1 písm. a/ Tr. zák. v bode 13/ a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
1 písm. a/ Tr. zák. v bode 14/ na skutkových základoch, uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa. Okresný súd obvinenému P. Š. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. uloţil spoločný, úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 7 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 22T 101/2008, z
1 písm. a/ Tr. zák. a skutok pod bodom 14/ rozsudku ako zločin vydierania voči maloletému podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/
1 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom na uvedené ţiadala, aby Najvyšší súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné odmietol. 3 Tdo 39/2012 4 Najvyšší súd, ako súd dovolací primárne konštatoval, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), ţe bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, ţe nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/, písm. j/ Tr. por. Z odôvodnenia dovolania je zrejmé, ţe obvinený namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech. Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav zváţiť hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého stupňa nemôţe meniť, a to ani na základe prípadného doplňovania dokazovania, ako ani v závislosti na prípadne inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov. Mimoriadny opravný prostriedok môţe viesť len k skúmaniu, či boli splnené dôvody vyjadrené v ustanovení § 371 Tr. por. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je moţné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. (nezákonne vykonané dôkazy), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Keďţe Okresný súd v Prievidzi vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Trenčíne, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol akceptovať obvineným uvádzaný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Pokiaľ ide o dovolateľovu námietku ohľadne nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a nevykonania konfrontácie medzi poškodenými, povaţuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe je výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto následne vyhodnotí podľa svojho 3 Tdo 39/2012 5 vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôţe určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. n/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúţi k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie 3 Tdo 39/2012 6 všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôţe posudzovať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môţe vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Tr. por. Preto moţnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolací súd je preto viazaný zistením skutkového stavu veci, ako ho zistil a ustálil okresný súd. V predmetnej trestnej veci to znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie, podľa ktorého obvinený P. Š. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku prvostupňového súdu. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutkov potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov jednotlivých trestných činov, zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný vinným. Pokiaľ obvinený odôvodňuje tento dovolací dôvod aj poukazom na nepreukázanie subjektívnej stránky trestného činu lúpeţe a vydierania, dovolací súd konštatuje nasledovné: Subjektívna stránka trestného činu nepredstavuje nič iné ako vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu. Tento vzťah nemoţno skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak, ako sa navonok prejavil v jeho konaní, ktoré je v konečnom dôsledku obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Takţe ani poukaz na to, ţe nebola v predmetnom konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu, nemôţe napĺňať uvedený dovolací dôvod. Ďalším dovolacím dôvodom, ktorý obvinený vo svojom podaní uviedol, bolo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por., teda ţe odvolací súd zamietol podľa § 319 odvolanie, hoci na to neboli splnené dôvody. Tu Najvyšší súd povaţuje za potrebné pripomenúť, ţe novelou Trestného poriadku č. 262/2011 Z. z. účinnou od 1. septembra 2011 došlo k rozšíreniu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Obvineným namietaný dovolací dôvod pôvodne uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. (ţe dovolanie moţno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody) bol po uvedenej novele zaradený pod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. l/ Tr. por. a jeho obsah bol doplnený. 3 Tdo 39/2012 7 Podľa § 371 ods. 1 písm. l/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, ţe obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania. V danej súvislosti treba pripomenúť, ţe podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ako bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci uţ predtým výslovne vzala späť. Obvinený však v dovolaní namietal, ţe odvolanie bolo zamietnuté podľa § 319 Tr. por. (podľa ktorého odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, ţe nie je dôvodné). Uvedenú námietku obvineného nemoţno zaradiť pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 18. júla 2012 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.