Najvyšší súd 8Sžo/34/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci ţalobcu kpt. v zál. Ing. P. H., bytom v K., L., zastúpeného JUDr. V.K., advokátom, so sídlom v K., M., proti ţalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, Generálnemu štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. ŠbPO-127-42/2009 zo dňa
- novembra 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 126/2010-38 zo dňa
- júna 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 126/2010-38 zo dňa
- júna 2011, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. ŠbPO-127-42/2009 zo dňa
- novembra 2009 zamietajúcim odvolanie ţalobcu a potvrdzujúcim personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu zbrojených síl č. 8743 zo dňa
- augusta 2009, ktorým podľa § 72 ods. 1 písm. a/ a § 70 ods. 1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej sluţbe 2 8Sžo/34/2011 profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“) bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, ţe správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Uviedol, ţe po preskúmaní spisového materiálu nezistil ţiadne skutočnosti, odôvodňujúce zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. K ţalobnej námietke na nedostatok pasívnej legitimácie ţalovaného z dôvodu, ţe v poslednom stupni rozhodol náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, a preto mal byť v konaní uvedený ako ţalovaný, krajský súd zaujal názor, ţe správnym orgánom, ktorý je vo veci odvolania ţalobcu z funkcie oprávnený rozhodnúť v poslednom stupni, je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, a skutočnosť, ţe z hľadiska funkčnej príslušnosti zákon zveruje oprávnenie rozhodovať v niektorých prípadoch náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, nie je dôvodom pre spochybnenie procesného postavenia ţalovaného v konaní ako subjektu s pasívnou legitimáciou, poukazujúc na to, ţe vedúci ústredného orgánu štátnej správy - v danom prípade náčelník generálneho štábu, nemá sám postavenie správneho orgánu rozhodujúceho v poslednom stupni, lebo je len organizačným útvarom funkčne príslušným na rozhodnutie vo veci, ktorému zákon zveruje túto právomoc. K ţalobcovej námietke nevyznačenia dňa skončenia sluţobného pomeru v personálnom rozkaze krajský súd vyjadril názor, ţe nejde o vadu majúcu za následok nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko sluţobný pomer končí dňom doručenia personálneho rozkazu podľa § 72 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z. z., pričom dňom doručenia bol
- augusta 2009, kedy ţalobca potvrdil svojím podpisom prevzatie personálneho rozkazu. Ohľadne námietky ţalobcu na duplicitný postih za porušenie sluţobnej disciplíny sa krajský súd stotoţnil s právnym názorom ţalovaného poukazujúc na to, ţe disciplinárna zodpovednosť profesionálnych vojakov a skončenie sluţobného pomeru sú dva samostatné, navzájom nezávislé konania, pričom v prípade zistenia výkonu štátnej sluţby pod vplyvom alkoholu profesionálny vojak musí byť zo sluţobného pomeru prepustený, kým za disciplinárne previnenie profesionálnemu vojakovi disciplinárne opatrenie môţe byť uloţené. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) vychádzajúc z neúspechu ţalobcu v konaní. 3 8Sžo/34/2011 Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a tým nesprávneho posúdenia navrhujúc, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného a personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie, pričom zároveň uplatnil náhradu trov konania. Odvolacie dôvody sú obsahovo totoţné s dôvodmi ţaloby. Ţalobca zdôraznil, ţe absenciu vyznačenia dátumu doručenia personálneho rozkazu potvrdzujúceho skutočný deň skončenia sluţobného pomeru je nutné povaţovať za závaţný nedostatok majúci za následok neplatnosť personálneho rozkazu a tým aj neplatnosť skončenia sluţobného pomeru, pričom nejde len o administratívny nedostatok, ako to vyhodnotil ţalovaný, a aj súd prikloniac sa k názoru, ţe sa nejednalo o vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného. Vyjadril podozrenie, ţe celý proces skončenia sluţobného pomeru z dôvodu výkonu sluţby pod vplyvom alkoholu bol pripravovaný, nakoľko skončenie sluţobného pomeru prebehlo v jeho prípade úplne neštandardným spôsobom. Rovnako ako v ţalobe poukázal na skutočnosť, ţe za to isté porušenie svojich základných pracovných povinností bol potrestaný dvakrát, a to v ten istý deň, a to disciplinárnym rozkazom a podaným návrhom na prepustenie profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru, ktorému bolo vyhovené, a to napriek tomu, ţe v zmysle § 127 zákona č. 346/2005 Z. z. za disciplinárne previnenie môţe vedúci sluţobného úradu alebo veliteľ uloţiť len jedno disciplinárne opatrenie. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, majúc za to, ţe krajský súd postupoval v súlade so zákonom a vydal vecne správne a zákonné rozhodnutie. K námietke nevyznačenia dátumu doručenia personálneho rozkazu ţalobcovi uviedol, ţe v praxi je objektívne nemoţné ihneď vyznačiť deň doručenia na rozhodnutí, adresovanom profesionálnemu vojakovi, ak ho nepreberá priamo u zamestnávateľa, preto aţ na základe doručenky je moţné tento deň vyznačiť na rozhodnutí zaloţenom v administratívnom spise a na rozhodnutí doručenom profesionálnemu vojakovi aţ potom, keď ho na vyznačenie predloţí, a ak tak neurobí, nemôţe byť dátum doručenia na jeho rozhodnutí vyznačený vôbec, a preto právne relevantný význam má len dátum doručenia vyznačený na rozhodnutí zaloţenom v administratívnom spise správneho orgánu. K odvolacej námietke ohľadne duplicitného potrestania ţalobcu poukázal na to, ţe v predmetnej veci boli splnené zákonom stanovené podmienky na uloţenie disciplinárneho opatrenia i zákonom stanovené podmienky na prepustenie zo sluţobného pomeru. 4 8Sžo/34/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce súc viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) s tým, ţe miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§156 ods. 1, 3 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 8743 zo
- augusta 2009, ktorým bol ţalobca podľa § 72 ods. 1 písm. b/ a § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka, pričom odvolací súd v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách na vec sa vťahujúcich právnych noriem a ich rozhodnutia moţno povaţovať za skutkovo správne a vydané v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v danej veci správne, keď ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalobcu, ktoré sú v podstate obsahovo totoţné so ţalobnými dôvodmi, vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Keďţe sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého 5 8Sžo/34/2011 rozsudku, následne sa obmedzí iba na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti. K odvolacej námietke ţalobcu ohľadne neplatnosti personálneho rozkazu a tým aj neplatnosti skončenia sluţobného pomeru v dôsledku absencie vyznačenia dátumu doručenia personálneho rozkazu potvrdzujúceho skutočný deň skončenia sluţobného pomeru povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe na origináli personálneho rozkazu č. 8743 zo dňa
- augusta 2009 (výtlačok číslo : 2), zaloţenom v administratívnom spise, je deň doručenia vyznačený dátumom
- augusta 2009 v súlade s § 72 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z. z. a je len vecou ţalobcu, aby jemu doručený rovnopis personálneho rozkazu predloţil personálnemu úradu a poţiadal o vyznačenie dňa jeho doručenia. Podľa názoru najvyššieho súdu disciplinárne potrestanie ţalobcu nemá za následok zánik práva ţalovaného prepustiť ţalobcu zo sluţobného pomeru, lebo prepustenie profesionálneho vojaka po predchádzajúcom disciplinárnom postihu nemoţno hodnotiť ako dvojitý postih za ten istý skutok. Najvyšší súd na základe vyššie uvedeného nepovaţuje za dôvodnú námietku ţalobcu týkajúcu sa porušenia zásady ne bis in idem, pretoţe disciplinárne opatrenie uloţené ţalobcovi v súvislosti s porušením základných povinností profesionálneho vojaka podľa § 119 ods. 1 písm. a/ a g/ zákona č. 346/2005 Z. z. bolo výsledkom disciplinárneho konania, ktoré realizujú na to príslušné orgány, a ktoré je nezávislé od konania personálneho, v ktorom sa rozhodlo o skončení sluţobného pomeru ţalobcu jeho prepustením. K poukazu ţalobcu na § 127 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z., podľa ktorého za disciplinárne previnenie môţe vedúci sluţobného úradu alebo veliteľ uloţiť profesionálnemu vojakovi len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 125, najvyšší súd upriamuje pozornosť ţalobcu na to, ţe skončenie sluţobného pomeru prepustením nie je disciplinárnym opatrením. Aj podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v danom prípade zohľadnil a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo. Z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okolnosti popísané ţalobcom v odvolaní podporujúce jeho podozrenie, ţe celý proces skončenia sluţobného pomeru z dôvodu výkonu sluţby pod vplyvom alkoholu bol pripravovaný, a skončenie sluţobného pomeru prebehlo v jeho prípade neštandardným spôsobom, nebolo moţné zohľadniť, pretoţe súd preskúmava postup a rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska zákonnosti. Krajský súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového 6 8Sžo/34/2011 stavu a vec správne právne posúdil, preto odvolaciemu dôvodu ţalobcu nemoţno priznať právnu relevanciu. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, ţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP. Ţalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovaný náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- mája 2012 JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská