Obsah (8)

§ 250q§ 65§ 14§ 21§ 274§ 219§ 250k§ 250j

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7So/98/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej, členiek senát

§ 250qods.

2 OSP potvrdil rozhodnutie z

1. februára 2010 číslo X. ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu
2. januára 2008

§ 65ods.

1 a ods. 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 7So/98/2011 2 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“). Súd prvého stupňa vzhľadom na námietky navrhovateľa o nesprávnych údajoch v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa o zaradení vykonávaných prác do II. pracovnej kategórie namiesto I. pracovnej kategórie vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľom navrhnutých svedkov, jeho bývalých spolupracovníkov. Svedkovia J.K, Z.P., L. M. a L. B., ktorí vykonávali práce svojim charakterom zaradené do I. pracovnej skupiny, zhodne vypovedali, že navrhovateľa poznajú, keďže s nimi v minulosti pracoval v obchodnej spoločnosti T.. Spolu s nimi nebol navrhovateľ zaradený trvalo do rovnakej pracovnej čaty, teda nepracoval s nimi sústavne, ale len občas. Nevedeli uviesť presne kedy, kde a po akú dlhú dobu s nimi navrhovateľ vykonával práce, ktoré boli zaradené do I. pracovnej kategórie. Uviedli, že oni pri odchode do dôchodku žiadny problém nemali, bol im priznaný dôchodok na základe predložených dokladov z T.

názoru súdu, ani po výsluchu svedkov neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia odporkyne. Krajský súd navrhovateľovi z dôvodu neúspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal (§ 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP). Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa považoval údaje v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa za hodnoverné napriek jeho tvrdeniu, že podpisy na týchto evidenčných listoch v období od roku 1982 do 2003 navrhovateľovi nepatria. Skutočnosť, že navrhovateľ bol bez jeho vedomia preradený z I. pracovnej kategórie do II. pracovnej kategórie potvrdil i svedok Z. P. Rovnako vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že navrhovateľ počas celej doby zamestnania vykonával rovnaký druh prác, v rovnako nebezpečnom pracovnom prostredí. Preradenie navrhovateľa z I. pracovnej kategórie do II. pracovnej kategórie bolo zrealizované len administratívne bez reálnej zmeny jeho pracovnej náplne. Súd sa vôbec nezaoberal predloženým listinným dôkazom, čatárskou zmluvou z

1. septembra 1979, v ktorej bola popísaná pracovná náplň navrhovateľa (práce žiarotechnické výmurovky - výstavba továrenských komínov), ktorá preukazuje výkon prác navrhovateľa v nebezpečnom pracovnom prostredí. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu potvrdení o zamestnaní lebo 7So/98/2011 3 spoločnosť, v ktorej bol zamestnaný, zanikla bez právneho nástupcu. Ďalej namietal, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené. Odporkyňa poukázala na svoje vyjadrenie z
2. apríla 2001 a dôvody uvedené v odvolaní pokladala za neopodstatnené. Trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP v spojení s § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

§ 14ods.

1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999

druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

§ 14ods.

2 písm. f/ zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach.

§ 14ods.

5 zákona o sociálnom zabezpečení ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce

opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. 7So/98/2011 4

§ 21ods.

1 písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

§ 65ods.

1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

§ 274ods.

1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do

1. decembra
2. Zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie bolo na základe zákonov č. 59/1993 Z.z., 71/1994 Z.z., 365/1994 Z.z., 308/1995 Z.z., 222/196 Z.z. a 376/1996 Z.z., 376/1997 Z.z. a 355/1997 Z.z. v právnom poriadku Slovenskej republiky predĺžené až do
3. decembra
4. Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ nadobudne dôchodkový vek

§ 65ods.

2 zákona o sociálnom poistení X. decembra X., lebo podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov je výkon práce v zamestnaní, v ktorom sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach najmenej 20 rokov. Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, vyhotoveného zamestnávateľom navrhovateľa (T. B.), navrhovateľ vykonával druh práce (

názvoslovia a poradového čísla rezortného zoznamu) 46 Sv 92-01 strojník, 13 Sv 91-02 samostatný stavebný robotník v rokoch od

1. septembra 1972 do
2. decembra 1978 so zaradením do I. pracovnej kategórie. Od
3. januára 1979 do
4. decembra 1999 pracoval ako kominár- 01-06-01, a ako kominár - elektrikár 01-06-01/2 so zaradením do II. pracovnej kategórie s výnimkou 7 pracovných dní v roku 1984 so zaradením do I. pracovnej kategórie a od
5. januára 2000 do
6. decembra 2003 je zaznamenaný druh výkonu práce kominár - elektrikár so zaradením do III. pracovnej kategórie. 7So/98/2011 5 V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť zamestnávateľa predkladať zamestnancovi na podpis evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia. Zamestnanec má však právo kontrolovať údaje, zaznamenané zamestnávateľom v týchto evidenčných listoch. Dôkazné bremeno o nesprávnosti záznamu o výkone práce preto spočíva na zamestnancovi, ktorý musí preukázať, že záznam je nesprávny. Z evidencie o dobe zamestnania a zárobku navrhovateľa vyplýva, že do
7. decembra 1999 vykonával práce, zaradené do I. pracovnej kategórie v rozsahu 6 rokov a 111 dní. Na preukázanie výkonu zamestnania v I. zvýhodnenej pracovnej kategórii v období od
8. januára 1979 do
9. decembra 1999 navrhovateľ navrhol vypočuť svedkov, a to svojich spolupracovníkov z tohto obdobia, ktorí

jeho tvrdenia vykonávali tie isté práce ako navrhovateľ. Z obsahu jednotlivých výpovedí týchto svedkov odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ ani obsahom ich svedeckých výpovedí nepreukázal, že údaje zamestnávateľa v evidenčných listoch o zaradení do pracovných kategórií v období od

1. januára 1979 do
2. decembra 1999 nie sú pravdivé. Svedkovia jednoznačne nepotvrdili, že navrhovateľ v spornej dobe zamestnania vykonával práce v I. pracovnej kategórii a nie v II. pracovnej kategórii tak, ako to vyžaduje § 14 ods. 2 písm. f/ zákona o sociálnom zabezpečení. Dostatočne bolo preukázané, že práce, ktoré navrhovateľ vykonával v období od
3. januára 1979 do
4. decembra 1999 boli správne zaradené do II. pracovnej kategórie. Hoci navrhovateľ tvrdil, že v uvedenom období to boli svojim charakterom práce I. pracovnej kategórie, svoje tvrdenie dostatočne nepreukázal. Odporkyňa pri zisťovaní doby dôchodkového zabezpečenia pre vznik nároku na starobný dôchodok toto obdobie posúdila

zápisu v evidenčnom liste navrhovateľa, ako práce vykonávané v zamestnaní, zaradenom do II. pracovnej kategórie. Údaje v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia vystavených zamestnávateľom navrhovateľa o zaradení prác navrhovateľom neboli spochybnené hodnoverným spôsobom a aj jeho námietky, že tieto záznamy nepodpísal, považoval odvolací súd za účelové, lebo jeho podpisy sú v zásade zhodné a ich pravosť navrhovateľ okrem svojho vyjadrenia ničím nedoložil. 7So/98/2011 6 Navrhovateľ teda nepreukázal, že vykonával práce v rozsahu 20 rokov v zamestnaniach, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v zmysle § 14 ods. 2 písm. f/ zákona o sociálnom zabezpečení. Najvyšší súd Slovenskej republiky z toho rovnako ako súd prvého stupňa považoval rozhodnutie odporkyne o nepriznaní starobného dôchodku navrhovateľovi od 55 roku veku za zákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

§ 219

OSP potvrdil.

§ 250kods.

1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu

§ 250jods.

3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci v odvolacom konaní navrhovateľ nebol úspešný, preto odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. júna 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová