1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a bola jej uloţená pokuta 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov. Krajský súd vo svojom odôvodnení skonštatoval, ţe ţalobné dôvody neboli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia pre vytýkanú nezákonnosť. Uviedol, ţe správne orgány v danom prípade postupovali v zmysle Správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzali zo základných zásad konania. Presne zistili skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Podľa krajského súdu správne orgány sa nedopustili ani ţiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správne orgány zistili, ţe došlo k spáchaniu priestupku, ţe ho spáchala ţalobkyňa a riadne odôvodnili sankciu, ktorú jej bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uloţiť. Krajský súd uviedol, ţe nezistil ţiadne také dôvodné pochybnosti o spáchanom skutku, ktoré by sa mohli vykladať v prospech obvinenej. Správne orgány objasnili priestupok, t.j. spoľahlivo zistili a ustálili všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka a na odôvodnenie správnych rozhodnutí krajský súd v celom rozsahu poukázal. V danom prípade bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Krajský súd poukázal na § 15 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v ustanovení ktorého je pod písm. b/ vodičovi zakázané predchádzať, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo, alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, pod písm. c/ ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky. V ustanovení § 16 ods. 1 zákona je vodičovi uloţená povinnosť prispôsobiť 3 1Sžd/2/2012 rýchlosť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré môţe predvídať. Vodič smie jazdiť len priemernou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov krajský súd zistil, ţe prvostupňový správny orgán vydal dňa 26.10.2010 rozhodnutie o priestupku, v ktorom rozhodol, ţe ţalobkyňa dňa 18.12.2010 o 6.40 hod na ceste I./50 v km 128/03 v smere od Trenčína do Prievidze viedla motorové vozidlo zn. M., pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako i svojim schopnostiam, v mierne pravotočivej zákrute predchádzala pred ňou idúce nákladné motorové vozidlo ev. č. T., ktoré viedol vodič K., napriek tomu, ţe nemohla bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlo a čelne narazila do protiidúceho nákladného motorového vozidla ev. č. R., ktoré viedol vodič F.. Po náraze bolo vozidlo ţalobkyne odrazené do predchádzaného vozidla ev. č. T., ktoré v dôsledku nárazu vytvorilo náhlu prekáţku pre ďalšie motorové vozidlo ev. č. X., vodiča L., idúceho v tom istom smere, následkom čoho došlo k zráţke, pričom pri dopravnej nehode utrpela ţalobkyňa zranenie a vznikla škoda na zúčastnených vozidlách. Ţalobkyňa týmto konaním porušila § 15 ods. 5 písm. b/, c/, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, a bola jej uloţená podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov. Podľa krajského súdu bolo nesporné, ţe v čase nehody bol na vozovke sneh, čo bolo zistené aj z ohliadky miesta dopravnej nehody a tieţ to vyplýva z meteorologického posudku, podľa ktorého bolo v čase nehody v uvedenej oblasti teplota -3,0 C a celková výška snehovej prikrývky bola 6 cm. Ţalobkyňa v ţalobe sama uviedla, ţe nakoľko pred ňou jazdilo nákladné motorové vozidlo, rozhodla sa ho z bezpečnostných dôvodov predísť a zvýšila rýchlosť motorového vozidla na 75 km/h, ktorá bola rýchlosť jej vozidla v čase vzniku dopravnej nehody, o čom svedčí fotografia predmetného vozidla so zaseknutým tachometrom z momentu nehody. K námietke ţalobkyne, ţe v dôsledku poveternostnej situácie nebolo moţné rozoznať vodorovné dopravné značenie na vozovke a k námietke spochybňujúcej fotografiu č. 4 4 1Sžd/2/2012 zobrazujúcu vodorovné dopravné značenie, keďţe táto nebola urobená v rozhodnom čase a nezodpovedal vrstve snehu