1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a uloţení pokuty
2 zákona o priestupkoch vo výške 60 eur. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, ţe ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu bol v medziach zákona.
krajského súdu bolo nepochybné, ţe miesto, na ktorom ţalobca odstavil vozidlo, je chodníkom a keďţe šírka chodníka je 1,1 metra, bolo bezpečne preukázané, ţe priestor medzi vozidlom a plotom bol menší ako 1,5 metra, čo vyplynulo aj z fotodokumentácie. Námietku ţalobcu, ţe meradlo nebolo certifikované, vyhodnotil krajský súd ako nepodstatnú. Ďalej uviedol, ţe ţalobca sám opakovane uvádzal, ţe pokutu chcel zaplatiť na mieste samom, čo značí, ţe si bol vedomý spáchania dopravného priestupku. Prvostupňový súd mal za preukázané, ţe ţalobca priestupok spáchal a z výpovedí svedkov vyplynulo, ţe na miesto priestupku prišiel aţ potom, keď vozidlo uţ bolo naloţené a domáhal sa jeho zloţenia tvrdiac, ţe je jeho vodičom a ţiadneho priestupku sa nedopustil. Súd konštatoval, ţe v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky, aby priestupok bol vybavený v blokovom konaní, pretoţe ţalobca ani na výzvu policajta P. nepreukázal spojitosť medzi ním a vozidlom. Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe sa rozhodnutia ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušujú a vracajú na ďalšie konanie. Rozhodnutie krajského súdu povaţoval za arbitrárne a nepreskúmateľné, pretoţe súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, ţe ţalobcovi bolo znemoţnené riešiť priestupok v blokovom konaní, nezaoberal sa rozpormi vo svedeckých výpovediach a pripustil pouţitie nezákonne získaných dôkazov; zároveň nepreskúmal, či rozhodnutie vydal na to príslušný orgán a či miestom státia bol chodník. Ţalobca tvrdil, ţe na riešenie priestupku v blokovom konaní boli splnené zákonné podmienky, pretoţe priestupok bol spoľahlivo zistený a on sám bol ochotný pokutu zaplatiť. Ak krajský súd tvrdil, ţe vyhlásenie ţalobcu policajtovi, ţe je vodičom vozidla, nebolo 3 1Sžd/37/2011 dostatočným dôkazom jeho vzťahu k vozidlu, tak rozhodnutie ţalovaného malo byť zrušené, lebo v celom ďalšom konaní nebol predloţený ţiadny iný dôkaz o tom, ţe vodičom vozidla bol ţalobca. Ďalej tvrdil, ţe nevybavením veci v blokovom konaní sa jeho postavenie výrazne zhoršilo a došlo aj k zásahu do vlastníckeho práva v podobe odťahu motorového vozidla. Krajskému súd ţalobca vytýkal, ţe sa nevysporiadal s rozpormi vo svedeckých výpovediach, keď z nich len účelovo vybral niektoré časti. Tvrdil, ţe v konaní predloţil ako dôkaz fotografiu zachytávajúcu auto, ako opúšťa Partizánsku ulicu a smeruje preč na ulicu Svoradovu – z fotografie je zrejmé, ţe auto vôbec nesmeruje po ulici Palisády smerom k hradu, ako uviedol policajt P. a tieţ aj to, ţe auto necúva, ako to uviedol pracovník odťahovej sluţby B.. Zdôraznil, ţe táto fotografia jednoznačne preukazuje, ţe on sa nachádzal na mieste spáchania priestupku, ako aj to, ţe policajt P. a pracovník odťahovej sluţby neuviedli vo výpovediach pravdu. Ţalobca ďalej tvrdil pouţitie nezákonne získaných dôkazov, keď namietal, ţe na meranie vzdialenosti sa malo pouţiť len na to určené meradlo v zmysle § 8 ods. 2 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z.z., a to meradlo typovo schválené s platným overením Slovenského metrologického ústavu. V danom prípade však meranie bolo vykonané necertifikovanými meradlami a snahu správnych orgánov ignorovať túto skutočnosť napriek upozorneniu povaţoval ţalobca nebezpečnejšiu ako priestupok samotný. Namietal, ţe v konaní nebolo preskúmané, ţe miestom státia bol chodník. Tvrdil, ţe na mieste, kde zaparkoval vozidlo, bola značka C16 – „prejdite na druhú stranu“ – posunutá o pár metrov bliţšie k priechodu pre chodcov a preto bolo zrejmé, ţe vyvýšený a obrubníkom od cesty oddelený asfaltový pás, ktorý sa za ňou nachádzal, nebol určený pre pohyb chodcov a nemôţe teda byť
definície uvedenej v § 2 písm. g/ zákona o cestnej premávke chodníkom. Uviedol, ţe pokuta mu bola uloţená za to, ţe svojim vozidlom bránil pohybu chodcov – čo však povaţoval za nelogické, keďţe chodci mali
značky C 16 povinnosť prejsť na druhú stranu a to po priechode pre chodcov, ktorý sa nachádzal pred zaparkovaným vozidlom. 4 1Sžd/37/2011 Ţalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.7.2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného vyplýva, ţe ORPZ v Novom Meste nad Váhom rozhodnutím č. ORP-OPDP- ODINM-58/2010 zo dňa 27.9.2010 uznalo ţalobcu vinným zo spáchania priestupku
1 písm. k/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť ţalobca tým, ţe dňa 14.1.2010 v čase o 11.20 hod. na Partizánskej ulici v Bratislave parkoval s vozidlom T. EČV N. tak, ţe vozidlo ostalo stáť ľavou časťou na chodníku pre chodcov, pri čom nezostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5m, ale len 52cm, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 25 ods. 1 písm. q/ v spojení s § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“). Za tento skutok mu bola
2 zákona o priestupkoch uloţená pokuta v sume 60 eur. V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ţalobca uviedol v podstate totoţné dôvody ako v ţalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, ţe k spáchaniu priestupku došlo tak, ako bolo ustálené v prvostupňovom konaní. V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe miesto, kde odstavil svoje vozidlo, nebolo chodníkom, lebo nebolo určené na pohyb chodcov, poukázal na odborné vyjadrenie Odboru dopravného inţinierstva KDI KR PZ Bratislava, v zmysle ktorého bol úsek, kde stálo ţalobcovo vozidlo, označený ako jednosmerný v smere od Palisád po Hlavatého ulicu. Na pravej strane komunikácie bola značka B34 „zákaz zastavenia“ 5 1Sžd/37/2011 a na ľavej strane značky IP15b „parkovisko – parkovacie miesta s pozdĺţnym státím na chodníku“, E8a „začiatok úseku“ a C16 „prejdite na druhú stranu“.
2 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. je chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom. Chodníky na Partizánskej sú zvýšené a od cesty oddelené obrubníkom. Pouţívanie chodníka, kde stálo vozidlo, nebolo ţiadnym dopravným značením ani zariadením vylúčené z vyuţívania chodcami. Ţalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. a na skutočnosť, ţe ţalobca vozidlo jednoznačne zaparkoval tak, ţe neostala voľná šírka chodníka 1,5m (zameranie šírky chodníka a fotodokumentácia boli doplnené na základe námietok ţalobcu). Šírka chodníka je asi 1,1m, a teda ak ţalobca zastal s vozidlom na tomto mieste, je logické, ţe neostala voľná šírka chodníka 1,5m. K námietke ţalobcu, ţe z preskúmavaného rozhodnutia nebolo zrejmé, či ho vydal na to príslušný správny orgán, poukázal ţalovaný na § 52 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorý stanovuje vecnú príslušnosť orgánov PZ, pokiaľ ide o prejednanie priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy a na § 55 ods. 1 tohto zákona, upravujúceho miestnu príslušnosť. Vecne príslušnými orgánmi sú okresné a krajské riaditeľstvá PZ pôsobiace v administratívnych obvodoch zriadených zákonom č. 221/1996 Z.z. Funkčne príslušnými na prejednávanie týchto priestupkov sú pritom dopravné inšpektoráty ako organizačné útvary okresných a krajských riaditeľstiev PZ. Ţalovaný k tvrdenému odopretiu riešiť priestupok v blokovom konaní uviedol, ţe zo správania ţalobcu po zastavení odťahového vozidla nebolo zrejmé, ţe bol ochotný pokutu zaplatiť. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uznaní ţalobcu vinným zo spáchania priestupku
1 písm. k/ zákona o priestupkoch a o uloţení pokuty vo výške 60 €, preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, najmä z toho 6 1Sžd/37/2011 pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.
1 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
1 písm. q/ zákona č. 8/2009 Z.z. vodič nesmie zastaviť a stáť na chodníku okrem prípadu
2.
2 zákona č. 8/2009 Z.z. iní účastníci cestnej premávky neţ chodci nesmú chodník pouţívať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.
1 písm. k/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) aţ j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uloţiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 7 1Sžd/37/2011 Odvolací súd nezistil ţiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď ţalobcu uznali vinným zo spáchania priestupku
1 písm. k/ zákon o priestupkoch, za čo mu bola uloţená pokuta
2 zákona o priestupkoch vo výške 60 €. Rovnako nemoţno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými ţalobnými námietkami, ktoré sú totoţné s námietkami odvolacími a dospel k správnemu názoru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov ţalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil, aj náleţitým spôsobom odôvodnil. V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca dňa 14.1.2010 v čase o 11.20 hod. v Bratislave na Partizánskej ulici zastavil a stál so svojim vozidlom značky T., EČV N. na úseku miestnej komunikácie tak, ţe ľavou časťou zastal na zvýšenom a od vozovky obrubníkom oddelenom mieste, pričom medzi plotom a vozidlom neostala šírka minimálne 1,5 metra. Ţalobca počas konania namietal, ţe svojim vozidlom nestál na chodníku, pretoţe úsek, kde vozidlo odparkoval, nebolo moţné povaţovať za chodník určený pre pohyb chodcov.
názoru odvolacieho súdu zo značenia daného úseku v čase, kedy sa mal ţalobca priestupku dopustiť, nemoţno vyvodiť iný záver ako ten, ţe uvedený úsek bol chodníkom. V tomto sa odvolací súd v plnej miere stotoţňuje so záverom ţalovaného ako aj krajského súdu a v ďalšom odkazuje na ich argumentáciu. Skutočnosť, ţe ţalobca odstavil vozidlo na úseku v podstate ohraničenom z jednej strany priechodom pre chodcov a z druhej značkou prikazujúcou chodcom prejsť na druhú stranu a označujúcou začiatok úseku, na ktorom sú parkovacie miesta s pozdĺţnym státím na chodníku, je zrejmá
odvolacieho súdu aj z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise. A aj z tohto vyplýva, ţe miesto, na ktorom ţalobca nechal vozidlo, nebolo určené na parkovanie vozidiel; v opačnom prípade by bolo vyššie uvedené dopravné značenie umiestnené hneď na začiatku ulice. Miesto, kde ţalobca vozidlo nechal, bolo v tom čase jednoznačne chodníkom – bolo výškovo a obrubníkom oddelené od vozovky, nebolo označené ako „parkovisko – parkovacie miesto s pozdĺţnym státím na chodníku“ a nebolo ţiadnym iným značením vylúčené z vyuţívania chodcami, preto 8 1Sžd/37/2011 podliehalo reţimu vyplývajúcemu z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q/ v spojení s § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. - to znamená, ţe ţalobca tu mohol vozidlo zaparkovať len za podmienky, ţe by ostal voľný chodník o šírke 1,5m, čo bez akýchkoľvek pochybností splnené nebolo. Námietky ţalobcu o nevykonaní merania certifikovaným meradlom a o nejednoznačnosti určenia vecnej príslušnosti rozhodujúceho orgánu nepovaţoval ani odvolací súd za relevantné. Na meranie bolo pouţité beţne dostupné meradlo, pričom povinnosť pouţiť certifikované dĺţkové meradlo nevyplýva zo zákona. Navyše z fotodokumentácie je aj voľným okom zrejmé, ţe šírka medzi oplotením a vozidlom ţalobcu bola nepochybne menšia ako 1,5m. Argumentácia ţalobcu je
odvolacieho súdu nekonzistentná a jednotlivé námietky si protirečia. Ţalobca tvrdí, ţe bol ukrátený na svojich právach postupom správneho orgánu, ktorý neprejednal priestupok na mieste v blokovom konaní napriek jeho naliehaniu a (tvrdenej) ochote pokutu za priestupok na mieste zaplatiť a zároveň tvrdí, ţe sa priestupku nedopustil, pretoţe parkoval správne. Zákon v ustanovení § 84 neuloţil správnemu orgánu povinnosť prejednať priestupok za daných podmienok v blokovom konaní – dáva orgánu len moţnosť tak urobiť. Preto keď mestská polícia nevyriešila priestupok ţalobcu na mieste, ale postúpila ho príslušnému orgánu PZ SR na priestupkové konanie, nemoţno konštatovať, ţe postupovala v rozpore so zákonom a ţe svojim konaním zasiahla do práv ţalobcu. Bol dôvodný záver, ţe ţalobca sa priestupku dopustil, ak zastavil vozidlo na chodníku tak, ţe neostal priestor o šírke minimálne 1,5m, preto bolo jeho vozidlo odtiahnuté a príslušný orgán začal konanie o priestupku
zákona č. 372/1990 Zb.; správne orgány v konaní vykonali potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ţalobca mal moţnosť vyuţiť všetky svoje procesné práva. Jeho tvrdenia o postupe mestskej polície a pracovníkov odťahovej sluţby pri odťahu vozidla (ţe na miesto dorazil ešte pred naloţením vozidla, doţadoval sa jeho zloţenia a tvrdil, ţe chcel pokutu zaplatiť, hoci
jeho názoru parkoval správne, tvrdené rozpory vo výpovediach pracovníkov odťahovej sluţby) boli predmetom 9 1Sžd/37/2011 sťaţnosti bez relevantného vplyvu na záver o tom, ţe postup a rozhodnutia ţalovaných správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému priznanie trov konania zákon neumoţňuje. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 10. júla 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.