Obsah (14)

§ 71§ 59§ 16§ 243§ 250j§ 7§ 18§ 250g§ 219§ 212§ 221§ 14§ 250i§ 157

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžr/123/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci ţalobcov: 1/ Slovenský poľovnícky zväz Poľovnícke združenie Kapušany

§ 71ods.

2 písm.

1. b)a § 73 písm.
2. c)zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák. č. 274/2009 Z.z.“) a v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) postupom

§ 59ods.

2 Správneho poriadku zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove č. j. 2006/143- 25/Sz zo dňa 18.12.2006 vo výroku nasledovne: „Obvodný lesný úrad v Prešove,

§ 16ods.

1 zákona č, 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov schvaľuje nájomné zmluvy (NZ) o postúpení výkonu práva poľovníctva, uzavreté na dobu desiatich rokov pre uţívateľa – Poľnohospodárske druţstvo Kapušany pri Prešove v zastúpení predsedom Ing. V. CSc, K., s vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru (PR) Kapušany: P.č . Vlastník - správca Schv. doloţka-číslo Výme ra – ha

1. Lesy SR š.p. Banská Bystrica 2006/143- 56,41 3 1Sžr/123/2011 v zast. Ing V. 25/1
2. Druţstvo Agroplus Prešov, Zlatobanská 12 (PPF) 2006/143- 25/2 131,1 8
3. JUDr. L. (LPF) 2006/143- 25/3 33,03
4. PD Sekčov v Tulčíku(PPF) 2006/143- 25/4 36,48
5. Urbárska spoločnosť Kapušany v zast. J. 2006/143- 25/5 20,62
6. Slovenský pozemkový fond Bratislava 2006/143- 25/6 456,6 1
7. PS, zdruţ. býv. urb., pasienkov a lesných spol. 2C Stráţ Fintice (LPF) v zast. M. 2006/143- 25/8 11,16
8. PS Kikapa Tulčík, (LPF) v zast. F. 2006/143- 25/9 6,97 Spolu: 752,4 6 ha Pozemky vyššie uvedených vlastníkov boli rozhodnutím Lesného úradu v Prešove č. 75/93 zo dňa 7.10.1993 uznané za spoločný poľovný revír v zmysle § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve, zmenený uznaním PR Fintice rozhodnutím OLÚ v Prešove č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006 a rozhodnutím KLÚ v Prešove č. 06/00358-2/CA zo dňa 02.08.2006, právoplatné dňa 21.08.2006 (celková výmera 1483,73 ha)“.
9. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný predovšetkým zohľadnil argumentáciu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré prostredníctvom rozhodnutia č. j. 924/2009- 730/330 z 03.07.2009 (č. l. 35) na podnet (presnejšie protest) prokurátora pôvodné rozhodnutie ţalovaného z 26.02.2007 zrušilo. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo svojom odôvodnení s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1, § 14 ods. 1 aţ 3 a § 16 pôvodného zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák. č. 23/1962 Zb.“) zdôraznilo najmä, ţe zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva je 4 1Sžr/123/2011 zmluvou, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka s tým, ţe osobitný zákon, tzn. zákon o poľovníctve (zák. č. 23/1962 Zb.) vyţaduje, aby - bola urobená v písomnej forme na obdobie 10 rokov (§ 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb.), - ju uzavreli subjekty označené § 14 ods. 1 a 3 zák. č. 23/1962 Zb., tzn. vlastníci spoločného poľovného revíru a poľovnícke zdruţenie alebo iná právnická alebo fyzická osoba, pre ktorú platí primerane § 4 zák. č. 23/1962 Zb. a - bola uzavretá na uznaný poľovný revír. Práve tieto náleţitosti je správny orgán oprávnený pri jej schvaľovaní zisťovať.
10. Základnou chybou, ktorú Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v tomto konaní ţalovanému vytklo, bolo ţe a) niektoré zmluvy schválené rozhodnutím OLÚ v Prešove č. 2006/143-25/Sz zo dňa 18.12.2006 boli uzavreté uţ na neexistujúci poľovný revír (PR) Kapušany, b) zmluva schválená medzi prenajímateľom Gréckokatolíckou cirkvou, farnosťou F. a nájomcom PD Kapušany je schválená v rozpore s ustanovením § 16 zák. č. 23/1962 Z.z., c) z niektorých uzatvorených zmlúv sa nedá zistiť, ktoré osoby konali za právnické osoby a d) ďalej zmluvy schválené napadnutým rozhodnutím neboli zo strany PD Kapušany platne uzatvorené, pretoţe boli podpísané iba jeho predsedom, hoci

§ 243ods.

3 Obchodného zákonníka je potrebné aby takto uzavreté zmluvy boli podpísané aspoň dvoma členmi predstavenstva.

1. Ţalovaný v ďalšom konaní vytknuté vady odstránil dodatkami k zmluvám (nedostatok pod písm. a/), opravou výroku prvostupňového správneho orgánu (nedostatok pod písm. b/), doplnením osôb opravných konať v mene právnických osôb (nedostatok pod písm. c/) a doplnením k podpisu predsedu podpisu ešte jedného člena predstavenstva v zmysle § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka (nedostatok pod písm. d/).
2. S odôvodnením, ţe nakoľko z ustanovenia § 16 zák. č. 23/1962 Zb. nevyplýva povinnosť pre správny orgán zabezpečiť výkon práva poľovníctva na časť uznaného poľovného revíru a taktieţ neukladá správnemu orgánu povinnosť určiť rozhodnutím 5 1Sžr/123/2011 nájomné, bolo

ţalovaného potrebné zmeniť napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu.

§ 16ods.

1 zák. č. 23/1962 Zb. zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺţenie treba schválenie okresného národného výboru.

1. V ďalšej časti sa ţalovaný vysporiadal s odvolacou argumentáciou pána F., pána Mgr. Š., pána V., Lesného spoločenstva vo F. - pozemkové spoločenstvo ako aj sa vyjadril k spoločnému odvolaniu (L., R. Š., I., R. J. a M.).
2. Na základe uvedeného ţalovaný po oboznámení sa s obsahom odvolania, vykonaním dokazovania a po odstránení vád a chýb konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. II. Konanie na prvostupňovom súde
3. Proti tomuto rozhodnutiu podali ţalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalobu z 11.12.2009 na Krajský súd v Prešove.
4. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby a dospel k záveru, ţe rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho úradu v zmysle dôvodov

§ 250jods.

2 písm.

