Obsah (5)

§ 120§ 40§ 243a§ 372p§ 242

Najvyšší súd 3 Cdo 236/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Y. H., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. Š., advokátom so sídlom

§ 120ods.

1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (

R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, 3 Cdo 236/2010 10 nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm. f/ O.s.p. prípustné (

R 125/1999). O tom, ako v tej – ktorej veci prebiehalo konanie (vrátane dokazovania) na súdoch nižších stupňov, môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach (

§ 40ods.

1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci boli účastníci v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení súdom prvého stupňa na pojednávaní 16. júna 2003 (

č.l. 166 spisu) a opätovne na pojednávaní 18. apríla 2006 (

č.l. 243 spisu). Na č.l. 505 je v spise založené podanie z

1. júla 2009, ktorým právny zástupca navrhovateľky 1/ navrhoval vykonať dokazovanie. Tento návrh má dve obsahovo rozdielne časti, ktoré sú rozlíšené aj samostatnými odsekmi textu tohto návrhu. Pokiaľ v prvej časti návrhu (v prvom odseku textu) sa navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom svedkov S. F. („ktorý môže na základe prehratia záznamov osvedčiť, s kým robil rozhovor na záznamoch, kto bol kameramanom rozhovoru a záberov v jeho ateliéri“) a Mgr. Š. K., Art.D (ktorý a/ „na premietaných záznamoch poukáže na technickú stránku prehrávaných diel ...“, resp. b/ „na premietaných záznamoch sa vyjadrí k tvrdeniam odporcu uvedených na pojednávaní
2. júna 2006 ...“), v druhej časti (druhom odseku textu) návrhu na vykonanie dokazovania sa navrhuje vykonať dokazovanie (iba samotným) výsluchom svedka I. G., ktorý „nahral pre odporcu hovorené slovo – sprievodný text k cyklu dokumentárnych filmov A. - A. I. – X.“. Takto bol podaný návrh na vykonanie dokazovania projekciou nosičov v prítomnosti len niektorých svedkov (S. F. a Mgr. Š. K., Art.D), nie však aj v prítomnosti svedka I. G.. Spis nasvedčuje tomu, že do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa nebol navrhovateľmi podaný ani iný návrh na vykonanie dokazovania projekciou uvedených nosičov v prítomnosti svedka I. G.. Spis svedčí o tom, že navrhovatelia 1/ a 2/ v časovom limite vyplývajúcom z § 120 ods. 4 O.s.p. neuplatnili procesné oprávnenie označiť uvedený dôkaz. Tým, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz, ktorý navrhovatelia nenavrhli, nedošlo k odňatiu ich možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pokiaľ súdna prax je pri posudzovaní prípustnosti dovolania jednotná v názore, že nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov nezakladá vadu konania v zmysle § 237 3 Cdo 236/2010 11 písm. f/ O.s.p., o to viac nemôže ísť o predmetnú procesnú vadu konania v prípade dôkazov, ktoré neboli ani navrhované.
3. Z hľadiska obsahového sa v dovolaní súdom vytýka tiež nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Účastník konania sa v dovolacom konaní nemôže úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov a výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Skutkové zistenia súdov nižších stupňov nemôže dovolací súd revidovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Vzhľadom na prieskumnú povahu dovolacieho konania dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – dokazovanie nevykonáva (

§ 243aods.

2 veta druhá O.s.p.). Súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať, pokiaľ nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Keďže nesúhlas dovolateľov s tým, ako súdy vyhodnotili vykonané dôkazy nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj R 42/1993), nemožno predmetnú námietku dovolateľov považovať za opodstatnenú. 3. Navrhovatelia 1/ a 2/ v dovolaní namietajú, že rozhodnutia súdov sú arbitrárne a nepreskúmateľné. Tvrdia, že tým bolo porušené ich právo na spravodlivý súdny proces. Nepreskúmateľné je rozhodnutie, ktoré nemá náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Arbitrárne rozhodnutie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle súdu. Dovolatelia tvrdia, že:

1. a)súd sa vôbec nevyporiadal s výsledkami dokazovania vykonaného výsluchom svedka I. G., ktorým mala byť preukázaná účasť kameramana A. H. na expedícii a odvysielanie dokumentárneho cyklu,
2. b)vo vzťahu k čestnému vyhláseniu S. F. z 1. decembra 2008 absentuje individuálne vysvetlenie, ako sa súd vysporiadal s výsledkami touto listinou vykonaného dokazovania, 3 Cdo 236/2010 12
3. c)z napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či a s akým výsledkom vzali súdy do úvahy fotokópie periodík (S., N., E.), ktorými navrhovatelia chceli preukázať televízne odvysielanie dokumentárneho cyklu,
4. d)súd v odôvodnení dostatočne nevysvetlil nezohľadnenie odborného posudku Prof. Dr. V. M., CSc., a odborného vyjadrenia Mgr. Š. K., ArtD (ktoré mali podľa názoru navrhovateľov potvrdiť kameramanskú účasť A. H. pri tvorbe dokumentárneho cyklu a autenticitu ním vytvoreného autorského diela). Dovolací súd k ich tvrdeniam uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou považovaná za tzv. inú vadu konania (

R 111/1998). Iná vada konania ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už sú uvedené námietky navrhovateľov opodstatnené alebo neopodstatnené, nimi vytýkané nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku nezaložili prípustnosť ich dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

1. Podľa názoru dovolateľov je rozhodnutie odvolacieho súdu nepredvídateľné. Procesný postup súdu na pojednávaní je rámcovo upravený v § 118 O.s.p. Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania (§ 118 ods. 1 O.s.p.). Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli (§ 118 ods. 2 O.s.p.). Ani jedna zo zápisníc o pojednávaniach uskutočnených súdom po
2. októbri 2008 (

§ 372pods.

1 O.s.p.) nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa splnil svoju procesnú povinnosť v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. Z dôvodovej správy k § 118 ods. 2 O.s.p. pritom vyplýva, že zaradenie tohto ustanovenia do Občianskeho súdneho poriadku malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností 3 Cdo 236/2010 13 a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať. Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty – pojmového znaku právneho štátu. Postup súdu v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. bol v danom prípade osobitne žiaduci preto, lebo vo veci samej bolo vydaných viacero rozhodnutí. Rozsudkom zo

1. júna 2003 č.k. 7 C 19/1996-168 Okresný súd Galanta návrh v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že na navrhovateľov 1/ a 2/ neprešli práva, ktoré sú predmetom tohto konania; na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Trnave toto rozhodnutie zrušil uznesením z
2. septembra 2004 sp. zn. 10 Co 300/2003 s tým, že uvedený názor súdu prvého stupňa je nesprávny (k otázke existencie autorského diela a neoprávneného zásahu do autorských práv sa odvolací súd nevyjadril). Následne Okresný súd Galanta rozsudkom z
3. apríla 2006 č.k. 7 C 19/1996-259 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z
4. októbra 2007 č.k. 7 C 19/1996-309 návrhu v celom rozsahu vyhovel s odôvodnením, že odporca neoprávnene zasiahol do autorských práv; na odvolanie odporcu Krajský súd v Trnave tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušil iba z procesných dôvodov uznesením z
5. júla 2008 sp. zn. 23 Co 110/2008, pričom sa otázky existencie autorského diela a zásahu do autorských práv nedotkol. Po vrátení veci na ďalšie konanie Okresný súd Galanta rozsudkom z
6. októbra 2009 č.k. 7 C 19/1996-585 návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali vznik autorského diela a zásahu do autorských práv; Krajský súd v Trnave napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil rozsudkom z
7. septembra 2010 sp. zn. 23 Co 29/2010 ako vecne správny. So zreteľom na účel vyššie citovaného zákonného ustanovenia a priebeh (najmä dĺžku a dovtedajšie výsledky) súdneho konania, bolo o to viac potrebné, aby súd na pojednávaní zhrnul, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, a ktoré z týchto tvrdení zostali sporné, prípadne ktoré navrhnuté dôkazy nevykoná. Zo spisu vyplýva, že v danej veci súd prvého stupňa nedodržal zákonom stanovený postup (§ 118 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd túto procesnú vadu pri rozhodovaní nezohľadnil. V nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci (II. ÚS 261/06) viedla k zmareniu 3 Cdo 236/2010 14 účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 18/2010).
8. Dovolací súd je zo zákona povinný prihliadať na vady konania uvedené v § 237 O.s.p. (

§ 242ods.

1 veta druhá O.s.p.) bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uplatnené v dovolaní. Ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť

1. októbra 2008, umožňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Aj v prípadoch, v ktorých odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, je ale povinný oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (takisto o tom, či bol zachovaný tento procesný postup odvolacieho súdu, môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu). Na č.l. 681 spisu je založený písomný pokyn predsedníčky senátu odvolacieho súdu z
2. júla 2010 určený súdnej kancelárii, v zmysle ktorého „Vytýčiť pojednávanie na deň
3. septembra 2010; dátum: 13.9.2010; hodina: 8.55; miestnosť: 221; prizvať: Daj na vývesku“. Tento pokyn bol súdnej kancelárii doručený
4. júla 2010 a administratíva súdu do odtlačku textu pečiatky časti „Vypravil“ vpísala: „
5. júla 2010“. Z vyššie uvedeného nemožno vyvodiť, že súdna kancelária predmetný pokyn predsedníčky senátu zrealizovala. Na tom nič nemení obsah zápisnice z
6. septembra 2010 (č.l. 682 spisu), v zmysle ktorej „vec bola daná na vývesku na vyhlásenie rozhodnutia“. Obsah spisu nedáva podklad nielen pre záver, že bola zachovaná lehota vyplývajúca z § 156 ods. 3 O.s.p., ale tiež pre záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku skutočne bolo oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu. Pokiaľ obsah súdneho spisu dáva (má dávať) hodnoverný obraz o súdnom konaní, je namieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neboli riadne oznámené. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v inej veci uviedol, že verejné vyhlásenie rozsudku je úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Ak súd účastníka neupovedomil zákonu zodpovedajúcim spôsobom o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, odňal mu 3 Cdo 236/2010 15 možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.); táto procesná vada konania je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo (porovnaj R 14/2010). Dovolací súd uzatvára, že aj v preskúmavanej veci došlo postupom odvolacieho súdu, ktorý sa priečil § 156 ods. 3 O.s.p., k odňatiu možnosti dovolateľov konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.); poznamenáva, že na rovnakom závere o prípustnosti dovolania je založené aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3 Cdo 179/
8. Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. apríla 2011 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková