← Slovensko

dopravný priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

Obsah (8)§ 22§ 124§ 3§ 32§ 47§ 12§ 250j§ 224

Najvyšší súd 10Sžd/25/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JU

§ 22ods.

1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu uloţil sankciu vo výške 1.000,- Sk. Prvostupňový súd z administratívnych spisov zistil, ţe k spáchaniu priestupku V. došlo tak, ţe priestupca dňa 23.8.2008 mal zaparkované osobné motorové vozidlo značky Škoda 120L evid. č. X. v Michalovciach na ulici Pasáţ, kde nerešpektoval dopravnú značku D57 pešia zóna, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku

§ 22ods.

2 zákona o priestupkoch. Za tento priestupok mu bola uloţená pokuta 500,- Sk, ktorú odmietol zaplatiť. Vec bola preto postúpená na OR PZ SR, Oddelenie dopravnej polície. 3 10Sţd/25/2011 Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe správne orgány pri uloţení sankcie nedostatočne rešpektovali zákonné ustanovenie zákona o priestupkoch. Ţalovaný sa nedostatočne vysporiadal s povinnosťou, ktorú mu ukladá správny poriadok v § 47 ods. 3, ako aj v čase rozhodovania platný právny predpis – zákon č. 372/1990 Zb. v ustanovení § 12 ods. 1. Rozhodnutie o uloţení pokuty za porušenie zákonných povinností odôvodnené len konštatovaním, ţe bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho konania a na rozsah jeho následkov je v tejto časti nepreskúmateľné. Nepreskúmateľné rozhodnutie súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil s tým, ţe správny orgán sa musí dôsledne vysporiadať aj s tým, či pri priestupku, ktorého sa mal dopustiť V. dňa 23.8.2010, boli skutočne naplnené materiálne znaky priestupku stanovené v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 6S/19793/2010-56 zo dňa 24.2.2011 sa odvolal ţalovaný. Namietal, ţe pri rozhodovaní o priestupku vychádzal zo spoľahlivo zisteného a zdokumentovaného skutkového stavu a stavu veci. Druh a výška sankcie boli dostatočne odôvodnené. Uviedol tieţ, ţe § 37 ods. 3 Správneho poriadku neukladá správnemu orgánu povinnosť určiť v rozhodnutí o uloţení sankcie, ktorý z pouţiteľných druhov sankcie a v akej výške uloţiť. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Na základe výzvy súdu sa k odvolaniu vyjadril ţalobca, ktorý uviedol, ţe rozsudok prvého stupňa povaţuje za správny a zákonný a navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania § 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, štátnej správy, 4 10Sţd/25/2011 orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. Základným cieľom konania v správnom súdnictve

piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu predloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe predmetom preskúmavania krajským súdom bolo rozhodnutie ţalovaného Krajského riaditeľstva policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a 5 10Sţd/25/2011 dopravných evidencií Košice č.: KRP-184/DI-1-2008 zo dňa 19.12.2008. Týmto rozhodnutím druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach č.: ORP-675/DI-M-2008 zo dňa 29.9.2008 v časti, ktorou bol V. uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku

§ 22ods.

1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu

§ 22ods.

2 zákona o priestupkoch uloţil sankciu pokutu vo výške 1.000,- Sk a zároveň mu uloţil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 500,- Sk.

§ 124ods.

1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ktorý sa vzťahuje na prejednávanú vec v zmysle § 143 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.).

§ 3ods.

4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

§ 32ods.

1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

§ 47ods.

3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

§ 3ods.

1 zákona č. 315/1996 Z.z. účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecnom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie.

§ 22ods.

1 písm. k/ zákona č. 372/1991 Zb. o priestupkoch účinného do 31.12.2008, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním neţ ako je uvedené v písm. a/ aţ h/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 6 10Sţd/25/2011

§ 12ods.

1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmere sa prihliadne na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotoţňuje v celom rozsahu povaţujúc právne posúdenie právnej veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci, spolu so správnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam odvolateľa dopĺňa nasledovné: Ustanovenie Správneho poriadku jednoznačne ukladá správnemu orgánu povinnosť v rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vysporiadal s námietkami a návrhmi účastníkov. Pri uloţení sankcie je správny orgán povinný určiť, ktorý z pouţiteľných druhov sankcií a v akej výške uloţil, pričom musí uviesť, akými úvahami sa pri ukladaní týchto sankcií spravoval. Správny orgán sa nespravoval § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, nedostatočne uviedol, ako prihliadol na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na pohnútky a osobu páchateľa. Rozhodnutie o uloţení pokuty za porušenie zákonných povinností odôvodnil len konštatovaním, ţe bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho konania a na rozsah jeho následkov, čo je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán mal v danej veci skúmať sociálne pomery priestupcu, okolnosti za ktorých sa priestupku dopustil, konkrétny zdravotný stav priestupcu, to či obrana, ţe okrem preukazu občana so zdravotným postihnutím mal nohu čerstvo pred dvoma dňami zranenú a potreboval primeranú obuv, je opodstatnená. Vo veci je potrebné prihliadnuť aj 7 10Sţd/25/2011 na skutočnosť, ţe zákonodarca v neskoršom období zohľadnil osobitné pomery osoby ťaţko zdravotne postihnutej a upravil § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval dôvody uvedené v odvolaní ţalovaného za nespôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 224ods.

1, § 146 ods. 1 písm. d/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom konania nepriznal ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. mája 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.