1. c)a
2. d)O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov konania ţalobcom. 11. Pri svojom zrušujúcom rozsudku krajský súd s odkazom na ustanovenia § 244 ods. 1 aţ 3, § 247 ods. 1 a 2, § 249 ods. l a 2, § 250i ods. 1 a 3 O.s.p., § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 druhá veta, § 4 ods. 1, § 14 ods. 1 aţ 3, § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. zdôraznil, ţe citovaný zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov v prechodných a záverečných ustanoveniach nevylučuje na konanie

tohto zákona aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, 6 1Sžr/123/2011 a následne odcitoval ním vybrané ustanovenia Správneho poriadku relevantné pre posúdenie veci. 12. Ďalej krajský súd konštatoval, ţe s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, bol z úradnej povinnosti povinný v tomto konaní prihliadať aj na pochybenia správnych orgánov obidvoch stupňov. V súvislosti s uvedeným krajský súd osobitne vyzdvihol základné pravidlá (správneho) konania, a medzi nimi zásadu materiálnej, teda objektívnej pravdy. Touto zásadou sa však správny orgán

krajského súdu neriadil. 13. Krajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu,

ktorého prvostupňový orgán dňa 18.12.2006 vydal dve rozdielne rozhodnutia,

1. tzn. v prvom rozhodnutí č. 2006/143-25/Sz, ktoré bolo napadnuté v tomto konaní ţalobou ţalobcov, okrem iného schválil nájomné zmluvy uzavreté na dobu 10 rokov pre uţívateľa Poľnohospodárske druţstvo Kapušany v zastúpení predsedom Ing. V., CSc. s vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru (PR) Kapušany;
2. v poradí druhým rozhodnutím č. 2006/2-58/Sz rozhodol o neschválení nájomných zmlúv uzatvorených na dobu 10 rokov pre uţívateľa Poľovnícke zdruţenie Kapušany zastúpené predsedom V. s vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru (PR) Kapušany. tzn., hoci sa týkali toho istého predmetu a aj tých istých účastníkov, tak napriek uvedeným zásadám (najmä citované uznesenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku) rozhodol o skutkovo zhodných veciach rozdielne.
3. V poradí druhé rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil aj tým, ţe po právoplatnosti rozhodnutí o uznaní Poľovného revíru Stráţ – Fintice rozhodnutím OLÚ v Prešove č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006 a rozhodnutím KLÚ v Prešove č. 06/00358-2/CA zo dňa 02.08.2006, právoplatné 21.08.2006, bola zmenená hranica a zníţila sa výmera Poľovného revíru Kapušany na celkovú výmeru 1483,73 ha, preto bolo potrebné vykonať rebonitáciu PR Kapušany.
4. Ďalej krajský súd v súvislosti zdôraznil, ţe pri vydaní tohto rozhodnutia o neschválení nájomných zmlúv o výmere 1644,1794 ha 7 1Sžr/123/2011
5. bolo účastníkom správneho konania okrem iných účastníkov aj Poľnohospodárske druţstvo Kapušany pri Prešove zastúpené predsedom Ing. V., CSc.,
6. boli vlastníci (uţívatelia) poľovných pozemkov vyzvaní listom zo dňa 24.11.2006 na úpravu – doplnenie predloţených nájomných zmlúv pre výkon práva poľovníctva PR Kapušany z dôvodu zmeny hranice PR Kapušany a vykonanej rebonitácie.
7. Na rozdiel od posudzovania nájomných zmlúv v tomto konaní správny orgán poukázal v jeho odôvodnení iba na to, ţe bola vykonaná kontrola zameraná na identifikáciu osôb uvedených v zozname a na ďalšie zmluvné dojednania, či neodporujú zákonu o poľovníctve. Zároveň prvostupňový správny orgán konštatoval, ţe PD Kapušany odstránilo na Výročnej členskej schôdzi konanej pol roka pred výzvou nesúlad s výškou nájomného za prenájom výkonu práva poľovníctva. Ďalej prvostupňový správny orgán konštatoval, ţe výmery poľovných pozemkov v bode II. výroku upresnil ţiadateľ (PD Kapušany) a pri lesných pozemkoch úrad vychádzal z evidencie lesných pozemkov OLÚ Prešov a taktieţ

platného Lesného hospodárskeho plánu. Z uvedeného krajskému súdu vyplynul záver, ţe hoci tieto dôkazy správnemu orgánu v tomto prípade postačovali, tak v rovnakom konaní vo veci ţiadosti Poľovníckeho zdruţenia Kapušany uţ nepostačovali. 17. Krajský súd tieţ poukázal na tú skutočnosť, ţe výmera, na ktorú boli schválené zmluvy na výkon práva poľovníctva s PD Kapušany predstavuje 52% z PR Kapušany. Avšak Poľovnícke zdruţenie Kapušany zastúpené predsedom V., účastníkom tohto správneho konania nebolo a ani predmetné rozhodnutie o schválení zmlúv pre PD Kapušany mu nebolo doručené. Nakoľko

krajského súdu mal byť procesný postup správneho orgánu v oboch veciach identický, potom aj účastníctvo v konaní malo byť tieţ rovnaké, a preto postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý nepovaţoval za účastníka Poľovnícke zdruţenie Kapušany, nie je v súlade so zákonom (konkr. § 14 ods. 1 Správneho poriadku). 18. Čo sa týka námietky odvolateľa V., ţe v zmysle ustanovení Občianskeho zákona, ako aj Zákona o poľovníctve, v zmysle ktorých zastupoval pri rokovaniach vedúcich k uzatvoreniu nájomných zmlúv Poľovníckeho zdruţenia Kapušany a tieto v ich mene na základe tohto splnomocnenia uzatvoril, v priebehu ich platnosti aj spravoval a kontroloval ich plnenie a taktieţ zastupoval pred správnymi orgánmi PZ Kapušany, sa správny orgán

krajského súdu nevyporiadal, nakoľko sa k nej vyjadril iba strohým konštatovaním, ţe nejde 8 1Sžr/123/2011 o predmet schvaľovania (obdobne postupoval ţalovaný aj v prípade námietok odvolateľa V., S., Mgr. Š., ako aj Lesného spoločenstva vo F., a drobných vlastníkov pozemkov v k. ú. F., J., Š., I., J. a I.) 19. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe v správnom konaní o ţiadosti PD Kapušany o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva konal prvostupňový správny orgán s PD Kapušany bez toho. aby ţiadateľ predloţil Stanovy druţstva, ktoré sú potrebné na výkon práva poľovníctva, v zmysle ktorých PD Kapušany na základe uzatvorených zmlúv má vykonávať právo poľovníctva v PR Kapušany. Krajský súd tieţ nemohol preveriť ani ďalšie skutočnosti, pričom poukázal na zápisnicu z výročnej členskej schôdze z 23.02.2006, v spise sa však nachádza iba kópia návrhu na prijatie uznesenia o schválení Doplnenia stavov PD a zmenu zmluvy o prenájme poľnohospodárskej pôdy, nie predmetná zápisnica. 20.

názoru krajského súdu odstraňovanie tzv. „chýb“ v nájomných zmluvách postupom realizovaným ţalovaným nenaplnilo účel odstraňovania nedostatkov podania tak, ako je to myslené v ustanovení § 19 Správneho poriadku. Nájomné zmluvy predkladané ţiadateľom na schválenie správnemu orgánu sú právnymi úkonmi

Občianskeho zákonníka a ich platnosť resp. neplatnosť musí byť posudzovaná k dátumu, kedy zmluvy boli uzavreté. 21. Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia správnych orgánov, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, ţe správne orgány konali zákonne a v súlade s vyššie citovanými právnymi normami, preto krajský súd

§ 250jods.

2 písm. c), d) O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, ţe správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Navyše krajský súd mimo výrokovú časť poukázal aj existenciu dôvodu

§ 250jods.

3 O.s.p., lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť administratívneho spisu. III. Odvolanie žalovaného/ žalobcu/zúčastnenej osoby 1./, stanoviská 9 1Sžr/123/2011 A)

1. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.03.2011 (č. l. 136) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný s odkazom na ustanovenie § 250j ods. 1 a 2 O.s.p. poukázal na to, ţe krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie mimo medze ţaloby. V súvislosti s uvedeným ţalovaný vyjadril neistotu, prečo krajský súd preskúmaval v tomto konaní právoplatné rozhodnutie OLÚ č. j. 2006/2-58/Sz v spojení s rozhodnutím ţalovaného č. 07/00142-FA z 09.03.
3. Ďalej

ţalovaného sa ako bezpredmetné javí preskúmavanie právoplatného rozhodnutia o uznaní PR Stráţ Fintice, pričom podotkol, ţe nie je pravdivé tvrdenie krajského súdu, ţe rozhodnutie ţalovaného č. j. 06/00358-2/CA z 02.08.2006 sa v administratívnom spise nenachádza, nakoľko predmetné rozhodnutie bolo krajskému súdu zaslané prostredníctvom listu tunajšieho úradu č. j. 10/00065-FA zo 17.02.2010. Obidve skutočnosti neboli

ţalovaného predmetom ţaloby. 24. Tieţ ţalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, najmä vo vzťahu k záveru krajského súdu, ţe prvostupňový správny orgán dňa 18.12.2006 vydal dve rozdielne rozhodnutia, ktoré sa týkali toho istého predmetu a aj tých istých účastníkov, a napriek uvedeným zásadám a s poukazom na konkrétne ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku prvostupňový orgán o skutkovo zhodných veciach rozhodol rozdielne. Uvedená skutočnosť

ţalovaného nastať nemohla, lebo PD Kapušany pri Prešove predloţilo aktualizované zmluvy na uţ zmenený PR Kapušany a naopak PZ Kapušany uzatvorilo zmluvy na starý PR Kapušany tak. ţe tie zasahovali do uznaného PR Stráţ Fintice. Navyše ţalovaný opätovne poukázal, ţe uvedené nebolo predmetom ţaloby.

1. Rovnako ţalovaný povaţuje za nesprávne konštatovanie krajského súdu (str. 20 ods. 1 rozsudku), ţe vlastníci poľovných pozemkov boli vyzvaní listom zo dňa 24.11.2006 na úpravu – doplnenie predloţených nájomných zmlúv. Práve v tomto konaní (po právoplatnosti rozhodnutia o zmene PR Kapušany, a po vykonanej rebonitácii) na základe výzvy PD Kapušany doplnilo a upravilo nájomné zmluvy na výmeru zmeneného poľovného revíru Kapušany. 10 1Sžr/123/2011 Na rozdiel od tohto postoja PD Kapušany, ďalší subjekt PZ Kapušany trvalo na pôvodne uzatvorených zmluvách na pôvodný PR Kapušany. Preto správny orgán schválil nájomné zmluvy pre PD Kapušany a nie pre PZ Kapušany.
2. Ďalej ţalovaný s odkazom na ustanovenie § 14 Správneho poriadku zdôraznil, ţe krajský súd nesprávne vyhodnotil aj to, ţe PZ Kapušany má byť účastníkom konania v osobitnom konaní, ktoré sa týkalo schvaľovania zmlúv iba Poľnohospodárskeho druţstva Kapušany. Poľovnícke zdruţenie Kapušany v konaní vo veci schválenia nájomných zmlúv pre PD Kapušany

ţalovaného nebolo účastníkom konania, nakoľko nie je vlastníkom poľovných pozemkov v PR Kapušany a ani nemá právoplatne schválenú nájomnú zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva v uznanom PR Kapušany. Nakoľko vlastníci dohodli v nájomných zmluvách, ktoré boli vypracované v zmysle Smernice MP SR č. 244/1998 – 700 zo dňa 01.08.1998 o poľovníckom plánovaní, štatistike a dokumentácii, ţe pozemky prenajímajú aj na vykonávanie práva poľovníctva, potom

ţalovaného vlastníci nepostúpili pozemky iba na poľnohospodárske vyuţívanie, ale aj na prenájom výkonu práva poľovníctva. V danom prípade ide

zákona č. 504/2003 Z.z. o zmluvný vzťah medzi nájomcom, tzn. PD Kapušany, a prenajímateľom, ktorými sú jednotliví vlastníci. Za týchto okolností nemal prvostupňový správny orgán dôvod po vykonaní aktualizácie výmeru je neschváliť.

§ 7ods.

3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v zmluve o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku moţno dohodnúť, ţe pozemky sa prenajímajú i na vykonávanie rybárskeho práva alebo na vykonávanie práva poľovníctva za primeranej výšky nájomného. 27. V súvislosti s uvedeným názorom ţalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.06.2000 sp. zn. 5Sţ 69/00, v ktorom je uvedený nasledujúci právny názor: „Keďţe o výkone práva poľovníctva

ust. § 14 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v z.n.p. rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaný za poľovný revír a tento je oprávnený vykonávať právo sám (§ 14 ods. 2) alebo ho môţe prenajať poľovníckemu zdruţeniu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe (§ 14 ods. 3), je účastníkom konania o vyhradení práva poľovníctva 11 1Sžr/123/2011

§ 18ods.

1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov vlastník (vlastníci) poľovného revíru (spoločného poľovného revíru) a oprávnený nájomník vykonávajúci právo poľovníctva alebo štátna organizácia.“

1. Tieţ ţalovaný označil za nesprávne konštatovanie krajského súdu to,
2. ţe výmery poľovných pozemkov v bode II. výroku spresnil ţiadateľ (PD Kapušany) a pri lesných pozemkoch správny orgán vychádzal z evidencie lesných pozemkov na OLÚ Prešov,
3. v spise sa nenachádza rozhodnutie ţalovaného č. j. 06/00358-2/CA zo dňa 02.08.2006,
4. nájomné zmluvy musia obsahovať presnú identifikáciu nehnuteľnosti

údajov katastra nehnuteľnosti a v administratívnom spise musia byť ako dôkazy pripojené listy vlastníctva. K týmto konštatovaniam krajského súdu opätovne ţalovaný uviedol, ţe ani toto nebolo predmetom ţaloby. 29. Obdobne ţalovaný poukázal na nesprávny záver krajského súdu, ţe uvedená zmluva je v rozpore s Obchodným zákonníkom, či Občianskym zákonníkom. Na vyslovenie takéhoto záveru nie je oprávnený ani správny orgán ani správny súd, ale iba príslušný súd v osobitnom konaní. Toto svoje tvrdenie podoprel odkazom na stanoviska Generálnej prokuratúry č. VI/2 Gd 3052/03-11 z 19.05.2003, v ktorom sa konštatuje: „Správnemu orgánu pri schvaľovaní zmluvy nie je moţné ani prostredníctvom príslušných ustanovení Správneho poriadku imputovať oprávnenie, resp. povinnosť skúmať, či zmluvu skutočne podpísali vlastníci pozemkov alebo oprávnené osoby za nich konať. V prípade, ţe by sa od správneho orgánu poţadovalo takéto zisťovanie stavu veci, znamenalo by to poţadovať od neho posúdenie platnosti zmluvy

Občianskeho zákonníka, čo z jeho oprávnenia schvaľovať zmluvu

§ 16

zákona o poľovníctve, a ani z jeho postavenia štátneho orgánu na úseku poľovníctva nevyplýva. Navyše realizácia takéhoto oprávnenia by vzhľadom na jestvujúcu právnu úpravu nebola moţná. Štátny orgán. ktorému je zákonom zverená pôsobnosť na úseku poľovníctva, môţe zmluvu posudzovať len z hľadiska dodrţania právnych predpisov upravujúcich oblasť poľovníctva.“ 12 1Sžr/123/2011 30. Čo sa týka záveru krajského súdu, ţe o ţiadosti PD Kapušany o schválenie zmlúv o nájme konal prvostupňový správny orgán s PD Kapušany bez toho, aby ţiadateľ predloţil stanovy druţstva, tento ţalovaný (bod 2.8 odvolania) s odkazom na ustanovenia § 4 a § 14 zák. č. 23/1962 Zb. označil za nesprávny záver.

ţalovaného krajský súd postupom

§ 250gO.s.p.

si na vykonanom pojednávaní mohol od PD Kapušany uvedenú zápisnicu, resp. stanovy druţstva vyţiadať. Toto tieţ

ţalovaného nebolo predmetom ţaloby. 31. Ďalej ţalovaný nesúhlasil (bod 2.9 odvolania) s názorom krajského súdu, ţe odstraňovanie chýb v nájomných zmluvách postupom realizovaným ţalovaným nie je odstraňovaním nedostatkov tak, ako je v ustanovení § 19 Správneho poriadku predpísané.

ţalovaného odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni, účastníci konania môţu aţ do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy. Uvedený postup vyuţil účastník konania (PD Kapušany) na doplnenie konania v zmysle rozhodnutia MP SR č. 924/2009-730/330 zo dňa 03.07.2009, ktoré je navyše nadriadeným orgánom ţalovaného.

ţalovaného dodatok k zmluve je beţný spôsob zmeny pôvodnej zmluvy a nie je ani v rozpore s ust. § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb., ktorý umoţňuje vykonať aj zmenu uţ uzatvorenej zmluvy.

1. Takisto ţalovaný prostredníctvom odvolania upozornil na to, ţe krajský súd v odôvodnení rozhodnutia nebral do úvahy vyjadrenia tak ţalovaného ako aj ostatných účastníkov pôvodného správneho konania, ktorí ako vlastníci poľovných pozemkov prejavili vôľu a trvajú na takto uzatvorených zmluvách. Navyše správnym orgánom nie je zrejmé, o akých veciach majú opätovne rozhodnúť, keď ţaloba smerovala iba proti jednému rozhodnutiu a vecou konania bolo schvaľovanie zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva v PR Kapušany.
2. Záverom ţalovaný poţadoval zmenu napadnutého rozsudku krajského súdu uznesením s tým, ţe ţalobu zamieta a účastníkom nepriznáva náhradu trov konania, alebo ruší rozsudok krajského súdu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu, ţe rozsudok nie je preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. 13 1Sžr/123/2011 B)
3. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.03.2011 (č. l. 142) proti rozsudku prvostupňového súdu zúčastnená osoba 1/ vyjadrila nesúhlas so závermi krajského súdu, tzn. ţe správny orgán sa neriadil dôsledne príslušnými zásadami uvedenými v správnom konaní, v priebehu konania nezistil presne a úplne skutočný stav veci a neobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, napriek tomu, ţe táto povinnosť mu vyplývala z § 3 Správneho poriadku, okrem toho nekonal so všetkými dotknutými účastníkmi konania, nevysporiadal sa s rozpormi vo výmerách jednotlivých prenajímateľov a tieto procesné pochybenia mali vplyv na zákonné práva ţalobcov.
4. Zúčastnená osoba 1/ ďalej zdôraznila, ţe nielen z výpovedí vlastníkov pozemkov ale aj z listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, ţe má platne uzavreté zmluvy o výkone práva poľovníctva. Čo sa týka ţalobcov 2/ a 3/, títo majú

zúčastnenej osoby 1/ cca 2 alebo 3 ha poľovnej plochy (0,002 alebo 0,003 z celkovej výmery poľovného revíru), a aj keby malo dôjsť k porušeniu ich práv, toto nemá

zúčastnenej osoby 1/ vplyv na rozhodnutie o tom, kto bude v danom poľovnom revíri poľovať.

1. Následne zúčastnená osoba 1/ vyjadrila svoje pochybnosti o tom, či napadnutý rozsudok krajského súdu vykazuje prirodzenú logiku a predpokladá, ţe ak prirodzená ľudská logika korešponduje s právnou logikou, nemôţe mať tento rozsudok ani právnu logiku.
2. Záverom zúčastnená osoba 1/ poţadovala aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietne alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové pre jednanie a rozhodnutie. C)
3. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 09.06.2011 (č. l. 160) proti uzneseniu prvostupňového súdu zúčastnená osoba 1/ vyjadrili nesúhlas s uloţením povinnosti uhradiť v lehote 15 dní súdny poplatok vo výške 66,- € v predmetnom konaní. Zúčastnená osoba 1/ najmä poukázala na to, ţe v tomto konaní nie je ţalobcom, nakoľko ţalobcom a účastníkom konania je Slovenský poľovnícky zväz, PZ Kapušany. 14 1Sžr/123/2011 D)
4. Z vyjadrenia ţalobcov 1/ aţ 3/ zo dňa 04.04.2011 (č. l. 148) vyplýva, ţe Odvolanie ţalovaného povaţujeme za účelové, bez akejkoľvek právnej relevancie. pretoţe obsahuje len polemiku s dôvodmi napadnutého rozhodnutia krajského súdu bez toho. aby námietky ţalovaného obsahovali iný reálny skutkový stav, neţ ako ho zistil krajský súd. 40.

ţalobcov 1/ aţ 3/ ţalovaný doteraz nepochopil svoje postavenie verejného orgánu, ktorý je povinný postupovať zákonne, objektívne a nestranne, čo však tomto prípade však zjavne nedodrţal. 41. Na základe uvedeného ţalobcovia 1/ aţ 3/ poţiadali napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť

§ 219ods.

1 O.s.p. 42. V ďalšom, v poradí druhom vyjadrení z 26.05.2011 (č. l. 156), ţalobcovia 1/ aţ 3/ označili odvolanie Poľnohospodárskeho druţstva Kapušany za nedôvodné, lebo na jednej strane v dôvodoch odvolania uznáva nezákonnosť postupu ţalovaného, avšak na druhej strane toto bagatelizuje so záverom, ţe takéto minimálne porušenie nemôţe vyvolávať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tieţ nesúhlasil s názorom zúčastnenej osoby 1/, ţe zmluvy boli perfektné a ţe ide o minimálnych vlastníkov pôdy.

ţalobcov krajský súd vo veci jednoznačne dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom. Na základe uvedeného ţalobcovia navrhli Najvyššiemu súdu SR, aby ako odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny

§ 219ods.

l O.s.p. a priznal im niţšie vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania.

1. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu ţalobcovia 1/ aţ 3/ konštatovali, ţe Krajský súd vo veci jednoznačne dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom. Jeho rozhodnutie povaţujeme za správne a zákonné, pričom dôvody tohto rozhodnutia jednoznačne preukazujú porušenie postupu ţalovaného pri rozhodovaní tejto veci.
2. Okrem toho, aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny

§ 219ods.

1 O.s.p., ţalobcovia 1/ aţ 3/ poţadovali priznať náhradu trov odvolacieho konania vo vyčíslenej sume. 15 1Sžr/123/2011

1. Z vyjadrenia zúčastnenej osoby 2/ zo dňa 05.04.2011 (č. l. 149) vyplýva, ţe s prihliadnutím na rozsah odvolacích dôvodov opísaných ţalovaným v jeho opravnom prostriedku a v súlade so zásadou zistenia materiálnej pravdy sa zúčastnená osoba 2/ domnieva, ţe je dôvodné prejednanie a rozhodnutie o opravnom prostriedku ţalovaného.
2. Z vyjadrenia ţalobcov 1/ aţ 3/ zo dňa 04.04.2011 (č. l. 148, resp. 154) vyplýva, ţe Odvolanie ţalovaného povaţujeme za účelové, bez akejkoľvek právnej relevancie. pretoţe obsahuje len polemiku s dôvodmi napadnutého rozhodnutia krajského súdu bez toho, aby námietky ţalovaného obsahovali iný reálny skutkový stav, neţ ako ho zistil krajský súd. IV. Právne názory odvolacieho súdu
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie podané ţalovaným ako aj zúčastnenou osobou 1/ je dôvodné, pretoţe krajský súd nesprávne vec právne posúdil s tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a preto postupom

§ 221ods.

1 písm. h) v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. Súčasne z hľadiska procesnej istoty musel Najvyšší súd zmeniť pôvodné označenie ţalovaných 2/ aţ 11/ na zúčastnené osoby 1/ aţ 10/, nakoľko v správnom súdnictve za ţalovaného môţe byť označený iba orgán verejnej správy (§ 244 v spoj. s § 250 O.s.p.)

1. Najvyšší súd sa nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalovaný domáha preskúmania napadnutého rozsudku krajského súdu, je právna otázka, či krajský súd neprekročil svoje oprávnenie, 16 1Sžr/123/2011 keď jeho právne názory sa nenachádzajú v medziach ţalobných bodov. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Ţalovaný ako aj zúčastnená osoba 1/ svoje odvolanie opreli o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré najmä ţalovaný vyuţil na spochybnenie riadnosti zistenia skutkového stavu a s tým spojeného riadneho výberu príslušného ustanovenia na podporu vysloveného výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Aţ po vyslovení ich nedôvodnosti odvolacím súdom vzniká právo ţalovanému, resp. zúčastnenej osobe 1/ na prieskum zákonnosti napadnutého rozsudku z iných dôvodov.
3. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil (predovšetkým bod č. 13), ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal najmä vyhodnotením dvoch, vnútorne odlišných rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu (obidve boli vydané v rovnaký deň, tzn. 18.12.2006), a to
4. v poradí prvé rozhodnutie č. 2006/143-25/Sz, ktoré bolo prostredníctvom rozhodnutia ţalovaného č. 09/00069-FA z
5. septembra 2009 napadnuté ţalobou ţalobcov v tomto konaní, prostredníctvom ktorého Obvodný lesný úrad v Prešove okrem iného schválil nájomné zmluvy uzavreté na dobu 10 rokov pre uţívateľa Poľnohospodárske druţstvo Kapušany v zastúpení predsedom Ing. V., CSc. s vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru (PR) Kapušany, ktorý bol z pôvodnej výmery zníţený na celkovú výmeru 1483,73 ha uznaním PR Fintice, a to rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Prešove č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006 v spojení s rozhodnutím ţalovaného č. 06/00358-2/CA z 02.08.2006;
6. a v poradí druhým rozhodnutím č. 2006/2-58/Sz rozhodol o neschválení nájomných zmlúv uzatvorených na dobu 10 rokov pre uţívateľa Poľovnícke zdruţenie Kapušany zastúpené predsedom V. s vlastníkmi poľovných pozemkov toho istého PR Kapušany.
7. Následne krajský súd s odkazom na uznesenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku (ako základné pravidlo správneho konania) na tom právne - aplikačnom základe vyvodil záver, ţe hoci sa obidve rozhodnutia (tzn. aj schvaľovacie konania) týkali toho istého predmetu a aj tých istých účastníkov (najmä vlastníkov výkonom práva poľovníctva dotknutých pozemkov), tak napriek uvedeným zásadám (najmä citované základné pravidlo konania) 17 1Sžr/123/2011 rozhodol prvostupňový správny orgán a na neho nadväzujúci ţalovaný ako odvolací orgán o skutkovo zhodných veciach rozdielne, čo je

krajského súdu v rozpore so zákonom, a tento záver môţe Najvyšší súd označiť ako nosný základ pre zrušenie napadnutého rozhodnutia krajským súdom. S uvedenou argumentáciou sa Najvyšší súd na základe niţšie uvedených záverov nestotoţňuje. 52. Je nepochybné, ţe v čase rozhodovania – 18.12.2006 (tzn. posudzovacích procesov vykonávaných správnymi orgánmi prostredníctvom schvaľovania nájomných zmlúv) platila právna úprava vykonaná zákonom č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Na postup ako aj na rozhodovanie o výkone práva poľovníctva sa vzťahujú ustanovenia § 14 aţ 16 citovaného zákona.

§ 14ods.

1 zák. č. 23/1962 Zb. o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len "vlastník poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru.

§ 14ods.

3 zák. č. 23/1962 Zb. výkon práva poľovníctva moţno prenajať poľovníckemu zdruţeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.

1. Z citovaných ustanovení je pre Najvyšší súd nepochybné, ţe iba vlastníci (spoločného) poľovného revíru sú z titulu svojho vlastníckeho práva (tzv. právo nakladania s predmetom vlastníckeho práva) aktívne legitimovaní na rozhodovaciu činnosť o predmete vlastníctva, vrátane udelenia (postúpenia) práva poľovníctva k predmetným nehnuteľnostiam. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zdôrazniť tú neprehliadnuteľnú skutočnosť, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ (a tento záver sa najmä týka ţalobcu 1/) ako subjekty odlišné od úspešného nájomcu a súčasne ţalobca 1/ ako neúspešný uchádzač v inom správnom konaní o schválení nájomných zmlúv s rovnakými vlastníkmi pozemkov aktívnu legitimáciu na zasahovanie do procesu vedeného pod č. 2006/143-25/Sz (v odvolacom správnom konaní pod č. 09/00069-FA) - zrejme nemá, lebo v okruhu účastníkov uvedeného konania sa účastník označený ako Slovenský poľovnícky zväz Poľovnícke zdruţenie Kapušany nenachádza (viď č. l. 54). Na toto okrem iného správne poukazoval aj ţalovaný pod bodom 2.3 svojho odvolania, ktorý s poukazom na ustanovenie § 14 dôvodne argumentoval, ţe neúspešný účastník v inom konaní týkajúceho sa schválenia zmlúv na postúpenie práva poľovníctva 18 1Sžr/123/2011 k rovnakému poľovnému revíru nemá automaticky postavenie účastníka konania v konkurenčnom správnom konaní. S týmto právnym názorom Najvyššieho súdu korešponduje aj názor vyslovený prostredníctvom (hore citované v bode č. 27) uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 14.06.2000 sp. zn. 5Sţ 69/
3. Osobitosti nájomných zmlúv, ktorých predmetom je postúpení výkonu práva poľovníctva, sú upravené v ustanoveniach § 16 citovaného zákona. Je nepochybné, ţe zákon stanovuje okrem poţiadavky písomnosti a limitácie nájomných zmlúv na 10 ročné obdobie aj poţiadavku „a priori“ schválenia orgánom verejnej správy (hoci ho viaţe na uţ spoločensky prekonaný termín „okresný národný výbor“) ako „conditio sine qua non“ na jej platnosť. Zákonom poţadovaná „monopolná exkluzivita“ nájomcu na nadobudnutie, následne na uplatňovanie práva poľovníctva ako aj jeho zánik v danom revíre nepochybne vyplýva z ustanovení § 16 ods. 2 aţ 4 zák. č. 23/1962 Zb. a svojou podstatou sa blíţi k vecnému právu k cudzej veci.

§ 16ods.

1 zák. č. 23/1962 Zb. zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺţenie treba schválenie okresného národného výboru.

§ 16ods.

2 veta prvá 1 zák. č. 23/1962 Zb. jedno poľovnícke zdruţenie smie uzavrieť zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva len v jednom poľovnom revíre.

§ 16ods.

3 zák. č. 23/1962 Zb. poľovnícke zdruţenie nesmie postúpiť inému výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre, ani v jeho časti.

§ 16ods.

4 písm.

1. b)a
2. f)zák. č. 23/1962 Zb. zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva zaniká:
3. b)zánikom poľovného revíru,
4. f)rozhodnutím o vyhradení výkonu práva poľovníctva

§ 18ods.

1. 55. Krajský súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil s vyuţitím zrušovacieho ustanovenia § 250j ods. 2 písm.

1. c)O.s.p., tzn. ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, a ustanovenia uvedeného pod písmenom
2. d)O.s.p., tzn. rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 19 1Sžr/123/2011 56. Z jeho odôvodnenia sa však iba s ťaţkosťami dá zistiť, kedy sa vlastne krajský súd s hore uvedenými nedostatkami napadnutého rozhodnutia, tzn. s otázkou nedostačujúceho zistenia skutkového stavu, resp. jeho nepreskúmateľnosťou zaoberal. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd konštatovať, ţe zákonodarca prostredníctvom ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p. ustanovil rôzne a navzájom sa vylučujúce zrušovacie dôvody. Obdobne aj dôvody uvedené pod písm.
3. c)a
4. d)sa logicky vylučujú. Zákonodarca, hoci na prvom mieste ako zrušovací dôvoď neuviedol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ale ho spomenul aţ na 4. pozícii, tak toto systematické umiestnenie ustanovenia neznamená, ţe nejde o jednu z najdôleţitejších námietok ţaloby (resp. odvolania), ktorú dôvodnosť musí správny súd začať skúmať od počiatku, a to aj postupom ex offo (§ 250j ods. 3 O.s.p.). 57. Uţ v svojej staršej judikatúre Najvyšší súd zdôraznil zásadnú hranicu medzi preskúmateľnosťou a nepreskúmateľnosťou rozhodnutí správnych orgánov: „Ak správny súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia dospeje k záveru, ţe je nepreskúmateľné, je odvolací dôvod, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d O.s.p.) v odvolacom konaní neaplikovateľný, lebo v tomto prípade okrem posudzovania obsahu samotného rozhodnutia súd nemôţe vykonať iné dôkazy práve z titulu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, tzn. záveru, ktorý vychádza z právneho posúdenia veci. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. ţe - ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a ţe - existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov. “ (m.m. rozsudok sp. zn. 1Sţso 23/2010 z 08.03.2011). 58. Na základe uvedeného vymedzenia nepreskúmateľnosti pristúpil Najvyšší súd k prevereniu záverov krajského súdu, ktoré ho viedli k záveru o nepreskúmateľnosti. Počnúc stranou 18 odôvodnenia krajský súd vyjadruje nesúhlas (viď napríklad formulácie záverov krajského súdu „Presnosť zistenia znamená, ţe zistený stav musí zodpovedať skutočnosti ......., 20 1Sžr/123/2011 zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie správny orgán. ..... napriek uvedeným zásadám a s poukazom na konkrétne ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodol o skutkovo zhodných veciach rozdielne.“). 59. Ďalej na str. 19 krajský súd konštatuje, ţe: „výmera uvedená v nájomných zmluvách nie je reálna, ale je niţšia, nakoľko došlo k zmene hraníc Poľovného revíru Kapušany.“ a následne svoje závery dopĺňa o to, ţe „Súd musí zdôrazniť pri vydaní tohto rozhodnutia o neschválení nájomných zmlúv o výmere 1644,1794 ha, účastníkom správneho konania bolo okrem iných účastníkov aj Poľnohospodárske druţstvo Kapušany pri Prešove zastúpené predsedom Ing. V., CSc. “ 60. Taktieţ na str. 20 sa po porovnaní vyhodnotenia skutkového zisťovania v konaniach, kedy nájomné zmluvy schválil a naopak, kedy ich neschválil, nachádza iba strohé konštatovanie krajského súdu: „Tieto dôkazy správnemu orgánu v tomto prípade postačovali, aj keď v rovnakom konaní vo veci ţiadosti Poľovníckeho zdruţenia Kapušany nie.“, a toto je doplnené upozornením krajského súdu, ţe „Súd musí zdôrazniť, ţe predmetom, resp. obsahom administratívneho spisu nie je platný Lesný hospodársky plán a ani upresnenie výmer poľovných pozemkov po vykonanej bonitácii v zmysle rozhodnutia OLÚ zo dňa 25.10.2006.“ 61. V súvislosti s uvedeným (body č. 57. aţ 60.) sa Najvyšší súd stotoţňuje s argumentáciou ţalovaného z jeho odvolania zo 07.03. 2011 (uvedená pod bodom 2.4 a 2.5), ţe krajský súd musí v rozsudku objasniť, prečo mal mať ţalovaný sám od seba vedomosť, ţe má administratívny spis doplniť aj o poloţku vo veci uznania pôvodného spoločného poľovného revíru Kapušany č. 75/93 zo dňa 07.10.1993 (krajský súd obdobnú poţiadavku vytýka aj na str. 23), rozhodnutie o zmene uznaného Poľovného revíru Fintice pod č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006, rozhodnutie ţalovaného č. 06/00358-2/CA z 02.08.2006 (podklad pre zníţenie celkovej výmery PR Kapušany), situačný náčrt ako aj rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove č. 2006/349-6/Sz z 25.10.2006 o bonitácii PR Kapušany; tzn. aj o podklady s prejednávanou vecou na prvý pohľad nesúvisiace, tzn. podklady pre uvedený Lesný hospodársky plán a týkajúce sa spresnenia výmer poľovných pozemkov po vykonanej bonitácii v zmysle rozhodnutia Okresného lesného úradu v Prešove zo dňa 25.10.2006. 21 1Sžr/123/2011 62. Je povinnosťou správneho súdu, aby mal pred svojim rozhodnutím vo veci k dispozícii kompletný administratívny spis, a na zabezpečenie tohto cieľa mu ponúka platný Občiansky súdny poriadok mnoţstvo oprávnení. 63. Aţ po vyčerpaní uvedených opatrení prichádza do úvahy zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pre neúplnosť administratívneho spisu, pričom správny súd musí v rozsudku objasniť, prečo chýbajúce časti administratívneho spisu mali nevyhnutný a zásadný vplyv na prieskum napadnutého rozhodnutia, najmä ak ide o podklady s prejednávanou vecou na prvý pohľad nesúvisiace. 64. Ďalej na str. 21 krajský súd vyslovil nasledujúce pochybnosti: „Ak argumentoval správny orgán, ţe Poľovnícke zdruţenie Kapušany nebolo účastníkom a preto mu nebolo doručované rozhodnutie, z čoho vyplývala povinnosť toho istého správneho orgánu doručovať rozhodnutie o neschválení zmlúv o výkone práva poľovníctve pre PZ Kapušany Poľnohospodárskemu druţstvu Kapušany.“ pri ktorej súčasne zdôraznil, ţe procesný postup správneho orgánu v oboch veciach mal byť identický, teda postavenie účastníkov malo byť rovnaké, a preto postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý nepovaţoval za účastníka Poľovnícke zdruţenie Kapušany (tzn. ţalobcu 1/) v konaní, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č. 2006/143-25/Sz, ako aj ignorovanie tejto skutočnosti ţalovaným v konaní č. 09/00069-FA (predmet prieskumu) nie je

krajského súdu v súlade so zákonom (konkrétne citoval § 14 Správneho poriadku). Napriek takto prezentovanému záveru o nezákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu, krajský súd ako zrušovacie dôvody napokon uviedol písm. c) a d). Najvyšší súd musí pri uvedenej argumentácii krajského súdu odkázať na svoje skôr prezentované názory (bod č. 53), kde dostatočne objasnil, prečo u ţalobcu 1/ vznikajú pochybnosti o jeho aktívnej legitimácii v tomto súdnom prieskume ako aj v predchádzajúcom správnom konaní a ţe krajský súd sa tomuto objasneniu vôbec nevenoval. 65. Krajský súd sa na str. 22 zaoberal s námietkami drobných odvolateľov, pričom uviedol, ţe „Ţalovaný sa k tejto námietke vyjadril iba strohým konštatovaním..... S týmito námietkami sa ţalovaný vyporiadal tak, ţe poukázal na príslušné ustanovenie § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. ...“. V tejto súvislosti ďalej krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný napadnutým rozhodnutím neodstránil ani pochybnosti v oboch vydaných rozhodnutiach 18.12.2006 a to konkrétne ohľadom výmer, ktoré boli predmetom schválenia nájomných 22 1Sžr/123/2011 zmlúv uzavretých na dobu 10 rokov pre uţívateľa PD Kapušany v celkovej výmere 772,10 ha v súvislosti so zmenou Poľovného revíru Kapušany. Práve tá poţiadavka, ţe nájomné zmluvy musia obsahovať presnú identifikáciu nehnuteľnosti

údajov katastra nehnuteľnosti a v administratívnom spise musia byť ako dôkazy pripojené listy vlastníctva s kompletnými údajmi vo vzťahu k majetkovej podstate vlastníka, resp. nájomcu, toto je

krajského súdu základom pre riadne rozhodnutie

dostatočne zisteného skutkového stavu.

1. Krajský súd, hoci na str. 23 opätovne konštatuje, ţe „Z toho vyplýva, ţe súd nemal moţnosť na základe rozhodnutia zo dňa 12.05.2006 preveriť, či nájomné zmluvy uzatvorené medzi uţívateľom PD Kapušany a vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru PR Kapušany zasahujú, resp. nezasahujú do novo vytvoreného revíru Stráţ – Fintice“, tak na druhej strane dostatočne neobjasnil, prečo a na akom právnom základe (viď ustanovenie § 245 ods. 1 O.s.p.) je nutné spochybňovať účinky skôr vydaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (o vytvorení PR Fintice).
2. Na str. 24 krajský súd všeobecne polemizoval s postupom, ktorý si ţalovaný zvolil na vyporiadanie, resp. odstránenie „chýb“ vytýkaných Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
3. Záverom str. 24 krajský súd vyslovil svoj záver, ţe „Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia správnych orgánov, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, ţe správne orgány konali zákonne a v súlade s vyššie citovanými právnymi normami. Procesné pochybenia s poukazom na tieto skutočnosti mali vplyv na zákonné práva ţalobcov a preto súd

§ 250jods.

2 písm. c), d) O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, ţe správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naviac je tu daný aj dôvod

§ 250jods.

3 O.s.p., lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť administratívneho spisu.“ 69. Na základe záverov hore vyslovených krajským súdom (tzn. Najvyšším súdom citovaných v medziach bodov č. 64 aţ č. 68) neobstojí zrušovací záver krajského súdu, ţe

1. a)zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a súčasne ţe
2. b)rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.). 23 1Sžr/123/2011 Takto vyslovený záver nemá oporu v zákonných poţiadavkách kladených na rozsudok správneho súdu prostredníctvom § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Naopak, Najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd v odôvodnení iba vo všeobecnej rovine polemizoval s prístupom ţalovaného k preverovaniu zisteného skutkového stavu v priebehu správneho odvolacieho konania, dôsledne neobjasnil, prečo za danej situácie (pochybnosti o dostatočne zistenom skutkovom stave vo veci posudzovania náleţitostí zmlúv súkromného práva) nevyuţil moţnosť postupu správneho súdu na 1. stupni

§ 250iods.

2 O.s.p., vytýkal, a to prekvapivým spôsobom (viď záver v bode č. 61), ţalovanému najmä chýbajúce podklady v administratívnom spise, nepreveril aktívnu legitimáciu a rozsah účastníctva ţalobcov, a navyše konštatoval porušenie zákonnosti ţalovaným, ktoré však následne, čo sa týka dôsledkov na napadnuté rozhodnutie, ponechal bez povšimnutia. V tomto vidí Najvyšší súd podstatné nedostatky napadnutého rozsudku na jeho zrušenie postupom

§ 221ods.

1 písm. h) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.

1. Navyše k hore uvedenému argumentu o nepreskúmateľnosti musí Najvyšší súd ešte dodať (najmä viď bod č. 57), ţe uţ vo svojej judikatúre (napríklad rozsudok sp. zn. 1Sţd 36/2011 z 15.05.2012) viackrát vyslovil právny názor, ţe „nepreskúmateľnosť rozhodnutia je zapríčinená pre nedostatok dôvodov. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu ale iba nedostatok skutkových dôvodov. Skutkovými dôvodmi, pre ktoré nedostatok je moţné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre nezrozumiteľnosť, sú také vady skutkových zistení, ktoré vytvárajú rozhodovacie dôvody, tzn. typicky vtedy, keď správny orgán vyvodil rozhodovacie dôvody alebo o skutočnosti v správnom konaní nezisťované, poprípade zistené v rozpore so zásadou legality (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku) alebo tam, kde nie je zrejmé, či boli vôbec nejaké dôkazy vykonané.“
2. Na okraj prejednávanej veci sa Najvyšší súd tieţ, za účelom naplnenia hlavných cieľov Občianskeho súdneho poriadku (§ 1 O.s.p.) musí vyjadriť k otázke účastníkov, aký je rozsah právomoci lesných úradov pri schvaľovaní zmlúv o nájme práva poľovníctva. Preto na tomto mieste odkazuje na právne závery v svojom rozsudku sp. zn. 1Sţo/74/2009 zo dňa
3. marca 2010, s ktorým, sa v plnom rozsahu stotoţňuje [ďalej sa z neho v zmysle § 250ja ods. 7 O.s.p. citujú relevantné časti]: 24 1Sžr/123/2011 „Vychádzajúc z uvedeného sú takéto správne orgány povinné dodrţiavať i základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z ustanovenia § 3 SP a pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci postupovať v ich rámci. Napriek tomu, ţe § 16 ods. 1 zákona bliţšie neupravuje obsah ani rozsah preskúmavania zmluvy predloţenej na schválenie, neznamená to, ţe dotknuté správne orgány môţu postupovať svojvoľne (...postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi - § 3 ods. 1 SP). Nesporne Obvodný lesný úrad nie je len púhe registračné miesto, ale je orgánom s autoritatívnym oprávnením rozhodnúť o účinnosti predloţenej zmluvy s konštitutívnym účinkom do budúcnosti (ex nunc), preto za minimálnu poţiadavku na obsah a rozsah prieskumu pred schválením, ktorú moţno vyvodiť z citovaného ustanovenia, moţno povaţovať povinnosť preskúmania jej súladu so zákonom t.j. zákonom o poľovníctve, ale nepochybne aj ďalšími platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (obdobne znenie § 16 ods. 1 tohto zákona v českej právnej úprave po zániku spoločnej legislatívy, ktoré naviac priamo zakazuje odmietnutie chválenia zmluvy, ak je zmluva v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi). Vzhľadom na to, ţe predmetom schvaľovania a teda aj predchádzajúceho skúmania je zmluva (dvojstranný právny úkon) t.j. občianskoprávny inštitút, nesporne nemoţno z okruhu relevantných právnych predpisov vylúčiť ani občiansky zákonník. Absencia podrobnejšej úpravy postupu pri schvaľovaní zmluvy v zákone o poľovníctve nemôţe znamenať svojvôľu správneho orgánu, (najmä ak predpoklady pre konkrétny postup moţno vyvodiť z inej relevantnej právnej úpravy – Správny poriadok) a teda nemôţe byť na ujmu účastníkov pri uplatnení legitímnej poţiadavky na schválenie predloţenej zmluvy. V súlade s takto stanovenou kompetenciou správneho orgánu, bolo jeho povinnosťou pri rozhodovaní o predloţených zmluvách (predovšetkým v prípade posudzovania zmluvy medzi ţalobcom a Lesmi SR, š.p.) vyrovnať sa aj s otázkou aplikácie všeobecnej právnej úpravy právnych úkonov vyplývajúcej z príslušných ustanovení občianskeho zákonníka (keďţe v prípade zmluvy medzi ţalobcom a SPF Bratislava túto posudzoval z hľadiska dodrţania § 139 ods. 2 OZ), a teda ak dospel k záveru, ţe čl. VIII ods. 1 písm. g/ predloţenej zmluvy „nemôţe byť súčasťou zmluvy“, mal uviesť dôvody brániace mu (napriek ustanoveniu § 41 OZ, na ktorý poukazoval ţalobca) prípadnej modifikácii schvaľujúceho výroku 25 1Sžr/123/2011 o doplnok, ktorým sa časť spornej zmluvy neschvaľuje (čo v princípe nie je vylúčené obdobne v § 31 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení platnom do 31.8.2009, ktorý výslovne v ods. 3 umoţňoval správe katastra, „ak sú splnené podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné“ rozhodnúť len o časti návrhu.). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť skutočnosť, ţe verejná správa je sluţbou verejnosti a teda v prípade, ak ţalovaný dospel pred vydaním rozhodnutia k predbeţnému záveru o nezlučiteľnosti takto predloţenej zmluvy so zákonom a následnej potrebe ju ako celok neschváliť (resp. ţiadosti o schválenie zmluvy nevyhovieť), bolo jeho povinnosťou v súlade s princípom „dobrej verejnej správy“, ktorého vyjadrením je aj obsah ods. 2 cit. § 3 (základné pravidlá konania) konať v súčinnosti s predkladateľom (resp. účastníkmi zmluvného vzťahu), komunikovať s nimi o „spornej otázke“ a tak im dať príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, prípadne ho poučiť, tak aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, najmä ak bol v danom prípade obsah právnej úpravy postupu správneho orgánu nedostatočne inštruktívny a tým viac závislý od výkladu samotného správneho orgánu. Odvolací súd odkazuje aj najmä na čl. 14 Odporúčania výboru ministrov Rady Európy Rec

názoru odvolacieho súdu obdobne nebolo ani v súlade s princípom „predvídateľnosti správneho rozhodnutia“ ak ţalovaný, ktorý v predmetnej veci výnimočne rozhodoval ako správny orgán I. stupňa (keďţe menil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu), neposkytol účastníkovi moţnosť oboznámiť sa pred vydaním konečného rozhodnutia s dôvodmi brániacimi vyhoveniu jeho inak legitímnej poţiadavke na schválenie predloţených zmlúv, zaujať k nim stanovisko a prípade odstrániť vytýkané nedostatky (napr. modifikáciou zmluvy prijatím dodatku z zmluve). Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného nevyplýva, ţe takýto postup bol zachovaný, hoci rozhodnutie ministerstva č. 1228/2007- 720/55 zo dňa 18.5.2007 sa zmieňuje ( na str. 3 ) o existencii dodatku k nájomnej zmluve č. 7571/06, ktorým sa zmluvné strany t.j. ţalobca a Lesy SR, š.p. mali dňa 17.10.2006 dohodnúť na zrušení zmluvného ustanovenia uvedeného v čl. VIII ods. 1 písm. g/ zmluvy.“ 26 1Sžr/123/2011 72. Ţalovaný spolu so zúčastnenou osobou 1/ v odvolaní namietali (č. l. 136 a 137), ţe krajský súd rozhodoval mimo rámec ţalobných dôvodov. Z obsahu ţaloby (č. l. 5) je nepochybné, ţe ţalobcovia uvádzali nasledujúce ţalobné dôvody: i. zmätočnosť a nezrozumiteľnosť výroku a nepreskúmateľnosť rozhodnutie pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ii. nezákonnosť postupu ţalovaného, iii. absenciu zmlúv v spise, ktoré by mali byť absolútne neplatné (tieseň, omyl) a iv. nesprávne zistenie skutkového stavu. Je nepochybné, ţe právne názory krajského súdu a jeho zrušovacie dôvody, tzn. a) zistenie skutkového stavuje nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. d O.s.p.) a súčasne b) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.), prekračujú rozsah uvedených ţalobných bodov. Takýto prístup rovnako nekorešponduje s povinnosťou vykonať kasačný súdny prieskum.

§ 157ods.

2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie, čoho sa ţalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 250jods.

1 O.s.p. platí, ţe ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach ţaloby") dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta.

§ 250jods.

2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, ţe

1. a)rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
2. b)zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
3. c)zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, 27 1Sžr/123/2011
4. d)rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
5. e)v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.. 73. V správnom súdnictve konajúci súd podrobuje prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vo všetkých jeho častiach, tzn. nielen zákonnosť výrokovej časti rozhodnutia ale aj dôvodov, na základe právne posúdil vec. Ak sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia stotoţní a ţalobu zamietne, potom tieto dôvody správneho orgánu pre správny súd vytvárajú minimálny právny základ na presvedčivé odôvodnenie, a s ich vyuţitím jasne a zrozumiteľne správny súd opíše a presvedčivo objasní, v čom sú závery napadnutého rozhodnutia správne a v čom protikladné argumenty protistrany boli mylné. 74. Ako uţ bolo raz uvedené (bod č. 69), z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vy