Najvyšší súd 3 Obdo 39/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: T. V., nar. 20. 06. 1944, A., zast. JUDr. I. Š., advokátkou, Z., proti ţalovanému: P. C., s. r. o., M., IČO: X., zast. JUDr. A. C., advokátkou, K., za účasti Zdruţenia na ochranu občana spotrebiteľa – H., so sídlom Ľ. IČO: X. ako vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2011, sp.zn 1 Cob388/2010,takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2011, sp. zn 1 Cob 388/2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 15.06.2010 č.k. 42Cb/282/2008-184 určil, ţe zmluva o revolvingovom úvere č. X. uzavretá medzi účastníkmi konania 24.07.2007 je neplatná, ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania a vo zvyšku konanie zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe aj keď maximálna výška úrokov, odplaty pri peňaţných pôţičkách ani pri úveroch nie je limitovaná právnym predpisom a závisí výlučne na dohode zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výška úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ţe právny úkon je postihnutý takoutou vadou je absolútne neplatný. O takomto stave môţeme hovoriť vtedy ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňaţnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy. Výška úrokovo poskytovaných peňaţnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy sa pohybovala od 9 % do 19 % p.a. Súd prvého stupňa skonštatovať, ţe zosumarizovaním všetkých uvedených skutočností a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa súd dospel k záveru, ţe zmluva o úvere zo dňa 24.07.2007 uzatvorená medzi účastníkmi konania 3 Obdo 39/2011 2 je nevyváţená a značne nepriaznivá pre spotrebiteľa a preto ju hodnotí ako absolútne neplatnú. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 31. marca 2011, sp. zn 1 Cob388/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v prejednávanom prípade je nepochybné, ţe úmyslom ţalobkyne bolo poţičať si od ţalovaného jednorázovo čiastku 30 000 Sk, túto splácať aţ do jej úplného zaplatenia v dohodnutých splátkach. Nebolo jej úmyslom uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, ktorý je terminovaným úverom a môţe byť otvorený za rovnakých podmienok, vţdy však po ukončení jedného cyklu. Svedčí o tom jej úmysel pouţiť túto jednorazovú pôţičku na návštevu svojej sestry v zahraničí. Skonštatoval, ţe keďţe úmyslom ţalobkyne bolo uzavretie jednorazovej zmluvy o pôţičke a ţalovaný o tomto omyle musel vedieť, resp. ho zámerne vyvolal, je právny úkon v súlade s ust. § 49a OZ relatívne neplatný a ţalobkyňa sa ho dovolala, pretoţe ho uplatnila v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý ho navrhol zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania dôvodil podľa ust. § 237 písm.
- f)O. s. p. Odňatie moţnosti konať pred súdom vidí v tom, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, nakoľko na základe aplikácie ust. § 49a Občianskeho zákonníka v spojení s § 40a dospel k záveru, ţe ţalobca pri uzatváraní zmluvy konal v omyle. Z obsah dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva cit. „ Odvolací súd preto rozsudok súd prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, i keď z iných právnych dôvodov.“ Súd prvého stupňa však neplatnosť zmluvy odôvodnil tak, ţe „ je nevyváţená a značne nepriaznivá pre spotrebiteľa a preto ju súd hodnotí ako absolútne neplatnú“ Ust. § 49a Občianskeho zákonníka nebolo na prejednávanú vec v konaní pred súdom prvého stupňa poţité, keďţe ten dôvod neplatnosti oprel výlučne o ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 213 ods. 2 O. s. p. a na skutočnosť, ţe odvolací súd nevyzval ţalovaného na vyjadrenie sa k aplikácii ust. § 49a Občianskeho zákonníka pred vydaním svojho rozhodnutia a neumoţnil mu tak ani len sa vyjadriť k jeho pouţitiu. Nakoľko toto ustanovenie nebolo pouţité v rozhodnutí súdu prvého stupňa, postup odvolacieho súdu je zaťaţený vadou zmätočnosti podľa ust. § 237 pím.
- f)O. s. p, keďţe odvolateľovi sa takto odňalo právo konať pred súdom podľa § 213 ods. 2 O. s. p. V ďalšom texte dovolania ţalovaný odôvodnil podanie dovolania tzv. inou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm.
- b)O. s. p., ktorá spočíva v procesne nesprávnom postupe súdov, ktorý na rozdiel od procesných vád konania uvedených v § 237 O. s. p nezakladá zmätočnosť. 3 Obdo 39/2011 3 Inú vadu vidí v tom, ţe odvolací súd v rozpore s obsahom zmluvy o revolvingovom úvere a v rozpore s obsahom účastníckej výpovede ţalobcu vyvodil záver, podľa ktorého ţalobca nevedel, akú zmluvu v skutočnosti podpisuje. Ţalovaný taktieţ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm.
- c)O. s. p, ktoré videl v tom, ţe dôvody odvolacím súdom uvádzané, pre ktoré posúdil zmluvu neplatnú ako celok sa vzťahujú len na ustanovenia o revolvingu, ktoré v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka predstavujú oddeliteľnú časť zmluvy. Ţalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), ktorý je zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1, 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je dôvodné. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá 3 Obdo 39/2011 4 procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Zákonné ustanovenie § 237 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu ( rozsudku alebo uzneseniu ) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k uvedeným vadám konania Z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. vyplýva, ţe dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu , ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide. 3 Obdo 39/2011 5 Podľa § 213 ods. 2 O. s. p., ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Účelom tohto zákonného ustanovenia, je predovšetkým zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Ako sa uvádza v dôvodovej správe k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým bolo uvedené ustanovenie zavedené do O. s. p, účastník bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu. Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe zmluva o úvere zo dňa 24. 07. 2007 uzatvorená medzi účastníkmi konania je nevyváţená a značne nepriaznivá pre spotrebiteľa a preto ju zhodnotil ako absolútne neplatnú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ţe absolútnu neplatnosť zmluvy oprel o § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd dospel k záveru ţe rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho potvrdil, avšak ako uvádza z iných právnych dôvodov. Uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe úmyslom ţalobkyne bolo uzavretie jednorázovej zmluvy o pôţičke a ţalovaný o tomto omyle musel vedieť, resp. ho zámerne vyvolal, je právny úkon v súlade s ust. § 49a OZ relatívne neplatný a ţalobkyňa sa ho dovolala, pretoţe ho uplatnila v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa pouţil ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka, ktoré povaţoval za rozhodujúce pre rozhodnutie veci. V súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p. mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k jeho moţnému pouţitiu vyjadrili. Zo spisu, ale nevyplýva, ţe odvolací súd takto postupoval a ţalovanému nevytvoril procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetného ustanovenia. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. 3 Obdo 39/2011 6 Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O. s. p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalovaného uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31.mája 2012 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková