Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obdo 11/2012 – 184 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O., so sídlom D., zastúpeného JUDr. J. M., advokátom so sídlom v L., proti žalovanému T., s.r.o., so sídlom D., zastúpeného JUDr. A. K. V., advokátkou so sídlom v R., o vypratanie nehnuteľnosti, ktorá sa vedie na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pod. sp. zn. 9 Cb 118/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 9. novembra 2011 č. k. 14 Cob 262/2011–132, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Dovolanie žalobcu o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 15. júla 2011 č. k. 9 Cb 118/2011–32 v spojení s opravným uznesením z 13. septembra 2011 č. k. 9 Cb 118/2011–90. Uvedeným uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť do právoplatného skončenia veci neobmedzovať a nezasahovať do výkonu práva žalovaného užívať na prevádzkovanie reštauračných a s tým súvisiacich služieb v nebytových priestoroch popísanej nehnuteľnosti. Zároveň mu uložil aby sa zdržal vykonania akýchkoľvek zásahov do priestorov, najmä zásahov, ktoré sú spôsobilé obmedzovať alebo sťažovať nerušené užívanie týchto priestorov na prevádzkovanie reštauračných a s tým súvisiacich služieb. Odvolací súd rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožňuje s jeho skutkovými a právnymi dôvodmi, podľa ktorých boli kumulatívne splnené obe podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaný osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V uvedenej súvislosti uviedol, že z doložených tvrdení žalovaného a listinných dôkazov možno považovať za osvedčený jeho status nájomcu predmetných nebytových priestorov. Žalobca znemožňuje žalovanému riadne užívanie priestorov neoprávnenými zásahmi a kedykoľvek vstupuje do prenajatých priestorov bez ohlásenia a bez prítomnosti žalovaného. Obmedzenie, 2 3 Obdo 11/2012 ktoré z predbežného opatrenia vyplýva, je len dočasným opatrením, preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predbežné opatrenie ho obmedzuje natoľko, že to zasahuje do jeho ústavných práv. Na právach je obmedzený len v rámci danou osvedčenou existenciou nájomných práv podľa nájomnej zmluvy z 30 júna 2006 v spojení s dodatkom z 2. augusta 2008. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 18. novembra 2011. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutím odvolacieho súdu bolo porušené jeho základné ústavné právo, preto mu musí dovolací súd poskytnúť ochranu. Krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým mu bolo uložené zdržať sa zásahov do budovy so súpisným číslom 296, ktorá je jeho výlučným vlastníctvom, hoci predmetom sporu je vypratanie len niektorých jej častí. Bolo tak obmedzené právo aj k priestorom, ktoré nie sú a ani nebudú predmetom súdneho konania. Predbežné opatrenie tak prekročilo nevyhnutnú mieru potrebnú pre dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení navrhol dovolanie odmietnuť. Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu o predbežnom opatrení, je preto neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 2 O. s. p. ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), či opravný prostriedok smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Podľa § 239 O. s. p. platí, že ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie [ § 239 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.