← Slovensko

o zaplatenie 24 526,52 € s príslušenstvom

3 Cdo 50/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci ţalobcu Ing. P. P., bývajúceho v S., M., zastúpenému JUDr. P. P., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, o zaplatenie 24 526,52 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 237/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. novembra 2010 sp. zn. 4 Co 143/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a . Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
  2. februára 2010 č.k. 21 C 237/2008-42 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 24 509,92 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od
  3. apríla 2008 do zaplatenia a 1 767,72 € trov konania; vo zvyšku ţalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, ţe vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, ţe ţalobca so S., a.s. uzavrel v období rokov 1971 aţ 1998 päť zmlúv o vklade, na základe ktorých mu S., a.s. vystavila jednu výhernú vkladnú kniţku a štyri vkladné kniţky na doručiteľa, ako i ţe pri poţiari rodinného domu ţalobcu
  4. marca 2005 tieto vkladné kniţky zhoreli. Podľa potvrdenia S., a.s. zostatok na vkladných kniţkách na doručiteľa, ktoré boli vedené na meno 2 3 Cdo 50/2011 ţalobcu, bol ku dňu
  5. decembra 2006 v celkovej sume 738 385,80 Sk. Uvedený vkladový vzťah medzi ţalobcom a S., a.s. v súlade s § 879e ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 27 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách zanikol zo zákona dňom
  6. decembra 2003 a týmto dňom prestali medzi jeho účastníkmi platiť všetky dojednané práva a povinnosti, vrátane povinnosti ţalobcu predloţiť vkladnú kniţku. Povaţoval za všeobecne známe, ţe po
  7. decembri 2003 banky odmietali umoriť stratené alebo zničené vkladné kniţky na doručiteľa práve z dôvodu neexistencie vkladového vzťahu. Preto mal za to, ţe na strane ţalovanej vzniklo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (zánik záväzkového vzťahu) bezdôvodné obohatenie (§ 451 Občianskeho zákonníka), na vydanie ktorého v sume 24 509,92 € (738 385,80 Sk) ţalovanú zaviazal a vo zvyšku (500 Sk) ţalobu zamietol. V súlade s § 517 Občianskeho zákonníka priznal ţalobcovi aj úrok z omeškania, ktorého výšku určil podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Na základe odvolania ţalovanej konal vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom z
  8. novembra 2010 sp. zn. 4 Co 143/2010 rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol a ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd zmeňujúci výrok odôvodnil tým, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec po právnej stránke posúdil. Uviedol, ţe osobu, ktorá má právo na výplatu vkladu na doručiteľa definuje § 879d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia je takouto osobou doručiteľ, ktorý predloţí vkladnú kniţku na doručiteľa, preukáţe svoju totoţnosť dokladom totoţnosti a splní podmienky podľa § 870 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Ţalobca však tieto pre výplatu vkladu na doručiteľa zákonom stanovené podmienky nesplnil; nepredloţil vkladnú kniţku ako jednu z nevyhnutných podmienok pre výplatu vkladu, a preto mu nevznikol nárok na vyplatenie vkladu na doručiteľa. Ţalobca ani dostatočne nepreukázal, ţe mu patrí zostatok zrušených vkladov na doručiteľa, a teda ţe je oprávnenou osobou na ich výplatu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ţiadal rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom uvedeným v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe nesplnil podmienku pre vyplatenie vkladu na doručiteľa tým, ţe nepredloţil vkladné kniţky. Poukázal na to, ţe zo zákona došlo 3 3 Cdo 50/2011 k
  9. decembru 2003 k zrušeniu zmlúv o vklade na vkladných kniţkách na doručiteľa a tým aj k zániku vkladového vzťahu medzi ním a S., a.s. Nasledujúcim dňom vzniklo na strane banky bezdôvodné obohatenie, nakoľko odpadol právny dôvod, na základe ktorého uloţil peniaze v banke. Podmienky stanovené v § 879d ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohol splniť z dôvodu, ţe pri poţiari jeho rodinného domu dňa
  10. marca 2005, sa všetky vkladné kniţky na doručiteľa zničili. Po ich zničení nebolo moţné začať ani umorovacie konanie z dôvodu, ţe zmluvy o vklade na doručiteľa zo zákona zanikli skôr ako došlo k zničeniu vkladných kniţiek na doručiteľa. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd neprihliadol na jeho námietku, ţe odvolanie podala neoprávnená osoba, keď odvolanie podal minister financií a v spore bolo aktívne legitimované podať odvolanie v zastúpení Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu ţiadala dovolanie zamietnuť; rozsudok odvolacieho súdu povaţovala za vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods.1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods.1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z najzávaţnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci 4 3 Cdo 50/2011 nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Existencia ani tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nevyšla v dovolacom konaní najavo. Pokiaľ ţalobca namieta nesprávny postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní ţalovanej, keď mal podľa jeho názoru odvolanie podané ministrom financií Jánom Počiatkom odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou, dovolací súd túto námietku nepovaţuje za dôvodnú. Ako vyplýva z obsahu odvolania, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Skutočnosť, ţe v záhlaví je uvedené „Ján Počiatek, minister financií Slovenskej republiky“ neznamená, ako sa ţalobca mylne domnieva, ţe odvolanie podala neoprávnená osoba, keď nasledujúci text odvolania je v označení osoby podávajúcej odvolanie jednoznačný. Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny 5 3 Cdo 50/2011 právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcom výroku, treba povaţovať za správne. Do účinnosti zákona č. 261/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 261/2001 Z.z.“), boli jednou z foriem vkladového vzťahu aj vklady na vkladných kniţkách na doručiteľa. Pri tejto forme vkladu banka ani pri jeho zaloţení, ani pri ďalších dispozíciách s vkladom (vkladanie, vyberanie) neskúmala, kto je vkladateľom, resp. kto vkladnú kniţku predkladá; banka kaţdému, kto predloţil vkladnú kniţku na doručiteľa, vyplatila poţadovanú finančná čiastku, ak tomu nebránil napr. niektorý zo zákazov výplaty v zmysle ustanovení vyhlášky č. 47/1964 Zb. o peňaţných sluţbách občanom, umorovacie konanie a pod. S vkladnou kniţkou na doručiteľa tak mohol nakladať kaţdý, kto ju predloţil. Po zrušení vkladov na doručiteľa k
  11. decembru 2003, zostatky vkladov, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali do
  12. decembra 2006, prešli
  13. decembra 2006 na štát (§ 879i ods. 2 Občianskeho zákonníka); právo na výplatu vkladu však zostalo zachované. Občiansky zákonník v § 897d ods. 1 stanovil podmienky, za splnenia ktorých môţe byť doručiteľovi vyplatený zostatok zrušeného vkladu na doručiteľa. Podľa tohto ustanovenia právo na výplatu vzniká doručiteľovi, ktorý predloţí vkladnú kniţku na doručiteľa, preukáţe svoju totoţnosť dokladom totoţnosti a ktorý zároveň splní podmienky podľa § 780 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, t.j. oznámi heslo alebo splní inú podmienku, na ktorú je viazaná výplata vkladu a v prípade neznalosti hesla, preukáţe, ţe mu vklad patrí. Z obsahu spisu vyplýva, ţe S., a.s. viedla 5 vkladných kniţiek na doručiteľa s názvom Ing. P. P.. Zostatky na týchto vkladných kniţkách v celkovej výške 24 509,92 € prešli ku dňu
  14. december 2006 na štát. Podľa tvrdení ţalobcu vklady boli jeho vlastníctvom a všetky vkladné kniţky boli zničené pri poţiari jeho rodinného domu
  15. marca
  16. Dovolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného je zhodného názoru ako odvolací súd, 6 3 Cdo 50/2011 ţe ţalobca v danom prípade nesplnil základnú podmienku stanovenú v § 879d ods. 1 Občianskeho zákonníka pre výplatu zrušeného vkladu na doručiteľa, a to predloţenie vkladných kniţiek alebo ich umorenie. Tvrdenie ţalobcu, ţe podanie návrhu na umorenie vkladných kniţiek na doručiteľa neprichádzalo z dôvodu zrušenia vkladového vzťahu pred ich zničením do úvahy, dovolací súd nezohľadnil, nakoľko platná právna úprava umorenie vkladných kniţiek na doručiteľa po tom, čo boli zákonom č. 261/2001 Z.z. zrušené, nevylučovala; pri umorení vkladnej kniţky na doručiteľa nebolo moţné vydať novú vkladnú kniţku na doručiteľa, ale bolo moţné vyplatiť vklad alebo pouţiť zostatok vkladu na zaloţenie vkladnej kniţky na meno. Keďţe umorovacie konanie je v zmysle § 784 Občianskeho zákonníka konaním návrhovým a ţalobca, aj podľa jeho vlastného vyjadrenia, takýto návrh nepodal, jeho dodatočné výhrady a argumentácie, z akých dôvodov nebolo moţné umorenie vykonať, sú v tomto štádiu konania právne irelevantné. Za nedôvodnú povaţuje dovolací súd aj námietku ţalobcu, ţe odvolací súd sa nezaoberal jeho nárokom aj z hľadiska posúdenia, či na strane ţalovanej nevzniklo plnením z dôvodu, ktorý odpadol, bezdôvodné obohatenie. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, odvolací súd posudzoval ţalobcom uplatnený nárok aj z tohto hľadiska a dospel k záveru, ţe ţalobca dostatočne nepreukázal, ţe mu vklady na sporných vkladných kniţkách na doručiteľa patria, z ktorého dôvodu ho nepovaţoval za osobu, na úkor ktorej sa mala ţalovaná bezdôvodne obohatiť. Aj podľa názoru dovolacieho súdu ţalobca nepreukázal, ţe mu úspory na vkladných kniţkách na doručiteľa patria a tým ani splnenie predpokladov pre vznik zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia. Samotný názov vkladnej kniţky na doručiteľa znejúci na meno ţalobcu a ním v ţalobe uvedené identifikačné čísla vkladných kniţiek totiţ ešte nepreukazujú oprávnenosť nároku ţalobcu na výplatu vkladu. Aj za predpokladu, ţe by vkladateľom peňaţných prostriedkov na sporných vkladných kniţkách na doručiteľa bol samotný ţalobca, táto skutočnosť by však automaticky sama osebe neznamenala, ţe mu tieto vklady aj patria. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. 7 3 Cdo 50/2011 V dovolacom konaní (procesne) úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  17. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  18. júna 2012 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.