Najvyšší súd 1ObdoV/54/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. P. D., bytom: M., Z., zast. advokátom JUDr. J. J., so sídlom: K., B. p

§ 218ods.

1 písm.

1. c)O. s. p., odmietnuť. Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Podľa § 218 ods. 1 písm.
2. c)O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa nezmenil, naopak potvrdil ho, pričom vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Rovnako vo výroku svojho rozsudku nevyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.. Keďţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník konania namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej 9 1ObdoV/54/2011 republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách
3. a)aţ
4. g)tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.
5. a)aţ
6. g)O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.
7. f)O. s. p. sa rozumie taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.
8. f)O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva, najmä právo zúčastniť sa pojednávania, byť vypočutý ako účastník, robiť podania, navrhovať vykonanie dôkazov. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm.
9. f)O.s.p. zakladá aj absencia riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, z dôvodu ktorého je toto nepreskúmateľné. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je dovolací súd toho názoru, ţe odvolací súd postupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalobcovi neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. K vade konania podľa § 237 písm.
10. f)O. s. p. dovolateľ namietol znemoţnenie realizácie jeho procesných práv neumoţnením vyuţitia inštitútu záverečnej reči pred skončením pojednávania. 10 1ObdoV/54/2011 Podľa § 118 ods. 4 O. s. p., ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, ţe ţalovaný písomným podaním zo 04. 01. 2011, Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručeným v ten istý deň (č. l. 160), ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 10. 01. 2011 z dôvodu čerpania dovolenky a pobytu mimo územia Slovenskej republiky. Súčasne uviedol, ţe sa pridrţiava doterajších svojich prednesov s tým, ţe nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a navrhuje, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Uvedené je riadne zaprotokolované aj v zápisnici o pojednávaní na menovanom krajskom súde dňa 10. 01. 2011 (č. l. 171), z ktorej zároveň vyplýva, ţe ţalobca bol na pojednávaní zastúpený Mgr. S. M., a to na základe substitučnej plnej moci udelenej advokátom JUDr. J. J. dňa 04. 01. 2011 (č. l. 169). Menovaného advokáta splnomocnil na zastupovanie v konaní a vykonávanie všetkých úkonov v prejednávanej veci, bliţšie špecifikovaných v splnomocnení z 08. 01. 2007 (č. l. 21), ţalobca osobne. Prvostupňový súd na predmetnom konaní vykonal oboznámenie s podaním ţalobcu zo 04. 01. 2011, označeným ako „Právny rozbor veci“, zaslaným na vedomie aj ţalovanému. Právny zástupca ţalobcu na predmetnom pojednávanní uviedol, ţe sa pridrţiava svojich doterajších vyjadrení, ako aj písomných a ústnych prednesov, bol vypočutý ku skutočnostiam vo veci samej a po tom, čo bol poučený, ţe v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. je povinný predloţiť všetky dôkazy, inak na ne nebude súd prihliadať, sa vyjadril, ţe ďalšie návrhy na dokazovanie nemá. Súd po oboznámení s písomnými listinnými dôkazmi vyšpecifikovanými na str. 3 zápisnice o pojednávaní (č. l. 172) vyhlásil pojednávanie za skončené (majúc na mysli dokazovanie v zmysle § 118 ods. 4 O. s. p.). S poukazom na skutočnosť, ţe advokát ako osoba znalá práva, povinná vyuţiť všetky zákonné prostriedky k ochrane a presadeniu práv a právom chránených záujmov svojho klienta, ktorých právny vzťah je zaloţený zmluvou o poskytovaní právnej pomoci, je dovolací súd toho názoru, ţe na predmetnom pojednávaní nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom do takej miery, aby to naplnilo podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.
11. f)O. s. p.. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe jedinou vadou, ktorú v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu vzhliadol, je chybné konštatovanie toho, ţe „ţalovaný sa na pojednávaní (konanom dňa 10. 01. 2011) zúčastnil, ţalobca však nie“, nakoľko toto tvrdenie naozaj, ako uviedol dovolateľ, nezodpovedá skutočnosti, pretoţe konania sa nezúčastnil ani jeden z jeho účastníkov, len právny zástupca ţalobcu. 11 1ObdoV/54/2011 K ďalšej námietke ţalobcu spočívajúcej v tvrdení, ţe odvolací súd o jeho opravnom prostriedku rozhodol bez nariadenia pojednávania, dovolací súd uvádza, ţe odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.). Keďţe odvolací súd postupoval v súlade s citovaným ustanovením, plne sa stotoţnil s dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa a vyvodil správny skutkový a právny záver, nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie na prejednanie odvolania vo veci samej a rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p.. Uvedeným postupom odvolacieho súdu nebola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.
12. f)O. s. p.. K ďalšiemu nedostatku vytýkanému ţalobcom spočívajúcim v nedostatočnom zdôvodnení svojich rozhodnutí vo veci konajúcimi súdmi (z dôvodu nerešpektovania prejednacej zásady podľa § 153 O. s. p. a nevysporiadania sa s dôkaznými prostriedkami), povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe všeobecný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Štruktúru odôvodnenia súdneho rozhodnutia rámcovo upravuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.) s tým, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Na základe uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací konštatuje, ţe tento je náleţite odôvodnený, do odôvodnenia svojho rozhodnutia pojal kľúčové argumenty, na základe ktorých rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil a z tohto dôvodu je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ústavne akceptovateľné. 12 1ObdoV/54/2011 Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, je potrebné uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.
13. c)O. s. p.), je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo moţné úspešne pouţiť, len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 ods. 3 O. s. p., v posudzovanom prípade však odvolací súd vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania nevyslovil. Keďţe v danom prípade dovolanie ţalovaného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné a vada uvedená v § 237 písm.
14. f)O. s. p. (ani ţiadna iná procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c), ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.. Ţalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďţe mu však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, 29. februára 2012 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: