zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorá im v celkovej výške 2 107 185 Sk mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátnych orgánov pri vyšetrovaní trestnej činnosti bývalých konateľov tejto obchodnej spoločnosti. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. októbra 2008 č.k. 22 C 62/2003-991 ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe vykonaným dokazovaním nebol preukázaný nesprávny úradný postup orgánov štátu, ani príčinná súvislosť medzi úradným postupom orgánov štátu 3 Cdo 197/2011 2 a škodou, náhrady, ktorej sa domáhajú ţalobcovia. Ujma ţalobcov bola aj
tvrdení ich samotných spôsobená nie orgánmi štátu, ale konateľmi obchodnej spoločnosti R., s.r.o. uzatváraním fiktívnych zmlúv. Vzhľadom na nedostatok zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu súd prvého stupňa ţalobu voči ţalovanému 1/ zamietol. Ţalobu voči ţalovanému 2/ zamietol s odôvodnením, ţe Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie je v danom prípade oprávnené konať za Slovenskú republiku. Náhradu trov konania procesne úspešným ţalovaným nepriznal. Proti tomuto rozsudku podali ţalobcovia 1/ aţ 5/ odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. októbra 2009 sp. zn 4 Co 59/2009 napadnutý rozsudok potvrdil; ţalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe rozhodol bez nariadenia pojednávania, v celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a
2 O.s.p. sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa o nepreukázaní tak nesprávneho úradného postupu, ako aj nedostatku príčinnej súvislosti medzi postupom orgánov štátu a ujmou ţalobcov. Za neopodstatnenú povaţoval aj námietku ţalobcov, ţe dokazovanie na zistenie skutočnej škody nebolo vykonané dostatočne. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil odvolací súd poukázaním na § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Na dovolanie ţalobcov 1/, 3/ a 4/ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo
1 O.s.p, § 243d ods. l v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. 3 Cdo 197/2011 3 Aj v poradí druhý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalobcovia 1/, 3/ a 4/ samostatnými, avšak obsahovo a argumentačne obdobnými dovolaniami. Prípustnosť svojich mimoriadnych opravných prostriedkov vyvodzovali z § 237 písm. f/ O.s.p. a ich dôvodnosť z ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom, lebo odvolací súd „nemá vykázané doručenie výzvy na pojednávanie dňa 30. marca 2011“. V konaní došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods.2 písm. b/ O.s.p.) tým, ţe súdy nevykonali nimi navrhnuté dôkazy. Skutkové zistenia súdov nemajú oporu v listinných dôkazov preukazujúcich škodu na majetku spoločnosti R., s.r.o. vo výške, ktorú zistili orgány činné v trestnom konaní.
názoru ţalobcov nebolo hodnotenie dôkazov súdmi niţších stupňov vykonané v súlade so zákonom a pravidlami logického myslenia. Uviedli tieţ, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p) prehliadajúcom skutočnosť, ţe právo ţalobcov na náhradu škody sa stalo nevymoţiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánov štátu v trestnom konaní. Nesprávny je aj právny záver odvolacieho súdu, ţe trestnými skutkami konateľov, ktoré mali byť správne kvalifikované ako podvody
1 a ods. 5 Trestného zákona, nevznikla obchodnej spoločnosti a ţalobcom škoda. Poznamenali, ţe odvolací súd uviedol nesprávnu výšku nimi uplatnenej náhrady škody. V ďalších rozsiahlych častiach dovolaní spochybňovali správnosť a zákonnosť hodnotenia dôkazov a tieţ správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov niţšieho stupňa. Ţiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobca 1/ sa stotoţnil s dovolaním ţalobcu 3/; ostatní účastníci sa k dovolaniam písomne nevyjadrili. Dovolací súd poznamenáva, ţe do práv a povinností pôvodného ţalobcu 5/ Ing. G. P., ktorý zomrel 12. februára 2010, vstúpil jeho právny nástupca uvedený v záhlaví tohto uznesenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolania podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátmi (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 3 Cdo 197/2011 4 V prejednávanej veci je dovolaniami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. V danom prípade ţalobcovia 1/, 3/ a 4/ napadli dovolaniami taký rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť ich dovolaní preto z ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Dovolania ţalobcov 1/, 3/ a 4/ by vzhľadom na to mohli byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia existenciu procesných vád v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdili a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. So zreteľom na dovolateľmi vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či postupom súdov nebola týmto účastníkom odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny, zákonu sa priečiaci postup súdu majúci za následok znemoţnenie realizácie 3 Cdo 197/2011 5 procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). Dovolatelia vyvodzujú odňatie ich moţnosti konať pred súdom z toho, ţe „Krajský súd v Bratislave nemá vykázané doručenie výzvy na pojednávanie dňa 30. marca 2011“. Dovolací súd pripomína, ţe
1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
2 O.s.p. ale v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe a/ odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a ţe z tohto dôvodu nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Odvolací súd mohol preto v danej veci rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Zo spisu, konkrétne zo zápisnice o vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu spísanej
f/ O.s.p. nie je prípustné, lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Vzhľadom na argumentáciu dovolateľov Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe súd neodníme účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov. Dôkazy hodnotí súd
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôleţitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môţe byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle 3 Cdo 197/2011 7 § 237 O.s.p. Pre úplnosť k problematike hodnotenia dôkazov treba uviesť, ţe do obsahu základného práva
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania
(viď R 42/1993). Z dovolaní vyplýva tieţ názor ţalobcov 1/, 3/ a 4/, ţe súdy nezistili v potrebnom rozsahu skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. (výlučne ktorá by, ako uţ bolo uvedené, mohla v danom prípade zaloţiť prípustnosť dovolaní). Ţalobcami 1/, 3/ a 4/ vytýkaná neúplnosť alebo nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolatelia zastávajú názor, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým však moţno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); samo nesprávne právne posúdenie veci nie je totiţ procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcov 1/, 3/ a 4/ nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol ich dovolania
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. 3 Cdo 197/2011 8 V dovolacom konaní neboli dovolatelia procesne úspešní a právo na náhradu trov tohto konania vzniklo procesne úspešným ţalovaným (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. mája 2012 JUDr. Emil F r a n c i s c y , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.