Obsah (4)

§ 10§ 211§ 250k§ 151

Najvyšší súd 8Sžo/125/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babi

§ 10ods.

2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.

§ 211a nasl.

O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený

1. apríla 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice – Dargovských hrdinov, č. MK-07/1169-9/III/Po zo dňa 24.9.2007, ktorým bola dodatočne povolená stavba „Prístavba záhradnej chaty“ na pozemku parc. č. X. umiestnenej na pozemku parc. č. X. v záhradkárskej lokalite O., k. ú. K. N. V.. Konanie o dodatočnom povolení stavby upravuje § 88a stavebného zákona. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad 7 8Sžo/125/2010 s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 4, 7 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až
2. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, že pre dodatočné povolenie horeuvedenej stavby boli splnené zákonné podmienky. Tento ich záver je však podľa názoru odvolacieho súdu predčasný, nakoľko si preň nezadovážili dostatok skutkových pokladov. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. V preskúmavanej veci sa správne orgány dostatočne nevysporiadali s argumentáciou žalobcov, ktorí v priebehu celého stavebného konania namietali nelegálnosť stavby záhradnej chaty ku ktorej napadnutými rozhodnutiami bola dodatočne povolená prístavba. V tomto smere, podľa názoru senátu najvyššieho súdu, bolo potrebné zistiť, či stavba záhradnej chaty predstavuje stavbu legálnu, pričom v prípade, že „základná stavba“ záhradnej chaty nie je legálna, bolo povinnosťou správnych orgánov zaujať stanovisko k otázke, či boli splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle citovaného ustanovenia § 88a stavebného zákona pre dodatočné povolenie stavby - prístavby k tzv. čiernej stavbe záhradnej chaty. Vo veci bolo tiež potrebné dôsledne sa vysporiadať s vyjadrením hlavného architekta Mesta Košice z 25.9.2006 k návrhu stavebníkov na vydanie dodatočného stavebného 8 8Sžo/125/2010 povolenia, v rámci ktorého uviedol, že navrhované riešenie je možné akceptovať len za predpokladu, že existujúca stavba má právoplatné stavebné povolenie a za predpokladu dohody účastníkov konania, nakoľko stavba má minimálny odstup od susednej parcely č. X.. Taktiež neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že správne orgány nevenovali pozornosť záväznému stanovisku starostu Mestskej časti Košice – Košická Nová Ves zo 6.8.2007, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posudzovanou prístavbou z dôvodu, že: - zamýšľaná činnosť je v rozpore s technickými podmienkami umiestnenia stavby – odstupy, - nie je ukončená identifikácia pôvodného objektu. Za tohto stavu vo veci odvolacieho súdu existujú vážne pochybnosti o tom, či ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné pripustiť taký výklad zákona, ktorý by stanovil miernejšie kritériá pre dodatočné povolenie stavby, resp. jej zmeny, než aké sú kladené na riadne stavebné povolenie. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09). Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250r O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu, pričom zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní, medzi ktoré patrí aj námietka ohľadne splaškovej kanalizácie a rozvodu elektriny. Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmet preskúmavacieho konania je daný výrokom napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na túto skutočnosť, nebolo 9 8Sžo/125/2010 možné v rámci tohto konania preskúmavať zákonnosť postupu katastrálneho orgánu pri zápise týkajúcom sa zrušujúceho rozhodnutia o pridelení súpisného čísla. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 250kods.

1, veta prvá O.s.p.

§ 151ods.

1 a 2 O.s.p. tak, že úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania tak, ako boli zistené z obsahu súdneho spisu, a to za celé súdne konanie. Priznané trovy konania pozostávajú zo sumy zaplatenej titulom súdneho poplatku za žalobu vo výške 2000 Sk, t.j. 66,39 € a tiež titulom súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 66 €, celkom 132,39 €. Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcom z dôvodu ich nevyčíslenia nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 28. apríla 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská