5 zák. č. 55/1997 Z. z. rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Neúspešnému ţalobcovi krajský súd náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní veci, pokiaľ ide o základ sporu, sa stotoţnil s právnym záverom ţalovaného, a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Nestotoţnil sa však s názorom ţalovaného vyjadreným v jeho písomnom vyjadrení, ţe dôvodom na zamietnutie ţaloby je to, ţe táto smeruje proti nesprávnemu rozhodnutiu, ktorý svoj názor oprel o rozsudok NS SR z 31.3.2010 sp. zn. 2Sţo/124/
1 zákona o ochranných známkach, potom moţno konštatovať, ţe z jeho pohľadu došlo k porušeniu práv a zákonom chránených záujmov, ktorá ochrana podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení patrí do jeho pôsobnosti, a teda mal plné právo ako i legitimitu sa svojou ţalobou domáhať odstránenia porušenia tohto práva alebo zákonom chránených záujmov. Podľa názoru krajského súdu nie je opodstatnené, aby krajský prokurátor toto porušenie práva nejakým spôsobom podrobnejšie odôvodňoval a je taktieţ právne irelevantné, či k takémuto porušeniu práva alebo právom chránených záujmov došlo vo sfére verejno-právnych alebo súkromnoprávnych vzťahov. V ostatnom, pokiaľ ide o vecnú stránku prípadu, sa však krajský súd plne stotoţnil s právnym záverom ţalovaného. Uviedol, ţe bolo nesporne preukázané, ţe návrh na výmaz bol podaný z dôvodu ust. § 16 ods. 5 zákona o ochranných známkach a ţe navrhovateľ tohto výmazu v návrhu uviedol ako dôvod výmazu, ţe pre zhodnosť výrobkov, na ktoré sú obe známky orientované, veľkú blízkosť (zameniteľnosť) oboch označení je dané akútne nebezpečenstvo zámeny tovaru pochádzajúceho od rôznych osôb alebo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Napriek tomu, ţe určitá nejasnosť vyplývajúca z návrhu na výmaz bola daná tým, ţe navrhovateľ v návrhu uviedol i to, ţe je daný zákonný dôvod na výmaz aj podľa § 3 a § 3a cit. zákona, podľa názoru krajského súdu ţalovaný správne konštatoval, ţe právne posúdenie skutkových tvrdení navrhovateľa je v kompetencii úradu, a i keď navrhovateľ výslovne žiadal napadnutú ochrannú známku vymazať v zmysle § 16 ods. 5 zákona, pretože mal za to, že ochranná známka č. X. „C. C.“ je s ochrannou známkou č. X. zameniteľná, pričom obe známky sú zapísané pre rovnaké tovary. Vychádzajúc z obsahu podania, teda nie je moţné za dôvod výmazu povaţovať § 16 ods. 1 zákona, ktorý by sa vzťahoval k ust. § 3 a § 3a zákona tak, ako konštruuje vo svojej ţalobe ţalobca. Zdôraznil, ţe aj zo slovného odôvodnenia výmazového dôvodu nemoţno vyvodiť, ţe by navrhovateľ namietal zápis ochrannej známky „C. C.“ urobený v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra ustanovených zákonom platný v čase jej vzniku, pričom je pravdou, ţe túto námietku nie je moţné vyvodiť ani z obsahu návrhu v kontexte s ostatnými tvrdeniami navrhovateľa. Ak teda ţalovaný posudzoval vec v zmysle obsahu a kontextu podaného návrhu, mohol postupovať len 6Sžhuv/4/2011 4 v intenciách ust. § 16 ods. 5 zákona o ochranných známkach a keďţe takéto konanie je vyslovene konaním sporovým, bol ţalovaný týmto návrhom viazaný. Krajský súd právny záver ţalovaného, ţe v prípade napadnutej ochrannej známky „C. C.“ a staršej ochrannej známky „C. C.“ ide o zameniteľné nie zhodné označenia, označil za správny, pretoţe keď sa označenia od seba odlišujú, čo i len v jednom z posudzovaných hľadísk s výnimkou nepatrných odlišností, nemoţno uţ hovoriť o zhodnosti označení. Uviedol, ţe napadnutú ochrannú známku „C. C.“ a staršiu ochrannú známku „C. C.“ moţno na základe ich fonetiky a semantiky označiť za zhodné, ako uvádza aj ţalobca, avšak z vizuálneho hľadiska moţno medzi predmetnými označeniami postrehnúť určité odlišnosti, a to zdvojenie písmena „P“ a písmena „F“ v označení a opačný dĺţeň na samohláske „E“ napadnutej ochrannej známky a tieto odlišnosti medzi posudzovanými ochrannými známkami sú dostatočné na to, aby sa v predmetnom prípade nehovorilo o zhodnosti ochranných známok, ale o ich podobnosti, teda o ich zameniteľnosti. Krajský súd uviedol tieţ, ţe ţalovaný mal pravdu v tom, ţe ak v danom prípade nie je naplnená podmienka zhodnosti kolíznych známok, tvrdenie ţalobcu o chybnej aplikácii § 3 zákona o ochranných známkach je nesprávne a právne irelevantné. Ak porovnávané označenia ochranných známok nepredstavujú zhodné označenia, ako je tomu aj v predmetnom konaní, nedá sa daný prípad podradiť pod ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o ochranných známkach, a preto nemoţno hovoriť ani o jednom chybnom uplatnení. Zároveň uviedol, ţe ust. § 3 ods. 2 zákona o ochranných známkach nadväzuje na odsek 1 tohto ustanovenia, a teda jeho pouţitie je opodstatnené len v prípadoch podania takých prihlášok ochranných známok, ktoré sú posúdené ako zhodné so skoršou ochrannou známkou zapísanou pre tovary a sluţby zhodné s tovarmi a sluţbami nárokovanými samotným prihlasovateľom. Z uvedených dôvodov nemohol krajský súd inak, ako povaţovať rozhodnutie ţalovaného za správne a zákonné a ţalobu ţalobcu za nedôvodnú. Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalobca odvolanie. V rámci neho uviedol, ţe súd zaloţil svoje rozhodnutie vo veci najmä na skutkovom závere, ţe v prípade napadnutej ochrannej známky v znení „C. C.“ a staršej namietanej ochrannej známky v znení „C. C.“ ide o zameniteľné a nie zhodné označenia, a teda v ţiadnom prípade nedošlo k chybnej aplikácii ustanovenia § 3 zákona o ochranných známkach zo strany ţalovaného, nakoľko pouţitie tohto ustanovenia sa vzťahuje len na zhodné označenia. Súd sa stotoţnil s argumentáciou ţalovaného, ţe označenie moţno povaţovať za zhodné s ochrannou známkou vtedy, ak obsahuje všetky prvky tvoriace ochrannú známku a to bez zmien alebo bez pridania ďalších prvkov, alebo ak označenie posudzované ako celok 6Sžhuv/4/2011 5 obsahuje oproti ochrannej známke rozdiely tak nepatrné, ţe tieto môţu ujsť pozornosti priemerného spotrebiteľa. Uviedol, ţe ţalovaný i súd opreli svoje závery o prax Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, ktorý za nepatrný rozdiel povaţuje doplnenie jedného písmena, či číslice. Ţalobca uznal, ţe prax a judikatúra OHIM pri rozhodovaní vo veciach známky Európskeho spoločenstva je určite zreteľahodná a často nasledovaniahodná, pričom však to neplatí v posudzovanej veci, keď táto prax vychádza z odlišnej právnej úpravy a jej mechanickou aplikáciou ţalovaným dochádza k porušovaniu či deformácii vnútroštátnej právnej normy. S poukazom na ustanovenia § 3a ods. 1 a § 3a ods. 2 zákona o ochranných známkach v znení účinnom od 1.1.2002 do 31.12.2009 (t.j. i v čase rozhodovania ţalovaného o výmaze), ktoré zároveň citoval, uviedol, ţe sa moţno jednoznačne stotoţniť s argumentáciou ţalovaného a aj súdu, ţe napadnuté označenie, aj staršie označenie, sú foneticky a sémanticky zhodné, odlišujú sa len z vizuálneho hľadiska, zdvojením písmen „P“ a „F“ a pridaním opačného dĺžňa na samohláske „E“. Takáto marginálna a najmä účelová odlišnosť (obe prihlášky boli podané tým istým prihlasovateľom s krátkym časovým odstupom) slovných ochranných známok so zhodným sémantickým významom a zhodnou fonetickou reprodukciou nemôţe znamenať „zmenu v celkovom charaktere“ porovnávaných označení. Ţalobca uviedol, ţe posúdením takýchto označení za vysoko zameniteľné, ale nie zhodné je vo veľkej miere narušená právna istota v rámci tovarov a sluţieb, so súčasným porušením predpokladateľnosti rozhodnutí v týchto sporoch. Podľa názoru ţalobcu, súd podobne ako ţalovaný v danom prípade pristupoval ku skutkovému stavu neprimerane rigidne, nakoľko nevzal do úvahy dôvod ani spôsob, akým boli predmetné označenia prihlásené. Takýmto posúdením by dochádzalo k situáciám, kedy by skutočne § 3 zákona o ochranných známkach bolo moţné pouţiť len za označenia, ktoré sú „totoţné“ podľa všetkých posudzovaných kritérií, vykazujú rovnaké kvalitatívne a kvantitatívne znaky, vrátane doslovnej zhody jednotlivých poloţiek zoznamu tovarov a sluţieb, čo však nenapĺňa pojem „zhodné“ v známkovo právnom zmysle slova. Ţalobca zdôraznil, ţe v zmysle všeobecne platnej zásady summa ius, summa iniura, by takéto posúdenie viedlo k neprimeranému zneisteniu derivátnych nadobúdateľov práv k uţ zapísaným ochranným známkam, najmä v prípade ak bol prihlasovateľom takýchto ochranných známok jeden subjekt, ktorý si z mnoţstva zapísaných ochranných známok neustále ponecháva vo vlastníctve (alebo vo vlastníctve právnických osôb jemu blízkych) najstaršiu ochrannú známku, ktorá by na seba viazala všetky výmazové dôvody voči neskorším ochranným známkam. Ďalej uviedol, ţe v danom prípade nie je pre posúdenie existencie či neexistencie imunity mladšieho označenia voči staršiemu označeniu významná 6Sžhuv/4/2011 6 otázka, či ide o označenie zhodné alebo zameniteľné. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o ochranných známkach platného do 31.12.2009 bolo moţné v danom prípade konania o výmaz zapísanej ochrannej známky aplikovať len v rámci analógie legis, nie priamo, keďţe toto ustanovenie sa systematicky vzťahuje len na prieskum zápisnej spôsobilosti prihlášky vykonávaný ţalovaným úradom ex offo. Ţalobca záverom uviedol, ţe tak, ako súhlas majiteľa staršej ochrannej známky v zmysle § 3 ods. 2 umoţňoval zápis mladšieho „zhodného“ označenia a udeľoval mu imunitu pred neskorším uplatnením práv zo staršieho označenia, i prejav vôle majiteľa staršej ochrannej známky prihlasujúceho mladšie zhodné alebo zameniteľné označenie by mal byť povaţovaný za súhlas majiteľa staršieho označenia udeľujúci imunitu mladšiemu označeniu, pretoţe opačný výklad a prístup znamená váţne narušenie zásady právnej istoty vo vzťahu k osobám nadobúdajúcim práva z prihlášok a ochranných známok derivatívne. Ţalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/91/2010-53 z 11. februára 2011, zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie zn. POZ 1289-2002/OZ 203-322 II/145-2009 z 25. augusta 2009, zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepodal. Účastník konania v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe s tvrdeniami ţalobcu jednoznačne nesúhlasí, pretoţe podľa jeho názoru sú výslovne účelové a v predmetnej veci právne neobstoja, nakoľko argumentácia ţalobcu nemá oporu v zákone. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, 2 zákona o ochranných známkach, ktoré zároveň aj citoval, poukázal na skutočnosť, ţe v danom prípade nebola naplnená podmienka zhodnosti, a teda aj tvrdenie ţalobcu o chybnej aplikácii § 3 citovaného zákona je právne irelevantné, pretoţe v prípade porovnania predmetných ochranných známok sa daný prípad nemôţe subsumovať pod ustanovenie § 3 ods. 1 cit. zákona a teda nemôţe sa hovoriť ani o jeho chybnom uplatnení. Účastník konania tieţ uviedol, ţe ak by aj boli predmetné ochranné známky posúdené ako zhodné, čo popiera, na zápis neskôr prihláseného označenia ako ochrannej známky sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona vyţaduje súhlas majiteľa ochrannej známky alebo prihlasovateľa so skorším právom prednosti, ktorý však nebol udelený. Zákon o ochranných známkach neustanovuje ţiadnu výnimku z povinnosti uvedenej v ustanovení § 3 ods. 1, a preto neexistenciu písomného súhlasu nemoţno povaţovať za právne irelevantný úkon. Uvedené ustanovenie sa pouţije len v prípadoch podania takých prihlášok ochranných známok, ktoré sú posúdené ako zhodné 6Sžhuv/4/2011 7 so skoršou ochrannou známkou zapísanou pre tovary a sluţby zhodné s tovarmi a sluţbami nárokovanými samotným prihlasovateľom, ale ako vyplýva z uvedených skutočností, keďţe sa jedná len o zameniteľné označenia, pouţitie daného ustanovenia je bezpredmetné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
5 zák. č. 55/1997 Z. z. rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa ust. § 16 ods. 5 zák. č. 55/1997 Z. z. úrad vymaţe z registra zhodnú ochrannú známku, ak v konaní začatom na návrh majiteľa ochrannej známky so skorším právom prednosti zistí, ţe napadnutá ochranná známka je zapísaná pre podobné tovary alebo sluţby, alebo zameniteľnú ochrannú známku, ak v konaní začatom na návrh majiteľa ochrannej známky so skorším právom prednosti zistí, ţe napadnutá ochranná známka je zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo sluţby. Povinnosťou správneho orgánu v predmetnej veci bolo skúmať, či sú splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Za týmto účelom bolo potrebné prioritne vyriešiť otázku, či sa v danom prípade jedná o ochranné známky, ktoré moţno povaţovať za zhodné alebo za zameniteľné. Zhodnosť a zameniteľnosť označení alebo ochranných známok a podobnosť tovarov alebo sluţieb upravuje ustanovenie § 3a zák. č. 55/1997 Zb. nasledovne: Za zhodné sa povaţujú označenia alebo ochranné známky, ktoré sú totožné alebo sa líšia len v nepodstatných prvkoch nemeniacich celkový charakter označenia alebo ochrannej známky (ods. 1). Za zameniteľné sa povaţujú označenia alebo ochranné známky a za podobné sa povaţujú tovary alebo sluţby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov alebo sluţieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti (ods. 2). 6Sžhuv/4/2011 10 V preskúmavanej veci správne orgány posúdili namietanú ochrannú známku, ktorej výmazu sa navrhovateľ výmazu domáhal, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako zameniteľnú s ochrannou známkou so skorším právom prednosti. Na tomto mieste povaţuje odvolací súd za dôleţité uviesť, ţe posúdenie otázky zhodnosti a zameniteľnosti patrí do správnej úvahy správneho orgánu a súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Treba zdôrazniť, ţe z ustálenej judikatúry v správnom súdnictve vyplýva, ţe konanie na správom súde nie je pokračovaním správneho konania. Pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav zistený správnym orgánom v čase vydania napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Vyslovenie úsudku správneho orgánu o zhodnosti alebo zameniteľnosti ochranných známok je nevyhnutné povaţovať za správne uváţenie v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Úlohou súdu v zmysle uvedeného ustanovenia je preskúmať iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom, či právny následok zaloţený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom a či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej správnej normy logické a úplné z hľadiska hodnotenia dôkazov. V konaní o správnej ţalobe, ako aj v odvolacom konaní úlohou súdu nie je samostatne hodnotiť zameniteľnosť, resp. zhodnosť označenia s namietanou ochrannou známkou, ale len preskúmať či rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z rámca povolenej voľnej úvahy. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku. V danom prípade aj podľa jeho názoru s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, 2 zákona o ochranných známkach nebola naplnená podmienka zhodnosti, a teda aj tvrdenie ţalobcu o chybnej aplikácii § 3 citovaného zákona je právne irelevantné, pretoţe v prípade porovnania predmetných ochranných známok sa daný prípad nemôţe subsumovať pod ustanovenie § 3 ods. 1 cit. zákona a teda nemôţe sa hovoriť ani o jeho chybnom 6Sžhuv/4/2011 11 uplatnení. Z dôvodu, ţe predmetné ochranné známky nie sú zhodné vo všetkých posudzovaných kritériách, ich nemožno považovať za zhodné, ale možno ich považovať za zameniteľné. Senát odvolacieho súdu sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe len v prípade, ak by boli predmetné ochranné známky posúdené ako zhodné, na zápis neskôr prihláseného označenia ako ochrannej známky by sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona vyžadoval súhlas majiteľa ochrannej známky alebo prihlasovateľa so skorším právom prednosti. Zákon o ochranných známkach neustanovuje ţiadnu výnimku z povinnosti uvedenej v ustanovení § 3 ods. 1, a preto neexistenciu písomného súhlasu nemoţno povaţovať za právne irelevantný úkon. Uvedené ustanovenie sa pouţije len v prípadoch podania takých prihlášok ochranných známok, ktoré sú posúdené ako zhodné so skoršou ochrannou známkou zapísanou pre tovary a sluţby zhodné s tovarmi a sluţbami nárokovanými samotným prihlasovateľom, ale ako vyplýva z uvedených skutočností, keďže sa jedná o zameniteľné označenia, použitie daného ustanovenia je bezpredmetné. Odvolací súd zistil, ţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náleţite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotoţnil, vychádzajúc pritom zároveň z rozsahu a dôvodov odvolania, ako aj z rozsahu a dôvodov podanej ţaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal. 6Sžhuv/4/2011 12 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 30. mája 2012 JUDr. J. Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.