ktorého malo byť bez pochybností zrejmé, že dohodnutá odmena za reklamu sa má rozdeliť na jednotlivé mesiace, z čoho by sa dalo vyvodiť, že za obdobie od uzavretia zmluvy do
2 písm. d/ a f/ O. s. p. Navrhovateľ v odôvodnení odvolania uviedol, že zaplatenia žalovanej sumy sa nedomáha na základe zmluvného dojednania, ale na základe práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vidí v tom, že odporcovi bola poskytnutá odplata aj za obdobie, počas ktorého už zmluvu o reklame neplnil. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, návrhu vyhovieť a priznať trovy konania. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal existenciu zmluvného alebo zákonného ustanovenia,
ktorého je na prejednávanú vec potrebné a možné aplikovať výklad navrhovateľa o spôsobe pomerného výpočtu odmeny. Takýto výklad čl. III ods. 3.2 zmluvy považuje za výlučne subjektívny výklad navrhovateľa. Zároveň uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie zmluvy o reklame, ani výška odmeny, ale zo žiadneho ustanovenia nevyplýva oprávnenie navrhovateľa žiadať späť akúkoľvek časť odmeny za poskytnutú reklamu do 31. 12. 2006. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec
1 a § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. na pojednávaní konanom dňa
čl. III s možnosťou vzájomnej dohody poskytnutia aj ďalších služieb na uspokojenie potrieb zákazníkov a podpory predaja. V čl. III sa strany dohodli na odmene za poskytnutie reklamy vo výške 95 000 Sk / bod 3.1 /, ako aj na tom, v akých termínoch budú jej jednotlivé časti odporcovi poskytnuté na základe ním vystavených faktúr. Text čl. III ani v kontexte ostatných zmluvných ustanovení
odvolacieho súdu nenasvedčuje tomu, že by čl. III bod 3.2 zmluvy upravoval čokoľvek iné, než splatnosť jednotlivých častí celkovej odmeny rozčlenenej na 1 splátku v sume 47 600 Sk / splatná do
názoru odvolacieho súdu z textu zmluvy nie je možné vyvodiť, že rozčlenenie splatnosti jej častí v čl. III bod 3.2 zároveň znamená, že za plnenie zmluvných záväzkov v období od
ktorého v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu patrí odporcovi odmena len v takej výške, ktorá je vypočítaná rovnomerným rozdelením jej celku na rovnaké časti odmeny za kratšie časové úseky, počas ktorých si odporca zmluvné povinnosti plnil. Odvolací súd vyslovil názor, že vyššie uvedený výklad prejavu vôle medzi účastníkmi sporných ustanovení čl. III zodpovedá jeho výkladu
interpretačného pravidla zakotveného v § 266 ods. 2 Obch. zák., ktorý je potrebné aplikovať, ak nie je možná jeho interpretácia
1 Obch. zák. pre rozpory v úmysle konajúcej osoby a adresáta úkonu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo zo strany navrhovateľa k odstúpeniu od zmluvy o reklame a konštatoval, že odstúpenie je právne účinné minimálne pre jeden z dôvodov v ňom uvedených, a to porušenie zmluvnej povinnosti odporcom zakotvenej v čl. II bod 2.5.
dohody v bode 5.2 dôvodom zakladajúcim právo na odstúpenie od zmluvy je porušenie povinnosti v bode 2.
čl. II bod 2.5 plniť. S odstúpením od zmluvy Obchodný zákonník spája zánik všetkých práv a povinností strán zo zmluvy a ukladá strane, ktorej bolo pred odstúpením zmluvy poskytnuté plnenie druhou stranou, toto plnenie vrátiť, nakoľko právny dôvod plnenia odstúpením od zmluvy dodatočne odpadol / § 351 ods. 1, 2 /. Odvolací súd vyslovil, že s uvedených dôvodov je zrejmá nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, ktorá ho viedla k vydaniu vecne nesprávneho rozsudku, ktorým návrh zamietol. Odvolací súd na základe uvedeného
p. napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel v celom rozsahu vrátane úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne, na ktoré navrhovateľovi vzniklo právo
1 O. s. p. V rozsudku v časti trov odvolacieho konania vyslovil, že o nich rozhodne súd prvého stupňa. 6 3 Obdo 32/2011 Odporca podal proti rozsudku v zákonnej lehote dovolanie
f/ a 238 ods. 1 O. s. p s dôvodmi
2 písm. a/, c/ O. s. p. Odňatie možnosti konať pred súdom dovolateľ vyvodzuje z porušenia § 213 ods. 2 O. s. p., pretože odvolací súd na vec aplikoval ust. § 266 ods. 2 a § 351 Obch. zák. ako špeciálne ustanovenie k všeobecnému ust. § 451 a nasl. Obč. zák. na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý použil ust. § 266 ods. 4 Obch. zák., ale nevyzval odporcu aby sa k uvedeným ustanoveniam vyjadril. Nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ktorým vyslovil nesprávnosť právneho posúdenia súdom prvého stupňa a odvolací súd dospel v konaní k skutkovému zisteniu, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Nesúhlasí s odlišným posúdením znenia čl. III zmluvy odvolacím súdom, ktorý sa nevysporiadal s argumentáciou odporcu a jeho výkladom čl. III zmluvy. Má za to, že v rámci dokazovania nebol preukázaný nepochybný úmysel účastníkov konania vo veci určenia výšky odmeny za jednotlivé obdobia trvania zmluvy.
dovolateľa odvolací súd nesprávne interpretoval a aplikoval ust. § 266 Obch. zák. Ďalej v dovolaní poukázal na znenie čl. III bod 3.2 zmluvy a na skutočnosti z neho vyplývajúce, ako aj na nespornosť existencie záväzku medzi účastníkmi. Ďalej v dovolaní poukazuje na aplikované ust. § 266 ods. 2 Obch. zák. odvolacím súdom s ktorým nesúhlasí. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť a priznať odporcovi trovy dovolacieho konania, resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na neprípustnosť dovolania
5 O. s. p. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že odporca sa k právnemu posúdeniu veci vyjadril a taktiež jeho zástupca bol prítomný na pojednávaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd postupoval správne a boli splnené všetky procesné podmienky pre zmeňujúce rozhodnutie, preto nemôže byť daný dovolací dôvod
f/ O. s. p. Navrhol dovolanie zamietnuť a žiadal priznať trovy dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby / vyjadrenie k dovolaniu / vrátane paušálnej náhrady a DPH v celkovej sume 70,63 Eur
vyhl.č. 655/2004 Z. z. 7 3 Obdo 32/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec prejednal
1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.
1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 237 až § 239 O. s. p. Z uvedených ustanovení vyplýva, za splnenia akých podmienok zákon dovolanie pripúšťa a to, jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch, ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené. Dovolanie taktiež nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálne mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde / § 238 ods. 5 O. s. p. /. V predmetnej veci bola žaloba podaná na súde za účinnosti nariadenia vlády č. 422/2008 Z. z., ktoré stanovilo minimálnu mzdu od 01. 01. 2009 do 01. 01. 2010 vo výške 295,05 Eur, teda predmet dovolacieho konania nepredstavuje desaťnásobok / 2 950,50 Eur / minimálnej mzdy, preto dovolanie nie je prípustné. Dovolací súd skúmal i splnenie dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. na základe ktorých je možné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je
tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. 8 3 Obdo 32/2011 Prípustnosť dovolania
p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo.
1 O. s. p. dovolací súd preskúmava rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom. Dovolateľ odôvodňuje dovolanie i porušením ust. § 237 písm. f/ O. s. p., ktoré vidí v tom, že odvolací súd nepostupoval v súlade s ust. § 213 ods. 2 O. s. p.
2 O. s. p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Podstatou poučovacej povinnosti
citovaného ustanovenia je zabrániť odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom, teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania, čo je súčasťou základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy. Na to, aby mohla byť použitá uvedená zásada, by muselo dôjsť k rozhodnutiu odvolacieho súdu z iného právneho dôvodu, než na akom základe rozhodol súd prvého stupňa. Občiansky súdny poriadok v rámci ochrany práv a oprávnených záujmov účastníka, priznáva účastníkom procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo sa vyjadrovať k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z tohto vyplývajúcich, teda ide o procesné práva, ktoré účastník môže uplatniť nielen v konaní pred súdom prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní. Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie iného predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, potom nasleduje postup
citovaného ustanovenia. Dovolací súd však dospel k názoru, že v predmetnej veci neboli splnené predpoklady pre postup odvolacieho súdu
2 O. s. p. a to z dôvodu, že odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie na aplikácii iného právneho predpisu / ako podmienky stanovenej v uvedenom ustanovení /, pretože vec posudzoval
Obchodného zákonníka a vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, 9 3 Obdo 32/2011 pričom sa odchýlil resp. vyslovil iný právny názor pri posudzovaní znenia sporného čl. III zmluvy o reklame. Ďalej tiež nebolo preukázané, že by dovolateľovi bola spôsobená ujma na jeho procesných právach v odvolacom konaní, zúčastnil sa pojednávania pred odvolacím súdom prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, teda mal možnosť v plnom rozsahu realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva i na tomto stupni konania.
názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým procesným vadám konania, ktoré by zakladali postup
p. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie
4 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol
4 O. s. p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal
1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vrátane paušálnej náhrady /vyjadrenie k dovolaniu/ spolu vo výške 70,63 Eur / vyhl. č. 655/2004 Z. z. /. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2012 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: L. Blažíčková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.