1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. MK-5016/2009- 51/14964 z
1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „zákon č. 49/2002 Z. z.“) o vyhlásení nehnuteľnosti – administratívna budova (panský dom) v P., ul. O., súp. č. X., parcelné číslo X., zapísanej na LV č. X., ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky, Lesy Slovenskej republiky, š.p. (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“), za národnú kultúrnu pamiatku. Krajský súd z predloţeného administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe na základe podkladov spracovaných Krajským pamiatkovým úradom Banská Bystrica, začal pamiatkový úrad Slovenskej republiky dňa 5. augusta 2009 správne konanie o vyhlásení predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku. V podkladoch od KPÚ Banská Bystria boli podrobne rozpísané a zdôvodnené pamiatkové hodnoty predmetnej stavby, jej základný stavebno-historický vývoj a popis, so špecifikáciou urbanistických, architektonických a umelecko-remeselných pamiatkových hodnôt. Návrh na vyhlásenie predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku vychádzal z podnetu občanov Obce Polomka ako aj stanoviska Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej len „BSK“). So zachovaním predmetnej nehnuteľnosti vyslovil súhlas aj vlastník predmetnej nehnuteľnosti Slovenská republika – Lesy Slovenskej republiky, š.p. Krajský súd uviedol, ţe pokiaľ išlo o námietky ţalobcu spočívajúce v tom, ţe neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku, dospel k záveru, ţe správne orgány zhromaţdili dostatok odborných podkladov pre závery o existencii pamiatkových hodnôt na predmetnej nehnuteľnosti a tieto zvery v rámci zákonom povolenej správnej úvahy náleţite špecifikovali a zdôvodnili. Podotkol, ţe súčasný stavebno-technický stav predmetnej nehnuteľnosti, nie je prekáţkou na vyhlásenie predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku a to s ohľadom na skutočnosť, ţe ako vlastník, tak aj BSK a obyvatelia Obce Polomka majú záujem na záchrane a vyuţívaní predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ išlo o formálne – procesnú námietku ţalobcu spočívajúcu v nedostatočnej špecifikácii predmetnej nehnuteľnosti, ako aj námietku, ţe súd mal konať s opomenutým účastníkom Slovenská správa ciest, ktorá vypracovala projektovú dokumentáciu pre stavbu „I/66 Polomka – bodová závada“ povaţoval súd za neopodstatnené, nakoľko tohto práva sa mohol dovolávať iba opomenutý účastník konania a nie ţalobca. Preto krajský súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol a neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. 3 8Sžo/31/2011 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší ţalobami napadnuté rozhodnutia a vráti vec ţalovanému na ďalšie konanie, a ţalovaného zaviaţe na náhradu trov konania ţalobcu. V odvolaní opakovane zotrval na ţalobných dôvodoch a to, ţe predmetná nehnuteľnosť nebola dostatočne identifikovaná, aby mohla byť vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
ţalobcu nie je podstatné či je moţné inými prostriedkami identifikovať o ktorú nehnuteľnosť ide aby nedošlo k jej zámene, ale údaj v ktorom katastrálnom území s nehnuteľnosť nachádza je podstatnou náleţitosťou riadneho označenia nehnuteľnosti a označenie obce nie je dostatočné značenie katastrálneho územia. Za národnú kultúrnu pamiatku j označená aj parcela č. X. a v rozhodnutiach sa uvádza ako objekt „panský dom“ a na LV X. je nehnuteľnosť označená ako druh stavby 11 - kaštieľ. Rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky je v rozpore s právoplatným územným rozhodnutím ţalobcu – ako stavebného úradu č. ÚR-A2008/276-04-Ing.Pr z
jeho názoru bola predmetná nehnuteľnosť dostatočne špecifikovaná a predmet správneho konania bol určený jednoznačne. Označenie predmetnej nehnuteľnosti ako „kaštieľ“
zákona o katastri nehnuteľností sa vzťahuje na popis budovy nie na jej označenie a označenie predmetnej nehnuteľnosti ako „panský dom“
zákona č. 49/2002 Z. z., keď je na predmetnom LV uvedený kód č. X. pri stavbe - nehnuteľná kultúrna pamiatka a pri pozemku kód chránenej nehnuteľnosti absentuje. Pokiaľ ide o druhú námietku spočívajúcu v rozpore rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutia ţalovaného s územným rozhodnutím poukázal ţalovaný na skutočnosť, ţe ide o dve odlišné konania, nakoľko rozhodnutie o vyhlásení kultúrnej pamiatky je aktom individuálnej ochrany, nie územnej ochrany. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. a z toho vyplývajúcich povinností pre vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. 4 8Sžo/31/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. mája 2012
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
čl. 44 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý je povinný chrániť a zveľaďovať ţivotné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať ţivotné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
2 zákona č. 49/2002 Z. z. pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môţu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.
1 zákona č. 49/2002 Z. z. pamiatkový úrad vyhlasuje za kultúrnu pamiatku hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu. Za kultúrnu pamiatku môţe vyhlásiť aj súbor takých vecí.
2 zákona č. 49/2002 Z. z. krajský pamiatkový úrad alebo pamiatkový úrad vypracuje podklady na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku z vlastného podnetu alebo na podnet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v odôvodnených prípadoch v spolupráci s vedeckými pracoviskami Slovenskej akadémie vied a ďalšími odbornými a vedeckými inštitúciami. 5 8Sžo/31/2011
3 zákona č. 49/2002 Z. z. vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, je účastníkom konania. Ak má byť vyhlásená za kultúrnu pamiatku nehnuteľná vec, účastníkom konania je aj obec.
4 zákona č. 49/2002 Z. z. vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, je povinný od doručenia oznámenia o začatí konania o vyhlásení veci za kultúrnu pamiatku
1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný
1 OSP súd môţe rozhodnúť o ţalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom.
1 OSP ak nedôjde k vybaveniu ţaloby spôsobom uvedeným v § 250f, predvolá predseda senátu na pojednávanie účastníkov; naň si môţe vyţiadať potrebné podklady, prípadne aj ďalšie písomné vyjadrenia účastníkov. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa preto najvyšší súd stotoţňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a jeho odôvodnením, a ako na vecne 6 8Sžo/31/2011 správny naň v plnom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia najvyšší súd pre úplnosť uvádza. Úlohou pamiatkového úradu pri posudzovaní vyhlásenia predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku bolo vychádzať nielen z vyjadrenia účastníkov konania (vlastník a obec), ale aj zo zistení, ktoré si sám zaobstaral a získal pri miestnom zisťovaní v priebehu konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ide o neskorobarokovú budovu postavenú v roku 1768, ktorá disponuje súhrnom významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko- remeselných hodnôt, viaţucich sa k lokalite Polomka ako aj širšiemu regiónu, ktoré môţu byť predmetom individuálnej ochrany a preto rozhodol o vyhlásení predmetnej nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území O. P., za národnú kultúrnu pamiatku v súlade s ust. § 2 ods. 2 a za pouţitia § 15 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. Pri svojom rozhodovaní postupovali správne orgány oboch stupňov nielen v súlade s zákonom č. 49/2002 Z. z., ale aj čl. 44 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ţalobca tvrdil, ţe v napadnutom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu absentuje katastrálne územie, v ktorom sa predmetná nehnuteľnosť nachádza a ţe táto skutočnosť má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto veci najvyšší súd poukazuje, ţe Obec Polomka nemá ţiadne iné katastrálne územie, neţ katastrálne územie označené P.. Preto najvyšší súd je zajedno s krajský súdom, ţe táto skutočnosť nemôţe mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu, ţe prvostupňový správny orgán vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku pozemok, na ktorom stojí predmetná nehnuteľnosť (národná kultúrna pamiatka – panský dom), tak toto tvrdenie je v rozpore s obsahom LV č. X. pre katastrálne územie O. P.. Z predmetného LV je zrejmé, ţe za národnú kultúrnu pamiatku je označená nehnuteľnosť súp. číslo X., na pozemku parc. č. X.. Uvedený údaj je verejne prístupný na webovej stránke www.katasterportal.sk. Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu, ţe mu nebolo doručené vyjadrenie ţalovaného k predmetnej ţalobe, tak odvolací súd dáva do pozornosti ţalobcovi ust. § 246c ods. 1, 250f ods. 1 a 250g ods. 1 OSP, z ktorých vyplýva, ţe súd nie je povinný doručovať účastníkom 7 8Sžo/31/2011 vyjadrenia vo veciach správneho súdnictva na ďalšie repliky účastníkov konania v prípadoch, ak to nepovaţuje za nutné na rozhodnutie vo veci samej. Naviac ţalobca sám mohol poţiadať súd, keď zistil, ţe mu omylom bolo zaslané vyjadrenie k inej veci, ţe ţiada o doručenie správneho vyjadrenia ţalovaného. Toto však ţalobca neurobil a preto najvyšší súd povaţoval aj túto jeho námietku za bezvýznamnú. Účelom súdnej ochrany totiţ nie je, aby sa formálne zopakovalo správne alebo súdne konanie, ak by takýto postup nemal vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ţalobca v svojom odvolaní však na takého skutočnosti a dôvody nepoukázal, iba formálne zopakoval svoje dôvody uvedené v ţalobe. Takýmto dôvodom je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/99/2010 zo dňa 16. februára 2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/67/2009-56 zo dňa 16. decembra 2009 a ktoré sa týkalo územného konania stavebného úradu č. ÚR-A2008/276-04-Ing.Pr zo dňa 13. marca 2009. V konaní bolo bez pochýb preukázané, ţe predmetná nehnuteľnosť je národnou kultúrnou pamiatkou
1 zákona č. 49/2002 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj z dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní nemal úspech a ţalovanému sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 8 8Sžo/31/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 24. mája 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.