníkmi zmluvy cessiou práv a interecessiou záväzkov zo zmluvy o výstavbe počítala i samotná zmluva o výstavbe uzatvorená medzi úpadcom ako stavebníkom č. l a P., a. s. ako stavebníkom č.
dňa
2001, bez stanovenia nejakých podmienok alebo obmedzení. Poukázal na čl. XI. ods. 10 zmluvy o výstavbe podľa, ktorého mohli účastníci tejto zmluvy aţ do právoplatného kolaudačného rozhodnutia postúpiť práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výstavbe resp. ich časť na tretiu osobu, a to bez uvedenia akéhokoľvek obmedzenia pre zmluvné strany zmluvy o výstavbe. Toto ustanovenie vlastne spĺňalo náleţitosti písomného súhlasu veriteľa s postúpením záväzkov pôvodného dlţníka v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka. Pre prevod práv zákon totiţ ţiadny súhlas nevyţaduje. Zo zmluvy o výstavbe samotnej zo dňa
2001, o prevod práv a záväzkov ktorej sa jednalo, nevyplýval ţiadny finančný záväzok zmluvných strán - záväzok úpadcu voči druhému účastníkovi zmluvy - P., a. s. Tento nebol vyjadrený ani, napr. v zmluve uzatvorenej medzi P., a. s. a úpadcom, predmetom ktorej bolo postúpenie práva a povinnosti zo zmluvy o výstavbe k bytu č. 11, 13 a 43 zhodných s predmetom zmluvy z
2001 a k bytu č.
Súd je toho názoru, ţe predmetom následných zmlúv o postúpení práva a povinností nemuseli byť práva ani povinnosti, 4 3 Obo 69/2011 ktoré v základnej zmluve obsiahnuté neboli. Cedovanie je pojem vzniknutý od latinského názvu cessia a znamená postúpenie práv a pojem cedovaná pohľadávka je v zmluvnej praxi často zauţívaným pojmom aj podľa zauţívaného i doslovného prekladu označuje postúpenú pohľadávku. Prvostupňový súd, na základe uvedeného dospel k záveru, ţe uvedené ustanovenie zmluvy spĺňa nielen náleţitosti uznania pohľadávky dlţníkom A. SK, s. r. o., resp. i urovnania podľa § 585 Občianskeho zákonníka, t. j. pohľadávky vo výške 28 716 760 Sk, ale aj náleţitosti písomného oznámenia veriteľa S. V. voči svojmu dlţníkovi A., s. r. o., ţe predmetná pohľadávka vo výške 28 716 760 Sk bola cedovaná ( postúpená ) na P., a. s. Bratislava, filiálku Bratislava a musí byt' dlţníkom zaplatená výlučne na účet X., kód banky X.. Z ďalších ustanovení rozsudku vyplynie, ţe išlo o účet banky, na ktorý sa malo platiť s dôsledkami zaplatenia splatenia v prospech banky. Následne citoval ustanovenia § 524 ods. l a 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a uviedol, ţe podľa uvedených zákonných ustanovení ak postúpenie pohľadávky oznámi dlţníkovi postupca, nie je dlţník oprávnený sa doţadovať preukázania zmluvy o postúpení a môţe sa zbaviť záväzku iba plnením postupníkovi, ktorým bola podľa obsahu tohto oznámenia P., a. s., a to aj bez preukazovania zmluvy o postúpení pohľadávky. Konajúci súd ďalej poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 119/2003, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlţníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby, ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Ak dlţníkovi postúpenie oznámil postupca, dlţník nemá právo poţadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôţe ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlţníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky. Platí to teda bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná alebo nie, resp. či vôbec vznikla. Preverovanie výšky splatenia cedovanej pohľadávky úpadcom alebo spoločnosťou A., s. r. o. pre P., a. s. však nebola a nemohla byt' predmetom toho konania. Mohla byť predmetom incidenčného konania, 5 3 Obo 69/2011 aj to len za predpokladu, ţe pohľadávka bola prihlásená v konkurze na majetok úpadcu a bola popretá. Z ustanovení ďalšej zmluvy obsiahnutej v trestnom spise - zmluvy o zabezpečovacom postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa
2002 medzi P., a. s. ako postupníkom č. 1, M., a. s. ako postupníkom č. 2 a Stavebným bytovým druţstvom V. ako postupcom, postupca sa zaviazal postúpiť postupníkovi 1 a postupníkovi 2 v pomere 50% svoje pohľadávky na zaplatenie ceny ktoré mu vzniknú na základe zmlúv podľa bodu 4, uzatvorených odo dňa účinnosti zmluvy. Rovnako aj v tejto zmluve postupník 2 splnomocnil postupníka 1 prijímať platby na účet č. X.X.. Išlo o rovnaký účet ako je účet, na ktorý sa malo platiť spoločnosťou A., s. r. o. na základe zmluvy o postúpení práv a záväzkov cedované P., a. s .. Aj podľa stanoviska U., a. s. išlo o prechodný účet banky. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, ţe aj v prípade nehnuteľností, ktorých výstavby sa týkala zmluva o výstavbe financovaná úpadcom z úveru poskytnutého mu P., a. s. bolo zriadené zmluvou o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam číslo 043 A/99/011 zo dňa
1999, uzatvorenou medzi záloţným veriteľom P., a. s., V., IČO: X. a záloţcami, a to: v l. rade: N., spol. s. r. o., M., IČO: X., v II. rade: H., P., IČO: X., v III. rade: K., a. s. M., IČO: X. a vo IV. rade: S., M., IČO: X., a to v prípade posledného na rozostavanú stavbu na parcele číslo X., ktorá bola geometrickým plánom č. 22/99 zo dňa
1999 rozdelená na parcely číslo X., X., X., X., X., X. a X.. Touto zmluvou boli zriadené záloţné práva na zabezpečenie pohľadávky záloţného veriteľa voči dlţníkovi / záloţcovi IV. / v sume 15 000 000 Sk istiny na základe zmluvy o úvere uzatvorenej záloţným veriteľom a dlţníkom dňa
1999 a označenej číslom 043/99/
Existenciou záloţného práva, a teda aj moţnosť uspokojenia záloţného veriteľa zo zálohy v prípade nesplatenia dlhu úpadcom, si bol vedomý aj nový nadobúdateľ práv a záväzkov zo zmlúv o postúpení práv a povinností zo zmlúv uzatvorených dňa
2002 - čl. 3 bod 7 podľa ktorého stavebník č. 70 berie na vedomie záloţnú zmluvu - záloţné právo zriadené v prospech P., a. s., IČO: X., ktoré bolo zriadené podľa V - 6479/99 zo dňa
1999, ďalej aj stavebník č.
/ S. - BA, s. r. o. / podľa čl. 3 bod 7 zmluvy o postúpení práv a povinností z
6 3 Obo 69/2011 Predmetné záloţné právo však bolo vymazané z katastra nehnuteľností, pretoţe malo zaniknúť, a to iba v dôsledku jednostranného právneho úkonu záloţného veriteľa - U., a. s. / predtým P., a. s. / podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do
2002, t. j. v dôsledku jednostranného vzdania sa záloţného práva záloţným veriteľom, a to úkonom U., a. s. označenom ako Kvitancia, vyhotoveným dňa
Konajúci súd uviedol, ţe je síce pravda, ţe forma notárskej zápisnice zrejme dodrţaná nebola, avšak výmaz záloţného práva bol na základe uvedenej kvitancie katastrom skutočne aj uskutočnený. V zmysle obsahu kvitancie bolo vykonané aj nahradenie novými záloţnými právami podľa novo- uzatvorených záloţných zmlúv číslo: - 043 C/99/011 zo dňa
2002 uzatvorenej medzi záloţným veriteľom U., a. s. a záloţcom S.V., M. a - 043 E/99/011 zo dňa
2002 uzatvorenej medzi záloţným veriteľom U., a. s. a záloţcom P., spol. s r. o., S.. Následne pripomenul, ţe išlo o jednostranné vzdanie sa záloţného práva k nehnuteľnostiam, z ktorých predaja mal plynúť významný tok finančných prostriedkov na úhradu dlhu dlţníka. Išlo výlučne o jednostranný právny úkon záloţného veriteľa, na ktorý sa ani súhlas záloţného dlţníka zákonom nevyţadoval. Preto nie je moţné tento úkon pripísať na vrub nepoctivého správania sa úpadcu a jeho snahe vylúčiť z uspokojenia zo zálohy záloţného veriteľa nehnuteľností, ani ďalších údajne týmto úkonom ukracovaných veriteľov, z nehnuteľností, ktoré prešli na spoločnosť A., s. r. o. a následnými prevodmi na ďalšie subjekty. Konajúci súd je toho názoru, ţe nie je moţné pripísať na vrub úpadcovi otázku efektívnosti alebo neefektívnosti takéhoto postupu banky, pretoţe išlo výlučne o úkon záloţného veriteľa a zároveň úverového veriteľa úpadcu. Neefektívnosť postupu nie je však dôvodom neplatnosti právneho úkonu. Takýto záver nevyplýva zo ţiadneho kogentného ustanovenia zákona. Ani uzatvorenie nových záloţných zmlúv s dátumom uzatvorenia
2002, hlavne zmluvy číslo 043 C/99/011 zo dňa
2002, úpadcom podľa názoru súdu prvého stupňa nie je právnou skutočnosťou, ktorá by spätne mohla spôsobiť neplatnosť zmluvy uzatvorenej dňa
Išlo by o retroaktívne pôsobenia nových zmlúv / záloţných zmlúv 7 3 Obo 69/2011 z
2002 / na platnosť skôr uzatvorenej zmluvy, a to zmluvy o postúpení práva a povinností z
Navyše ako je uvedené vyššie kvitancia bola jednostranným právnym úkonom banky a novo uzatvorenou záloţnou zmluvou nedošlo k nahradeniu novým ţalobcom, ale iba k obmedzeniu rozsahu záloţného práva na v nej uvedené nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa skonštatoval, ţe konkrétne dôvody neplatnosti - konkrétny rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona, resp. jeho obchádzanie i rozpor s dobrými mravmi ţalovaný ani neuvádzal, robil však závery o personálnej prepojenosti úpadcu sa spoločnosti A. SK, s. r. o. majúcu za dôsledok nepoctivosť správania sa úpadcu a rozpor s dobrými mravmi, avšak bez akéhokoľvek skutkového tvrdenia v tomto smere. Uvádzal aj rozpor s inou zmluvou - inominátnou zmluvou uzatvorenou úpadcom s inými subjektmi, ktorou sa dlţník zaviazal realizovať všetok svoj bezhotovostný platobný styk z predaja Polyfunkčného objektu č. 6 výlučne cez beţný účet X. a uhrádzať z došlých príjmov náklady súvisiace s dostavbou staveného diela "polyfunkčného objektu č. 6 s garáţami" nachádzajúceho sa na parcelách č. X., X., X., X. a X.. Za relevantné personálne prepojenosti podľa záverov súdu prvého stupňa nie je moţné povaţovať skutočnosť, ţe iné nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom konania nadobúdali osoby vystupujúce v spoločnosti P. S. podľa ţalovaným deklarovanej schémy prepojenia, ţe JUDr. P. Z. vykonával funkciu podpredsedu predstavenstva úpadcu a bol splnomocnený spoločnosťou P., s. r. o. na uzatvorenie zmluvy medzi spoločnosťou P., s. r. o. a R. S.. Z obsahu ani z účelu zmluvou o postúpení práva povinností uzatvorenou dňa
2002 medzi úpadcom ako stavebníkom č. 1 a spoločnosťou A., s. r. o. zmluvy nie je moţné vyvodiť nepoctivý úmysel, keďţe išlo o zmluvu uzatvorenú odplatne. Rovnako bezodplatnosť nevyplýva ani z deklarovanej a s prejednávanou vecou nesúvisiacej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou P., s. r. o. a R. S., uzatvorenej za kúpnu cenu 657 001 Sk, ktorá skutočnosť je známa súdu z jeho činnosti v iných konaniach. K námietkam ţalovaného týkajúcim sa personálnej prepojenosti, súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalovaný svoje tvrdenie o personálnej prepojenosti nijakými konkrétnymi skutkovými tvrdeniami neodôvodňoval. Personálne prepojenie aké má na mysli, napr. ustanovenie § 15 ZKV medzi subjektom S.V. a A., s. r. o. ani neexistovalo, a ani nebolo ţalovaným v takejto podobe deklarované. Následne bola preto ţalovaným neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení práv 8 3 Obo 69/2011 a povinností odôvodňovaná len nepoctivosťou úpadcu a snahou vyhnúť sa splácaniu záväzkov voči svojím najväčším veriteľom, resp. veriteľom vôbec. Prvostupňový súd však je toho názoru, ţe nie je moţné prijať záver o neplatnosti zmluvy, ani z dôvodu rozporu obsahu a účelu zmluvy s kogentnými ustanoveniami zákona, ich obchádzania ani z dôvodu rozporu z dobrými mravmi. Navyše za vyššie spomenutého zmluvného riešenia - cedovania pohľadávok z prevodu práva a záväzkov na svojho veriteľa P., a. s. a jednostranného .uvoľnenia" záloţných práv záloţným veriteľom nepoctivosť nemohla byt' súdom konštatovaná nepoctivosť správania na vrub úpadcu. Rozpor obsahu zmluvy zo zákonom nebol ani deklarovaný. Účelom zmluvy o postúpení práva a povinností bola zmena toho ktorého stavebníka, pričom základným hospodárskym účelom zmluvy o výstavbe o postúpenie práva povinností, z ktorej išlo bolo zabezpečenie výstavy bytového domu. Nešlo o účel, ktorý by bol v rozpore so zákonom. Postúpenie práva a povinností zo zmlúv mohol vykonať a aj vykonával aj stavebník č. 2 zo zmluvy o výstavbe. K argumentu ţalovaného, ţe cieľom zmluvy o prevode práva záväzkov bolo vyhnúť sa splácaniu záväzkov voči svojím najväčším veriteľom a rovnako i tvrdenia o personálnom prepojení konajúci súd uviedol, ţe nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu - zmluvy, ale skôr dôvodom odporovania právneho úkonu vykonaného úpadcom, ktorého sa však ţalovaný nedomáhal. Úspešné odporovanie podľa § 15 a nasl. ZKV prichádza totiţ do úvahy iba v prípade platne uzatvorených zmlúv. Navyše podľa § 16 ods. 3 posledná veta ZKV v prípade tretích osôb prichádza do úvahy len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi, čo však ţalovaný nijako nedokazoval, je tu je teda zakotvená určitá ochrana dobromyseľného nadobúdateľa. Ţalobca bol v danom prípade vo vzťahu k úpadcovi iba treťou osobou. l prípadné rozhodnutie o neplatnosti zmluvy nie je bez ďalšieho spojené so zmenou vlastníka nehnuteľnosti. V tomto smere poskytovala ochranu ďalšiemu nadobúdateľovi § 34 ods. 2 katastrálneho zákona účinného v čase zaradenia do súpisu konkurznej podstaty, podľa ktorého sa právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Od r. 2008 platí stav, ţe ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej draţby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym 9 3 Obo 69/2011 úkonom alebo pred dobrovoľnou draţbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka - jedná sa zrejme o všetky osoby dotknuté rozhodnutiami o neplatnosti právnych úkonov. K otázke prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti osôb konajúcich za právnické osoby uviedol, ţe táto nemá sama o sebe za dôsledok neplatnosť zmlúv uzatvorených medzi týmito právnickými osobami, nakoľko nie je moţné stotoţňovať naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu fyzickou osobou s protiprávnosťou jednania právnickej osoby, za ktorú fyzická osoba koná, to jest rozporom zmluvy so zákonom, jeho obchádzaním či dobrými mravmi. Námietku ţalovaného, ţe predmet plnenia podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej ţalobcom a predchádzajúcim vlastníkom ani neexistoval z dôvodu absencie kolaudačného rozhodnutia neakceptoval, pretoţe i v samotnej zmluve o výstavbe neplatnosti prevodu práv a záväzkov, z ktorej sa ţalovaný domáhal - zmluva o výstavbe z
10.2001 uţ členila dom, výstavbu, ktorého mal zabezpečovať úpadca ako stavebník č. 1 na jednotky označené v zmluve ako nehnuteľnosti rozdeľované podľa jednotlivých stavebníkov. S týmto označením: - členením bol vykonaný aj zápis do katastra nehnuteľnosti pred kolaudáciou časti objektu napr. dňa
2002 pre I., s. r. o.
2002 pre S.-BA, s. r. o.
2002 pre P. S., s. r. o. a
2002 pre P. spol. s r. o. s právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia
2002 na časť objektov. Súd konštatoval, ţe zmluva uzatvorená medzi úpadcom a spoločnosťou A., s. r. o. dňa
2002, od neplatnosti, ktorej odvodzoval ţalovaný i neplatnosť ďalších zmlúv, je zmluvou platnou a ţalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - rozostavanej garáţe, na M. a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu zapísaných na liste vlastníctva č. X. k. ú. Karlová Ves, a to na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy a bol ako vlastník aktívne legitimovaný na podanie excidančnej ţaloby, a ţe jeho nárok na vylúčenie nehnuteľnosti bol dôvodný. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolal ţalovaný podaním doručeným súdu
2011 a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Vo svojom odvolaní poukázal na tieto nesprávne právne závery súdu prvého stupňa: 10 3 Obo 69/2011
Súd prvého stupňa nesprávne vyvodil, ţe dôvody ţalovaným napádanej absolútnej neplatnosti zmluvy sa nemali týkať rozporu obsahu a účelu zmluvy so zákonom, ale rozporu zmluvy s inou zmluvou, a to v nenaplnení nepomenovanej zmluvy uzatvorenej dňa
2001 medzi S. a jeho veriteľmi. Okrem toho na strane II predmetného rozhodnutia súd uvádza, ţe ţalovaný neuvádzal konkrétne dôvody neplatnosti konkrétny rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona, resp. jeho obchádzanie i rozpor s dobrými mravmi. Z písomných ako i ústnych vyjadrení ţalovaného, ktoré sú obsahom súdneho spisu nepochybne vyplýva, ţe ţalovaný podrobne a niekoľkokrát súdu uviedol dôvody absolútnej neplatnosti prevodov nehnuteľností z vlastníctva S. na tretie osoby a po celú dobu konania poukazoval na skutočnosti a dôkazy, ktoré túto absolútnu neplatnosť preukazujú. Vzhľadom k tomu uviedol, ţe ţalovaný vôbec neopiera dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy o nenaplnenie nepomenovanej zmluvy, ale o skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú, ţe zmluvné strany konali pri prevodoch nehnuteľností z S. na spoločnosť A. a následne na 4 transportné spoločnosti v rozpore s dobrými mravmi a rovnako, ţe tieto úkony sú v rozpore so zákonom, keďţe nedošlo pri uvedených úkonoch k prejaveniu váţnej vôle previesť odplatne nehnuteľnosti na A.. Úmyslom, vôľou a cieľom zúčastnených osôb vôbec nebolo odplatne previesť nehnuteľnosti z S. na A., ale od počiatku úmyslom, vôľou a cieľom zúčastnených osôb bolo darovanie nehnuteľnosti 4 spoločnostiam, spôsobom tunelovania S. cez nastrčenú spoločnosť ( fiktívnymi úkonmi, zhodným organizovaným konaním personálne prepojených osôb ). Išlo teda o "tunelovanie S.", bezodplatné nadobúdanie nehnuteľností cez nastrčenú nemajetnú spoločnosť, s úmyslom poškodiť S. a jeho veriteľov a profitovať z takto nepoctivo nadobudnutých nehnuteľností a zároveň s cieľom zamedziť SKP uplatňovanie pohľadávky na zaplatenie od skutočných nadobúdateľov nehnuteľností. Spôsob a okolnosti týchto prevodov z vlastníctva S. na tretie osoby dokonca nasvedčujú, ţe pri uvedenom došlo k skutku závaţnejšiemu ako sú dobré mravy, a to k podvodnému konaniu. I keď sa aktuálne v trestnom konaní nepreukázalo, ţe R. M.. sa pri uvedených prevodoch dopustil trestného činu, z výsledkov dokazovania v trestnom konaní nepochybne vyplýva, ţe dôvod na vedenie trestného stíhania vo veci realizácie predmetných prevodov bol voči J. T., ktorý bol však ešte pred začatím trestného konania zavraţdený. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z čiastočných svedeckých výpovedí z trestného konania, v zmysle ktorých osoby konajúce v mene 4 transportných spoločností vôbec ani nevedeli, ţe tieto spoločnosti zastupujú, 11 3 Obo 69/2011 boli drogovo závislé a vo váţnej finančnej tiesni, podpisovali papiere za odplatu s tým, ţe ani nevedeli čo presne podpisujú. Uskutočnenie prevodov nehnuteľností za sumu 35 miliónov Sk bez overenia si moţnosti nadobúdateľa A. túto sumu zaplatiť, bez akéhokoľvek zabezpečenia tohto záväzku a súčasné bezodkladné darovanie nehnuteľností za 35 miliónov ďalším subjektom, a to bez ohľadu na to, ţe A. odplatu nezaplatil a ani nemal z čoho zaplatiť, je zjavným úmyselným tunelovaním S., pri ktorej nemoţno v ţiadnom prípade hovoriť o nedbanlivosti, ale o priamom Úmysle Účastníkov. Rovnako skutočnosť, ţe P. Z. ako štatutár S. následne nahradil dovtedajšie záloţné právo k nehnuteľnostiam novými nehnuteľnosťami, a to inými, neţ tými, ktoré išli cez A., a to bez toho, aby S. obdrţalo akúkoľvek úhradu od týchto spoločností, je rovnako dôkazom toho, ţe vôbec nikdy nebolo záujmom S. obdrţať predmetné nehnuteľnosti odplatu, resp. aby bola táto odplata pouţitá na zníţenie zadlţenia S.. Rovnako rozhodujúcim dôkazom tohto nepoctivého konania bola i skutočnosť, ţe práve po odťaţení predmetných nehnuteľností (
2002 ), boli tieto všetky nehnuteľnosti v októbri 2002 hromadne a rovnakými zmluvami a v rovnaký deň prevádzané na ďalšie osoby. Spôsob konania účastníkov týchto úkonov je zjavne úmyselným tunelovaním S. a uvedené nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za úkon v súlade s dobrými mravmi. Je zároveň zjavné, ţe pri týchto úkonoch nebola prejavená ani váţna a slobodná vôľa zmluvných strán, a pre absenciu tejto rozhodujúcej skutočnosti právneho úkonu sú tieto právne úkony i z tohto dôvodu neplatné pre ich rozpor so zákonom. Y zmysle § 37 ods. l OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z uvedeného dôvodu sú predmetné zmluvy absolútne neplatné, pričom ani dobromyseľnosť na strane ţalobcu nemôţe konvalidovať tieto absolútne neplatné právne úkony. Taktieţ poukázal i na formálno-právne nedostatky prevodu vlastníctva spornej nehnuteľnosti na ţalobcu, čo je rovnako dôvod rozporu so zákonom.
Vo vzťahu k argumentácii súdu, ktorou súd poukazuje na skutočnosť, ţe zmluvy o prevodoch nehnuteľností z S. na A. neboli bezodplatné, ale odplatné, poukázal na dôvody z body
Odvolania a teda, ţe váţna vôľa zmluvných strán odplatne prevádzať nehnuteľnosti od počiatku nebola, a to ani na jednej zmluvnej strane ( ani u S. a ani u A. ) a odplata pri prevode nehnuteľností na A. bola určená len "na oko". Zmluvným stranám pochopiteľne nie je zakázané prevádzať nehnuteľnosti i bezodplatne, avšak takáto vôľa previesť nehnuteľnosti bezodplatne musí byť v zmluve vyjadrená a nie zastretá neváţnyrn prejavom vôle. Taktieţ je neprípustné, aby subjekt, ktorý je zadlţený, 12 3 Obo 69/2011 bez moţnosti splatiť svoje dlhy inak, neţ zo svojho majetku, aby tento subjekt daroval tento celý svoj majetok, tretím osobám, a to dokonca majetok v hodnote takmer 35 miliónov. Uvedené neprípustné a teda i nepoctivé konanie platilo pri realizácii týchto bezodplatných, či len "na oko" odplatných prevodoch i na konanie S. ako i na konanie A.. Uvedené nemoţno povaţovať za poctivé konanie, resp. konanie v súlade s dobrými mravmi.
Záver súdu, ţe obsahom čl. III bodu 8 Zmluvy o postúpení práv a povinností zo dlh
2002 a zo dlh
2002, obidve uzatvorené medzi S. a spoločnosťou A., je oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky postupníkovi je nesprávny, a taktieţ je nesprávny aj záver, ţeby obsahom tohto ustanovenia bolo uznanie pohľadávky, či urovnanie podľa §585 OZ. Odvolateľ poukázal, na skutočnosť, ţe podpisom zmluvy o postúpení práv a povinností medzi S. a spoločnosťou A. mala druţstvu S. len pohľadávka na odplatu vzniknúť a preto nemohla byť uţ i predmetom postúpenia a teda ani predmetom oznámenia o jej postúpení. Zároveň výslovne sa v uvedenom ustanovení hovorí, ţe odplatu je nevyhnutné zaplatiť stavebníkovi l. ( S. ) najneskôr do
I keď posledná veta tohto bodu následne hovorí, ţe táto pohľadávka bola cedovaná na P., a. s. Bratislava, filiálku Bratislava a mala byť zaplatená výlučne na účet číslo X., kód banky X., nešlo o postúpenie pohľadávky, ale len výlučne o presmerovanie platby na uvedený účet, a to v zmysle nepomenovanej zmluvy zo dňa
2001 uzatvorenej medzi P., M. a S., v znení jej Dodatku č. 2 zo dňa
2002, podľa ktorého sa zmluvné strany tejto nepomenovanej zmluvy v bode 3.
dohodli, ţe dlţník ( S. ) bude všetky príjmy za predaj bytov, nebytových priestorov a garáţi Polyfunkčného objektu č. 6 smerovať výlučne v prospech účtu č.: X.X.. Naďalej preto majiteľom pohľadávky zostávalo S.. Vôbec preto nešlo o cedovanie pohľadávok v pravom zmysle slova ako vyvodil prvostupňový súd, ale len o presmerovanie samotných platieb na stanovený účet vedený v P., a. s. Ţiadna zmluva o postúpení pohľadávok z S. na P. neexistovala a preto neexistoval ani ţiaden právny titul na postúpenie pohľadávok z S. na P.. Zároveň, ak by sa jednalo o postúpenie pohľadávky v pravom zmysle slova, bolo by v predmetných zmluvách priamo uvedené, ţe stavebník č. 70 ( A., s. r. o. ) sa zaväzuje predmetnú kúpnu cenu uhradiť priamo P., a. s. a nie stavebníkovi č. l ( S. ). Ďalej uviedol, ţe i keď v prípade oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky 13 3 Obo 69/2011 nevzniká povinnosť postupcu preukazovať dlţníkovi zmluvu o postúpení pohľadávky, v súdnom konaní v prípade takejto námietky súd musí vykonať dokazovanie existenciou zmluvy o postúpení, a to o to viac, pokiaľ takúto námietku vznesie sám postupca. Okrem uvedeného, v úvode Zmluvy o postúpení práv a povinností z S. na A., s. r. o. zo dňa
2002, pri označení zmluvných strán, sa účet číslo X.X. uvádza ako účet S.. Z uvedeného vyplýva, ţe predmetný účet patril S. a nie P.. Povinnosťou A. bolo teda uhradiť predmetnú sumu na účet S., ktorý bol len vedený v P., nie patril P.. Predmetná pohľadávka preto nemohla byt' cedovaná ( postúpená ) na P., a. s., keďţe účet, na ktorý sa malo uhrádzať, bol účtom S.. S. bolo teda naďalej veriteľom tejto pohľadávky s tým, ţe platby malo uhrádzať na jeho účet vedený v P., a. s. Obsahom predmetného čl. III bodu 8 Zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa
2002 a zo dňa
2002 nie je v nijakom prípade ani akékoľvek uznanie pohľadávok, či urovnanie pohľadávok, keďţe tak ako sme uţ vyššie uviedli, podpisom predmetných zmlúv o postúpení práv a povinností medzi S. a spoločnosťou A. mala druţstvu S. len pohľadávka na odplatu vzniknúť a preto nemohla byt' uţ i predmetom uznania, či urovnania. Išlo len o ustanovenie o vzniku záväzku a preto predmetné ustanovenie o prijatí beţného záväzku nemôţe byt' súčasne uznaním, či urovnaním. Uvedené by viedlo k absurdnému záveru, ţe kaţdý záväzok je uznaním, či urovnaním.
Ku záveru súdu o kvitancii U. zo dňa
2002, ktorou došlo k nahradeniu dovtedajšieho záloţného práva novým záloţným právom uviedol, ţe súd vyvodil, ţe úkon vzdania sa záloţného práva U. a teda vystavenie predmetnej kvitancie nemoţno pripísať na vrub nepoctivého správania sa S., pretoţe išlo o jednostranný úkon záloţného veriteľa. V zmysle tejto kvitancie došlo k výmazu záloţného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli takýmto účelovým nezákonným spôsobom prevádzané na A. ( a následne na ďalšie spoločnosti ) a k jeho nahradeniu inými nehnuteľnosťami, ktoré neboli prevádzané cez A.. Pre posúdenie predmetnej kvitancie je však smerodajné, ţe k uzatvoreniu nových záloţných zmlúv medzi U. ( predtým P. ) a S. a tieţ medzi U. a spoločnosťou P., s. r. o. došlo uţ dňa
2002 a teda dva dni pred vystavením tejto kvitancie (
2009 ). Tieto nové 14 3 Obo 69/2011 záloţné zmluvy, uzatvorené pred vystavením kvitancie, uţ neobsahovali nehnuteľnosti, ktoré boli prevádzané cez A. a za ktoré S. neobdŕţalo ţiadnu odplatu. Z predmetného postupu S. a U. je nepochybné, ţe nové záloţné zmluvy sa uzatvárali výslovne za účelom následného výmazu dovtedajšej záloţnej zmluvy, keďţe dva dni po uzatvorení nových záloţných zmlúv, t. j. dňa
2009 U. vystavila kvitanciu, ktorou vymazala dovtedajšie záloţné právo, ktoré viazlo na predmetných nehnuteľnostiach. l keď nie je jednoznačne zrejmé, z akého podnetu sa realizovalo predmetné nahradenie dovtedajšieho záloţného práva, uvedené je moţné z tohto postupu logicky vyvodiť. U. pri uvedenom postupe nepochybne nemala ţiaden dôvod nesúhlasiť s uzatvorením nových záloţných zmlúv, ktoré budú s novým predmetom zálohu, a ktorý jej bude rovnako zabezpečovať rovnakú výšku úveru, t. j. 15 000 000 Sk, tak ako tento úver zabezpečovala i pôvodná záloţná zmluva a teda následne nemala dôvod nevystaviť k pôvodnému záloţnému právu kvitanciu. U. zároveň ako záloţný veriteľ nepochybne neurčovala nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom nového zálohu, uvedené právo patrí výlučne záloţcovi, a nie záloţnému veriteľovi. V postupe U. preto nemoţno vidieť nepoctivosť jej konania. Uvedené však uţ nemoţno tvrdiť pri postupe S. a jeho štatutára P. Z.. Je nadovšetko zrejmé, ţe práve S. určovalo nehnuteľností, ktoré budú novým predmetom záloţného práva. S., resp. jeho štatutár P. Z. v plnom rozsahu vedel, ţe za nehnuteľnosti, ktoré boli prevádzané cez A., nebola uhradená S. ţiadna odplata, no napriek tomu tieto nehnuteľnosti novými záloţnými zmluvami nezaťaţil a dokonca práve všetky tieto nehnuteľnosti zo záloţného práva vylúčil. keď súd v postupe S. nevidel nepoctivosť konania, vyvstáva preto logicky otázka, čo pri uzatváraní týchto nových záloţných zmlúv sledovalo S., resp. jeho štatutár P. Z., keďţe pri uzatváraní týchto nových záloţných zmlúv opomenul ponechať záloţné právo na nehnuteľnostiach, ktoré boli prevádzané cez A., resp. výslovne vylúčil z nových záloţných zmlúv práve všetky tieto nehnuteľnosti, hoci dobre vedel, ţe za uvedené nehnuteľnosti nebolo nikdy S. zaplatené. Štatutár P. Z. nemal ţiaden dôvod vylúčiť tieto nehnuteľnosti z dovtedajšieho záloţného práva. Z dovtedajšieho zálohu boli v plnom rozsahu vylúčené všetky nehnuteľnosti, ktoré v tom čase vlastnili spoločnosti P. S., s. r. o., S.-BA, s. r. o. a I., s. r. o. a rovnako aj jedna nehnuteľnosť, ktorú v tom čase vlastnila spoločnosť P., s. r. o., celkom išlo o 28 ks nehnuteľností. Zaťaţené zostali podľa nových záloţných zmlúv len nehnuteľnosti spoločnosti P., s. r. o., ktorá ich následne ďalej ani 15 3 Obo 69/2011 neprevádzala na tretie osoby, okrem spomínanej jednej nehnuteľnosti, ktorá bola vylúčená z novozriadeného záloţného práva. Spomínanú jednu nehnuteľnosť P. zastúpená P. Z. previedla v októbri 2002 na R. S.. Zámerne boli preto všetky nehnuteľnosti, ktorých sa tieto 4 spoločnosti mienili zbaviť prevodom na tretie osoby, vylúčené z novozriadeného záloţného práva. Z postupu spoločnosti P. je zároveň zrejmé, ţe konateľ spoločnosti P., s. r. o. sa odmietol podieľať na uvedených prevodoch a i pri prevode uvedenej jednej nehnuteľnosti ho zastupoval P. Z.. Všetky ostatné nehnuteľnosti spoločnosti P. ( 18ks ) boli zaťaţené novým záloţným právom, a tieto neboli ďalej ani prevádzané. Následne boli tieto nehnuteľnosti P. zaradené do súpisu konkurznej podstaty a v rámci konkurzného konania speňaţené. P. si ani vylúčenie týchto nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty neuplatňovala. I keď sa v trestnom spise nachádzal doklad o tom, ţe P. za tieto nehnuteľnosti zaplatila v apríli 2002 sumu 19 miliónov Sk v hotovosti, išlo o doklad fiktívny, o čom svedčí i to, ţe išlo v tejto sume o hotovostný doklad a uvedené potvrdzuje i tá skutočnosť, ţe pokiaľ by P. za nehnuteľnosti riadne v apríli 2002 zaplatila, nebola by k nim zriadila v septembri 2002 záloţné právo. I keď teda bola predmetná kvitancia jednostranným úkonom záloţného veriteľa, nemoţno ju nepochybne oddeliť od ostatných úkonov, ktoré jej predchádzali a ktoré boli práve dôvodom jej vystavenia. Nemoţno v ţiadnom prípade preto súhlasiť so záverom súdu, ţe konanie S., resp. štatutára P. Z. nemoţno pripísať na vrub nepoctivého správania sa S.. Uvedené práve nespochybniteľne potvrdzuje úmyselnosť konania štatutára p. Z. a zároveň rovnako potvrdzuje, ţe štatutár Z., konajúci v mene S., od počiatku o úhradu kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti nemal záujem a ţe skutočne išlo o nie váţnu vôľu odplatne previesť predmetné nehnuteľnosti na A., ale od počiatku bol záujem nehnuteľnosti bezodplatne previesť na 4 transportné spoločnosti a z nich sa následnými prevodmi nepoctivo obohatiť. K nahradeniu tohto záloţného práva došlo v čase, keď všetky nehnuteľnosti boli zapísané vo vlastníctve 4 „transportných spoločností“, ktoré nadobudli tieto nehnuteľnosti bezodplatne od A.. P. Z. nepochybne nemal ţiaden dôvod túto ťarchu na týchto nehnuteľnostiach vymazávať, či akokoľvek súhlasiť s tým, aby bola táto ťarcha z týchto nehnuteľností vymazaná a ponúknuť do zálohu P. iné nehnuteľnosti, ktoré nešli cez A.. A zároveň, tento postup tunelovania potvrdzuje i skutočnosť, ţe okamţite 16 3 Obo 69/2011 po „od ťaţení“ nehnuteľností ( kvitancia je datovaná
2002 ) sa hromadne v októbri 2002 vykonali takmer všetky prevody nehnuteľností zo 4 transportných spoločností na tretie osoby, a to rovnakými zmluvami a v rovnaký deň. Tieto nehnuteľnosti boli teda cielene odťaţené, aby ich mohli tieto 4 transportné spoločnosti previesť na tretie osoby nezaťaţené a aby sa mohli osoby stojace za touto transakciou nepoctivo obohatiť na týchto prevodoch. Dokonca jednu z nehnuteľností, tak ako sme uţ vyššie uviedli, po jej odťaţení prevádzal i samotný p. Z. v mene P. na R. S., hoci rovnako vedel, ţe ide o nehnuteľnosť, za ktorú zaplatené nebolo ani S. a ani jeho veriteľom a teda ţe nijakým spôsobom nedošlo k zníţeniu zadlţenia S..
K názoru prvostupňového súdu, ţe uzatvorenie nových záloţných zmlúv nemôţe mať vplyv na platnosť skôr" uzatvorenej zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa
2002, uviedol, ţe práve uvedené skutočnosti a konanie účastníkov týchto zmlúv sú práve dôkazom konania v rozpore s dobrými mravmi, konania v rozpore so zákonom - pre nedostatok váţnosti vôle pri uzatváraní zmlúv o prevodoch nehnuteľností z S. na A. ako i na 4 transportné spoločnosti. Uvedená neplatnosť sa preto priamo týka i predmetnej zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa
Nemoţno súhlasiť ani so záverom, ţe za relevantné personálne prepojenie nemoţno povaţovať skutočnosť, ţe iné nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom tohto konania, nadobúdali osoby vystupujúce v 4 transportných spoločnostiach, podľa ţalovaným deklarovanej schémy, a ţe P. Z. konal pri prevode nehnuteľnosti zo spoločnosti P. na R. S., keďţe práve tieto skutočnosti preukazujú, ţe išlo o cielené a organizované prevody nehnuteľností, s vedomím o neuhradení odplaty S. a so snahou „vytunelovať S.“.
Nemoţno súhlasiť ani so záverom súdu, ţe v predmetnej veci bolo moţné hovoriť o odporovateľnosti právneho úkonu. U absolútne neplatného právneho úkonu nemoţno hovoriť o odporovateľnosti právneho úkonu, pretoţe tá je na mieste vtedy, ak ide o platný právny úkon. Tak ako sme uţ uviedli, tu vôbec nešlo len o úmysel poškodiť veriteľov, ale i o úkony, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, pri ktorých došlo k úmyselnému nezákonnému zbaveniu S. vlastníctva k súboru nehnuteľností tunelovaním, a ktoré nasvedčujú, ţe došlo dokonca k skutku závaţnejšiemu ako sú dobré mravy, a to k podvodnému konaniu. Rovnako uvedené vykazuje nedostatok slobodnej 17 3 Obo 69/2011 a váţnej vôle zúčastnených osôb a tieţ nedostatok formálnej zákonnej správnosti úkonov.
Vôbec nie je moţné súhlasiť ani so záverom súdu, ţe prípadná trestnoprávna zodpovednosť osôb konajúcich za právnické osoby nemá sama o sebe za dôsledok neplatnosť zmlúv uzatvorených medzi týmito právnickými osobami a ţe nie je moţné stotoţňovať naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činy fyzickou osobou s protiprávnosťou jednania právnickej osoby. Konanie štatutárneho orgánu je konaním právnickej osoby. Tieto osoby nie sú stíhané za inú činnosť, nesúvisiacu s konaním za právnickú osobu. Rozdiel je akurát v tom, ţe priamo právnická osoba sa nemôţe dopustiť trestného činu, preto je trestne zodpovedný len jej štatutárny orgán.
Nemoţno súhlasiť ani so záverom súdu, na základe ktorého vyvodil, ţe i prípadné rozhodnutia o neplatnosti zmluvy nespôsobuje v danom prípade zmenu vlastníctva. V danom prípade súd ani vo veci samej nerozhoduje o neplatnosti zmluvy, ale o otázke, či je dôvod na vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty alebo či je dôvod na zamietnutie ţaloby. Na uvedené preto vôbec ani nemoţno aplikovať §34 ods. 2 katastrálneho zákona. Otázka neplatnosti zmluvy je v danom prípade otázkou predbeţnou.
Súd zároveň úplne nesprávne hodnotil formálno-právne nedostatky prevodu nehnuteľnosti na ţalobcu, a to tú skutočnosť, ţe ţalobca kúpnou zmluvou nemohol vôbec nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť, pretoţe išlo o rozostavaný nebytový priestor, ku ktorému nebolo moţné nadobudnúť vlastníctvo inak, neţ na základe zmluvy o výstavbe alebo na základe postúpenia práv a povinností zo zmluvy o výstavbe. Nie je moţné pripustiť záver súdu, ţe neakceptovanie rozostavanej nehnuteľnosti ako existencie predmetu kúpnej zmluvy by znamenalo neexistenciu veci ako takej. Je nespochybniteľné, ţe pre prevod rozostavanej nehnuteľnosti sa zo zákona vyţaduje zmluva o výstavbe alebo postúpenie práv a povinností zo zmluvy o výstavbe. Pri uvedenom nie je rozhodujúce, či predmetný rozostavaný nebytový priestor bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako samostatná nehnuteľnosť alebo nie. Kataster nehnuteľností podľa zákona vôbec nemohol zapísať na list vlastníctva pri rozostavanej nehnuteľnosti na list vlastníctva niekoho iného, neţ stavebníka, alebo toho, kto tieto práva stavebníka nadobudol. Kúpnou zmluvou nedošlo k ţiadnemu postúpeniu práv stavebníka zo zmluvy o výstavbe. Uvedené posúdenie je preto v plnom rozpore so zákonom. 18 3 Obo 69/2011 Zmluva o výstavbe bytov a nebytových priestorov obsahuje práva a povinnosti stavebníka, a podľa zák. 183/1992 Zb. je ju moţné uzavrieť len so stavebníkmi a len vtedy je vkladu schopnou listinou. Tieto práva stavebníka zo zmluvy, zo stavebného povolenia, nemohli byť kúpnymi zmluvami prevádzané, a preto kto sa nestal stavebníkom, nemohol byt' zapísaný na list vlastníctva. V danom prípade ide znova o absolútnu neplatnosť pre rozpor so zákonom, pretoţe ţalobca stavebníkom nebol. Ţalobca na základe uvedeného vôbec nemá právo byt' zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník. K odvolaniu ţalovaného zaujal stanovisko ţalobca, podaním do ručeným dňa
2009, v ktorom uviedol, ţe garáţ kúpil na základe ponuky realitnej kancelárie O.. Riadne za ňu zaplatil predchádzajúcemu majiteľovi M. Ţ.. V čase kúpy nemal najmenšej potuchy o predchádzajúcich prevodoch. O skutočnosti, ţe na S. Viktoria je vyhlásený konkurz sa dozvedel v čase, keď uţ mal v spoločnosti O. zloţenú zálohu 50 000 Sk, ktorú mu v prípade odstúpenia od zmluvy nechceli vrátiť. K bodu 10 odvolania sa vyjadril tak, ţe nevie ako je moţné, ţe kataster povolil takýto prevod ako rozostavanej stavby. Vzhľadom k tomu, ţe má garáţ na liste vlastníctva a riadne za ňu zaplatil navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovaného podľa ustanovenia§ 212 ods. 1 O. s. p., § 214 ods. 1 O. s. p. na pojednávaní dňa
2012 a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je právne dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť prvostupňového rozhodnutia, ktorým prvostupňový súd uloţil povinnosť ţalovanému zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu v konkurze vedenom na Krajskom súde v Bratislave vylúčiť nehnuteľnosti - nebytový priestor, rozostavanú garáţ č. 2/57 s podlahovou plochou 16,8 m2 nachádzajúcu sa na rozostavanom objekte, na parcele č. X., X., X. a X. na M., spoluvlastnícky podiel X. na spoločných častiach Karlová Ves a zariadeniach domu zapísaných na liste vlastníctva č. X., k. ú. Bratislava - mestská časť Karlová ves. Z návrhu na začatie konania doručeného dňa
2006 je zrejmé, ţalobca sa jeho práva na vylúčenie sporných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu domáha na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi ním ako kupujúci a pánom Ţ. ako predávajúcim / v spise zaloţená na č. listu 2 / a na základe dôkazu výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým jeho vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam 19 3 Obo 69/2011 preukazoval / v spise č. listu 6 /. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré ţalovaný do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zaradil, a teda či prvostupňový súd rozhodol v súlade so zákonom, keď ţalovanému uloţil tieto nehnuteľnosti z konkurznej podstaty vylúčiť. Z ustanovenia § 19 zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, ţe ak sú pochybnosti či vec patrí do podstaty zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami, alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloţí tomu kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Fakt, ţe ţalovaný nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie je predmetom návrhu na začatie konania do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zaradil ako aj fakt, ţe ţalobca v lehote návrh na ich vylúčenie z konkurznej podstaty úpadcu podal, sporný nie je. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe podľa názoru prvostupňového súdu z dokladov ţalobcu je zrejmé, ţe vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré ţiada z konkurznej podstaty úpadcu vylúčiť preukázal a ţalovaný toto jeho vlastnícke právo ţiadnym hodnoverným dôkazom nespochybnil. Podľa názoru prvostupňového súdu ţalovaný nepreukázal absolútnu neplatnosť právnych úkonov, ktorými ţalobca jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých sa návrh na začatie konania o ich vylúčenie z konkurznej podstaty úpadcu týka, preukazoval. Z predloţených dôkazov jednoznačne vyplýva, ţe kataster povolil zápis vkladu, ktorým ţalobca svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré ţalovaný do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísal, ktorú skutočnosť ţalovaný ani nespochybňuje. Obrana ţalovaného spočíva na fakte, ţe ţalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od nevlastníka, keďţe prechádzajúce prevody povaţuje za neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní sporu na pojednávaní konanom dňa
202 za účasti obidvoch účastníkov konania sa zameral na preukazovanie dôvodnosti tvrdenia ţalovaného v jeho odvolaní, ţe ţalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke práva k sporým nehnuteľnostiam od predávajúceho pána Ţ., nakoľko pán Ţ. nikdy 20 3 Obo 69/2011 nemohol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť z dôvodu, ţe zmluvné strany konali pri prevodoch nehnuteľnosti z S. V. na spoločnosť A., s. r. o. a následne na 4 transportné spoločnosti v rozpore s dobrými mravmi a rovnako, ţe tieto úkony sú v rozpore s zákonom, keďţe pri uvedených úkonoch nedošlo k prejaveniu váţnej vôle previesť odplatné nehnuteľnosti za odplatu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 4 Obo 75/2009, 4 Obo 76/2009 zo dňa
júla 2010 poukázal na rozhodnutie 1 Obdo V 11/2009 zo dňa
2009, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel k záveru, ţe je potrebné pri svedčiť dovolateľovi, ţe uvedené konanie nie je moţné povaţovať za obvyklé, spravodlivé a malo za následok poškodenie úpadcu a veriteľov úpadcu, s poukazom na ktoré zdôvodnenie aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Cbi 15/2006-388 zo dňa
2009 za potrebné označil vysporiadať sa s otázkou platnosti alebo neplatnosti nadobudnutia vlastníckeho práva ţalobcu k sporným nehnuteľnostiam. Najvyšší súd Slovenskej republiky za najzákladnejšiu otázku pri zisťovaní, či ţalobca nadobudol jeho vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam pri prejednaní sporu v odvolacom konaní dňa
2012 označil, či prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, keď zmluvu o postúpení práv a povinností uzavretú medzi stavebníkom č. 1 S. V. a stavebníkom č. 70 spoločnosťou A., 's. r. o. zo dňa
2002 nekvalifikoval ako neplatný právny úkon z dôvodu, ţe táto sa prieči dobrým mravom. Zo zmluvy o postúpení práv a povinnosti zo dňa
2002 / list v spise 56 /, je zrejmé, ţe v bode 81 článku 3 zmluvné strany potvrdili, ţe stavebník 70 ,teda spoločnosť A., s. r. o. dlhuje ku dňu podpísania tejto zmluvy čiastku 28 716 760 Sk, ktorú čiastku stavebník 70 zaplatí stavebníkov č. 1 najneskôr do
2002 a ţe táto pohľadávka bola cedovaná na P., a. s. Bratislava, filiálku Bratislava a musí byť výlučne zaplatená na účet X.. Na pojednávaní konanom dňa
2012 právna zástupkyňa ţalovaného na dotaz súdu, čo v zmluve o postúpení a práv povinností predstavuje suma uvedená v bode 8 článku 3 uviedla, ţe to bola pravdepodobne kúpna cena alebo odplata za postúpené práva a povinnosti a ţe nemá informáciu o tom, ţe by spoločnosť A., s. r. o. mala voči S. V. iný dlh. Ţalovaný jeho tvrdenie v odvolaní, ţe pri tomto úkone v zmluve o postúpení práva povinností nedošlo k prejaveniu váţnej vôle previesť odplatne nehnuteľnosť nepreukázal. Skutočnosť, či v konečnom dôsledku bola odplata uvedená v bode 8 čl. 3 zmluvy o postúpení práv a povinností, zrealizovaná- zaplatená, nie je jednoznačný dôkaz o tvrdení ţalovaného, ţe v zmluve o postúpení práv 21 3 Obo 69/2011 a povinností nešlo o váţny prejav vôle previesť práva a povinnosti k nehnuteľnostiam v nej uvedených, odplatne. Zároveň treba uviesť, ţe podmienkou platnosti úkonu o postúpení práv a povinností nie je odplata. Táto otázka by mohla byť predmetom skúmania v odporovateľnej ţalobe, ale nie pri skúmaní platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov sa stotoţnil s záverom prvostupňového súdu, ţe zmluvu o postúpení práv a povinností nie je moţné označiť za neplatný právny úkon, pre rozpor s dobrými mravmi. Takýto právny záver nevyplýva, ani z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Obo 45/2009 a 4 Obo 76/ 2006 a ani z rozhodnutia 1 ObdoV 11/
V odôvodnení rozhodnutia 1 Obdo V 11/2009 je iba uvedené, ţe treba prisvedčiť dovolateľovi, ţe uvedené konanie, / ktorými sa myslí zrejme konanie aj medzi spoločnosť A., s. r. o. a ďalšími transportnými spoločnosťami / nie je moţné povaţovať za obvyklé, ale nevyplýva, ţe išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi s následkom neplatnosti týchto právnych úkonov. Skúmanie platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov následných medzi spoločnosťou A., s. r. o. ďalšími spoločnosťami Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10 ods.
O. s. p. / pri prejednaní odvolania ţalovaného proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Cbi 15/2006-622 zo dňa
2011 nepovaţoval za podstatné, nakoľko predmetom tohto odvolacieho konania nie je určenie vlastníckeho práva, ale ţaloba o vylúčenie z konkurznej podstaty. Pokiaľ ţalovaný nepreukázal neplatnosť právneho úkonu zmluvy o postúpení práv a povinností uzavretej medzi ním ako stavebníkom č. 1/ a stavebníkom č. 701, nie je oprávnený dôsledkom jeho tvrdenia ohľadne neplatnosti ďalších právnych úkonov medzi spoločnosťou A., s. r. o. na nasledujúce 4 transportné spoločnosti, sporné nehnuteľnosti zaradiť do konkurznej podstaty úpadcu - S. V.. Najvyšší súd Slovenskej republiky / §10 ods. 2 O. s. p. / v zmysle uvedených dôvodov prvostupňové rozhodnutie označil za vecne správne a v zmysle ustanovenia § 219 O. s. p. z jeho správnych dôvodov ho potvrdil. Ţalobcovi trovy v odvolacom konaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal, nakoľko ţalobca si v prípade úspechu trovy odvolacieho konania neuplatnil. 22 3 Obo 69/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. . , V Bratislave
júna 2012 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.