na vozovke v čase nehody ako aj viditeľnosti, krajský súd uviedol, ţe nezdieľa názor ţalobkyne o potrebe predísť pred ňou jazdiace nákladné motorové vozidlo z bezpečnostných dôvodov, keď jednak ţalobkyňa nevzala do úvahy vlastnosti svojho vozidla so zadným náhonom, poveternostné podmienky, stav a povahu vozovky a napokon tieţ skutočnosť, ţe nerešpektovala vodorovné dopravné značenie ako aj zvislé dopravné značenie (značka B29 a Zákaz predchádzania), ktorá zakazuje vodičovi predchádzať motorové vozidlo vľavo a napriek týmto značkám ţalobkyňa v nepriehľadnej zákrute predbiehala pred ňou idúce motorové vozidlo. Tvrdenia ţalobkyne krajský súd povaţoval za účelové v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti, pričom si nebolo moţné nevšimnúť, ţe samotná ţalobkyňa vo svojom vysvetlení uviedla, ţe jazdila po zasneţenej vozovke a do Prievidze sa ponáhľala, nakoľko ju tam čakali známi, s ktorými mala pokračovať v jazde do Popradu, pričom tieţ uviedla, ţe v uvedený deň mala strach jazdiť, lebo videla, ţe na ceste je sneh a má ľahké auto so zadným náhonom. Krajský súd poukázal aj na vyjadrenie ţalobkyne, ktorá na pojednávaní uviedla, ţe cestu dobre poznala, nakoľko v tom čase ţila v Trenčíne a často chodievala do Prievidze. Jej tvrdenie, ţe zvislú dopravnú značku nevidela, nakoľko predbiehala kamión s prívesom, pričom na pojednávaní dokonca spochybnila existenciu tejto značky v januári 2010, keďţe fotografia so značkou je aţ z mája 2010, krajský súd uviedol, ţe tieto tvrdenia ţalobkyne neobstoja a sú v rozpore s tým, ţe ţalobkyňa cestu dobre poznala, keďţe po nej často jazdila a tvrdenie, ţe zvislá dopravná značka sa v mieste a v čase nehody nenachádzala a túto tam mohli dať aţ neskôr, súd povaţoval za výslovne účelovú konštrukciu. V priestupkovom konaní totiţ podľa krajského súdu bolo preukázané, ţe ţalobkyňa neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla ako aj poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, pričom nešlo o náhlu a nečakanú zmenu poveternostných podmienok, keďţe snehová prikrývka bola v tejto oblasti uţ deň predtým a za takýchto podmienok je aj rýchlosť cca 75km/h, ako to uviedla samotná ţalobkyňa, výslovne neprimeraná s ohľadom na vlastnosti ľahkého vozidla s pohonom zadnej nápravy. Podľa krajského súdu skutočnosť, ţe ţalobkyňa predchádzala nákladné motorové vozidlo a nestihla sa včas zaradiť pred predchádzané vozidlo, čím ohrozila protiidúce vozidlo, bola jednoznačne preukázaná výpoveďami ostatných troch účastníkov dopravnej nehody, 5 1Sžd/2/2012 pričom toto viac menej potvrdila aj ţalobkyňa a jej právny zástupca na ústnom pojednávaní dňa 26.10.2010, kde uvádzali, ţe predchádzané vozidlo predišla, viac menej sa zaradila do pruhu pred toto vozidlo a následne po niekoľkých sekundách dostala šmyk, v dôsledku čoho ju vychýlilo z jazdného pruhu a tak narazila do protiidúceho vozidla. Krajský súd uviedol, ţe keby aj prijal konštrukciu skutkového stavu tak, ako to tvrdila ţalobkyňa v ţalobe, t.j. ţe po vykonaní predbiehajúceho manévru sa úspešne vrátila do svojho jazdného pruhu, kde však v dôsledku zlého stavu vozovky a zlých poveternostných podmienok najskôr nedokázala ovládnuť svoj automobil, v dôsledku čoho došlo k vychýleniu z vlastného jazdného pruhu a k zráţke s oproti idúcim vozidlom ev. č. R., nič to nemení na tom, ţe je to práve ţalobkyňa a len ţalobkyňa, ktorá spôsobila dopravnú nehodu tým, ţe neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako i svojim schopnostiam, pričom porušila povinnosti uvedené v § 15 ods. 5 písm. b/, c/ a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. Krajský súd poukázal na to, ţe správne orgány správne uviedli, ţe ţalobkyňa v danom úseku predbiehala pred ňou idúce vozidlo aj napriek zákazovej dopravnej značke, ktorú nerešpektovala a v dôsledku jej jazdy došlo k zráţke s oproti idúcim motorovým vozidlom, keď nevychádzali len z výpovedí účastníkov dopravnej nehody, ale aj z dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli - fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, poškodených častí vozidiel, náčrtku a plánu z miesta udalosti, pričom spontánne výpovede účastníkov nehody urobené v relevantnom čase sú prejavom obrazu objektívnej reality, ktoré ako stopy ostali v ich vedomí na základe reálneho zmyslového vnímania udalosti dopravnej nehody. Krajský súd napokon zdôraznil, ţe ţalobkyňa si v konaní viackrát protirečila, pričom aj na pojednávaní dňa 19.10.2011 uviedla, ţe sa časom rozpamätala na to, ţe kamión predbiehala asi 2 km pred dopravnou nehodou, čo znamená, ţe v čase nehody bola zaradená pred týmto kamiónom. Na túto skutočnosť si údajne spomenula aţ v marci 2011 preto ju do ţaloby neuviedla. Toto tvrdenie je však podľa krajského súdu v rozpore s ostatnými tvrdeniami, či uţ ţalobkyne, jej právneho zástupcu ako aj ostatných účastníkov dopravnej nehody. Okrem toho, ţe krajský súd povaţoval toto tvrdenie za účelové a nepravdivé, nemá podľa krajského súdu ţiaden vplyv na to, ţe jedinou vinníčkou dopravnej nehody bola práve ţalobkyňa, ktorá svojou nezodpovednou jazdou mohla ohroziť ţivoty a zdravie aj ostatných 6 1Sžd/2/2012 účastníkov cestnej premávky. Uloţená sankcia bola podľa krajského súdu náleţite odôvodnená a nepochybne spĺňa tak preventívny ako aj represívny účel. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP ţalobu ţalobkyne zamietol. II. Stručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov žalobkyne Proti uvedenému rozsudku podala ţalobkyňa včas odvolanie, ktorým ţiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného navrhla zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zotrvala na svojich dôvodoch uvedených v ţalobe a vyjadrila presvedčenie, ţe zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, potvrdené rozhodnutím ţalovaného, je v rozpore s obsahom spisu. Vyjadrila presvedčenie, ţe v konaní správnych orgánov došlo k vadám, ktoré v konečnom dôsledku mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Ţalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, ţe - skutočnosť, ţe by sa ţalobkyňa čelne zrazila s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom, ktoré viedol vodič F., spôsobom, ako sa uvádza v rozhodnutí ţalovaného, a tak ako to uvádzali svedkovia dopravnej nehody, je v rozpore s konečným postavením motorového vozidla zn. M. ev. č. P.P., ktoré sa, ako vyplýva najmä z fotografie č. 35, v čase ohliadky dopravnej nehody nachádzalo pred predchádzaným motorovým vozidlom, - je technicky neprijateľné, aby sa motorové vozidlo zn. M. ev. č. P., ktoré viedla ţalobkyňa a ktoré sa čelne zrazilo s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom, následne odrazilo do ľavého boku predchádzaného motorového vozidla a skončilo pred ním, - pri čelnom náraze do protiidúceho podstatne ťaţšieho nákladného motorového vozidla, by vozidlo, ktoré viedla ţalobkyňa, muselo byť po určitú dobu tlačené v smere jazdy tohto protiidúceho motorového vozidla, 7 1Sžd/2/2012 - ak by aj došlo k odrazeniu sa motorového vozidla ţalobkyne od protiidúceho motorového vozidla spôsobom ako sa uvádza v rozhodnutí ţalovaného, nie je moţné, aby skončilo pred ním, nakoľko v takomto prípade by neexistoval dôvod, prečo by predchádzané vozidlo ako aj vozidlo za ním idúce nemohlo plynule pokračovať v smere jazdy a vo svojom jazdnom pruhu, ak by skutočne došlo k nárazu do ľavého boku predchádzaného motorového vozidla, tak ako sa uvádza v rozhodnutí ţalovaného, zostalo by vozidlo ţalobkyne zakliesnené medzi oboma nákladnými vozidlami a ak by aj nezostalo zakliesnené, po takomto náraze by bolo podstatne poškodené aj v zadnej časti vozidla, čomu však rozsah škody na vozidle ţalobkyne nezodpovedal. Podľa ţalobkyne odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu nemoţno za daných skutočností povaţovať za správne a logické, nakoľko vychádza z nedostatočných informácií a odporujúcich si výpovedí účastníkov dopravnej nehody, ktoré mohli byť naviac v dôsledku psychického napätia spôsobeného dopravnou nehodou skreslené. Za nesprávny ţalobkyňa označila najmä záver o čelnej zráţke vozidla ţalobkyne s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom a jeho následné odrazenie sa v zmysle vyššie uvedeného. Ţalobkyňa tvrdila, ţe riadne ukončila predbiehací manéver a aţ následne v dôsledku zlých poveternostných podmienok dostala šmyk, čím sa jej vozidlo vychýlilo z jej jazdného pruhu a zrazilo sa s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom. Po odrazení sa vozidla ţalobkyne späť do jej jazdného pruhu, bol vodič predchádzaného vozidla ako aj ostatní vodiči jazdiaci v smere jazdy ţalobkyne nútení prudko brzdiť, avšak vzhľadom na poveternostné podmienky, rozmery a náklad vozidiel nebolo moţné, aby tieto ihneď zastavili. Podľa ţalobkyne jej tvrdenie potvrdzuje nielen konečné postavenie vozidiel, ale aj samotné poškodenie vozidla ţalobkyne (ľavá časť vozidla). III. Stručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobkyne 8 1Sžd/2/2012 Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobkyne vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Vyjadril presvedčenie, ţe postupoval v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb., pri vyslovení viny vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a napadnuté rozhodnutie obsahovalo všetky náleţitosti. Uviedol, ţe zhodnotil všetky dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôleţitosti pre rozhodnutie vo veci. K odvolacím námietkam ţalobkyne týkajúcim sa technickej neprijateľnosti toho, aby sa jej motorové vozidlo čelne zrazilo s protiidúcim nákladným vozidlom a následne odrazilo do ľavého boku predchádzaného vozidla a skončilo pred ním uviedol, ţe tvrdenia ţalobkyne povaţuje za neopodstatnené v snahe sa vyhnúť postihu za priestupok. Uviedol, ţe v priestupkovom konaní bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobkyňa neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla ako aj poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, pričom nešlo o náhlu a nečakanú zmenu poveternostných podmienok. Rýchlosť, ktorou išla bola neprimeraná s ohľadom na vlastnosti vozidla s pohonom zadnej nápravy. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa predbiehala nákladné motorové vozidlo bola jednoznačne preukázaná výpoveďami ostatných troch účastníkov dopravnej nehody, pričom toto potvrdila aj ţalobkyňa. Pri rozhodovaní ţalovaný vychádzal okrem výpovedí účastníkov dopravnej nehody z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, poškodených častí vozidiel, náčrtku a plániku z miesta nehody. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. 9 1Sžd/2/2012 Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. júla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobkyne proti rozhodnutiu ţalovaného č. p. KRP-P-207/DI-BCP-2010 zo dňa 3.1.2011, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II č. p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V zo dňa 26.10.2010 ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a bola jej uloţená pokuta 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe dňa 6.10.2010 prvostupňový správny orgán začal konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti premávky, zo spáchania ktorého bola podozrivá ţalobkyňa na základe správy o výsledku objasňovania priestupku, ktoré objasňoval ODN Trenčín č. p.: ORP-N-42/DI-TN-2010Lk. IV. Argumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava č. p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V zo dňa 26.10.2010 bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a bola jej uloţená pokuta 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov. 10 1Sžd/2/2012 V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, ţe pri rozhodovaní vychádzal z výpovede ţalobkyne (zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 26.10.2010, jej právneho zástupcu, lekárskej správy, záznamu o podaní vysvetlenia ţalobkyne, F., K., K., P., Ť. a ţalobkyne, fotografií, meteorologického posudku, správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu dopravnej nehody, plánika, fotodokumentácie, zápisu o dychovej skúške, výpisu z evidencie vodičov a osôb. Na základe vykonaných dôkazov, keď prvostupňový správny orgán vychádzal zo zistenia, ţe v čase nehody bol na vozovke sneh a z meteorologického posudku vyplynulo, ţe v čase nehody v uvedenej oblasti bola teplota -3,0 C, celková výška snehovej prikrývky 6 cm bolo podľa prvostupňového správneho orgánu jednoznačne preukázané, ţe ţalobkyňa neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky. Podľa meteorologického posudku nešlo pritom o náhlu zmenu poveternostných podmienok, v uvedenej oblasti bola snehová prikrývka uţ deň pred tým. Za týchto poveternostných podmienok je aj rýchlosť cca 75 km/h (ako uvádzala ţalobkyňa) zrejme neprimeraná s ohľadom na vlastnosti ľahkého vozidla s pohonom zadnej nápravy. Podľa prvostupňového správneho orgánu to, ţe ţalobkyňa predchádzala nákladné motorové vozidlo a nestihla sa včas zaradiť pred predchádzané vozidlo a ohrozila protiidúce vozidlo bolo jednoznačne preukázané výpoveďami ostatných troch účastníkov dopravnej nehody ako aj výpoveďami ţalobkyne (ako obvinenej) a jej právneho zástupcu na ústnom pojednávaní dňa 26.10.2010. K námietke ţalobkyne týkajúcej sa nárazovej zóny prvostupňový správny orgán uviedol, ţe z konečného postavenia vozidla R., ktoré viedol vodič F. je zrejmé, ţe k stretu došlo prednou časťou vozidla R. a pravou prednou časťou vozidla P.P.. Vozidlo R. zostalo po dopravnej nehode natočené prednou časťou vpravo, čo korešponduje s tým, ţe na vozidle P.P. je značne viac poškodená pravá predná časť vozidla. Prvostupňový správny orgán uviedol, ţe má za to, ţe vozidlá po dopravnej nehode zostali v pôvodnom postavení, nebolo s nimi manipulované. Ako vyplynulo z ohliadky vozidlá X. a R. zostali po nehode nepojazdné a vozidlo X. zostalo zakliesnené s vozidlom T.. 11 1Sžd/2/2012 Na základe vykonaných dôkazov bolo podľa prvostupňového správneho orgánu preukázané, ţe ţalobkyňa svojim konaním spáchala priestupok proti bezpečnosti a
1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a preto bolo rozhodnuté tak, ako sa uvádza vo výroku rozhodnutia. V. Odvolacie námietky žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala ţalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, ţe ak sa čelne zrazila s nákladným automobilom (R.), tak ako to uvádza prvostupňový správny orgán, nielenţe by nehodu najskôr nepreţila, ale ostala by zakliesnená pod predmetným nákladným vozidlom, ktoré by ju najskôr niekoľko metrov pred sebou tlačilo. Preto povaţuje tvrdenie prvostupňového správneho orgánu o jej čelnej zráţke za nesprávne a nezodpovedajúce realite. Ak by došlo k čelnej zráţke neexistoval dôvod, prečo by predchádzané vozidlo ako aj vozidlo za ním idúce nemohlo plynule pokračovať v smere jazdy. Ţalobkyňa poukázala na fotodokumentáciu (na obrázok č. 35), z ktorého je zrejmé, ţe jej motorové vozidlo sa nachádzalo pri ohliadke miesta dopravnej nehody pred predchádzaným vozidlom. To vylučuje tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, ţe auto navyše po čelnej zráţke s nákladným autom R. sa odrazilo do ľavej strany predchádzaného vozidla. Je logicky neprípustné, aby sa jednak po čelnej zráţke auto odrazilo do boku a navyše do ľavého boku predchádzaného vozidla a odtiaľ by sa odrazilo pred predchádzané vozidlo. Nakoľko sa jej vozidlo nachádzalo v čase ohliadky miesta dopravnej nehody pred predchádzaným vozidlom, je nepochybné, ţe po vykonaní predbiehajúceho manévru sa úspešne vrátila do svojho jazdného pruhu, kde však v dôsledku zlého stavu vozovky a zlých poveternostných podmienok najskôr nedokázala ovládnuť svoj automobil v dôsledku čoho došlo k vychýleniu sa z vlastného jazdného pruhu a k zráţke s protiidúcim vozidlom R. a následným kontaktom s automobilom idúcim za ňou. Správnemu orgánu ţalobkyňa vyčítala, ţe si neobstaral všetky doklady a dôkazy potrebné na zistenie presného a úplného skutočného stavu veci a a vychádzal zo svedectiev 12 1Sžd/2/2012 účastníkov nehody, ktoré mohli byť skreslené vzájomnou komunikáciou po dopravnej nehode. Navrhla preto, aby odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie zrušil. V. Argumentácia rozhodnutia žalovaného Ţalovaný v rozhodnutí zo dňa 3.1.2011, ktorým odvolanie ţalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil uviedol, ţe preskúmavaním napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. K námietke ţalobkyne, týkajúcej sa spochybnenia jej čelného nárazu (pretože pri čelnom náraze by musela zostať zakliesnená pod nákladným vozidlom a toto by ju muselo tlačiť pred sebou) ţalovaný uviedol, ţe z fotodokumentácie vyhotovenej na mieste dopravnej nehody a z rozsahu poškodenia vozidiel jednoznačne vyplýva, ţe príčinou dopravnej nehody bolo neprispôsobenie rýchlosti jazdy a stavu vozovky ako aj svojim schopnostiam, v dôsledku čoho sa nemohla ţalobkyňa bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlo a čelne sa zrazila s nákladným vozidlom. V dôsledku zráţky s oproti idúcim vozidlom a vzhľadom na povrch vozovky, ktorá bola pokrytá súvislou vrstvou snehu bolo vozidlo ţalobkyne odrazené do predchádzaného nákladného vozidla, pričom bola poškodená jeho ľavá časť. Ten v dôsledku situácie začal náhle brzdiť so svojim vozidlom. Rovnako reagovali aj ostatní vodiči, avšak vzhľadom na poveternostné podmienky, rozmery a náklad vozidiel nebolo moţné, aby tieto ihneď zastavili. Toto tvrdenie podporuje aj svedectvo všetkých účastníkov dopravnej nehody ako aj fotodokumentácia, preto odvolací správny orgán námietku týkajúcu sa toho, ţe predchádzané vozidlo ako aj vozidlá za ním idúce mohli ďalej pokračovať plynule v cestnej premávke povaţoval za irelevantnú. K námietke ţalobkyne týkajúcej sa spochybnenia hodnovernosti výpovedí ostatných účastníkov dopravnej nehody uviedol, ţe pri určovaní zavinenia spôsobenej nehody, správny orgán nevychádzal len z výpovedí účastníkov predmetnej nehody ale aj z dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, pričom spontánne výpovede účastníkov nehody sú prejavom 13 1Sžd/2/2012 obrazu objektívnej reality, ktoré ako stopy ostali v ich vedomí na základe reálneho zmyslového vnímania udalosti dopravnej nehody. VI. Právny názor Najvyššieho súdu SR Rozsudok krajského súdu, ktorým bola ţaloba voči rozhodnutiu ţalovaného zamietnutá, sa podrobne zaoberal všetkými námietkami ţalobkyne a k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd ţiadne výhrady. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu, ktorý správne poukázal na to, ţe v priestupkovom konaní bolo preukázané spáchanie priestupku ţalobkyňou podľa 15 ods. 5 písm. b/, c/ a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na tom skutkovom základe ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe prvostupňový správny orgán vykonal vo veci náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to správou o výsledku objasňovania priestupku, zápisnicou z ústneho pojednávania zo dňa 8.4.2010, predbeţnou lekárskou správou zo dňa 4.2.2010, záznamom o podaní vysvetlenia ţalobkyne zo dňa 8.2.2010, záznamom o podaní vysvetlenia Z.F. zo dňa 18.1.2010, záznamom o podaní vysvetlenia M.K. zo dňa 18.1.2010, záznamom o podaní vysvetlenia L. zo dňa 27.1.2010, záznamom o podaní vysvetlenia J.P. zo dňa 16.2.2010, záznamom o podaní vysvetlenia L.