Najvyšší súd 4 Obdo 11/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: V.F., s. r. o., V.B., IČO: X., zastúpeného Mgr. D.N., advokátom, C.B. proti ţalovanému: J.K., nar. X., bytom M.T., zastúpenému JUDr. M.V., advokátom, Š.K., o zaplatenie 21 099,51 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 5Cb 17/2002, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3Cob 138/2010-224 zo dňa
- októbra 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3Cob 138/2010-224 zo dňa
- októbra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trebišov rozsudkom, č. k. 5Cb 17/2002-198 zo dňa 08.04.2010 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 21 099,51 eur s 0,07% úrokom z omeškania denne od 14.04.2000 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 3 096,11 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobou podanou dňa 04.04.2001 sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 635 643,80 Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody. 4 Obdo 11/2012 2 Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe dňa 16.08.1999 došlo k riadnemu uzavretiu leasingovej zmluvy č. 99/01711, z ktorej vyplýva, ţe právny predchodca ţalobcu, spoločnosť S., spol. s r. o. ako prenajímateľ prenajal ţalovanému ako nájomcovi predmet leasingu - osobné motorové vozidlo zn. V., za ktoré sa ţalovaný zaviazal splácať 36 leasingovými splátkami. Ţalovaný sa bránil tým, ţe tento právny úkon uzavrel pod nátlakom A.A., ktorý bol právoplatne odsúdený, okrem iného, aj za tento skutok. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobca ako prenajímateľ nemal o nátlaku na ţalovaného pred uzavretím právneho úkonu ţiadnu vedomosť. O absolútnej neplatnosti leasingovej zmluvy je však moţné uvaţovať iba v prípade, ţe táto skutočnosť bola známa prenajímateľovi v čase uzatvárania právneho úkonu. Ţalovaný túto skutočnosť v konaní nepreukázal a sám vo svojom výsluchu uviedol, ţe niečo také prenajímateľovi nielen neoznámil, ale ani len nenaznačil, a teda ţalobcovi nemohlo byť známe, ţe ţalovaný ako nájomca koná neslobodne. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa je toho názoru, ţe ţalobca pri uzatváraní leasingovej zmluvy bol dobromyseľný, nevyuţil v ţiadnom prípade rozpoloţenie ţalovaného, pretoţe o tejto skutočnosti nevedel a ani objektívne vedieť nemohol. Zo strany ţalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, keď nedodrţal podmienky dohodnuté v leasingovej zmluve, tieţ došlo k vzniku škody, keď vozidlo bolo vyvezené do cudziny a nedošlo v prospech ţalovaného k plneniu poisťovňou, tak isto je preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ţalovaným a vznikom škody a tak isto je preukázané zavinenie. Preto súd prvého stupňa zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi spôsobenú škodu a priznal mu aj 0,07% úrok z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom, č. k. 3Cob 138/2010- 224 zo dňa 28.10.2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. S tvrdeniami ţalovaného, ktoré uviedol v odvolaní, sa vysporiadal uţ súd prvého stupňa a skutočnosť, ţe ţalovaný uzavrel 4 Obdo 11/2012 3 leasingovú zmluvu pod nátlakom tretej osoby ho nezbavuje zodpovednosti vo vzťahu k ţalobcovi, ale vytvára jeho právny vzťah k tejto tretej osobe. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.
- Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalovaný. Podanie dovolania odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., teda ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konkrétne k vade uvedenej v písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., teda ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ uviedol, ţe odvolací súd svoj rozsudok riadne neodôvodnil a nerešpektoval právny názor vyslovený vo svojom skoršom rozhodnutí. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd sa riadne nezaoberal jeho odvolaním, ako aj vecnými a právnymi argumentmi a nedal mu odpoveď na otázky, ktoré majú zásadný význam. Napádané rozhodnutie odvolacieho súdu tak neuvádza dostatočné dôvody, na ktorých sa zakladá. Dovolateľ tieţ uviedol, ţe k podpisu leasingovej zmluvy bol donútený konaním odsúdeného a na to, aby išlo o bezprávnu vyhráţku, je postačujúce, aby zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby došlo k protiprávnemu konaniu, ktoré nemusí dosahovať intenzitu trestného činu. Keďţe dovolateľ bol donútený podpísať leasingovú zmluvu, povaţuje ju v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú a z takejto zmluvy nie je moţné vyvodiť porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ţalovanú sumu si ţalobca mohol a mal uplatniť v zmysle trestného rozsudku voči odsúdenému titulom náhrady škody, nie však voči dovolateľovi, a to ani titulom plnenia zo zmluvy a ani titulom náhrady škody. Navrhuje, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania /§ 240 ods. 1 O. s. p./, zastúpený advokátom /§ 241 4 Obdo 11/2012 4 ods. 1 O. s. p./, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a zistil, ţe dovolanie je dôvodné. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, v zmysle § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. preto platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok, rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu. Dovolaním napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v citovanom ustanovení. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. V danom prípade dovolateľ namieta, ţe postupom dovolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čím v prípade dôvodnosti tejto námietky by bola zaloţená prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemoţnila, odňala alebo sťaţila účastníkovi konania realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúţiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov, právom chránených v konkrétnom konaní. Odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody. Moţnosť odvolacieho súdu obmedziť sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia je potrebné vykladať 4 Obdo 11/2012 5 v zmysle judikatúry ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, zaoberajúcej sa právom účastníka občianskeho súdneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu. Ak tak všeobecný súd nepostupoval, jeho rozsudok je potrebné povaţovať za neodôvodnený a zasahujúci do základného práva účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR /I.ÚS 342/2010-53/. Povinnosťou súdu v konaní je postupovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a záujmov účastníkov /§ 1 O. s. p./. Medzi základné procesné práva účastníka občianskeho súdneho konania patrí právo navrhovať dôkazy, právo vyjadriť sa k návrhom na dokazovanie a k dôkazom, ktoré sa vykonali. Podmienky, aby účastník mal efektívnu moţnosť uvedené práva vyuţiť, musí vytvoriť súd, pričom spôsob, ktorým sa to realizuje, závisí na konkrétnych okolnostiach prípadu a procesnej situácii. Námietky ţalovaného uvedené v odvolaní, týkajúce sa moţnosti ţalovaného vyjadriť sa k dôvodnosti uplatneného nároku, ktorý bol priznaný z iného neţ pôvodne uplatneného titulu, ako aj posúdenie platnosti leasingovej zmluvy č. 99/1711 s ohľadom na rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 3 T 232/2000, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.08.2005 a podľa ktorého bola predmetná zmluva uzavretá v dôsledku trestného činu vydierania, môţu mať zásadný vplyv na opodstatnenosť uplatneného nároku. Povinnosti reagovať na podstatné odvolacie námietky ţalovaného sa odvolací súd nemôţe zbaviť poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., ktoré je potrebné aplikovať v spojení s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Medzi základné práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd je povinný odôvodniť rozhodnutie tak, aby jasne a zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany /III.ÚS 119/03, IV.ÚS 115/03/. Keďţe nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, je vadou, ktorá má za následok odňatie moţnosti konať pred súdom. 4 Obdo 11/2012 6 Vzhľadom na skutočnosť, ţe konanie pred odvolacím súdom je zaťaţené vadou, ktorá podľa § 237 písm. f/ O. s. p. zakladá prípustnosť dovolania, dovolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 243b O. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. O trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí o veci /§ 243d ods. 1 O. s. p./. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2012 JUDr. Viera Pepelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová