1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia, ako i prvostupňových rozhodnutí správcu dane, dodatočných platobných výmerov Daňového úradu Šurany č. 633/230/1171/10/Hru zo dňa 2.2.2010, č. 633/230/580/10/Hru zo dňa 21.1.2010, č. 633/230/1225/10/Hru zo dňa 2.2.2010 a č. 633/230/1176/10/Hru zo dňa 2.2.2010, ktorými správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2011 (ďalej len „zákon o správe daní“ alebo „zákon č. 511/1992 Zb.“) vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) oproti nadmernému odpočtu na DPH ním uplatneného v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia, v poradí uvádzaných dodatočných platobných výmerov, mesiaca marec 2006 v sume 6.477,49 €, január 2005 v sume 3.834,66 €, august 2006 v sume 5.776,97 € a jún 2006 v sume 6.654,08 €, ţiadajúc súd, aby rozhodnutia ţalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd s poukazom na ust. § 112 ods. 1 O.s.p. spojil na spoločné konanie veci vedené na krajskom súde pod sp. zn. 11S/157/2010, sp. zn. 11S/158/2010, sp. zn. 11S/159/2010, sp. zn. 11S/160/2010 s tým, ţe tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 11S/157/2010. Z dôvodov uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane a konania im predchádzajúce v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe rozhodnutia a postup ţalovaného správneho orgánu sú v súlade so zákonom. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí posudzoval v intenciách ustanovení § 19 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1, 2, s § 51 ods. 1, písm. a/, a s § 71 ods. 1, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v kontrolovaných obdobiach. Konštatoval, ţe medzi účastníkmi bol sporný výklad § 49, § 51 a § 71 v spojení s § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. platného v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
bodov špecifikovaných v rozhodnutí, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, ţe ţalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z tovaru, ktorý mu nebol reálne 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 3 dodaný v zmysle podmienok zákona o DPH. Poukázal na to, ţe v preskúmavanej veci vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 O.s.p. a zameral sa na o otázky, či boli alebo neboli porušené niektoré ţalobcom namietané procesné zásady daňového konania, či vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal a ktoré ţalobca taktieţ v ţalobe namietal, sú natoľko relevantné, ţe z nich moţno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému ţalovaný dospel. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na výsledky dokazovania vykonaného v preskúmavaných prípadoch pri preverovaní sporného nákupu pohonných hmôt ţalobcom od dodávateľa F., spol. s r.o. stotoţniac sa so skutkovými zisteniami a právnym záverom ţalovaného. Konštatoval, ţe ţalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly, nepresvedčivé svedecké výpovede, oznámenia doţiadaných orgánov, zistenia u iných daňových subjektov, zastávajúc názor, ţe v daných prípadoch ostali sporné skutkové okolnosti o obchodných transakciách tvrdených ţalobcom, ktoré správca dane, ani ţalovaný nepovaţovali za dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle platného zákona o dani z pridanej hodnoty. Krajský súd taktieţ dospel k záveru, ţe doklady (ktorým korešpondujú výdavkové pokladničné doklady vystavené ţalobcom v priebehu mesiacov január 2005, marec, jún a august 2006) z elektronickej registračnej pokladnice predloţené ţalobcom a vystavené dodávateľom pohonných hmôt – spoločnosťou F., spol. s r.o. sú v rozpore s kontrolnou páskou z elektronickej registračnej pokladnice predloţenou touto spoločnosťou napr. za obdobie od 14.3.2006 do 17.3.2006, od 24.3.2006 do 31.3.2006 (ostatné kontrolné pásky za mesiac marec 2006 neboli správcovi dane predloţené). Uviedol, ţe porovnaním predloţených kontrolných pások za uvedené obdobie bolo zistené, ţe predloţené doklady v počte 31 kusov z ERP (42 dokladov za august 2006, 71 dokladov za január 2005, 74 dokladov za jún 2006) sa nenachádzali na kontrolných páskach u dodávateľa pohonných hmôt, s poukazom na to, ţe uvedené doklady z ERP dodávateľa nesúhlasili s kontrolnými páskami v poradových číslach dokladov, v čase nablokovania tovaru, mnoţstva tovaru, ceny tovaru, druhu tovaru, teda pod poradovými číslami predloţených dokladov ku kontrole sa na kontrolných páskach nachádzali doklady s inými údajmi alebo sa doklady s uvedeným poradovým číslom na kontrolnej páske dodávateľa nenachádzali. Ďalej uviedol, ţe obdobný stav správca dane zistil u ţalobcu i v zdaňovacích obdobiach mesiaca január 2005, jún a august 2006, pričom denné uzávierky dodávateľa tovaru za mesiace január 2005, marec, jún a august 2006 sa zhodovali s dennými uzávierkami za tieto mesiace uvedenými v knihe pokladnice a trţieb, ktoré predloţil dodávateľ tovaru. Krajský súd povaţoval za správny postup správcu dane, keď na 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 4 overenie správnosti kontrolných pások dodávateľa preveril v rámci daňovej kontroly u iného daňového subjektu (ktorý sa zaoberal poľnohospodárskou činnosťou a nakupoval pohonné hmoty u spoločnosti F., spol. s r.o.) ním predloţené doklady z elektronickej registračnej pokladnice a tieto vo všetkých poloţkách súhlasili, z čoho správca dane vyvodil záver o správnosti predloţených kontrolných pások dodávateľa, s poukazom na to, ţe ide však o nepriamy dôkaz na vyvrátenie tvrdení ţalobcu o nákupe pohonných hmôt od tohto dodávateľa v mnoţstve
predloţených dokladov.
názoru krajského súdu preverovaním jednotlivých obchodných transakcií ţalobcu na základe ním predloţených dokladov správca dane zistil a konštatoval, ţe doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Taktieţ mal za to, ţe obchodné prípady, ktoré ţalobca povaţuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predloţil doklady z elektronickej registračnej pokladnice vystavené spoločnosťou F., spol. s r.o., nespĺňajú atribúty daňových transakcií
zákona o dani z pridanej hodnoty a ţalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu
prezentovaného zámeru, čo znamená, ţe v daňovom, ani v súdnom konaní ţalobca nepreukázal, ţe ním predloţené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Nesúlad daňových dokladov ţalobcu predloţených správcovi dane od spoločnosti F., spol. s r.o. s kontrolnými páskami z elektronickej registračnej pokladnice tohto dodávateľa, súd nepovaţoval iba za neporiadok v účtovných dokladoch ţalobcu, s poukazom na to, ţe ţalobca mal vydaný odberný poukaz na daňovo zvýhodnený minerálny olej (tzv. červenú naftu) a pridelený limit v roku 2005 a 2006 nevyčerpal, hoci tento sa prideľuje príslušným správnym orgánom
jednotlivých poľnohospodárskych strojov ţiadateľa (daňový subjekt), do ktorých môţe čerpať iba červenú naftu a kaţdú zmenu je povinný hlásiť colnému úradu, pričom ţalobca správcovi dane ani súdu logicky nezdôvodnil, prečo takúto zvýhodnenú červenú naftu (najmä cenovo) nepouţíval do poľnohospodárskych strojov, ale vo veľkých mnoţstvách nakupoval cenovo nevýhodnú bielu naftu, čo vyplýva i z výpovedí jeho vodičov. Uviedol, ţe aj keď nemoţno podnikateľovi zakázať pouţívanie bielej nafty do pracovných poľnohospodárskych strojov, z ekonomického hľadiska, ako i nákladov podnikateľa (ţalobcu), je postup ţalobcu nereálny a neakceptovateľný z hľadiska zákona o DPH. Krajský súd vyslovil názor, ţe pri takomto spôsobe podnikania daňový subjekt musí vţdy dbať na súlad svojho účtovníctva so zákonom o účtovníctve v spojení so zákonom o DPH na preukazovanie zdaniteľných plnení v súvislosti s uplatnením odpočítania dane z tovaru dodaného v rámci Európskeho spoločenstva. 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 5 Krajský súd ďalej konštatoval, ţe ţalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade pohonných hmôt, ktoré mal nakúpiť v ním tvrdenom objeme od spoločnosti F., spol. s r.o. len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť jeho dodávateľovi, s poukazom na zistenie správcu dane, ţe spoločnosť F., s.r.o. predala v roku 2005 naftu v objeme 447.348 litrov, z toho bezhotovostne na faktúry v objeme 316.327 litrov a v hotovosti na predaj cez elektronickú registračnú pokladnicu zostal predaj nafty v objeme 131.021 litrov, potom ţalobca jednoznačne nemohol nakúpiť v roku 2005 u tohto dodávateľa pri hotovostnom predaji naftu v objeme 339.600 litrov, ako to deklaruje v predloţených dokladoch z registračnej pokladnice; v roku 2006 bol zistený predaj nafty v objeme 453.071 litrov, na bezhotovostný predaj na faktúry v objeme 263.955 litrov a hotovostný predaj cez pokladňu pre ostatné daňové subjekty v objeme 56.506 litrov; v hotovosti cez elektronickú registračnú pokladnicu bol zistený u dodávateľa predaj v objeme 132.610 litrov, ale kontrolovaný daňový subjekt (ţalobca) predloţil ku kontrole za vyššie uvedené obdobie roka 2006 doklady za nákup nafty z elektronickej registračnej pokladnice od tohto dodávateľa v objeme 312.600 litrov, čo bolo o 179.990 litrov nafty viac, ako bol predaj nafty na tejto čerpacej stanici zistený správcom dane.
názoru krajského súdu pri tomto objeme nafty nemohla vzniknúť dodávateľovi tovaru – spoločnosti F., spol. s r.o. daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty (keďţe na základe vyššie uvedeného takýto objem nafty nemohol ţalobcovi predať hotovostne cez elektronickú registračnú pokladnicu) a nemohlo ani ţalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V danej súvislosti krajský súd povaţoval za potrebné poukázať i na Šiestu smernicu Rady 77/388/EHS zo
názoru súdu legálnym spôsobom objasnil všetky skutočnosti v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich z ust. §§ 49 a nasl. zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na doklady predloţené zo strany ţalobcu. Pokiaľ ţalobca v podanej ţalobe poukazoval na iný postup správcu dane pri zdaňovacom období marec 2007, krajský súd uviedol, ţe predmetom daňovej kontroly, na základe zistení ktorej boli vydané dodatočné platobné výmery, ktorými bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2006, január 2005, 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 6 jún 2006, august 2006, bola daň z príjmov fyzickej osoby a daň z pridanej hodnoty za obdobie roku 2005, 2006 a kontrola nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 bola samostatnou daňovou kontrolou a jej výsledky nemohli mať vplyv na daňovú kontrolu zdaňovacích období rokov 2005 a 2006. Pokiaľ právna zástupkyňa ţalobcu na pojednávaní poukázala na rozsudok Súdneho dvora z 27.9.2007 č. C-409/04 a to na 68. bod rozsudku (strana 14) na podporu podanej ţaloby, ako i tvrdení samotného ţalobcu, ţe v preskúmavanej veci postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o DPH a neporušil svoje povinnosti, krajský súd uviedol, ţe tento rozsudok nie je moţné aplikovať na kontrolované zdaniteľné obdobia v zmysle vyššie uvedených ţalôb ţalobcu, keďţe z tohto rozsudku Súdneho dvora jednoznačne vyplýva, ţe ide o návrh na začatie prejudiciálneho konania
článku 234 ES, podaný z podnetu subjektov Spojeného kráľovstva v súvislosti s rozhodnutiami príslušných orgánov tejto krajiny v oblasti výberu dani z pridanej hodnoty, keďţe v tomto rozhodnutí sa riešia konkrétne články šiestej smernice pri dodávke tovaru v rámci tohto spoločenstva alebo aj dodávke tovaru do tretích krajín, čo nie je preskúmavaný prípad
vydaného rozsudku. Súd zastával názor, ţe tento návrh bol podaný 24.9.2004, týka sa citovanej šiestej smernice o DPH, avšak zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, nadobudol účinnosť 1. mája 2004 a uţ v ňom bola zapracovaná šiesta smernica o DPH. Krajský súd dospel k záveru, ţe správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď ţalobcovi dodatočnými platobnými výmermi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006, január 2005, jún 2006, august 2006 a správne postupoval i ţalovaný, keď rozhodnutia správcu dane – dodatočné platobné výmery potvrdil
5 zákona č. 511/1992 Zb. Mal za to, ţe z obsahu predloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo moţné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť, ako aj, ţe záver správcu dane a ţalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., s ktorými závermi daňových orgánov sa stotoţnil a ţaloby ako nedôvodné zamietol
1 O.s.p. O trovách konania krajský súd rozhodol
tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Napadnutým uznesením č. k. 11S/157/2010-259 zo dňa 3.8.2011 krajský súd uloţil ţalobcovi
poloţky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 7 č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) zaplatiť súdny poplatok v sume 264 € (t.j. 4x 66 €, keď predmetom preskúmania boli štyri rozhodnutia ţalovaného napadnuté samostatnými ţalobami pred spojením veci do konania vedeného pod sp. zn. 11S/157/2010) za podané odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/157/2010-241 zo dňa 31.5.2011. Ţalobca v zákonnej lehote podal proti obidvom uvedeným rozhodnutiam krajského súdu odvolanie. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu ţalobca ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe vyhovie jeho ţalobnému návrhu a zruší napádané rozhodnutia ţalovaného a správcu dane. V dôvodoch odvolania ţalobca vytýkal krajskému súdu nesprávne právne a skutkové posúdenie prejednávanej veci, ako aj, ţe prvostupňový súd si osvojil názor ţalovaného bez toho, aby sa zaoberal zákonnosťou tohto rozhodnutia. Namietal porušenie § 2 ods. 1 a ods. 3 zákona o správe daní zo strany krajského súdu a ţalovaného, keď dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly svedčiace v prospech ţalobcu vyhodnotili nesprávne, a to tým, ţe navrhované dôkazy nevykonali alebo vykonané vyhodnotili jednostranne. Vytýkal krajskému súdu, ţe sa nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa nevykonania ním navrhovaných dôkazov v rámci daňového konania, ako aj s námietkami k nesprávnemu vyhodnoteniu výpovedí vypočutých svedkov, s námietkou ohľadne nejednotného postupu a rozhodovania správcu dane v porovnaní s určením daňovej povinnosti na DPH za mesiac marec 2007, ako i s námietkou ohľadne právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.9.2007 číslo C-409-04 vo vzťahu k zásade aplikovanej slovenskými daňovými orgánmi s odvolaním na § 49 zákona o DPH. Ďalej ţalobca povaţoval za závaţné porušenie svojich práv v daňovom konaní, keď správca dane ohľadne preukázania existencie sporných zdaniteľných plnení preniesol celé dôkazné bremeno na neho, pričom nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to znalecké dokazovanie spornej elektronickej registračnej pokladnice a nepreveril uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení kontrolou účtovníctva dodávateľa F., spol. s r.o., z ktorého v daňovom konaní správca dane pri určení ţalobcovej daňovej povinnosti vychádzal, tvrdiac, ţe dodávateľská spoločnosť F., spol. s r.o. porušovala celý rad predpisov – colných, daňových, účtovných, prestala podnikať a „stratila“ predmetnú elektronickú registračnú pokladnicu. 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 8 Uviedol, ţe znaleckým dokazovaním ERP by sa preukázalo, či ním k daňovej kontrole predkladané pokladničné daňové doklady boli vystavené dodávateľom pohonných hmôt F., spol. s r.o. a v prípade pozitívneho výsledku by bolo preukázané, ţe dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a ţalobcovi právo na odpočet DPH. Nesúhlasil s dôvodmi súdu prvého stupňa ohľadne znaleckého dokazovania. Ţalobca videl pochybenie tak krajského súdu ako i daňových orgánov v nesprávnom vyhodnotení svedeckých výpovedí jeho zamestnancov ako aj zamestnancov dodávateľa F., spol. s r.o., ktorí jednoznačne potvrdili pravidelné čerpanie väčšieho mnoţstva nafty a benzínu zamestnancami ţalobcu, pričom krajský súd v napadnutom rozsudku prevezmúc tvrdenie ţalovaného neodôvodnil, v čom povaţuje svedecké výpovede za nepresvedčivé. Vytýkal krajskému súd, ţe neuviedol, v čom videl nesúlad v účtovníctve, s poukazom na to, ţe účtovníctvo mal v poriadku, keďţe doklady mal riadne zaúčtované a reálne podloţené, pričom nesúlad v účtovníctve mal jeho dodávateľ spoločnosť R., spol. s r.o. a napriek tomu ţalovaný aj súd posudzoval údaje v jeho účtovníctve ako správne. Spochybnil dôkaz porovnania spotreby pohonných hmôt ţalobcu s porovnateľným podnikateľom v poľnohospodárskej výrobe, pretoţe správca dane, ţalovaný a ani krajský súd sa nezaoberali spotrebou nafty u neho vychádzajúc z pracovných výkazov, pracovných zmlúv, predaja tovaru a sluţieb, ktoré jednoznačne preukazujú ním spotrebované mnoţstvo nafty. Ďalej v odvolaní poukázal na to, ţe v priebehu daňového konania i v konaní pred krajským súdom deklaroval a vysvetľoval dôvody, pre ktoré nakupoval cenovo nezvýhodnenú naftu na čerpacej stanici a nevyčerpal odberný poukaz na nákup daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na rok 2005 (nevyčerpal 60.256 litrov tzv. červenej nafty), pričom s jeho vysvetlením sa ţalovaný ani krajský súd nevysporiadali. Ţalobca v súvislosti s nezákonnosťou napádaných správnych rozhodnutí opätovne poukázal na skoršie rozhodnutie správcu dane vo veci určenia jeho daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie marec 2007, ktoré vychádzalo z rovnakých skutkových zistení, t.j. ţalobca predloţil ku kontrole doklady z elektronickej registračnej pokladnice dodávateľa F., spol. s r.o., ktoré taktieţ neboli evidované na kontrolnej páske uvedenej ERP dodávateľa, a tieto boli ţalovaným akceptované a ţalobcovi bolo uznané právo na nadmerný odpočet DPH, tvrdiac, ţe správca dane by mal rozhodovať v týchto identických veciach rovnako. Nesúhlasil s tvrdeniami krajského súdu v súvislosti s rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.9.2007 číslo C-409-04 vo veci Teleos plc., na ktorý poukazoval v rámci preskúmavacieho konania. Uviedol, ţe obsahom tohto rozhodnutia je, ţe nemoţno niekoho 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 9 kto koná v dobrej viere a má doklady, ktoré odôvodňovali jeho norok (doklady z ERP) nútiť, aby zaplatil daň, keď sa preukáţe, ţe tieto sú nepravdivé (čo sa ani nepreukázalo, lebo znalecký posudok nebol vykonaný), pričom však nedôjde k preukázaniu jeho účasti na tomto podvode, a to napriek zneniu šiestej smernice ako aj § 49 ods. 1 a 2 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Dôvodil, ţe
svojich moţností prijal všetky rozumné opatrenia na uistenie sa, ţe dodávateľ F., spol. s r.o. je podnikateľom – výpisom z obchodného registra a na stránke daňového riaditeľstva zistil, ţe táto spoločnosť je platcom DPH. Namietal, ţe iné opatrenia na zamedzenie podvodu voči nemu nemohol vykonať, a preto, keď k daňovej kontrole predloţil doklady pochádzajúce zo spornej ERP dodávateľa, riadne ich zaúčtoval a nakúpenú naftu riadne pouţil na svoje zdaniteľné plnenia, s poukazom na predchádzajúce rozhodnutie správcu dane ohľadne kontrolovanej daňovej povinnosti na DPH za mesiac marec 2007. V odvolaní proti uzneseniu krajského súdu ţalobca namietal, ţe toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch dôvodil, ţe poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania, pričom v spojení s určením výšky poplatku poloţkou č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe ţaloby, sa pod pojem návrh zahŕňa aj odvolanie. Vzhľadom k tomu, ţe krajský súd
1 O.s.p. spojil štyri veci na spoločné konanie a vydal v preskúmavanej veci jeden rozsudok, ktorý je napadnutý odvolaním, vyslovil názor, ţe súdny poplatok by mal zaplatiť len vo výške 66 € za podanie jedného odvolania proti jednému rozhodnutiu súdu. Z uvedených dôvodov ţalobca ţiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, ţe sa mu ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 66 €. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, ţe ţalobca v odvolaní neuvádza ţiadne nové dôkazy a argumenty, ktoré by preukázali nezákonnosť postupu daňových orgánov, pričom v dôvodoch svojho petitu odkazuje na obsah jeho vyjadrenia k podanej ţalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 10 s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), súčasne preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, ţe odvolania ţalobcu nie sú dôvodné.
1 písm. b) zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou od
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t.č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 O.s.p. v spojení s § 250 ods. 4 O.s.p. na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţaloby, ktorými sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu ţalovaného správneho orgánu a súčasne ich zrušenia a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaný potvrdil rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Daňového úradu Šurany, ktorými správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia - mesiace 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 11 marec 2006 v sume 6.477,49 €, január 2005 v sume 3.834,66 €, august 2006 v sume 5.776,97 € a jún 2006 v sume 6.654,08 €, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobách a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu. Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvorili administratívne spisy, zistil, ţe príslušný správca dane Daňový úrad Šurany vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu za kontrolované obdobie rok 2006, predmetom ktorej bola daň z príjmov fyzických osôb
zákona č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a daň z pridanej hodnoty
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, o výsledkoch ktorej bol vyhotovený protokol č. 633/320/16677/2009/Szö zo dňa 11.12.2009. Správca dane na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou a uvedených v protokole vydal dňa 2.2.2010 dodatočné platobné výmery, ktorými
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty oproti nadmernému odpočtu tejto dane ním uplatnenému v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia, v poradí uvádzaných v dodatočných platobných výmerov a to rozhodnutím č. 633/230/1171/10/Hru za mesiac marec 2006 v sume 6.477,49 €, rozhodnutím č. 633/230/1176/10/Hru za mesiac jún 2006 v sume 6.654,08 € a rozhodnutím č. 633/230/1225/10/Hru za mesiac august 2006 v sume 5.776,97 €. Proti uvedeným rozhodnutiam správcu dane sa ţalobca odvolal v zákonnej lehote. Ţalovaný rozhodnutiam zo dňa 27.7.2010, č. I/224/11561-82942/2010/992117-r, č. I-/224/11567- 83272/2010/992117-r, č. I/224/11570-83290/2010/992117-r (rozhodnutia napadnuté ţalobou) uvedené rozhodnutia správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutí konštatoval, ţe postup správcu dane pri vydaní napadnutých rozhodnutí bol v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi predpismi. Daňový úrad Šurany vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu za kontrolované obdobie rok 2005, predmetom ktorej bola daň z príjmov fyzických osôb
zákona č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a daň z pridanej hodnoty
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, o výsledkoch ktorej bol vyhotovený protokol č. 633/320/16218/2009/Szӧ zo dňa 30.11.2009 a jeho dodatok 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 12 zo dňa 13.1.2010. Správca dane na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou a uvedených v protokole vydal dňa 21.1.2010 dodatočný platobný výmer č. 633/230/580/10/Hru, ktorým
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty oproti nadmernému odpočtu tejto dane ním uplatnenému v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume 3.834,66 €. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane sa ţalobca odvolal v zákonnej lehote. Ţalovaný rozhodnutím zo dňa 30.7.2010, č. I/224/13160-84396/2010/992117-r (rozhodnutie napadnuté ţalobou) uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe postup správcu dane pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi predpismi. Vo všetkých uvedených prípadoch dôvodom zníţenia ţalobcom uplatnenej výšky nadmerného odpočtu DPH na vstupe bolo porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., pričom správca dane neuznal ţalobcom predloţené daňové doklady – pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladnice (ERP) DKP č. 6330031413633001 vystavených dodávateľom pohonných hmôt F., spol. s r.o. Všetky uvedené doklady boli za nákup pohonných hmôt (nafta, benzín) od uvedeného dodávateľa z čerpacej stanice pohonných hmôt Š., H. X.. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly správca dane zistil, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady nemajú reálny základ, nakoľko sa nepodarilo preukázať uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 13 zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dokladu z registračnej pokladne dodávateľa, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody, na základe ktorých došlo k dodaniu tovaru alebo služby, boli uskutočnené.
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa medzi účastníkmi konania v danej veci ostal sporný výklad právnych noriem § 49 ods. 1, 2, písm. a/ v spojení s § 51 a s § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. platného v kontrolovaných zdaniteľných obdobiach a súčasne zistenie skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutí.
7 O.s.p. ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Senát odvolacieho súdu v rámci súdneho prieskumu danej veci zistil, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci súdneho prieskumu v konaniach vedených pod sp. zn. 5Sţf 40,41/2011, sp. zn. 5Sţf 50,51/2011 a sp. zn. 5Sţf 61/2011 prejednal a rozhodol obdobné veci, týkajúce sa tých istých subjektov - ţalobcu F. R., bytom B., proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, s obdobným skutkovým stavom (skutkový stav vychádzal z daňovej kontroly vykonanej správcom dane – Daňovým úradom Šurany u ţalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2005 a 2006) a predmetom prieskumu vo všetkých uvedených veciach bolo posúdenie uplatneného práva ţalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty v uvedenom kontrolovanom období. Predmetom súdneho prieskumu v uvedených veciach boli rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorými Daňové riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutia - dodatočné platobné výmery Daňového úradu Šurany, ktorými správca dane ţalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia - mesiace november, október, jún a máj roku 2005 (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sţf 40,41/2011), mesiace marec, december a apríl 2005 (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sţf 50,51/2001) a mesiac december roku 2006 (rozsudok sp. zn. NS SR 5Sţf 61/2011). Súčasne vo všetkých uvedených prípadoch dôvodom zníţenia ţalobcom uplatnenej výšky nadmerného odpočtu DPH na vstupe bolo porušenie ustanovenia 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 14 § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., pričom správca dane neuznal ţalobcom predloţené daňové doklady – pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. 6330031413633001 vystavených dodávateľom pohonných hmôt F., spol. s r.o. a na základe výsledkov dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly správca dane zistil, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady nemajú reálny základ, nakoľko sa nepodarilo preukázať uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení. Vo všetkých týchto prípadoch ţalobca tieţ vznášal v odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane, následne v ţalobách a v odvolaniach proti rozhodnutiam krajského súdu obdobné námietky nezákonnosti. V súlade s právnou úpravou ustanovenou v citovanej právnej norme Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na právne dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţf 40,41/2011 zo dňa 30. apríla 2012, ktorým rozsudkom najvyšší súd na základe odvolania ţalobcu F. R. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu. Súčasne najvyšší súd v danej veci právne dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţf 40,41/2011 zo dňa 30. apríla 2012 uvádza v odôvodnení tohto rozsudku nasledovne: “V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 15
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov.
5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:
odseku 10 druhej vety,
6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
odseku 10 druhej vety,
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
1 zákona o DPH účinného do 31.12.2005 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 17
2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
2 zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane
2 písm. a/, c/ alebo d/ v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad
odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/; ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá doklad
odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad
odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane
2 písm. b/ v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch
.
3 zákona o DPH odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, ţe od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
1 zákona o DPH pri kaţdom dodaní tovaru a dodaní sluţby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie sluţby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím platby a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním sluţby, na ktoré prijal platbu, môţe platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie sluţby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo sluţbu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane
aţ 42.
2 zákona o DPH faktúra musí obsahovať: 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 18
odseku 1 prijatá, ak tento dátum moţno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
3 zákona o správe daní a poplatkov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu pohonných hmôt nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH ako i vierohodnosti účtovnej evidencie ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu svedeckých výpovedí krajským súdom a daňovými orgánmi oboch stupňov najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, ţe úlohou krajského súdu v rámci prieskumu zákonnosti napádaných správnych rozhodnutí a procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu bolo zistiť, či boli dodrţané práva ţalobcu, ktoré mu v rámci vykonávania dôkazov prislúchajú, či priebeh realizácie dôkazov bol v súlade so zákonom. Pokiaľ správny súd na základe obsahu administratívneho spisu a obsahu dôvodov napádaného rozhodnutia nevidí porušenie zákona a vyhodnotenie vykonaných dôkazov kaţdý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti povaţuje za správne, v súlade so zásadou materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov
1, 2 a ods. 4 zákona o správe daní, nie je potrebné, aby v odôvodnení súdneho 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 19 rozhodnutia opakoval opisom výsledky a vyhodnotenie dôkazov s poukazom na dôvody posúdenia ich vierohodnosti alebo nevierohodnosti, ak takéto odôvodnenie je obsiahnuté v administratívnom spise a napádaných správnych rozhodnutiach. Najvyšší súd má za to, ţe správca dane uţ v protokole o výsledku daňovej kontroly ako i v následných napádaných rozhodnutiach uviedol, ktoré výpovede si vzájomne odporujú a zrozumiteľne a jasne uviedol dôvody, pre ktoré v ňom tie ktoré výpovede svedkov vzbudzujú pochybnosť o ich úplnej vierohodnosti, a to i vo vzťahu k iným zisteniam a faktom, napr. počet a druh, značky vozidiel a poľnohospodárskych strojov s prihliadnutím na objem ich nádrţí a druh tankovaných pohonných hmôt. Je potrebné vziať do úvahy, ţe výpovede svedkov nie sú jedinými dôkazmi, ktoré môţu potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia ţalobcu ohľadne nakúpeného mnoţstva pohonných hmôt. Ich analýzu dotvára kontext ďalších dôkazov vo vzájomných súvislostiach. Z obsahu administratívneho spisu taktieţ vyplýva, ţe ţalobcovo deklarovanie a vysvetľovanie dôvodov nevyčerpania cenovo zvýhodnenej tzv. červenej nafty v objeme 60.256 litrov sa v administratívnom ani súdnom spise nenachádza. Z uvedeného dôvodu jeho námietku ohľadne nevysporiadania sa s touto argumentáciou ţalobcu zo strany krajského súdu a správnych orgánov, najvyšší súd povaţuje za účelovú, nemajúcu oporu v ţalobcom predloţených dôkazoch v rámci preskúmavaného daňového konania a v obsahu administratívneho spisu. V súvislosti s námietkou ţalobcu o nekompetentnom a „neporovnateľnom“ porovnaní spotreby nafty s iným podnikateľským subjektom podnikajúcim v danej oblasti v poľnohospodárskej výrobe, najvyšší súd okrem konštatovania dôkladnosti odôvodnenia výberu porovnateľného a porovnávaného daňového subjektu zo strany daňových orgánov, a to s prihliadnutím na rozlohu, spôsob obrábania a kvalitu obhospodarovanej pôdy, poukazuje i na zistený pomer spotreby cenovo zvýhodnenej nafty k čerpanej cenovo nevýhodnej u oboch porovnávaných daňových subjektov ako i na zaznamenaný výrazný pokles priemerného mesačného nákupu cenovo nezvýhodnenej nafty ţalobcom po začatí daňových kontrol v porovnaní s priemerným mesačným nákupom nafty ţalobcom v rokoch 2005 a 2007, a to i napriek nárastu obhospodarovanej pôdy v roku 2008 oproti roku 2005 o 359 hektárov. Na základe uvedeného moţno len konštatovať, ţe vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania nie je moţné nepochybovať o hodnovernosti ţalobcom deklarovaných tvrdení ohľadne uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení v nadväznosti na splnenie zákonných podmienok nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 20 ţe daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s vyuţitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáţu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţf/18/2011 z 07.09.2011). Preto neobstojí ţalobcove tvrdenie, ţe správca dane ohľadne preukázania existencie sporného nákupu nafty neprimerane preniesol dôkazné bremeno len na ţalobcu. Povinnosť dôkazného bremena spočívajúca na ţalobcovi sa vzťahuje
8 zákona o správe daní aj na jeho povinnosť preukázať vierohodnosť a správnosť ním vedených povinných evidencií alebo záznamov, čo sa mu však vzhľadom na výsledky dokazovania nepodarilo preukázať a čo bolo preverovaním ţalobcom deklarovaných plnení zo strany správcu dane relevantne spochybnené. 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 21 Prihliadnuc na uvedené, ţalobcom navrhované vykonanie znaleckého dôkazu pravosti a pôvodu správcom dane vyradených pokladničných pások, sa vo svetle výsledkov dosiaľ vykonaného dokazovania javí ako bezúčelné, nakoľko, s prihliadnutím na znenie § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, nie je preukázané, ţe dodávateľovi F., spol. s r.o. vznikla daňová povinnosť, a ţe voči ţalobcovi bola dodávateľom F., spol. s r.o. daň z pridanej hodnoty za predmetné dodanie pohonných hmôt uplatnená. Z uvedeného dôvodu preukázanie pravosti a pôvodu pokladničných dokladov z ERP dodávateľa F, spol. s r.o. by nemohlo privodiť pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci oprávnenosti na vrátenie ním uplatneného nadmerného odpočtu za kontrolované mesačné zdaňovacie obdobia. Nemoţno akceptovať argument ţalobcu ohľadne odlišného postupu správcu dane pri preverovaní a rozhodovaní o výške daňovej povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2007 vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam v tomto konaní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe dodatočný platobný výmer č. 633/230/6555/09/Hru vydaný Daňovým úradom Šurany dňa 05.05.2009 vychádzal z výsledkov opakovanej daňovej kontroly, ktorou správca dane rozsiahlym spôsobom v intenciách druhostupňového rozhodnutia ţalovaného, ktorým zrušil skorší dodatočný platobný výmer za uvedené zdaňovacie obdobie a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie, doplnil dokazovanie, na základe ktorého dospel k tým istým skutkovým zisteniam ako vyšli najavo pri preverovaní mesačných zdaňovacích období DPH v rokoch 2005 a 2006. Ţalobcovi teda neboli pre účely nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za opakovane kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2007 uznané daňové doklady z ERP dodávateľa F., spol. s r.o., ktorých reálny základ sa dokazovaním nepotvrdil. Zavádzajúce sa zdá tvrdenie ţalobcu, ţe všetky ním predloţené daňové doklady za nákup nafty na čerpacej stanici dodávateľa pohonných hmôt boli správcom dane uznané, nakoľko to z odôvodnenia dodatočného platobného výmeru nevyplýva, ba naopak, dôkazná situácia bola správnymi orgánmi oboch stupňov vyhodnotená obdobne ako v tejto preskúmavanej veci. Na margo rozhodnutia ţalovaného č. I/224/12937-102571/2009/992117-r z 10.09.2009, ktorým vyhovel odvolaniu ţalobcu proti vyššie uvedenému dodatočnému platobnému výmeru, najvyšší súd poznamenáva, ţe týmto rozhodnutím ţalovaný zmenil výšku nadmerného odpočtu DPH uplatneného ţalobcom v daňovom priznaní za marec 2007, o 32,9 eura, čo bola skutočnosť vyplývajúca z obsahu samotného daňového priznania a táto zmena vo výroku prvostupňového rozhodnutia má skôr povahu opravy chyby v písaní, pričom výrok druhostupňového rozhodnutia ţiadnym spôsobom nezasiahol do výšky opakovane 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 22 kontrolovanej a dorubenej daňovej povinnosti a nemal vplyv na dôvody a závery správcu dane vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaného dokazovania. K namietanému rozporu v postupe daňových orgánov pri aplikácii § 49 zákona o DPH s právnymi závermi vyslovenými v rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.09.2007 číslo C-409-04 vo veci Teleos plc. vs Commissioners of Customs & Excise (voľný preklad „zamestnanci/kontrolóri pre clo a spotrebné dane“ v Spojenom kráľovstve) najvyšší súd, taktieţ ako krajský súd, konštatuje, ţe uvedený rozsudok nie je moţné aplikovať na preskúmavané konanie/ na tento prípad kontrolovaných daňových povinností ţalobcu, nakoľko predmetom konania pred Európskym súdnym dvorom bola prejudiciálna otázka podaná vnútroštátnym súdom Spojeného kráľovstva na základe podnetov ich daňových subjektov na vyriešenie podmienok oslobodenia od platenia DPH pri obchodoch realizovaných medzi dodávateľmi a odberateľmi v rámci krajín Európskeho spoločenstva. V uvedenom rozsudku sa aplikáciou článku 28c A písm. a/ prvý pododsek šiestej smernice 77/388 zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, v súlade so zásadou proporcionality ohľadne rozdelenia rizika medzi dodávateľa plnenia v rámci členských krajín Európskeho spoločenstva oslobodeného od platenia DPH a daňový orgán v nadväznosti na podvod spôsobený treťou osobou, zabezpečuje ochrana dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere a predloţil dôkazy na prvý pohľad odôvodňujúce jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru vnútri Spoločenstva od dane, aby následne neplatil DPH z tohto tovaru, keď sa následne zistí, ţe uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného dodávateľa na tomto podvode. Uvedený rozsudok rieši prejudiciálnu otázku aplikácie vnútroštátneho práva Spojeného kráľovstva v nadväznosti na obchody – dodávky tovaru vnútri Spoločenstva, kedy podmienkou oslobodenia je fyzické opustenie územia členského štátu dodania preukázané dodávateľom a dôjde k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako s vlastným na nadobúdateľa v inom členskom štáte Spoločenstva. Najvyšší súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe podmienky reţimu vyššie uvedenej kauzy nemoţno porovnávať s podmienkami vnútroštátneho dodania tovaru v Slovenskej republike, vzniku zdaniteľného plnenia a vzniku práva odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby platiteľovi DPH
zákona o DPH, kedy
podmienok stanovených vnútroštátnou právnou úpravou zákona o DPH s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť daňových subjektov vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní, oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane preukazuje odberateľ. 6Sţf/43/2011 6Sţf/29,30,31,40/2012 23 Ţalobcove poukazovanie na neúplnosť účtovníctva dodávateľa F., spol. s r.o., na jeho porušovanie colných, daňových a účtovných predpisov, v nadväznosti na ţalobcom predkladaný právny záver vyslovený vo vyššie uvedenom rozsudku Európskeho súdneho dvora, sa javí ako účelové vytváranie dojmu, ţe ţalobca sa ako odberateľ stal obeťou podvodu dodávateľa, resp. osoby konajúcej v jeho mene vo vzťahu k ţalobcovi. Avšak z obsahu administratívneho spisu nevyplýva taká skutočnosť právoplatne zistená orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne inými príslušnými orgánmi. V tejto súvislosti moţno poznamenať, ţe v prípade právoplatného preukázania sa viny dodávateľa, daňový poriadok pripúšťa v zákonom stanovenej lehote mimoriadny opravný prostriedok inštitútom obnovy konania
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), prípadne je moţnosť dosiahnuť náhradu škody prostredníct
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.