Najvyšší súd 4 Obo 94/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej v právnej veci ţalobcu: L.B., nar. X., F.K., zastúpeného JUDr. V.K., advokátkou, Š.K. proti ţalovanému: T., a. s., M.B., IČO: X., zastúpenému advokátkou kanceláriou L.A., s. r. o., Š.K., IČO: X., o zaplatenie 1 567,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 16Cb 1/2007-231 zo dňa
- júna 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 16Cb 1/2007-231 zo dňa
- júna 2010 p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd osobitným uznesením. O d ô v o d n e n i e : 4 Obo 94/2011 2 Krajský súd v Košiciach rozsudkom, č. k. 16Cb 1/2007-231 zo dňa 18.06.2010 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 567,45 eur s 10% úrokom odo dňa 18.09.2003 aţ do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe predmetom sporu je nárok na úhradu vyrovnacieho podielu pri zániku členstva za trvania druţstva v zmysle § 233 Obchodného zákonníka. Ţalobca počas konania upravil ţalobu zníţením sumy z pôvodne uplatnenej sumy 70 000 Sk na sumu 47 221 Sk s úrokom 10% ročne od 18.09.
- Súd prvého stupňa preto uznesením zo dňa 10.11.2008 zastavil konanie v prevyšujúcej časti a predmetom konania zostala suma 47 221 Sk s 10% úrokom z omeškania od 18.09.2003 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané ukončenie ţalobcovho členstva v druţstve ku dňu 29.01.2001 a z toho vyplývajúci nárok na vyrovnací podiel. K ukončeniu pracovného pomeru ţalobcu došlo dohodou pre organizačné zmeny, čo vyplývalo z písomného stanoviska ţalobcu a aj z rokovania predstavenstva druţstva zo dňa 29.01.2001 o skončení členstva druţstva pracovníkmi spoločnosti F., spol. s r. o. Z uvedeného je zrejmé, ţe išlo o právnu situáciu zániku členstva pri zániku pracovného pomeru člena k obchodnej spoločnosti, v ktorej je druţstvo spoločníkom. Podľa názoru súdu stanovy druţstva obsahovo rešpektovali zákonom dovolený spôsob zániku členstva v zmysle § 227 ods. 3 Obchodného zákonníka, a preto došlo účinne k vzniku nároku bývalého člena druţstva na vyrovnací podiel, ktorý sa uhrádza v peniazoch podľa kritérií upravených Obchodným zákonníkom (§§ 233 a 234 Obchodného zákonníka). Súd vychádzajúc z odbornej argumentácie znalkyne i zhodných stanovísk účastníkov konania o výške nároku pri stanovení spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu za rok 2001, v ktorom členstvo ţalobcu zaniklo, mal za oprávnený nárok vo výške 1 564,45 eur. Vzhľadom na opodstatnenosť nároku ţalovaný sa dostal do omeškania a je povinný nahradiť uznanú výšku úrokov v rozsahu 10% ročne odo dňa 18.09.2003 aţ do zaplatenia. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný. Uviedol, ţe z čl. 5 stanov vyplýva, ţe v druţstve mali existovať dva druhy členstva fyzických osôb v druţstve, a to členstvo podmienené pracovným vzťahom k druţstvu a členstvo nepodmienené pracovným vzťahom k druţstvu. Len zo skutočnosti, ţe ţalobca má (mal) k druţstvu aj pracovný vzťah, nemoţno vyvodiť jednoznačný záver o druhu členstva ţalobcu 4 Obo 94/2011 3 v druţstve. Sporným v tejto súvislosti je, či nie je moţné, aby stanovy diferencovali medzi členmi v tom zmysle, ţe u niektorých bude podmienkou vzniku členstva pracovný vzťah k druţstvu a u iných nie. Odvolateľ má za to, ţe stanovy ţalovaného jednoznačne členstvo v druţstve nepodmieňovali vznikom pracovného vzťahu k druţstvu, a teda pre daný prípad neplatí, ţe členstvo v druţstve zaniká dňom zániku pracovného vzťahu (t. j. nie je moţná aplikácia § 227 ods. 3 Obchodného zákonníka). Je moţné sa domnievať, ţe členstvo ţalobcu v druţstve naďalej trvá, nakoľko nie je preukázané, ţe k jeho zániku došlo niektorým zo spôsobov uvedených v § 231 Obchodného zákonníka, a preto mu nemohol vzniknúť ani nárok na výplatu vyrovnacieho podielu. Ţalovaný opätovne uviedol, ţe úprava obsiahnutá v čl. 6 stanov druţstva nie je v súlade so zákonom, nakoľko takéto podmieňovanie trvania členstva v druţstve, ktoré je viazané na trvanie pracovného pomeru v inej spoločnosti, je v rozpore s ustanovením § 227 ods. 5 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, ţe v danom prípade absentuje úkon smerujúci k zániku členstva v druţstve, a teda členstvo ţalobcu naďalej trvá, preto mu nemohol vzniknúť nijaký nárok na výplatu podielu. Ţiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca. Uviedol, ţe ţalovaný v odvolaní neuvádza ţiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvého stupňa uţ nevyhodnotil. Poukázal na správnosť a úplnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe členovia druţstva majú právo (mimo iných práv a povinností) zúčastňovať sa na valných zhromaţdeniach, prípadne iných schôdzach najmenej jedenkrát ročne a majú byť písomne pozvaní. Pretoţe obidve strany povaţovali členstvo za skončené, nikto ţalobcu nepozýval, ani on sám sa nedomáhal práv člena druţstva. Členstvo ţalobcu sa v druţstve skončilo skončením jeho pracovného pomeru, čoho dôkazom je aj skutočnosť, ţe druţstvo vyplatilo ţalobcovi členský vklad a majetkový podiel z transformácie. Ţalovaný od podania ţaloby, teda od roku 2003 nenamietal, ţe by členstvo ţalobcu nezaniklo, naopak viackrát to potvrdil ústne, aj písomne a obe strany konali tak, akoby členstvo zaniklo. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu a priznal mu trovy odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. 4 Obo 94/2011 4 Ako vyplýva z obsahu odvolania, ţalovaný poukazuje na odvolací dôvod, uvedený v § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., t. j. ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť alebo ak aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobou z 22.05.2003 sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 70 000 Sk s príslušenstvom ako vyrovnacieho podielu podľa § 233 Obchodného zákonníka. Uznesením zo dňa 10.11.2008 súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 22 779 Sk a úrokov z omeškania vo výške 18% zo sumy 70 000 Sk od 01.03.2002 do 17.09.2003 a úrokov z omeškania prevyšujúcich 10% zo sumy 47 221 Sk od 18.09.2003 do zaplatenia vzhľadom na späťvzatie ţaloby v tejto časti zastavil. Predmetom konania je zaplatenie vyrovnacieho podielu v zmysle § 233 ods. 1 Obch. zák. Podľa tohto ustanovenia pri zániku členstva za trvania druţstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Kritériom na určenie vyrovnacieho podielu podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia sú výška splateného členského vkladu a počet ukončených rokov členstva, pričom stanovy môţu určiť aj iné kritériá. Ţalovaný v odvolaní namieta, ţe v danom prípade nedošlo k zániku členstva ţalobcu v druţstve, keďţe stanovy ţalovaného jednoznačne členstvo v druţstve nepodmieňovali vznikom pracovného vzťahu k druţstvu, v dôsledku čoho nemohol vzniknúť ani jeho nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, ţe ţalobca bol u ţalovaného v pracovnom pomere, ktorý skončil v roku
- Podľa článku 6 bod 1/a stanov ţalovaného, členstvo fyzickej osoby, vznik ktorého je podmienený trvaním pracovného vzťahu k druţstvu tak, ako je to uvedené v článku 5 bod 2 stanov, zaniká spravidla dňom zániku pracovného vzťahu člena k druţstvu, ak ďalej nie je uvedené inak. V článku 5 bod 1 stanov, na ktoré uvedené ustanovenie odkazuje, sa konštatuje, ţe členstvo fyzickej osoby je spravidla podmienené pracovným vzťahom k druţstvu. Podľa § 227 ods. 3 Obch. zák., ak podľa stanov je podmienkou členstva pracovný vzťah člena k druţstvu a ak zo stanov nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom, ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena k druţstvu. 4 Obo 94/2011 5 Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe členstvo ţalobcu u ţalovaného bolo podmienené existenciou pracovného pomeru, v dôsledku čoho došlo k jeho zániku v zmysle § 227 ods. 3 Obch. zák. a článku 6 bod 1a/ stanov ţalovaného dňom zániku pracovného vzťahu ţalobcu k druţstvu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z úkonov ţalovaného, ktorý v konaní pred súdom prvého stupňa opakovane uznával právny základ uplatneného nároku s tým, ţe poukazoval na jeho zápornú hodnotu, pričom v podaní zo dňa 19.02.2009 uţ uznal opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky vrátane jej príslušenstva, v rozsahu, v ktorom súd ţalobe vyhovel. Keďţe odvolací súd nezistil existenciu ţalovaným namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd osobitným uznesením. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2012 JUDr. Viera Pepelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová