← Slovensko

zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva § 2, § 221 ods. 1 písm. f/ OSP

Obsah (6)§ 221§ 23§ 250j§ 246c§ 157§ 3

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžr/177/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek: 1/ I., bytom P., 2/ B., bytom B., právne zastúpených Mgr. Ivetou Ţere

§ 221ods.

1, písm. f/ OSP. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu, vyplýva, ţe navrhovateľky 1/ a 2/ si dňa 24.11.2004 uplatnili u odporcu reštitučný nárok

ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. a domáhali sa navrátenia pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. Č. po ich rodičoch, ktorým boli tieto pozemky pridelené výmerom o vlastníctve pôdy č. 1397/48-11 zo dňa 25.3.1948 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva 3 1Sžr/177/2011 a pozemkovej reformy v Bratislave. Nárok opierali o reštitučný titul, ktorým bol prechod pozemkov do druţstva. Odporca preskúmavaným rozhodnutím právo na navrátenie pozemkov navrhovateľkám nepriznal z dôvodu, ţe tieto neprešli na štát či inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Dôvodil tým, ţe prechodom pozemkov do druţstva nedošlo k prechodu vlastníctva, ale len uţívania a to so zachovaním vlastníctva právnych predchodcov navrhovateliek 1/ a 2/. ONV Čalovo následne rozhodnutím č. Pôd. 4096/1958 zo dňa 2.7.1958 odňalo prídel pôdy, no keďţe také rozhodnutie mohlo vydať len Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy

§ 23nar.

SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR, nemohlo rozhodnutie ONV vydané nad rámec jeho právomocí vyvolať právne účinky a teda rozhodnutím ONV v skutočnosti

odporcu k zrušeniu výmeru nedošlo. Dodal, ţe v konaní ROEP bolo rozhodnuté o vlastníctve k predmetným pozemkom a preto sa navrhovateľky mohli domáhať svojich práv v rámci konania ROEP alebo sa obrátiť na súd. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o potvrdení rozhodnutia odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľkám právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil napadnuté rozhodnutie a postup odporcu.

§ 250jods.

2 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe

  1. a)rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
  2. b)zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
  3. c)zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, 4 1Sžr/177/2011
  4. d)rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
  5. e)v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

§ 246cods.

1 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 157ods.

2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa v danej veci neriadil vyššie citovaným zákonným ustanovením. Krajský súd v odôvodnení len konštatoval nesplnenie predpokladu v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. pouţijúc pritom argumentáciu odporcu z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Nevysporiadal sa však vôbec s námietkou navrhovateliek, ţe pokiaľ ONV Čalovo vydalo rozhodnutie o zrušení prídelu nad rámec svojich právomocí a teda k odňatiu prídelu vôbec nedošlo, tak v takom prípade muselo dôjsť k odňatiu nehnuteľností bez právneho dôvodu a to v roku 1958, čím by boli naplnené predpoklady jedného z reštitučných titulov a to

§ 3ods.

1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z. Krajský súd sa nezaoberal ani argumentáciou navrhovateliek, ktorou spochybňovali tvrdený prechod vlastníctva aţ v konaní o ROEP v roku 2003 a poukazovali na to, ţe práve na základe rozhodnutia ONV Čalovo z roku 1958 bol ešte pred konaním o ROEP vyznačený na LV spôsob nadobudnutia vlastníctva, teda ţe v konaní o ROEP sa vychádzalo práve z toho dokumentu z roku 1958, ktorého platnosť a účinky odporca aj krajský súd spochybňovali. Krajský súd sa však nezaoberal a nevysporiadal ani s ďalšími námietkami a tvrdeniami navrhovateliek tak, ako vyplývajú z ich opravného prostriedku zo dňa 25.2.2011. 5 1Sžr/177/2011 Súd pri preskúmaní správneho rozhodnutia musí v rozsahu prieskumu venovať pozornosť ţalobným dôvodom ako aj námietkam ďalších účastníkov konania. Procesnému právu účastníka konania vznášať v konaní námietky a vyjadrovať sa k námietkam protistrany zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu ţalobných námietok, o vznesených námietkach účastníkov konania rozhodnúť a pokiaľ ich nepovaţoval za dôvodné, vysvetliť a vyloţiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov, ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03). Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti a súvisí s právom účastníka prednášať návrhy aj argumenty a s tým, aby na ne dostal aj odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je tieţ zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a je predpokladom prípadného účinného uplatňovania práva na podanie opravného prostriedku a preskúmania súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vyporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má totiţ predovšetkým presvedčiť účastníkov konania, ţe rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov a nebolo svojvoľné.

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru musia súdy svoje rozhodnutia odôvodniť; tento záväzok nemôţe byť chápaný tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď na kaţdý argument (pozri Van Hurk v. Holandsko, 1994), a preto rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť

povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností kaţdého prípadu (pozri Ruiz Torija a Hiro Balani v. Španielsko, 1994). V predmetnej veci však z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je vôbec zrejmé, ako sa krajský súd vysporiadal s protinámietkami a argumentmi navrhovateliek a prečo súhlasil s argumentmi odporcu. Krajský súd do odôvodnenia svojho rozsudku iba prevzal a zopakoval dôvody odporcu bez akéhokoľvek náznaku vlastných úvah pri hodnotení námietok a vyjadrení 6 1Sžr/177/2011 navrhovateliek 1/ a 2/. Rozsudok krajského súdu je takto

názoru odvolacieho súdu pre absenciu odôvodnenia nepresvedčivý, arbitrárny a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľný. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na obdobné prípady vedené na krajskom súde - napr. pod sp. zn. 23Sp/25/2010 alebo 23Sp/6/2011 (reštitučný nárok fyzických osôb k podielu na spoločnom majetku - pozemky v k. ú. Č.), v ktorých boli rozsudky krajského súdu v odvolacom konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky zrušené a vrátené na nové konania a v nich krajský súd v novom rozhodnutí vo veci rozhodnutia odporcu zrušil dôvodiac práve tým, ţe k zrušeniu výmeru a k prechodu majetku na štát v rozhodnom období de lege aj de iure jednoznačne došlo a v ROEP len došlo k zápisu vlastníctva na štát. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu postupom

§ 250ja ods.

3 posledná veta v spojení s § 221 OSP z dôvodu

§ 221ods.

1, písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 221 ods. 2 OSP. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu dôsledne sa vysporiadať so všetkými podstatnými námietkami a tvrdeniami účastníkov konania, znova o opravnom prostriedku rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretoţe s poukazom na § 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 10. júla 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.