Ť. zo dňa 16.2.2010, záznamom dopravnej nehody zo dňa 18.1.2010, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 18.1.2010, záznamom dopravnej nehody zo dňa 17.2.2010, náčrtkom miesta dopravnej nehody, plánom, fotodokumentáciou, meteorologickým posudkom, zápisom o dychovej skúške, výpisu z evidencie vodičov a osôb. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní správny orgán vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku ţalobkyne. Podľa odvolacieho súdu krajský súd sa dôvodne stotoţnil so závermi ţalovaného, ktorý povaţoval odvolacie námietky ţalobkyne proti rozhodnutiu o priestupku za nespôsobilé spochybniť skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu. 14 1Sžd/2/2012 Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd krajský, ţe v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom. Odvolací súd sa stotoţnil so závermi ţalovaného, ţe vykonané dôkazy postačovali na to, aby bolo ţalobkyni spoľahlivo preukázané spáchanie predmetného priestupku. Stotoţňuje sa aj s názorom ţalovaného, ţe získané dôkazy sú dôveryhodné, boli získané zákonným spôsobom, navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci a právne posúdenie konanie ţalobkyne zodpovedá zákonu. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobkyňou uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v správnom konaní o tom, ţe konanie ţalobkyne naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. K námietke ţalobkyne, ktorá spochybňovala zistenie správnych orgánov, ţe sa čelne zrazila s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom, ktoré viedol vodič F., spôsobom, ako sa uvádza v rozhodnutí ţalovaného, (nakoľko toto zistenie je podľa žalobkyne v rozpore s konečným postavením motorového vozidla zn. M. ev. č. P.P., ktoré sa, ako vyplýva najmä z fotografie č. 35, v čase ohliadky dopravnej nehody nachádzalo pred predchádzaným motorovým vozidlom), odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe táto námietka nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Správne orgány totiţ vychádzali nielen z výpovedí ostatných troch účastníkov dopravnej nehody, ktorí zhodne uviedli, ţe vozidlo ţalobkyne predchádzalo v mierne pravotočivej zákrute pred ňou idúce nákladné motorové vozidlo ev. č. T., ktoré viedol vodič K., nestihla sa bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlo a čelne sa zrazilo s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom ev. č. R., ale zhodne tieţ tvrdili, ţe po náraze bolo vozidlo ţalobkyne odrazené do predchádzaného vozidla ev. č. T., ktoré v dôsledku nárazu vytvorilo náhlu prekáţku pre ďalšie motorové vozidlo ev. č. X., vodiča L., idúceho v tom istom smere, následkom čoho došlo k zráţke. 15 1Sžd/2/2012 Odvolací súd nepovaţuje na rozdiel od ţalobkyne za technicky neprijateľné, aby sa motorové vozidlo zn. M. ev. č. P., ktoré viedla ţalobkyňa a ktoré sa čelne zrazilo s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom, následne odrazilo do ľavého boku predchádzaného motorového vozidla a skončilo pred ním, ale naopak takúto konštrukciu skutkového stavu tak, ako uvádzajú správne orgány povaţuje za technicky moţnú a aj spoľahlivo preukázanú (práve zhodnými výpoveďami účastníkov dopravnej nehody ako aj fotodokumentáciou), ktorá jednoznačne potvrdzuje priebeh dopravnej nehody tak, ako uvádzajú správne orgány. Ţalobkyňa v priebehu administratívneho ani súdneho konania nepredloţila ţiaden relevantný dôkaz, ktorý by jej tvrdenie o technickej neprijateľnosti konštrukcie skutkového stavu veci ustáleného správnymi orgánmi potvrdil a vykonania dôkazu odborným znaleckým posudkom sa nedomáhala v administratívnom ani v súdnom konaní. Námietky ţalobkyne vzťahujúce sa k spochybneniu výpovedí účastníkov, ktoré ţalobkyňa povaţovala pre psychické napätie spôsobeného dopravnou nehodou za skreslené, odvolací súd vyhodnotil za ničím nepodloţené a nepreukázané. Naopak tvrdenia ţalobkyne, ţe po vykonaní predbiehajúceho manévru sa úspešne vrátila do svojho jazdného pruhu, kde však v dôsledku zlého stavu vozovky a zlých poveternostných podmienok najskôr nedokázala ovládnuť svoj automobil, v dôsledku čoho došlo k vychýleniu z vlastného jazdného pruhu a k zráţke s oproti idúcim vozidlom ev. č. R., je nepresvedčivé nielen pre rozpor jej tvrdenia s výpoveďami všetkých ostatných účastníkov dopravnej nehody, ale zjavne takéto jej tvrdenie o priebehu dopravnej nehody nemá vplyv na samotnú skutočnosť, ktorá je nespochybniteľná, ţe ţalobkyňa spôsobila dopravnú nehodu tým, ţe neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako i svojim schopnostiam, pričom porušila povinnosti uvedené v § 15 ods. 5 písm. b/, c/ a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. Podľa § 15 ods. 5 písm. b/ vodič nesmie predchádzať, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky (písm. c/). 16 1Sžd/2/2012 Podľa § 16 ods. 1 vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Bolo nesporné, ţe v čase nehody bol na vozovke sneh, čo bolo zistené aj z ohliadky miesta dopravnej nehody a tieţ to vyplýva z meteorologického posudku, podľa ktorého bola v čase nehody v uvedenej oblasti teplota -3,0 C a celková výška snehovej prikrývky bola 6 cm. Ţalobkyňa v snahe predísť pred ňou jazdiace nákladné motorové vozidlo, zvýšila rýchlosť motorového vozidla na 75 km/h (túto skutočnosť uvádza ţalobkyňa v ţalobe), ktorá bola rýchlosť jej vozidla v čase vzniku dopravnej nehody, o čom svedčí fotografia predmetného vozidla so zaseknutým tachometrom z momentu nehody. Na tomto mieste povaţuje odvolací súd za dôleţité zdôrazniť, ţe takýto spôsob jazdy ţalobkyne najmä čo sa týka rýchlosti vozidla za podmienok a stavu vozovky, keď ţalobkyňa nevzala navyše do úvahy vlastnosti svojho vozidla so zadným náhonom poveternostné podmienky, napokon keď nerešpektovala vodorovné dopravné značenie ako aj zvislé dopravné značenie (značka B29 a Zákaz predchádzania), ktorá zakazuje vodičovi predchádzať motorové vozidlo vľavo a napriek týmto značkám ţalobkyňa v nepriehľadnej zákrute predbiehala pred ňou idúce motorové vozidlo, jednoznačne nasvedčuje tomu, ţe ţalobkyňa naplnila skutkovú podstatu priestupku tak, ako to ustálili správne orgány. Najvyšší súd SR sa nestotoţnil s názorom ţalobkyne, ţe zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, potvrdené rozhodnutím ţalovaného, je v rozpore s obsahom spisu, naopak odvolací súd má za to, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z obsahu spisu a vyhodnotenie dôkazov správnym orgánom bolo jednoznačne vykonané v duchu zásady kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Z kontextu obsahu rozhodnutia správnych orgánov je napokon dostatočne zrejmé, ţe tieto na úvod svojho hodnotenia vykonali rozbor, akým spôsobom všeobecne pristúpili k hodnoteniu materiálnej stránky priestupku a ďalej sa uţ konkrétne zaoberali posúdením 17 1Sžd/2/2012 materiálneho znaku konania, ktorého sa dopustila ţalobkyňa. Svoje hodnotenia pritom opreli o skutkové okolnosti prípadu, k zisteniu ktorých nemá odvolací súd ţiadne výhrady a prakticky ich spojili s hodnotením skutkovej podstaty spáchaného priestupku. Navyše rozhodnutie ţalovaného dalo odpoveď na všetky námietky uplatnené ţalobkyňou. Vzhľadom k tomu, ţe ţalobkyňa vo svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu uviedla v podstate tie isté námietky, ako uţ uviedla v ţalobe proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu a rovnako predtým v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, a odvolací súd je toho názoru, ţe krajský súd sa týmito námietkami dostatočne zaoberal a správne sa s nimi vysporiadal, v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolacie námietky ţalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci nepriznal náhradu trov konania. POUČENIE : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 10. júla 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.