Najvyšší súd 6Sžp/16/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobkyne: MUDr. J. T. – praktický lekár pre dospelých, so sídlom P., právne zastúpená JUDr. P. B., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom K. S. X., R., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Trenčíne, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: KSU 2009-696/1875-4/Kš, zo dňa 16.10.2009, o odvolaní žalovaného a žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/132/2009-34 zo dňa 5. októbra 2010, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/132/2009-34 zo dňa 5. októbra 2010, z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . 6Sžp/16/2011 2 O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/132/2009-34 zo dňa 5. októbra 2010, zrušil rozhodnutie žalovaného č.j.: KSU 2009-696/1875-4/Kš zo dňa 16.10.2009 – ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že ho v časti znejúcej po slove rozhodnutie nahradil znením uvedeným vo výroku rozhodnutia – a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu podľa ust. § 250j ods. 2 písm.
- e)Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Z výroku predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa dopustila správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 2 písm.
- b)zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“ alebo „zák. č. 50/1976 Zb.“), pretože ako stavebníčka dňa 10.5.2008 začala realizovať stavebné úpravy na III. NP objektu Mestskej polikliniky D. n. V. – vybúranie otvoru rozmerov 850 mm x 2000 mm v nosnej železobetónovej stene hrúbky 300 mm medzi miestnosťami č. 235–236 a 237–238, bez stavebného povolenia, za čo jej bola uložená pokuta v sume 1.000 €. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p. tak, že žalobkyni z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ten nepovažoval žalobu v časti žalobného dôvodu týkajúceho sa nesprávneho označenia žalobkyne ako fyzickej osoby správnym orgánom prvého stupňa a jeho následného odstránenia žalovaným, za dôvodnú. Skonštatoval, že žalobca v súlade s ust. § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) vytýkanú vadu prvostupňového rozhodnutia odstránil a žalobkyňu označil v súlade s označením v nájomnej zmluve č. 19. Zastával názor, že v danej veci bol rozhodujúci vzťah medzi žalobkyňou ako nájomníčkou a Mestskou poliklinikou D. ako prenajímateľom, pretože žalobkyňa bola uznaná vinnou zo spáchania správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 2 písm.
- b)stavebného zákona. Pri posudzovaní druhej žalobnej námietky týkajúcej sa otázky zákonnosti doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobkyni, dospel krajský súd k záveru, že z originálu poštovej doručenky mal za preukázané, že správa pošty v D. n. V. z 23.9.2009 nezodpovedá skutočnosti, pretože na originály poštovej doručenky je uvedený dátum neúspešného pokusu o doručenie s výzvou na opakované doručovanie dňa 3.4.2009, opakované doručenie dňom 1.4.2009, potvrdenie príjmu písomnosti dňom 1.4.2009, pričom pečiatka pošty je zo 6.4.2009. 6Sžp/16/2011 3 Bez ďalšieho poznamenal, že vizuálnym porovnaním podpisu adresátky na tejto doručenke s jej podpisom na doručenke k rozhodnutiu žalovaného sa podpisy javia ako rozdielne. Z uvedeného teda vyvodil záver, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v časti týkajúcej sa doručenia prvostupňového rozhodnutia a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm.
- e)O.s.p. na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný ako i žalobkyňa. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne vyhodnotenie dôkazov krajským súdom. Uviedol, že zo všetkých súvislostí ako aj z dôkazu, z ktorého vychádzal (správa pošty), jednoznačne vyplýva, že dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia môže byť len dátum 6.4.2009 a to z dôvodu, že zásielka bola na poštu podaná 2.4.2009; prvý pokus o doručenie, ktorý nikto nespochybnil sa uskutočnil 3.4.2009 (piatok), kedy poštová doručovateľka zanechala oznámenie o tejto zásielke a výzvu o tom, že dňa 6.4.2009 bude opätovne zásielka doručovaná, je preto technicky nemožné, aby bola zásielka doručovaná 1.4.2009 a teda ide jednoznačne o chybu v písaní. Vizuálne porovnávanie podpisov považuje žalovaný zo strany súdu za neodborné a skonštatoval, že v prípade pochybnosti súdu a na základe rozporu tvrdení (žalobkyňa, vedúca pošty) mal byť vyhotovený znalecký posudok, ktorý by preukázal prípadne vyvrátil, že podpis nemohol byť vytvorený žalobkyňou, nakoľko aj nie obvyklý podpis žalobkyne a ňou nesprávne uvedený dátum na doručenke má jednoznačne za následok účinné doručenie v súlade so zákonom. Za presnosť dátumov doručenia zodpovedá pošta a nie preberateľ – adresát zásielky, a teda súd mal zobrať do úvahy hodnoverné dôkazy a to správu pošty a kópiu dodávacej knihy. Dôveryhodnosť uvedeného dôkazu vyzdvihol žalovaný tým, že pošta nie je účastníkom sporu a nemá záujem na výsledku. Podľa jeho názoru má väčšiu kredibilitu ako žalobkyňa, ktorá má záujem na tom, aby bolo rozhodnutie zrušené. Poukázal i na uplynutie času, kedy pri opätovnom prejednaní správneho deliktu by už z dôvodu jeho uplynutia (§ 107 ods. 1 stavebného zákona) nemohol v konaní pokračovať. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. 6Sžp/16/2011 4 Odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu krajského súdu smerovalo iba proti výroku o trovách konania a to z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa jej názoru na to, aby jej súd priznal právo na náhradu trov konania, nemuseli byť splnené všetky žalobné dôvody. Navyše krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezmieňuje o konkrétnych dôvodoch svojho rozhodnutia. Žalobkyni nie je známa žiadna súvislosť medzi dôvodmi hodnými osobitného zreteľa a výnimočnosťou danej situácie (napr. osobné alebo majetkové pomery žalovaného) k tomu, aby trovy konania neboli priznané účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Žalobkyňa pri uplatňovaní svojho práva musela vynaložiť náklady s tým súvisiace, pretože ak by ich nebola vynaložila (súdny poplatok, advokát), nebolo by došlo k splneniu podmienok konania, súd by žalobu odmietol a žalobkyni by bolo zaniklo právo, ktoré jej inak bolo priznané. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že jej prizná náhradu trov konania v sume 514,38 €. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa stotožňuje so zisteniami a názormi krajského súdu, ktorý sa otázkou doručovania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu náležite a v intenciách žaloby zaoberal a skutkový stav v nezákonnosti doručovania zistený z dôkazných materiálov v odôvodnení rozsudku aj náležite popísal a rozobral. Aj podľa názoru žalobkyne, vady v doručovaní rozhodnutí určených do vlastných rúk v konaní vedeného podľa zák. č. 71/1967 Zb. sú také vady, ktoré majú vždy vplyv na zákonnosť celého konania, s čím sa žalovaný nielenže náležite, ale vôbec nevysporiadal. Zároveň žalobkyňa poukázala na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného na podanie odvolania, nakoľko odvolanie podpísal vedúci odboru štátnej stavebnej správy Ing. J. K.. Citujúc ust. § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 608/2003 Z. z. zastala názor, že odvolanie mohol urobiť a podpísať iba štatutárny orgán, ktorým je prednosta Krajského stavebného úradu v Trenčíne a nie vedúci odboru. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolanie odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou žalobkyne o nedostatku pasívnej legitimácie osoby, ktorá podala odvolanie za žalovaného. Odvolanie podané pod hlavičkou žalovaného podpísal vedúci odboru štátnej stavebnej správy Ing. J. K.. Žalobkyňa však namietala, že žalovaný je právnická osoba, za ktorú koná jej štatutárny zástupca, ktorý mal uvedené odvolanie podpísať a keďže ho 6Sžp/16/2011 5 nepodpísal, považovala odvolanie za podané neoprávnenou osobou a teda osobou nie pasívne legitimovanou. S uvedenou námietkou sa však odvolací súd nestotožnil a právny názor žalobkyne považoval za nesprávny. Je treba dať za pravdu žalobkyni, že stavebný úrad riadi a za jeho činnosť v zmysle ust. § 3 ods. 2 zák. č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zodpovedá prednosta. Vnútornú organizáciu krajského stavebného úradu určuje ministerstvo. Z organizačného poriadku Krajského stavebného úradu v Trenčíne, ktorý bol vydaný v súlade s ust. § 3 zák. č. 608/2003 Z. z., a smernicou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR konkrétne z článku 4 bod 2, ktorý upravuje zásady riadenia vyplýva, že prednosta v súlade s ustanoveniami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zveruje konanie a rozhodovanie v administratívnych veciach, v ktorých je inak príslušný krajský stavebný úrad, do pôsobnosti vecne príslušného odboru. Podľa rozhodnutia prednostu v rozsahu jeho právomocí a v rozsahu ním vymedzenom krajský stavebný úrad zastupuje vedúci odboru alebo iný zamestnanec. Do pôsobnosti odboru štátnej stavebnej správy patrí okrem iného aj v oblasti rozhodovacej činnosti vykonávanie štátnej stavebnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad. Vedúci odboru štátnej stavebnej správy okrem iného podpisuje rozhodnutia. Osobitne organizačný poriadok vo svojom článku 13 upravuje podpisovanie, z ktorého je zrejmé, že vedúci odborov podpisujú prvostupňové rozhodnutia na zverenom úseku štátnej správy v súlade s ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. a iné písomnosti na zverenom úseku štátnej správy, vyplývajúce z postavenia a úloh odboru. Zároveň prednosta poveril vedúcich odborov podpisovaním rozhodnutí v odvolacom konaní na zverenom úseku štátnej správy. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že Ing. J. K. bol oprávnený na podpisovanie písomností na zverenom úseku štátnej správy, preto je námietka žalobkyne o nedostatku pasívnej legitimácie nedôvodná. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobu. Vzhľadom na uvedené pristúpil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p.) k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia z dôvodov a v rozsahu uvedenom v horeuvedených odvolaniach (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej 6Sžp/16/2011 6 stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ust. § 106 ods. 1 písm.
- b)zák. č. 50/1976 Zb., stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 400.000,--Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje terénne úpravy a práce podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním. Podľa ust. § 140 zák. č 50/1976 Zb., ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 3 ods. 1, 5 zák. č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 6Sžp/16/2011 7 Podľa ust. § 59 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa ust. § 24 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb., dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa ust. § 23 ods. 1 zák. č. 507/2001 Z. z. platného v rozhodnom čase, poštové služby sa poskytujú na základe zmluvy o poskytnutí poštovej služby (ďalej len "zmluva") uzavretej medzi poštovým podnikom a odosielateľom. Zmluvou sa poštový podnik zaväzuje odosielateľovi, že dodá vybratú poštovú zásielku alebo platbu poukázanú adresátovi podľa poštových podmienok, a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť poštovú sadzbu podľa tarify. Podľa ust. § 30 ods. 1 písm.
- a)cit. zákona adresát má právo na prevzatie dodanej poštovej zásielky, a ak nemôže osobne prevziať dodanú poštovú zásielku, určiť osobu, ktorá je splnomocnená ju prevziať pre adresáta. Podľa ust. § 30 ods. 2 cit. zákona adresát je povinný preukázať svoju totožnosť a umožniť zaznamenanie a spracovanie osobných údajov, ak ide o prevzatie dodanej úradnej zásielky alebo inej zapísanej zásielky, alebo o prevzatie hotovostnej platby dodanej podľa poštového poukazu; to sa vzťahuje aj na splnomocnenú osobu podľa odseku 1 písm.
- a)a b). Podľa bodu 17.1 poštových podmienok, SP zabezpečuje doručovanie zásielok každý pracovný deň najmenej jedenkrát, doručuje ich adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi na odovzdávacie miesta podľa adresy uvedenej na zásielkach. 6Sžp/16/2011 8 Podľa bodu 18.2 poštových podmienok zásielky adresované organizácii dodá SP oprávnenému prijímateľovi. Podľa bodu 18.4 poštových podmienok, oprávneným prijímateľom zásielky adresovanej organizácii sú:
- a)osoby oprávnené konať v mene organizácie, ktoré svoje oprávnenie na požiadanie doložia: originálom alebo oprávneným orgánom overenou kópiou výpisu zo živnostenského registra, výpisu z obchodného registra, prípadne iným dokladom ktorý toto oprávnenie potvrdzuje, alebo výpisom zo živnostenského registra alebo obchodného registra vytlačeným z internetu, nie starším ako 14 dní Uvedené sa vzťahuje aj na právnych nástupcov organizácie.
- b)osoby, ktorých meno a priezvisko je súčasťou obchodného mena organizácie uvedenej v prvom riadku adresy adresáta. SP vydá zásielku po overení totožnosti osoby uvedenej v názve organizácie,
- c)osoby splnomocnené na prijímanie zásielok organizácie, ktoré splnomocnila osoba oprávnená konať v mene organizácie (podľa písm. a/). Osoby podľa písm.
- a)a
- b)sú oprávnené na preberanie všetkých zásielok adresovaných organizácii, vrátane zásielok s doplnkovou službou Do vlastných rúk. Osoby podľa písm.
- c)sú oprávnené na preberanie zásielok s doplnkovou službou Do vlastných rúk len v prípade, ak disponujú splnomocnením, ktoré sa na takéto zásielky vzťahuje. Podľa bodu 20.1 a 20.2 poštových podmienok, prevzatie zásielky alebo vyplatenie poukázanej sumy potvrdí adresát alebo oprávnený prijímateľ dátumom a svojím podpisom. Dátum dodania môže vyznačiť aj zamestnanec pošty, s výnimkou vyznačenia dátumu dodania na doručenke. SP je oprávnená požadovať od adresáta alebo oprávneného prijímateľa potvrdenie prevzatia zásielky v dodacích dokladoch, alebo priamo na zásielke (poštové poukazy), pri zásielkach s doplnkovou službou Doručenka aj na doručenke. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že správny orgán postupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy a dostatočne zistil skutočný stav, keď konštatoval porušenie ust. § 54 stavebného zákona žalobkyňou. Z protokolu spísaného dňa 4.6.2008 na Mestskom úrade v D. n. V., 6Sžp/16/2011 9 prvostupňovým správnym orgánom je jednoznačné zrejmé vedomé porušenie príslušných ustanovení stavebného zákona, týkajúcich sa začatých stavebných prác žalobkyňou s tým, že k prerokovaniu správneho deliktu nemala žiadne pripomienky. Na takto zistenom skutkovom základe Mesto Dubnica nad Váhom ako príslušný prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 9.3.2009, č.j.: Výst. – 4173/2009-Va vo veci správneho deliktu rozhodlo tak, že MUDr. J. T., bytom, P. sa uznáva vinnou zo spáchania správneho deliktu, ktorého sa dopustila tým, že dňa 10.5.2008 začala realizovať stavebné úpravy na III. NP objektu Mestskej polikliniky D. n. V. – vybúranie otvoru rozmerov 850 x 2000 mm, v nosnej železobetónovej stene hrúbky 300 mm, medzi miestnosťami č. 235 - 236 a č. 237 - 238, bez stavebného povolenia, za čo jej uložil pokutu v sume 10.000 €. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktorému druhostupňový správny orgán čiastočne vyhovel a znížil uloženú pokutu z 10.000 € na 1.000 €, zároveň odstránil v odvolaní vytýkanú vadu v nesprávnom označení žalobkyne tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmenil. Vo zvyšnej časti sa s odvolacími námietkami vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne na to, aby bolo jeho rozhodnutie zrozumiteľné a jasné. Žalobné dôvody sú v zásade totožné, ako boli vznesené v samotnom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Odvolací súd sa s názorom krajského súdu ohľadne odstránenia vytýkanej vady nesprávneho označenia žalobkyne plne stotožňuje a považuje ho za správny. Pre presvedčivosť uvedeného právneho názoru iba uvádza, že odvolacie konanie v správnom konaní je vybudované na apelačnom princípe a teda odvolací orgán je v zásade oprávnený rozhodnúť vo veci a nie je pritom viazaný závermi správneho orgánu prvého stupňa, sledujúc pri tom odstránenie nedostatku skutkového základu alebo právnych nedostatkov. Nemožno však súhlasiť, tak ako už bolo uvedené vyššie, so záverom krajského súdu, ku ktorému dospel v súvislosti s otázkou nezákonného doručovania v správnom konaní žalobkyni a jeho právne zhodnotenie o tom, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v časti týkajúcej sa doručenia prvostupňového rozhodnutia a teda, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že jej rozhodnutie nebolo doručené zákonným spôsobom napriek tomu, že išlo o úradnú zásielku adresovanú do vlastných rúk, písomnosť prevzal jej manžel v rozpore so zákonom o správnom konaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že zásielka bola doručená adresátke dňa 6.8.2009 a to na základe 6Sžp/16/2011 10 prešetrovania v reklamačnom konaní, kde Slovenská pošta, ako doručovateľ listom zo dňa 23.9.2009 dodanie zásielky adresátke dňa 6.4.2009 potvrdila a ako dôkaz priložila kópiu Dodávacej knihy, z ktorej je zrejmý podpis žalobkyne, potvrdzujúci prevzatie zásielky. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené dostatočne preukazuje doručenie rozhodnutia prvostupňovému orgánu adresátke. Názor krajského súdu o vizuálnom porovnávaní podpisov žalobkyne na doručenkách a jeho záver o rozdielnosti nemá oporu v zákone ani vo vykonaných dôkazoch. Tým, že žalobkyňa podala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote, oboznámená s jeho obsahom, nebola nijakým spôsobom ukrátená na svojich procesných právach ako účastníčka konania a preto nemožno hovoriť o tom, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože predpokladom je spravidla porušenie práv žalobcu ako účastníka konania. Pokiaľ žalobkyňa zotrvávala na svojom stanovisku v čase podania odvolania, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu jej nebolo doručené zákonným spôsobom, ten kto ho prevzal a nebolo určené jemu ako adresátovi, bol povinný ho v súlade s čl. 22.1.1 poštových podmienok vrátiť Slovenskej pošte. Učiniť tak mohla aj samotná žalobkyňa. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, preto rozhodnutie krajského súdu poukazom na ust. § 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s ust. § 220 zmenil tak, že žalobu zamietol. Nakoľko došlo k zmene rozhodnutia krajského súdu v tom smere, že žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá, nepovažoval odvolací súd za potrebné sa v ďalšom zaoberať odvolaním žalobkyne proti výroku o trovách konania, nakoľko tým, že bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenené a žaloba zamietnutá, odpadol aj dôvod zaoberať sa s otázkou trov konania vo vzťahu k výroku zmeneného rozhodnutia krajského súdu. O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal a žalovanému náhrada trov 6Sžp/16/2011 11 konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 20. júna 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth