N a j v y š š í s ú d 3 Tost 24/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Milana Lipovského v trestnej veci obvineného J. O. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa
- júla 2012 v Bratislave sťažnosť obvineného T. B. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
- júna 2012, sp. zn. Tp 19/2012, a rozhodol t a k t o : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného T. B. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo dňa
- júna 2012, sp. zn. Tp 19/2012 rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného T. B. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Proti tomuto uzneseniu zahlásil obvinený T. B. sťažnosť ihneď po vyhlásení rozhodnutia do zápisnice o verejnom zasadnutí (č. l. 83), ktorú neskôr, prostredníctvom svojej obhajkyne, písomne odôvodnil (č. l. 94-95). Namietal v nej, že sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu zohľadnil len formálne, bez vplyvu na rozhodnutie o jeho žiadosti, nové skutočnosti uvádzané svedkom V. M. v jeho výpovedi zo dňa
- apríla 2012, keď vo vzťahu k obvinenému B. uviedol, že tento bol len poskokom a nemal žiadnu funkciu v skupine. Touto informáciou podozrenie zo spáchania skutkov kladených 2 3 Tost 24/2012 obvinenému B. za vinu svedok M. vyvrátil, nakoľko nie je iný dôkaz, ktorý by jeho členstvo v skupine potvrdzoval. Obvinený má za to, že na základe tejto výpovede svedka M. tak pominuli aj väzobné dôvody uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. V závere obvinený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu. Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obvinený podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obvineného T. B. nie je dôvodná. Obvinený je v posudzovanej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý, spolu s ďalšími osobami, zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Bratislava, ČVS: PPZ-252/BOK-BA-2011, zo dňa
- marca 2012 v bodoch 1/ a 5/. Obvinený bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
- marca 2012, sp. zn. Tp 19/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- marca 2012, sp. zn. 2 Tost 7/2012, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Väzba obvinenému začala plynúť dňa
- marca 2012 od 3.35 hod. a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti obvineného mal Najvyšší súd na zreteli ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas, čo je podporené aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vychádzal tiež z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody 3 3 Tost 24/2012 väzby trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu. V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Pri skúmaní jednej z materiálnych podmienok trvania väzby obvineného Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne. Skutky boli spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal obvinený aj spolu s ďalšími obvinenými osobami. Tieto skutočnosti vyplývajú z doteraz zabezpečených dôkazov, najmä z výpovede svedkov V. M. a J. H.. Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie sudcu pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu zo dňa
- júna 2012, sp. zn. Tp 19/2012, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol konkrétne skutočnosti, pre ktoré považoval väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. za opodstatnené. Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje. Vo vzťahu k námietkam obvineného, že výpoveď svedka V. M. zo dňa
- apríla 2012 ho zbavuje podozrenia zo spáchania predmetných skutkov Najvyšší súd považoval za potrebné zdôrazniť, že aj túto výpoveď z hľadiska ďalšieho pretrvávania väzobných dôvodov sudca pre prípravné konanie špecializovaného súdu hodnotil, a to nielen formalisticky, ako to uviedol obvinený. Na strane 6-7 odôvodnenia svojho rozhodnutia 4 3 Tost 24/2012 podrobne uviedol dôvody, pre ktoré považoval aj túto výpoveď svedka M. vo svojom celku za takú, ktorá naďalej podporuje existenciu už doposiaľ zistených konkrétnych skutočností, zakladajúcich väzobné dôvody uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. Tieto závery Najvyšší súd považuje za správne a s nimi sa stotožňuje. Na záver ešte Najvyšší súd dodáva, že výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci v čase rozhodnutia o väzbe (čiže aj o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby) posúdi, či vzatie obvineného do väzby a jeho ďalšie držanie v nej je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno dosiahnuť inak. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvineného dôvody kolúznej a preventívnej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, kde táto mala byť páchaná plánovite, organizovane a vyznačuje sa vysokým stupňom sofistikovanosti. Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
- júla 2012 JUDr. Igor B u r g e r, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová